Pohromy, katastrofy a nešťastia v dejinách našich miest

Milan Rastislav Štefánik ako symbol

Kniha nie je primárne zameraná na osobu slávneho košariského rodáka, na jeho autentický životný príbeh. Záujemca sa v nej dočíta o formovaní posmrtného Štefánikovho kultu, o tom ako sa z astronóma, letca a diplomata, spoluzakladateľa Československej republiky postupne stával národný hrdina.

Piae fundationes

Ranonovoveký štát sa prakticky nepodieľal na budovaní cirkevných, školských a charitatívnych inštitúcií a nepoznal inštitút štátneho rozpočtu s vyčlenenými kapitolami na financovanie uvedených oblastí spoločenského života. Rôzne cirkevné inštitúcie, všetky typy škôl a sociálnych ústavov mohli vzniknúť a pôsobiť len vďaka dostatočne stabilným a výnosným základinám, ktoré zakladali cirkevné a svetské elity vtedajšej spoločnosti. Práca je chronologicky vymedzená obdobím 17. a 18. storočia, konkrétne časovým úsekom, ktorý sa začal nástupom Petra Pázmánya na stolec ostrihomského arcibiskupa v roku 1616 a skončil smrťou Leopolda II. v roku 1792.

Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo

Autori v publikácii využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Práca opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie prináša plnší pohľad, ktorý nesporne obohatí poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia.

Obchodná vojna kráľa Žigmunda proti Benátkam

Začiatkom 15. storočia sa cisár Žigmund Luxemburský pokúsil o hospodársku blokádu Benátskej republiky. Z pozície vládcu kráľovstiev založených na feudálnej tradícii chcel zničiť stelesnenie prosperity a modernosti, pragmatickú a kapitalisticky mysliacu Republiku svätého Marka. V postupnom uskutočňovaní týchto plánov malo mať svoje miesto aj územie dnešného Slovenska.

O historiografii a spoločnosti

Uvažovanie o dejinách je nevyhnutné pre historikov samotných. Nemôžu konať svoju prácu bez toho, aby vnímali spôsob akým dejiny študujú a akým o nich píšu. Ak sa považujú za vedcov, musia si odpovedať prečo, ak nie, aj vtedy si to potrebujú zdôvodniť. Historik musí pri svojej práci vedieť, čo hľadá a čo skúma. V súčasnosti sa historici vyhýbajú pojmom "pravda", "objektivita". Je to prirodzené, pretože tieto pojmy sa ťažko definujú. Ale napriek tomu musí každý historik smerovať k niečomu o čom je presvedčený, že dáva jeho práci zmysel.

Zločin v meste

Publikácia si nekladie za cieľ spracovať dejiny kriminality v mestskom prostredí na celom území Slovenska. Snaží sa podchytiť tému z lokálneho hľadiska. Ako konkrétne mesto riešilo riešilo trestoprávny a kriminologický problém, ako aplikovalo právne normy do praxe a aká bola obsahová náplň zločinnosti v minulosti. Za modelové mesto si autori zvolili Pezinok.

Cesty a diaľnice na Slovensku v medzivojnovom období

Publikácia si kladie za cieľ vysvetliť transformáciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom období v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj podmienený modernizáciou cestnej dopravy a nástupom motorizácie, na druhej strane potrebou prispôsobenia sa novovzniknutým podmienkam medzivojnovej Československej republiky.

Milan Rastislav Štefánik a česko-slovenské zahraničné vojsko (légie)

Jednou z ciest k vytvoreniu spoločného česko-slovenského štátu bolo vojsko utvorené z legionárov v zahraničí. Pri jeho formovaní zohral špecifickú a nezastupiteľnú úlohu Milan Rastislav Štefánik.

Podoby nemecko-slovenského "ochranného priateľstva"

Cieľom predloženej práce je posunúť stav poznania problematiky náboru a nasadenia pracovných síl do Nemeckej ríše. Publikované dokumenty prinášajú nielen informácie o priebehu náboru, o pracovných a životných podmienkach slovenských robotníkov v ríši, o počte naverbovaných občanov, ale pomáhajú tiež dotvárať obraz o jednotlivých aspektoch politicko-ekonomických vzťahov medzi slovenským štátom a „ochrannou“ mocnosťou. Fenomén náboru pracovných síl vníma ako ekonomickú migráciu, ktorého katalyzátorom bola nepochybne vysoká nezamestnanosť na Slovensku v rokoch 1939/1940 a neporovnateľne lepšie mzdové podmienky v Nemeckej ríši. To vysvetľuje počiatočný veľký dopyt produktívneho obyvateľstva po získaní pracovného miesta v Nemecku. Prináša tiež nové poznatky o donucovacích formách a metódach náboru nacionálno-socialistických vojensko-bezpečnostných orgánov po vypuknutí SNP, resp. po prechode frontu cez územie Slovenska na prelome rokov 1944/45, či o okolnostiach kompenzácie nevyplatených miezd v povojnovom období.

Tri jazyky, štyri konfesie

Autor v publikácii poukazuje na okolnosti, ktoré viedli k sformovaniu výraznej konfesionálnej a etnickej heterogenity na severovýchode Uhorska, ako aj na faktory vďaka ktorým sa táto pestrosť rôzne dlhú dobu udržala.

Elektrifikácia v hospodárskom a spoločenskom živote Slovenska 1938 - 1948

Elektrárenstvo bolo hnacím motorom slovenského hospodárstva v období 1938 - 1948 a ovplyvnilo progresívne zmeny vo všetkých sférach života spoločnosti.

Jozef Tiso

Pre mnohých autorov spomedzi historikov, bádateľov z rozličných oblastí, ale aj radových čitateľov sa hodnotenie osobnosti Jozefa Tisa stáva kritériom vzťahu k národu, štátu, fašizmu, demokracii či totalite. Takýto prístup vytvára ideálne podmienky pre vznik rozličných legiend, mýtov a antimýtov, ktoré túto osobnosť buď legendarizujú, alebo démonizujú, čím sa sťažuje objektívne poznávanie života a pôsobenie tohto politika v rôznych etapách vývoja slovenskej spoločnosti. Najschodnejšia cesta k objektivizácii a racionalizácii výskumu všetkých oblastí dejín štátu, národa a jeho reprezentantov, spočíva v publikovaní dobových dokumentov. Práve z toho dôvodu vyšiel aj tretí zväzok dokumentov o publicistickej činnosti Jozefa Tisa.

Milan Hodža na vrchole politickej kariéry

Mimoriadne rozsiahla a bezpochyby veľmi inšpiratívna Hodžova práca patrí k základným prameňom našej politickej kultúry a nášho politického myslenia. Zároveň ukazuje, že mnohé súčasné problémy zďaleka nie sú nové, a poskytuje veľa podnetov na pochopenie dnešného spoločensko-politického života Slovenska.

Storočie škandálov

Cieľom publikácie nie je škandalizovať, ale v širších spoločenských súvislostiach priblížiť naše dejiny cez prirodzené stránky ľudskej povahy, na ktoré by sme ani pri významných osobnostiach našich dejín nemali zabúdať.

Slovensko-nemecké vzťahy 1938 - 1941 (Slowakisch-deutsche Beziehungen)

Slovensko-nemecké vzťahy 1938 - 1941 v dokumentoch I (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1938-1941 in Dokumenten I.)

Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 - 1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.

Slovensko-nemecké vzťahy 1941 - 1945 (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1941 - 1945)

Slovensko-nemecké vzťahy 1941 - 1945 v dokumentoch II. (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1941 - 1945 in Dokumenten II.)

Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 - 1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.

Vzostup a pád hospodárskeho vývoja Slovenska 1942 - 1945

Publikácia prináša prvý komplexnejší pohľad na hospodárske pomery v období 1942 - 1945 na pozadí širších sociálno-ekonomických a medzinárodných hospodársko-politických súvislostí. Autori hodnotia príčiny konjunkturálneho rastu hospodárstva Slovenska v rokoch 1942 - 1943 a postupnej deštrukcie hospodárskych výsledkov vojnovej konjunktúry počas rokov 1944 - 1945.

