Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Zvierat? boli pre stredovek?ho ?loveka ka?dodennou s??as?ou ?ivota, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ?ud? nestret?val so svetom zvierat. Pr?ve preto je nevyhnutn?, aby vedci, zaoberaj?ci sa stredovek?mi dejinami, vn?mali vz?ah ?loveka k pr?rode a r??i zvierat ako osobitne v?znamn? fenom?n a venovali mu pozornos?.
?asopis je jedn?m z n?strojov organizovania historickej vedy a spr?tom?ovania jej v?sledkov ?ir?ej vedeckej obci. Je otvoren? v?etk?m n?zorom, smerom, ?kol?m a tematick?m okruhom, pokia? sa opieraj? o v??ne b?danie a s? spracovan? v zhode so z?kladn?mi princ?pmi historickej vedy. Programovo nepreferuje ?iadne obdobie, t?my ?i v?seky dej?n. Je ?asopisom v?etk?ch historikov, ktor? sa zaoberaj? slovensk?mi dejinami a v?etk?ch slovensk?ch historikov, ktor? sk?maj? ?i u? slovensk? alebo stredoeur?pske dejiny.
?asopis Hist?ria prezentuje v?sledky historickej vedy s presahom do pr?buzn?ch vedn?ch odborov, spracovan? popul?rno-vedeckou formou. ?asopis je doplnkovou literat?rou pre pedag?gov a ?tudentov v?etk?ch typov ?k?l. Popri tejto skupine je ur?en? ?irokej ?itate?skej obci so z?ujmom o dejiny, vl?dnym a mimovl?dnym organiz?ci?m, nad?ci?m. Zameriava sa na dejiny Slovenska v kontexte s eur?pskym v?vinom, na sk?manie svetov?ch dej?n a spolo?ensk?ch javov, ??m prispieva k pochopeniu a objekt?vnej?iemu pos?deniu s??asn?ch procesov.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
B?la Gr?nwald, s ktor?ho menom sa sp?ja zatvorenie troch slovensk?ch gymn?zi? a Matice slovenskej, sa stal najnegat?vnej?ou postavou slovenskej n?rodnej pam?ti. ?o ho motivovalo, ako sa d? jeho konanie vysvetli?? D? sa jeho protislovensk? vystupovanie vysvetli? jeho osobn?m ?ivotn?m pr?behom?
Pri poh?ade na slovensk? dejiny 19. a 20. storo?ia dominuje presved?enie o v?razn?ch person?lnych, in?titucion?lnych a soci?lnych diskontinuit?ch, ktor? pravidelne postihovali ?zku vrstvu "n?rodn?ch el?t". Platnos? tejto hypot?zy overuj? autori/ky knihy na osudoch konkr?tnych v?znamn?ch osobnost? a jednotliv?ch typologick?ch skup?n el?t. Spochyb?uj? zakorenen? predstavy o radik?lnych kari?rnych zlomoch, ktor? ?asto neobstoja v konfront?cii s empirick?mi d?tami.
Publik?cia o prvom ?eskoslovenskom prezidentovi T. G. Masarykovi
Juraj Sl?vik Neresnick? patril medzi nemnoh?ch slovensk?ch politikov, ktor? z?skali v?estrann? vzdelanie, eur?psku rozh?adenos? a na?li sebavedomie vst?pi? do akt?vnej politiky. Jeho ?ivot, dielo, osud je typick? pre t? ?as? slovensk?ch politikov, vzdelancov a inteligencie, ktor? videli a boli presved?en?, ?e slovensk? n?rod m??e zabezpe?i? svoju existenciu, rozvoj a rozkvet v spolo?nom ?t?te s ?esk?m n?rodom.
Panovn?cke a aristokratick? dvory po st?ro?ia formovali charakter spolo?nosti, boli nielen mocensk?mi a politick?mi centrami, ale aj priestorom umenia, mecenat?ry, ok?zal?m javiskom reprezent?cie a v neposlednom rade tie? v?chovnou ?kolou poskytuj?cou vzory spr?vania i dobov?ch noriem. T?mou predkladanej pr?ce je soci?lne prostredie dvora palat?na Mikul??a Esterh?zyho.
Čeho se bál Klement Gottwald? Byl Ludvík Svoboda sovětským agentem? Jací byli českoslovenští prezidenti lidé? Jak prožívali svoji moc a odpovědnost a jak je změnila? V čele Československé republiky stálo za dobu její poměrně krátké existence devět osobností, jejichž různorodý profil odráží peripetie, kterým byl tento státní útvar během bouřlivého dvacátého století vystaven.