Štátna moc a spoločnosť na Slovensku 1945 - 1948 - 1989

Vo februári 1948 sa uskutočnilo v celoštátnom meradle rozhodujúce mocenské stretnutie medzi silami demokracie totality. Februárovým prevratom sa začalo obdobie komunistickej diktatúry a Slovensko ako súčasť povojnového obnoveného Československa sa definitívne začlenilo do sovietskeho mocenského bloku.

Za bránami sirotincov

Kniha o počiatkoch ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku je najmä o dejinách sirotincov, o ich zakladateľoch, výchovno-vzdelávacích a konfesionálnych cieľoch, zamestnancoch a finančnom zabezpečení. Samotným sirotám, chovancom týchto ústavov a ich každodennému životu, je venovaný menší priestor, akoby si zaslúžili. Dôvodom je, že chovanci ústavov, úroveň ich zaopatrenia a spôsob zaobchádzania s nimi, ostávali vždy na okraji záujmu ich správcov, dobrodincov i štátnej moci.

Slovensko na ceste k demokracii

Vznik Československa bol oficiálne potvrdený 28. a 30. októbra 1918 dvomi štátoprávnymi aktami - prijatím Vyhlásenia národného výboru Československého v Prahe a Deklaráciou slovenského národa v Martine. Realizácia československej štátnej suverenity na území Slovenska si však vyžiadala ešte takmer dvojročné konsolidačné obdobie, ktoré bolo zavŕšené prijatím Trianonskej mierovej zmluvy v júni 1920. Obdobie medzi týmito medzníkmi bolo pre Slovensko a jeho politické elity mimoriadne náročné.

Boľševizmus medzi Východom a Západom

Publikácia sa venuje obdobiu, v ktorom vznikali kľúčové ideologické a organizačné princípy komunistického hnutia. V centre pozornosti autora stojí politická doktrína ruských boľševikov. Všíma si ju od jej vzniku na okraji ruského politického života až po jej ideologické a politické presadenie sa na pôde revolučne orientovanej medzinárodnej organizácie - Tretej (komunistickej) internacionály - po prvej svetovej vojne.

Historik na cestách

Práca vznikla pri príležitosti významného jubilea Viliama Čičaja

Vojak medzi civilmi, civil medzi vojakmi

Pocta Vojtechovi Danglovi

Key Issues of Slovak and Hungarian History

Kľúčové otázky slovenských a maďarských dejín z pohľadu slovenských historikov.

Občan, spoločnosť, národ

Autor v publikácii skúma niektoré aspekty slovenského historického pohybu a ich reflexiu v historiografii i v laickom historickom povedomí v predchádzajúcich dvoch storočiach. Taktiež sa sústreďuje na politiku a niektoré politické osobnosti v prvom demokratickom režime, teda v prvej Československej republike.

Elity a kontraelity na Slovensku v 19. a 20. storočí

Pri pohľade na slovenské dejiny 19. a 20. storočia dominuje presvedčenie o výrazných personálnych, inštitucionálnych a sociálnych diskontinuitách, ktoré pravidelne postihovali úzku vrstvu "národných elít". Platnosť tejto hypotézy overujú autori/ky knihy na osudoch konkrétnych významných osobností a jednotlivých typologických skupín elít. Spochybňujú zakorenené predstavy o radikálnych kariérnych zlomoch, ktoré často neobstoja v konfrontácii s empirickými dátami.

Pod zástavou cisára a kráľa

Predložená práca je výberom v chronologickom slede na seba nadväzujúcich kapitol, akýchsi hĺbkových sond do vojenskohistorickej problematiky našich dejín od revolúcie 1848 do začiatkov prvej svetovej vojny.

Putovanie dejinami

Autori v publikácii približujú rôzne fenomény vývoja regiónu Orava i jeho obyvateľstva od stredoveku až po polovicu 20. storočia.

Orbis Helveticorum

Po vynájdení kníhtlače prevzala tlačená kniha ako nové informačné médium dôležitú úlohu vo vtedajšej spoločnosti. V stredoeurópskom priestore tvorili Helvetica (publikácie švajčiarskych autorov spolu s knihami tlačenými vo Švajčiarsku) na prelome 15. a 16. storočia podstatnú časť inštitucionálnych knižníc ako aj súkromných knižníc šľachty a silnejúceho meštianstva v strednej Európe. Jednotlivé štúdie skúmajú intenzitu a podoby, ktorými "helvétska kniha" formovala a ovplyvňovala spoločenský a kultúrny vývoj v strednej Európe v 16. - 18. storočí.

Juraj zo Schönbergu

Možno by sme v stredoveku v cirkevnom hodnostárovi očakávali askétu a muža kontemplácie, žijúceho v ústraní od ruchu okolitého sveta. Miesto toho nám pred očami vystupuje pragmatický diplomat, uznávaný vo vysokých politických a cirkevných kruhoch, ktorý strávil veľkú časť života na cestách. Pohyboval sa najmä v stále viac Turkami zasahovanom Uhorskom kráľovstve, vo večnom meste Ríme, rodnom Rakúsku, Rímsko-nemeckej ríši i Švajčiarsku, až nakoniec našiel odpočinok v bratislavskom Dóme sv. Martina.

Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokoch 20. storočia a slovenská ekonomika

Publikácia prináša príbeh plánovaného hospodárstva v Československu v období po skončení druhej svetovej vojny, s jeho reformami i vplyvmi na slovenskú ekonomiku.

Obraz a odraz osobnosti modernej doby

K "70" historikov Jana Peška a Stanislava Sikoru

Za roľníka, pôdu a republiku

Cieľom práce bolo načrtnúť základný pohľad na činnosť slovenskej časti jednej z najvplyvnejších politických strán medzivojnového Československa a jej popredných predstaviteľov.

Rok 1968 a Československo

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa roku 1968 bola iba jedným z mnohých vojenských dobrodružstiev v minulom storočí. To však nespochybňuje fakt, že v moderných dejinách Európy, podľa hodnotenia vojenských historikov, išlo o najväčšiu vojenskú operáciu od skončenia druhej svetovej vojny.

Juraj Slávik Neresnický

Juraj Slávik Neresnický patril medzi nemnohých slovenských politikov, ktorí získali všestranné vzdelanie, európsku rozhľadenosť a našli sebavedomie vstúpiť do aktívnej politiky. Jeho život, dielo, osud je typický pre tú časť slovenských politikov, vzdelancov a inteligencie, ktorí videli a boli presvedčení, že slovenský národ môže zabezpečiť svoju existenciu, rozvoj a rozkvet v spoločnom štáte s českým národom.

Za hranicou sloboda 1948 - 1953

Publikácia sa zameriava nielen na osvetlenie útekov za slobodou, ale objasňuje aj následné kroky Štátnej bezpečnosti, ústiace do série politicky motivovaných procesov , väznenia príbuzných či známych aktérov únosov.

Politik s dušou filozofa

Publikácia o prvom československom prezidentovi T. G. Masarykovi

Antisemitizmus v Uhorsku v 80. rokoch 19. storočia

Na rozdiel od nenaplnených kolektívnych práv etnických menšín sa Židom podarilo dosiahnuť emancipáciu. Po dlhotrvajúcom zápase im bola priznaná aj rovnoprávnosť s rímskymi katolíkmi a protestantmi. Aj napriek vzostupu antisemitizmu Židia až do sklonku monarchie zažívali svoje "zlaté časy". Celkovo bola ich životná úroveň vyššia než u zvyšku obyvateľstva, čo však neznamená, že by tisíce z nich nerozširovali rady chudoby a nezvádzali svoj každodenný boj o prežitie.

Slovenská kultúra v rokoch 1968 - 1970

Monografia zachytáva vývoj a úlohu kultúry v demokratizácii československej spoločnosti v období rokov 1968 - 1970 s dôrazom na slovenské reálie.

Premeny osvety a vybraných školských výchovno-vzdelávacích prostriedkov na Slovensku (1918 - 1939)

V priebehu rokov 1918 - 1939 došlo na Slovensku k nebývalému rozvoju osvety a vzdelávania, rozširovania siete škôl a využívania nových výchovno-vzdelávacích prostriedkov v osvete a školskej praxi.

Slovenský poválečný exil a jeho aktivity 1945 - 1970

Autori publikácie si kladú za cieľ prispieť k diskusii o povojnovom a pofebruárovom vývoji slovenskej spoločnosti, obohatiť doterajšie poznanie a poskytnúť impulzy pre ďalší výskum tejto mimoriadne zaujímavej periódy novodobých dejín.

Thurzovci a ich historický význam

Rod Thurzovcov prežil len štyri generácie medzi aristokraciou, no za tých sto rokov dal Uhorsku dvoch palatínov a jedného kráľovského miestodržiteľa. Túto mnohostrannosť a výnimočnosť predstavuje odbornej, ale i laickej verejnosti práve táto publikácia.

Prešporský pitaval

Autor v publikácii približuje atmosféru stredovekého mesta, načrtáva zásady uhorského trestného práva a opisuje jednotlivé kriminálne a súdne prípady aj trestanie previnilcov.

Branné organizácie v Československu 1918 - 1939

Autor monografie sa v jednotlivých kapitolách sústreďuje na pôsobenie výhradne československých, resp. slovenských vojenských stavovských, občianskych polovojenských a telovýchovných organizácií branného charakteru, ako aj na riešenie otázok súvisiacich s brannou výchovou obyvateľstva v medzivojnovom Československu.

Túžby, projekty a realita

Publikovaný súbor 15 štúdií venovaných dejinám medzivojnovej ČSR je výsledkom takmer 50 ročného výskumu autorky, ktorý vykonala v archívoch a knižniciach doma i v zahraničí.

Palatín Mikuláš Esterházy a jeho dvor

Panovnícke a aristokratické dvory po stáročia formovali charakter spoločnosti, boli nielen mocenskými a politickými centrami, ale aj priestorom umenia, mecenatúry, okázalým javiskom reprezentácie a v neposlednom rade tiež výchovnou školou poskytujúcou vzory správania i dobových noriem. Témou predkladanej práce je sociálne prostredie dvora palatína Mikuláša Esterházyho.

Hrady a hradné panstvá na Slovensku

Kolektívna monografia má za cieľ doplniť poznatky o minulosti našich hradov, s prihliadnutím na skúmanie témy z viacerých hľadísk: z oblasti histórie, právnej histórie ako aj geografie.

Milan Rastislav Štefánik

Publikácia podáva krátky, no ucelený pohľad na život a dielo Milana Rastislava Štefánika. Je bohato ilustrovaná fotografiami z jeho života a fotografiami, ktoré urobil na cestách sám Štefánik.

Slovensko a Československo v XX. storočí

Historický ústav SAV sa sa rozhodol pripomenúť slovenskej historickej obci 70 rokov, ktoré uplynuli od narodenia Dagmar Čiernej-Lantayovej. Pamätná kolektívna monografia je venovaná témam, ktoré jej svojím odborným zameraním boli a sú blízke.

"Zabrániť bahnu morálneho rozkladu"

Kniha sa zaoberá zákonodarstvom a inštitucionálnymi zmenami v sirotskej agende, aj prechodom od súkromnej, spolkovej a cirkevnej dobročinnosti k sociálnej politike štátu. Jednotlivé kapitoly osvetľujú situáciu sirôt z aristokratických, poddanských, meštianskych aj robotníckych rodín. Dokumentujú, ako a prečo všetci pomáhajúci aktéri „bojovali“ o dieťa. Starali sa o siroty a sociálne odkázané deti spravidla v mene určitej skupiny alebo svetonázoru – kresťanského milosrdenstva, židovskej náboženskej spolupatričnosti, solidarity príslušníkov „slušných a usporiadaných“ meštianskych vrstiev, v mene národa, vlasti či štátu.

"Slovenská zem patrí do slovenských rúk"

Prenasledovanie židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1939 – 1945, vychádzajúce z presvedčenia vtedajšieho vládnuceho režimu, že jej príslušníci sú nepriateľmi slovenského národa, vyústilo do obludného systému zákonov a nariadení. Na jeho konci stála pauperizovaná masa ľudí zbavená politických, sociálnych, občianskych i základných ľudských práv. V hospodárskej oblasti siahol štát na všetok majetok v ich rukách. Predkladaná práca sleduje časť tohto procesu – arizovanie, resp. nacionalizovanie židovského pozemkového majetku, ktoré sa malo realizovať ako súčasť novej pozemkovej reformy. Jej hlavným zámerom, prezentovaným verejnosti, bolo vyformovanie silného roľníckeho stavu, "elity a chrbtovej kosti" národa. Veľkolepé ciele sa však naplniť nepodarilo.

Utekl jsem z Osvětimi

Druhé vydanie publikácie, v ktorej autor spracoval zážitky z koncentračných táborov a okolnosti úteku z Osvienčimu.

Život v Žiline v zrkadle jej mestskej knihy

Jednou z najdôležitejších ciest spoznávania a prezentácie každodennosti v dejinách je analýza mestského práva. Mestské právo samo o sebe nie je obrazom reálnej skutočnosti. Je to len istá idea, súbor predstáv o tom, ako by mal mestský organizmus fungovať. V práci sa odzrkadľuje rozdiel i súvzťažnosť medzi želateľným, regulujúcim a deklarovaným na jednej strane a každodennou realitou na strane druhej.

Autonómia: víťazstvo alebo prehra?

Práca sa sústreďuje na pôsobenie HSĽS na československej vnútropolitickej scéne - na jej rokovania s vládou a prezidentom, kooperáciu s opozičnými politickými stranami národnostných menšín, ale aj na jej zahraničnopolitické aktivity vrátane kontaktov radikálneho krídla s iredentistickými kruhmi. Keďže kľúčovým obdobím na presadenie základnej požiadavky HSĽS bola druhá polovica tridsiatych rokov 20. storočia, autor sa sústredil na podrobný rozbor udalostí vymedzených rokmi 1935 - 1938.

Kulak – triedny nepriateľ

Práca zachytáva situáciu na slovenskej dedine a zároveň sa pokúša zhrnúť poznatky o problematike kulakov a bohatých vrstiev dediny v kontexte štrukturálnych zmien v spoločnosti. Výpoveďami ilustruje individuálne prežívanie týchto zmien vo vedomí pamätníkov a rodinných príslušníkov odsúdených kulakov.

Moja pamäť – živá kniha

Československo-poľské vzťahy boli v medzivojnovom období poznamenané tak sporom o hranice v oblasti Téšínska, ako aj ďalšími diplomatickými konfliktmi, v ktorých významnú úlohu hralo poľské obviňovanie Československa z podporovania komunistického hnutia. Situácia sa ešte zhoršila po nástupe tzv. sanačného režimu. Vzápätí sa aj Slávik, ktorý zastával voči Poliakom ústretové a priateľské stanoviská, dostal do problémov, keď napríklad jeho súkromnú cestu do Moskvy v máji 1937 poľská diplomacia prostredníctvom tlače propagandisticky zneužila. Slávikove memoáre sa však netýkajú len výlučne československo-poľských vzťahov, aj keď najmä situácia na Téšínsku, ktoré bolo ohniskom národnostných konfliktov, rezonuje v jeho správach počas celého tohto obdobia. Jeho spomínanie na podklade politických správ a telegramov, ktoré posielal z Varšavy, približuje tiež zložitú poľskú vnútropolitickú i zahraničnopolitickú situáciu tých rokov.

Prvá svetová vojna 1914 – 1918

Druhý zväzok syntetického diela Slovensko v 20. storočí je venovaný prvej svetovej vojne, teda rokom 1914 – 1918. Ide o pomerne krátke obdobie, ktoré trvalo iba o niečo viac ako štyri roky, je však plné vnútornej dynamiky a prevratných zmien. Slovenská historiografia obdobia prvej svetovej vojny sa v minulosti viac sústreďovala na vojenské a politické dejiny. K tomu, aby autori mohli v syntetickej podobe predložiť verejnosti pohľad na slovenskú spoločnosť a jej vývoj vo všetkých európskych a hlavne stredoeurópskych súvislostiach, bolo treba podstatným spôsobom rozšíriť výskum najmä v oblasti hospodárskych a sociálnych dejín, vrátane každodenného života. Pokúsili sa teda stvárniť čo najplastickejší obraz vtedajšej spoločnosti.

V medzivojnovom Československu 1918 – 1939

Tretí diel Slovenska v 20. storočí sa zaoberá mimoriadne dôležitým historickým prelomom v roku 1918 a nasledujúcimi dvoma desaťročiami v dejinách Slovenska. Bola to historická epocha, o ktorej možno v retrospektívnom pohľade bez zveličenia povedať, že mala v slovenských dejinách jedinečný, nezastupiteľný význam.

Čas Herodes alebo šťastný vek?

V historicky veľmi krátkom čase sto rokov niekoľko generácií Slovákov muselo riešiť a rozhodovať o veciach, ktoré iné veľké európske krajiny riešili prinajmenšom vyše dvesto rokov. A tu pramení aj hlavná príčina nášho povestného „zaostávania a večného dobiehania“, ktoré v podstate trvá dodnes a nikdy sa neskončí.

Rok 1968 a jeho miesto v našich dejinách

Rok 1968 je významným medzníkom nielen slovenských či československých povojnových dejín, no je medzníkom i vo vývoji totalitného komunistického systému ako celku. Výsledkom úsilia o reformu socializmu sovietskeho typu, ktoré spájame s rokom 1968, je koniec koncov konštatovanie o nereformovateľnosti tohto systému. Hoci bola okupácia Československa z vojenského hľadiska pre Moskvu úspešnou akciou, v skutočnosti sa ňou začína pád komunizmu v celej strednej a východnej Európe.

Šikova ekonomická reforma a Slovensko

Príbeh Šikovej reformy sa stal procesom, ktorý zasiahol hádam všetky súčasti spoločenského vývoja v Československu 60. rokov 20. storočia – mal dosah nielen na vývoj hospodárstva, ale aj na sféru politickú i sociálnu.

Uhorská rapsódia

Hlavným zámerom , pre ktorý vznikol text tejto publikácie, bolo hľadanie a načrtnutie objektívneho historického obrazu mimoriadnej osobnosti mimoriadnej doby, ktorá má dnešku nielen čo povedať, ale ho aj priamo pripravovala. Potvrdilo sa, že ani vzdialenejšia minulosť nezaniká bez stôp. Úlohou historikov je tieto stopy odkrývať spod nánosov času a zabúdania.

Chronológia dejín Slovenska a Slovákov

Vydávanie historických chronológií s využitím najmodernejších metód práce je v súčasnom období jednou z priorít v bádateľskej a publikačnej činnosti historických vedeckých pracovísk v zahraničí. Slovenská historiografia má oproti ním sklz, ktorý sa snaží vyrovnať práve touto publikáciou.

Na ďalekých cestách, v cudzích krajinách

Raný novovek, v európskej historiografii všeobecne vnímaný ako obdobie 16. až konca 18. storočia, je fascinujúcim obdobím. Slovenská historická veda mu však dlho nevedela doslova prísť na meno. Autorka v publikácii siaha po problémoch, ktoré nie sú „notoricky známe“ a môžu pomôcť pochopiť korene procesov, ktorými žije aj súčasnosť.

Súľov a jeho nemí svedkovia dávnych čias ...

Publikácia sa zmieňuje o výnimočnosti tohto územia z hľadiska prírodných krás. Predovšetkým sa však snaží priblížiť čitateľovi históriu vzácnych stavebných pamiatok nachádzajúcich sa v Súľove-Hradnej. Za múrmi týchto nemých svedkov minulých a nenávratne zašlých čias sa skrývajú životné osudy našich predkov.

Firma Pittel a Brausewetter v dejinách Slovenska

Firemné dejiny sú dôležitou súčasťou národných aj svetových dejín. Odrážajú nielen hospodársky, ale aj hospodársko-politický, národný a sociálny vývoj jednotlivých krajín a celých regiónov sveta. Zároveň prinášajú osobné príbehy významných postáv hospodárskeho a spoločenského života na regionálnej, národnej , štátnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Sledovaný podnik má významné miesto v hospodárskych dejinách a osobitne v dejinách stavebníctva na Slovensku a v celej strednej Európe najmä ako priekopník betónového staviteľstva.

Súdnictvo a súdna prax v mestách Pentapolitany v 16. storočí

Súdnictvo a súdna prax patria na Slovensku k málo prebádaným oblastiam histórie. Monografia je postavená na archívnom výskume v piatich východoslovenských, kedysi hornouhorských mestách v období 16. storočia. Išlo o mestá združené do regionálneho spoločenstva známeho pod menom Pentapolitana, medzi ktoré patrili Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov. Autorka skúma charakter mestského súdnictva a jeho fungovanie v praxi a na konkrétnych prípadoch rozoberá typické delikty i udelené tresty.

Matúš Čák Trenčiansky

Osobnosť Matúša Čáka je v povedomí Slovákov zapísaná veľmi výrazne. Treba povedať, že sa o to nezaslúžili ani tak historici, ale skôr literáti už od čias štúrovcov. V časoch národného obrodenia Slováci hľadali v dávnej minulosti deje a osobnosti, ktoré podľa nich prispeli k budovaniu svojbytnosti etnického spoločenstva žijúceho v naddunajskom priestore Karpatskej kotliny. Okrem veľkomoravskej (svätoplukovskej) a cyrilo-metodovskej tradície sa upäli aj na výraznú postavu uhorských dejín Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorého považovali nielen za pána Váhu a Tatier, ale aj nekorunovaného kráľa územia dnešného Slovenska. Tento náhľad v slovenských vzdelaneckých kruhoch pretrval až do začiatku 20. storočia a určité reminiscencie možno nájsť aj v súčasnosti.

Slovensko a Európa medzi demokraciou a totalitou

Kapitoly publikácie, ktorá vychádza pri príležitosti životného jubilea Bohumily Ferenčuhovej, reflektujú politický, kultúrny, sociálny vývoj, ale tiež aj modernizačné posuny, ku ktorým na Slovensku prichádzalo v 20. storočí počas striedajúcich sa režimov.

Andrej Kmeť a slovenské národné hnutie

Autor sleduje akú predstavu mal Andrej Kmeť o význame roly národovca a ako ju napĺňal v praxi. V jeho živote identifikoval tri fázy: stotožnenie sa s národným hnutím, osvetovú prácu a vedeckú prácu so snahou o inštitucionalizáciu vedy v slovenskom národnom hnutí. Okrem toho si všíma jeho postoj k rôznym frakciám v slovenskom národnom hnutí (Nová škola, martinské centrum SNS, hlasisti, skupina okolo F. R. Osvalda). Obraz Kmeťa vhodne dopĺňa i analýza jeho "posmrtných osudov".

Židovská komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938 – 1945

Autor na regionálnom pôdoryse východoslovenského mesta i okresu Medzilaborce približuje osudy tamojšej židovskej komunity v čase autonómneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.

Černobyľ 1986 minulosť, dôsledky, východiská

Odborníci z rôznych oblastí bádania zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Ukrajiny a Ruskej federácie sa pokúsili objasniť príčiny a dôsledky havárie nielen z pohľadu ďalšieho vývoja jadrovej energetiky, ale aj z hľadiska ochrany ľudského zdravia a prírodného prostredia. Tretia časť publikácie má názov Černobyľ a pamäť.

Slovensko a slovenská otázka v poľských a maďarských diplomatických dokumentoch v rokoch 1938 – 1939

Hlavnou nositeľkou požiadavky autonómneho Slovenska v Československu bola Hlinkova slovenská ľudová strana. Jej poprední predstavitelia počas krízy na jeseň 1938 rozmýšľali aj o iných formách štátoprávneho usporiadania Slovenska ako v rámci Československa, resp. Česko-Slovenska. Poľsko a Maďarsko preto zohrávali dôležitú úlohu v hľadaní politických alternatív slovenských politikov v roku 1938. Územné straty Slovenska v prospech Maďarska a Poľska priniesli v tomto smere korektúru vo vnímaní týchto štátov slovenskými politikmi. Vyjadrením tohto názorového prelomu boli okolnosti vzniku Slovenského štátu a úloha, ktorú pri tejto udalosti zohralo Nemecko.

Revolúcia 1848/49 a historická pamäť

Na dnešnom území Slovenska sa od druhej polovice 19. storočia pestovali a rozvíjali dva základné príbehy revolúcie 1848/49: príbeh uhorských/maďarských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj početných Slovákov), a príbeh slovenských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali pod hurbanovskou zástavou. V maďarskom prostredí sa kultu revlúcie ujímali rôzne politické a sociálne skupiny, od opozičných politikov až po kalvínsku cirkev, ktorá tým manifestovala odpor voči katolíckym Habsburgovcom. Porážka pri Viedni a následné represálie prispeli k mýtizácii revolúcie a jej hrdinov. Slovenská strana nemohla vzhľadom na málopočetnosť národných aktivistov a ich politickú slabosť konkurovať v tomto smere maďarskej dominancii.

Jozef Miloslav Hurban

Predložená publikácia vyšla pri príležitosti 200. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Autori sa snažia postihnúť širokú škálu Hurbanových aktivít, repertoár jeho výrazových prostriedkov, umeleckých žánrov, agitačných a mobilizačných stratégií, ktoré cielene uplatňoval v národnom hnutí. Jozef Miloslav Hurban tak pred nami vystupuje ako muž-bojovník, hlava početnej rodiny, ktorý celoživotne prekračoval hranice svojho súkromia a angažoval sa v takých sférach ako je literatúra a divadlo, cirkev a teológia, národ a politika. V jeho chápaní nešlo o samoúčelné a navzájom izolované aktivity, ale reflektoval ich v duchu dobovej predstavy o prebúdzaní národa ako súčasti národotvorného procesu.

Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století

Kritériá pre hodnotenie kvality politického systému ani pre posudzovanie každého historického javu sa nedajú stanoviť absolútne. Žiadna historická skutočnosť však neexistuje vo vzduchoprázdne, vzniká a prejavuje sa v najrôznejších dobových a priestorových kontextoch, na ktoré treba brať zreteľ. Historická komparistika tak prinajmenšom ponúka zreálnenie pohľadu na konkrétne prostredie a dobu, no v českej historiografii má zatiaľ len okrajové pozície. Publikácia je jedným z pokusov o začlenenie medzivojnového Československa do európskych dejín.

Čistky v Komunistické straně Československa 1969–1970

Čistky v Komunistické straně Československa v letech 1969–1970

Dubčekovo vedenie KSČ lavírovalo, ustupovalo a nakoniec v apríli 1969 uvoľnilo pozície a bolo vystriedané novou garnitúrou v čele s Husákom. Tá začala presadzovať sovietske ponímanie "normalizácie" predovšetkým v samotnej komunistickej strane, no čoskoro ho vnútilo celej spoločnosti

Vzbura slovenských vojakov v Kragujevci

Kragujevská vzbura vypukla pred koncom prvej svetovej vojny. Patrí k najväčším prejavom odporu vojakov rakúsko-uhorskej armády proti vojne, útlaku a hladu. Stav publikácie: obálka mierne opotrebovaná, vystrihnuté venovanie, vnútro vo výbornom stave.

Václav Chaloupecký

Autor sa na pozadí životnej dráhy Václava Chaloupeckého snaží zachytiť nielen premeny českého, respektíve československého dejepisectva prvej polovice 20. storočia, ale v širšom kontexte i peripetia vzťahu Čechov a Slovákov v danom období. Stav publikácie: obálka mierne opotrebovaná, vnútro vo výbornom stave

"Pre blaho nášho ľudu, všetkých našich kráľovstiev a provincií"

Panovanie Márie Terézie sa podľa zvolených priorít a rozsahu reforiem zvyčajne delí na dve časti. Prvá sa začína nástupom na trón a končí sa spolu s rakúsko-pruskými vojnami v roku 1763, druhá je vymedzená rokmi 1763 – 1780. V prvom období sa realizovali reformné opatrenia, ktoré mali vzhľadom na prebiehajúcu vojnu priniesť okamžitý finančný zisk. Tie sa však vzťahovali len na rakúske a české krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 pristúpila viedenská vláda k radikálnym a zásadným reformám, ktoré pravdepodobne zasiahli do všetkých oblastí spoločenského života aj v uhorskej časti monarchie. V historiografii sa prioritne spomína úprava poddanskej otázky, reforma súdnictva, katolíckej cirkvi a školstva. Menej sa už reflektuje skutočnosť, že pod vplyvom kameralizmu a populacionistického učenia sa populácia začala vnímať ako základ bohatstva štátu a početné opatrenia smerovali nielen k jej zvýšeniu, ale aj „skvalitneniu“. S tým úzko súvisela reforma zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i početné nariadenia o ochrane zdravia a ľudských životov.

Palatín Mikuláš Esterházy

Dvor palatína Mikuláša Esterházyho (1583 – 1645) predstavoval v Uhorsku mocenské a politické centrum. Bol priestorom umenia, mecenatúry a okázalým javiskom reprezentácie. Neodmysliteľnou súčasťou dvorskej spoločnosti boli okrem familiárov, mládencov a šľachtických učňov aj osoby, ktoré mali na starosti bezproblémový chod dvora. Zabezpečovali duchovné vyžitie, komfort, pohodlie, ale aj základné záležitosti, medzi ktoré patrilo stravovanie, hygiena či odievanie. Na dvore, mieste prelínania dvoch svetov, privátneho i verejného, sa odohrávali všetky procesy a rituály každodenného života – či to bolo bežné úradovanie a riadenie politických vecí, organizácia vojenských výprav, korešpondencia s ostatnými aristokratmi a rodinnými príslušníkmi, spoločné obedy, pohostenia návštev, cirkevné obrady, riešenie problémov s majetkami a ďalšie opakujúce sa prvky zložitej a komplikovanej každodennosti aristokrata. Výnimku tvorili len občasné vytrhnutia zo zažitého stereotypu v podobe rodových festivít, narodenia potomkov, smrť príbuzných alebo trávenie voľného času na poľovačkách či v kúpeľoch...

Rok 1968 na Slovensku a v Československu

Chronológia udalostí spolu s úvodnou štúdiou, ktorá hovorí o tom, čo predchádzalo roku 1968 v Československu, umožňuje vytvoriť si v nadväznosti na iné historické práce plnší obraz o nedávnej minulosti slovenského a českého národa, o roku, ktorý akoby potvrdzoval, že tradičné „osmičky“ mali v našej spoločnej minulosti nielen nádejeplný, ale neraz i tragický obraz. Publikácia vo výbornom stave.

Rok 1968

Šesťdesiate roky predznamenali novú éru v dovtedy prísne totalitnej, ideológiou zviazanej československej spoločnosti. Po desaťročí, ktoré sa nieslo v znamení zinscenovaných procesov, zatýkania politických oponentov, hľadania a nachádzania nepriateľov vo vlastných radoch, po prvej kríze komunistického režimu prišlo obdobie, ktoré prinášalo zmenu. Prebúdzala sa slovenská kultúra, ktorá vstupovala do jedného zo svojich najplodnejších období.

S ľudom a pre ľud

Publikácia odhaľuje kontinuitu v demokratizačnom vývoji. Poukazuje na impulzy i brzdy v sprievodnej politizácii spoločnosti za monarchie a republiky. Z tejto širšej perspektívy sa venuje aj demokratickej revolúcii v rokoch 1918 až 1920. Ukazuje, že demokratizácia sa spája viac s evolúciou ako s revolúciou. Od rozšírenia demokratických ideí vedie dlhá cesta k ich zakotveniu v legislatíve a ešte dlhšia cesta k tomu, aby sa stali každodennou hodnotou v živote a myslení ľudí.

Vidiecke šľachtické sídla v Spišskej stolici

Predkladaná monografia sa snaží na jednom mieste priblížiť nielen odbornej verejnosti, ale aj nadšencom pamiatok a histórie obytnú šľachtickú architektúru niekdajšieho historického regiónu.

Historik a dejiny

Hoci sa Kamenec najsústavnejšie zaoberá problémom slovenského holokaustu, vždy vnímal dejiny v širokých súvislostiach. Venoval sa kultúre, literatúre, najmä svojim obľúbeným autorom, napr. Alexandrovi Matuškovi, kľúčovým fenoménom slovenskej historiografie, úskaliam i stereotypom moderných slovenských dejín. Jednoducho „hľadal" a „blúdil" v slovenských dejinách a nastavoval slovenskej spoločnosti „pokrivené zrkadlo" jej dejín, čo nikdy nebýva vďačné, ani ľahké. Je to však erudovaný, filozoficky a koncepčne premýšľavý autor s hlbokým osobným ponorom, no zároveň i pochybujúci, intelektuálne kritický s veľkou dávkou autorskej pokory. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Rok 1968 a ekonomická realita Slovenska

Publikácia Rok 1968 a ekonomická realita Slovenska je založená predovšetkým na archívnych prameňoch deponovaných v Slovenskom národnom archíve, resp. v Národnom archíve Českej republiky v Prahe. Štatistické údaje autor čerpal najmä z Historickej štatistickej ročenky ČSSR, ktorá vyšla knižne roku 1985. Takisto použil niektoré už publikované pramene, dobovú i ďalšiu odbornú literatúru.

Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku

Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm. Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke témy.

"Vyjdeme v noci vo fakľovom sprievode a rozsvietime svet"

Verejnými slávnosťami sa spoločnosť reprezentuje, ale aj konštituuje – pretože inscenujú, kto je „náš“ a kto „cudzí“, kto sa aktívne alebo pasívne zúčastňuje osláv alebo na druhej strane kto sa demonštratívne nezúčastňuje či podujatie narušuje. Za monarchie sa účastníci mali stotožňovať s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, v demokratických spoločnostiach zväčša s historickými zakladateľskými osobnosťami a udalosťami (so založením štátu, s povstaním proti predošlému štátu, prijatím ústavy a pod.). Religiózne a svetské prvky sa často prevrstvovali, takže historici hovoria o sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv.

Stredoveké mesto a jeho obyvatelia

Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.

Sťahovanie národov (454 - 568)

Autor publikácie opisuje históriu kmeňov sídliacich v Karpatskej kotline po vyhnaní Hunov. Nikto z nich nezostal v strednej Európe a všetci, víťazi aj porazení, úplne alebo čiastočne, odišli do Talianska. Zároveň sleduje osudy kráľov, ktorí zaujali miesto po Attilovi. Väčšina z nich zostala v jeho tieni. Kmene ktoré porazili Hunov a založili svoje ríše na území ohraničenom Karpatmi, Alpami a riekou Sávou, okrem jednej, zanikli skôr ako k Dunaju prišli Avari.

"Ľudožrút" v Hornom Uhorsku

Béla Grünwald, s ktorého menom sa spája zatvorenie troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej, sa stal najnegatívnejšou postavou slovenskej národnej pamäti. Čo ho motivovalo, ako sa dá jeho konanie vysvetliť? Dá sa jeho protislovenské vystupovanie vysvetliť jeho osobným životným príbehom?

Spoločnosť na Slovensku v dlhom 19. storočí

Dlho sme si mysleli, že o 19. storočí, jeho revolúciách, reformách, o nacionalizme a o myšlienke národného štátu vieme dosť, vlastne takmer všetko. Historici z Historického ústavu SAV a ďalších slovenských inštitúcií však po hĺbkovom výskume prichádzajú s publikáciou, v ktorej čitateľ nájde veľa nového, azda aj prekvapivého o človeku a spoločnosti na Slovensku v tomto dlhom storočí, o jeho sociálnom postavení, o jeho myšlienkovom svete, o zložitých premenách v kultúrnom a politickom svete elít i obyčajného človeka. Obálka i vnútro knihy vo výbornom stave.

Barbora Celjská - Čierna kráľovná

Barbora Celjská uhorská, rímsko-nemecká a česká kráľovná, patrí k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. Napriek tomu zostáva v tieni svojho slávneho manžela cisára Žigmunda Luxemburského. Skôr podivná literárna postava, opradená mýtami a legendami, ako skutočná historická osobnosť. Hoci bola uhorskou kráľovnou bezmála pol storočia a pol druha desaťročia ovládala veľkú časť územia dnešného Slovenska, zostávala dlho mimo pozornosti historikov. Predkladaná kniha je prvou monografiou venovanou tejto nepochybne pozoruhodnej žene – kráľovnej. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Od symbolu k slovu

Kolektív slovenských a českých historikov približuje čitateľom tejto knihy rozmanité podoby komunikácie stredovekých ľudí. V čom sa podobalo a v čom bolo úplne odlišné dorozumievanie vtedy a dnes? Aké informácie sa šírili alebo utajovali, aká bola ich výpovedná hodnota a aké vzdialenosti či prekážky bolo potrebné prekonávať pri odovzdávaní posolstva? Nezapôsobili obrazové symboly, rituály a gestá oveľa účinnejšie ako hovorené slovo? Pri hľadaní odpovedí na tieto, ale aj viaceré iné otázky autori zároveň čitateľovi ponúkajú pohľad na svet, v ktorom každodenný priebeh života sprevádzal zvuk zvonov, najďalej sa dovidelo z hradnej či mestskej veže a dôležité správy oznamoval hlásnik.

Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie

Dejinám stredovekých miest patrí v slovenskej historiografii čestné miesto. Túto pozíciu si mestá vydobyli celkom spontánne svojím zástojom v hospodárskom a kultúrnom vývoji. Pritom sa privilegované mestá v stredoeurópskom priestore objavujú pomerne neskoro, až v samom závere 12. a v priebehu 13. storočia. Na území Slovenska existovali veľmi vhodné podmienky pre ich vznik. Existovalo tu niekoľko miest starého typu a veľké množstvo trhových osád, kam už pred tatárskym vpádom začali prichádzať hostia z cudziny. Vďaka prajnému postoju nového uhorského kráľa Bela IV. udeľovanie privilégií pre budúce mestá začalo už koncom 30. rokov 13. storočia. Počas ničivého tatárskeho vpádu tento proces načas ustrnul, ale znovu sa rozbehol v 50. a 60. rokoch a plynule pokračoval až do konca 13. storočia. Výsledkom týchto snáh bolo vytvorenie relatívne hustej siete miest v Uhorskom kráľovstve. K najurbanizovanejším regiónom v jeho rámci sa stalo územie dnešného Slovenska a Sedmohradska. Mestá sa už v priebehu 14. storočia stali dominantnými centrami obchodu a remesiel a samozrejme aj vzájomnej komunikácie. Tá veľmi skoro prekročila ľahko prestupné hranice stredovekých štátov. Pre naše územie sú v dôsledku toho mestá omnoho významnejším činiteľom vývoja v porovnaní s ostatným uhorským územím, ktorý podstatne ovplyvnil obraz Slovenska.

Kultúra v dejinách dejiny v kultúre

Publikácia so svojimi interdisciplinárnymi prístupmi prináša do slovenskej historiografie nové pohľady a podnety na vývoj slovenského kultúrneho života v prvej polovici 20. storočia. Autorka sleduje dynamické a často protirečivé osudy popredných reprezentantov slovenskej kultúry z rozdielnych ideologických táborov. Snaží sa pochopiť ich umelecké postoje, resp. ich spoločenské aktivity v politických systémoch, v ktorých žili a pôsobili.

Volebné kampane politických strán na Slovensku počas 1. ČSR

Cieľom tejto publikácie je zachytiť charakter volebnej kampane štyroch najsilnejších politických strán na Slovensku – ľudovej, agrárnej, sociálnodemokratickej a komunistickej – pred parlamentnými voľbami počas prvej Československej republiky (1. ČSR), konkrétne v rokoch 1920, 1925, 1929 a 1935. Výber strán vystihuje dve podstatné hľadiská – politickú silu strán na Slovensku, ako aj široké politické spektrum, od konzervatívnej pravicovej strany cez tradičnú, ale aj centralisticky zameranú, umiernene ľavicovú až po krajne ľavicovú. Autorka sa sústredila na parlamentné voľby, ktoré sú indikátorom politického života v krajine.

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

„Idea československého štátu jednotného československého národa“ je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa vychádzajúcej po r. 1990 na oboch stranách rieky Moravy, aj napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, nedospejeme pravdepodobne nikdy k jednotnému stanovisku. Pre oba naše národy totiž táto štátotvorná koncepcia zohrala rozdielnu úlohu a jej skúmanie má – paradoxne – azda väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, ako pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Československá zahraničná politika 1945 – 1992

Autor chronologickej príručky vychádzal pri jej príprave z praxou overeného poznatku, že základné historické dáta samé osebe síce nemajú rozhodujúci význam pre poznanie minulosti, ale sú jeho nevyhnutným predpokladom. Navyše umožňujú poukázať na tie stránky minulého vývoja – v tomto prípade československej zahraničnej politiky v rokoch 1945 – 1992, ktoré v prácach zovšeobecňujúceho rázu (ale i v učebniciach dejepisu určených pre rozličné typy škôl) chýbajú, lebo ich štruktúra je nevyhnutne iná než vecné členenie a obsahová náplň chronologického prehľadu. Zatiaľ čo v syntetických prácach sa v korelácii so spracúvanou témou kladie dôraz na primeraný výber nosných faktov a čo najúplnejší popis súvislostí medzi nimi, cieľom publikácií zaoberajúcich sa „dejinami v dátumoch“ je priniesť čo najväčšie množstvo relevantných historických dát bez toho, aby sa pri každom uvedenom údaji obligátne poukazovalo na s ním spojené špecifické súvislosti.

Z dejín demokratických a totalitných režimov na Slovensku a v Československu v 20. storočí

Autormi jednotlivých príspevkov v publikácii sú renomovaní odborníci z Historického ústavu SAV a z vedeckých akademických a univerzitných pracovísk na Slovensku a v Českej republike. Je určená všetkým záujemcom o dejiny Slovenska v 20. storočí, osobitne odbornej verejnosti, učiteľom dejepisu všetkých stupňov, študentom stredných a vysokých škôl a zainteresovanej verejnosti. Predovšetkým je však skromným, no úprimným darom kolegovi a priateľovi Ivanovi Kamencovi.

Slovensko a svet v 20. storočí

Kapitoly z dejín 20. storočia, ktoré tvoria túto knihu, predstavujú dôležité momenty histórie moderného Slovenska v meniacom sa svete. Autori – kolegovia, priatelia a žiaci PhDr. Valeriána Bystrického, DrSc. v nich čitateľom ponúkajú výsledky svojho výskumu.

Komunistická strana Slovenska 1.

Táto práca je pokusom o určité zosumarizovanie poznatkov a poskytnutie relatívne uceleného pohľadu na vnútorný vývoj Komunistickej strany Slovenska, imanentne spojený s dejinami Slovenska po druhej svetovej vojne, a to až do takého historického medzníka, akým bola okupácia Československa v auguste 1968.

Najpolitickejšia veda

Adam Hudek, PhD. (1979), od roku 2003 pracuje v Oddelení dejín vied a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa predovšetkým dejinám a teórií historiografie so zameraním na český a slovenský vývoj v 20. storočí. Skúma problematiku konštruovania obrazu národných dejín a dejín vedecko-výskumných inštitúcií v stredoeurópskom regióne.

Mýty naše slovenské

Kniha rozoberá základné kamene slovenskej mytológie od Veľkej Moravy, cez Matúša Čáka, Jánošíka, Štúra, Štefánika, Hlinku, Tisa až po Husáka a mýty obdobia komunizmu. Autori (archeológovia, jazykovedci, etnológovia, historici, publicisti) upozorňujú, v čom sa obsahy mýtov rozchádzajú s výsledkami výskumov. Porovnávajú mýtické príbehy rôznych etník a prichádzajú k záveru, že Slováci sú rovnakými „mýtomaniakmi“ ako všetci ostatní, pretože rovnako ako všetci ostatní snívajú o živote bez útlaku a násilia.

Kresťanstvo v dejinách Slovenska

V dňoch 27. – 29. júna 2000 usporiadali Historický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Slovenská historická spoločnosť pri SAV vedeckú konferenciu s názvom Kresťanstvo v dejinách Slovenska. Konferencia sa konala v priestoroch Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Uvedený zborník obsahuje vedecké štúdie, ktoré vznikli po rozpracovaní príspevkov z konferencie.

Milan Rastislav Štefánik v hlavách a srdciach

Publikácia sa venuje Štefánikovej pamiatke a Štefánikovmu posmrtnému kultu v slovenskej spoločnosti, resp. obrazu/obrazom Štefánika v historickej pamäti Slovákov. Nevypovedá o samotnej osobe Štefánika, ale skôr o spoločnosti, o jednotlivcoch, skupinách a vrstvách obyvateľstva, ktoré si Štefánika osvojovali, stotožňovali sa s ním alebo ho naopak, odmietali.

Rok 1968

Augustová invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 patrí k najdramatickejším udalostiam modernej histórie Čechov i Slovákov. V plnej nahote odhalila ideologickú vyprázdnenosť a agresívno-represívnu podstatu socializmu sovietsko-stalinského typu, ktorý tragicky zdeformoval viac než štyri desaťročia našich spoločných dejín.

Francúzsko a slovenská otázka 1789 – 1989

Autorka v monografii sumarizuje to najdôležitejšie, čo na tému Francúzsko a slovenská otázka na základe vlastného výskumu v archívoch na Slovensku, v Českej republike a vo Francúzsku napísala. Tematiku tejto publikácie ohraničujú dva symbolické dátumy: pád Bastily 14. júla 1789 vo Francúzku a zásah polície proti študentom na pražskej Národní třídě 17. novembra 1989 s následným pádom totality v Československu.

Kľúčové problémy moderných slovenských dejín

Predložená publikácia poskytuje hĺbkový a na dlhodobom štúdiu postavený pohľad na obdobia a udalosti, ktoré zásadným spôsobom formovali súčasnú podobu slovenskej spoločnosti.

Slovensko na začiatku 20. storočia

Zborník štúdií vznikol na základe dvoch vedeckých konferencií, ktoré usporiadal Historický ústav SAV. Prvé podujatie pod názvom Slovensko na prelome 19. a 20. storočia (Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby) sa uskutočnilo 14. – 16. novembra 1995 a druhé na tému Slovenská spoločnosť za prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa konalo 19. – 21. novembra 1996. Obidve konferencie sa uskutočnili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do série vedeckých podujatí, ktoré Historický ústav SA V venoval od roku 1990 kľúčovým problémom a témam v jednotlivých obdobiach slovenských dejín v 20. storočí.

Občianska spoločnosť a politická kultúra

Publikácia čitateľom približuje podiel kultúrnych a politických tradícií, ako aj vonkajších vplyvov na formovanie občianskeho a spoločenského vedomia na Slovensku v medzivojnovom období. Pokúsila sa prispieť k riešeniu otázky, ako sa slovenská spoločnosť vyrovnávala s tradíciami, ktoré si vytvárala po stáročia na pôde býva lej monarchie a ako sa stotožnila s požiadavkami a cieľmi, ktoré pred nich kládla nová nadchádzajúca etapa dejín. Kniha sa faktami, úvahami a analýzami pokúsila upozorniť na rozličné rozmery tohto fenoménu, ktoré môžu byť užitočné pri ďalšom výskume tejto problematiky.

Kapitula pri Dóme sv. Martina

Bratislavská kapitula pri Dóme sv. Martina bola v stredovekom Uhorsku dôležitým cirkevným, ale aj intelektuálnym strediskom, so školou podliehajúcou rektorovi a s vlastnou knižnicou. Pritom jej členovia – prepošti a kanonici – vďaka univerzitným štúdiám, praxi získanej v kancelárii arcibiskupa alebo v Rímskej kúrii poskytovali panovníkom odborné zázemie pri spravovaní kráľovstva. Dejiny kapituly sú tak zároveň dejinami konkrétnych osôb, ktoré na jednej strane plnili sakrálne funkcie vyplývajúce z ich úradu, na druhej strane sa z titulu svojho diplomatického poverenia suverénne pohybovali v pápežskej kúrii alebo na dvoroch panovníkov. Kráľovi nielenže sprostredkovali sobáš, mierové rokovania, ale niektorí z nich mu vo funkcii dvorského lekára predpisovali vhodnú medicínu a prostriedky životosprávy.

Československé menové zlato

Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom tridsiatych rokov 20. storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných i politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť o hmotnosti 18,4 tony opäť vrátila do trezora Štátnej banky československej v Prahe.

Štruktúry moci na Slovensku

Publikácia Štruktúry moci na Slovensku 1948 : 1989 nadväzuje na tituly Zločiny komunizmu na Slovensku 1948: 1989 a Aktéri jednej éry na Slovensku 1948 : 1989 Personifikácia politického vývoja. S určitou mierou zjednodušenia možno povedať, že prvá uvedená práca sa venuje politickým represiám komunistického režimu a druhá jej aktívnym protagonistom, respektíve súbežcom režimu, ktorý represie uskutočňoval. Štruktúry moci na Slovensku 1948: 1989 dopĺňajú tieto práce náčrtom mechanizmu vládnutia, pričom samotná moc mala v zásade perzekučný charakter, a to počas celej existencie komunistického režimu v Československu. Práca je súčasťou poznávania našej nedávnej minulosti; bez jej poznania nie je možné sa s ňou vyrovnať.

Rok 1918 a potom ...

Vznik Československej republiky a s ním spojený zánik Rakúsko-Uhorska nepochybne patrí medzi zlomové momenty našich dejín. Zásadne ovplyvnil vývoj v celej strednej Európe a taktiež aj spoločnosť v slovenskej časti krajiny. Z ostrakizovanej časti populácie, ktorej elity často narážali na nemožnosť napr. pracovného postupu, sa stali súčasťou jednotného štátotvorného národa. Význam tejto udalosti si primárne uvedomujeme pri okrúhlych výročiach vzniku republiky, avšak často si neuvedomujeme rozsah zmien, ktoré sú spojené s touto udalosťou.

Slovensko v labyrinte moderných európskych dejín

Kniha Slovensko v labyrinte moderných európskych dejín sa v jednotlivých kapitolách koncentruje na dynamické 20. storočie, teda na obdobie, ktorému sa historik Milan Zemko profesionálne venoval predovšetkým, a o ktorom bol presvedčený, že bolo aj naším „slovenským" storočím. Keďže ide o texty tematicky rôznorodé, zostavovateľ pri vnútornom členení knihy zvolil chronologický postup.

Mohlo by vás zaujímať

Milan Rastislav Štefánik ako symbol

Piae fundationes

Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo

Obchodná vojna kráľa Žigmunda proti Benátkam

O historiografii a spoločnosti

Zločin v meste

Cesty a diaľnice na Slovensku v medzivojnovom období

Milan Rastislav Štefánik a česko-slovenské zahraničné vojsko (légie)

Podoby nemecko-slovenského "ochranného priateľstva"

Tri jazyky, štyri konfesie

Elektrifikácia v hospodárskom a spoločenskom živote Slovenska 1938 - 1948

Jozef Tiso

Milan Hodža na vrchole politickej kariéry

Storočie škandálov

Slovensko-nemecké vzťahy 1938 - 1941 v dokumentoch I (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1938-1941 in Dokumenten I.)

Slovensko-nemecké vzťahy 1941 - 1945 v dokumentoch II. (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1941 - 1945 in Dokumenten II.)

Vzostup a pád hospodárskeho vývoja Slovenska 1942 - 1945

Štátna moc a spoločnosť na Slovensku 1945 - 1948 - 1989

Za bránami sirotincov

Slovensko na ceste k demokracii

Boľševizmus medzi Východom a Západom

Historik na cestách

Vojak medzi civilmi, civil medzi vojakmi

Key Issues of Slovak and Hungarian History

Občan, spoločnosť, národ

Elity a kontraelity na Slovensku v 19. a 20. storočí

Pod zástavou cisára a kráľa

Putovanie dejinami

Orbis Helveticorum

Juraj zo Schönbergu

Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokoch 20. storočia a slovenská ekonomika

Obraz a odraz osobnosti modernej doby

Za roľníka, pôdu a republiku

Rok 1968 a Československo

Juraj Slávik Neresnický

Za hranicou sloboda 1948 - 1953

Politik s dušou filozofa

Antisemitizmus v Uhorsku v 80. rokoch 19. storočia

Slovenská kultúra v rokoch 1968 - 1970

Premeny osvety a vybraných školských výchovno-vzdelávacích prostriedkov na Slovensku (1918 - 1939)

Slovenský poválečný exil a jeho aktivity 1945 - 1970

Thurzovci a ich historický význam

Prešporský pitaval

Branné organizácie v Československu 1918 - 1939

Túžby, projekty a realita

Palatín Mikuláš Esterházy a jeho dvor

Hrady a hradné panstvá na Slovensku

Milan Rastislav Štefánik

Slovensko a Československo v XX. storočí

"Zabrániť bahnu morálneho rozkladu"

"Slovenská zem patrí do slovenských rúk"

Utekl jsem z Osvětimi

Život v Žiline v zrkadle jej mestskej knihy

Autonómia: víťazstvo alebo prehra?

Kulak – triedny nepriateľ

Moja pamäť – živá kniha

Prvá svetová vojna 1914 – 1918

V medzivojnovom Československu 1918 – 1939

Čas Herodes alebo šťastný vek?

Rok 1968 a jeho miesto v našich dejinách

Šikova ekonomická reforma a Slovensko

Uhorská rapsódia

Chronológia dejín Slovenska a Slovákov

Na ďalekých cestách, v cudzích krajinách

Súľov a jeho nemí svedkovia dávnych čias ...

Firma Pittel a Brausewetter v dejinách Slovenska

Súdnictvo a súdna prax v mestách Pentapolitany v 16. storočí

Matúš Čák Trenčiansky

Slovensko a Európa medzi demokraciou a totalitou

Andrej Kmeť a slovenské národné hnutie

Židovská komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938 – 1945

Černobyľ 1986 minulosť, dôsledky, východiská

Slovensko a slovenská otázka v poľských a maďarských diplomatických dokumentoch v rokoch 1938 – 1939

Revolúcia 1848/49 a historická pamäť

Jozef Miloslav Hurban

Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století

Čistky v Komunistické straně Československa v letech 1969–1970

Vzbura slovenských vojakov v Kragujevci