Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Zvierat? boli pre stredovek?ho ?loveka ka?dodennou s??as?ou ?ivota, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ?ud? nestret?val so svetom zvierat. Pr?ve preto je nevyhnutn?, aby vedci, zaoberaj?ci sa stredovek?mi dejinami, vn?mali vz?ah ?loveka k pr?rode a r??i zvierat ako osobitne v?znamn? fenom?n a venovali mu pozornos?.
?asopis je jedn?m z n?strojov organizovania historickej vedy a spr?tom?ovania jej v?sledkov ?ir?ej vedeckej obci. Je otvoren? v?etk?m n?zorom, smerom, ?kol?m a tematick?m okruhom, pokia? sa opieraj? o v??ne b?danie a s? spracovan? v zhode so z?kladn?mi princ?pmi historickej vedy. Programovo nepreferuje ?iadne obdobie, t?my ?i v?seky dej?n. Je ?asopisom v?etk?ch historikov, ktor? sa zaoberaj? slovensk?mi dejinami a v?etk?ch slovensk?ch historikov, ktor? sk?maj? ?i u? slovensk? alebo stredoeur?pske dejiny.
?asopis Hist?ria prezentuje v?sledky historickej vedy s presahom do pr?buzn?ch vedn?ch odborov, spracovan? popul?rno-vedeckou formou. ?asopis je doplnkovou literat?rou pre pedag?gov a ?tudentov v?etk?ch typov ?k?l. Popri tejto skupine je ur?en? ?irokej ?itate?skej obci so z?ujmom o dejiny, vl?dnym a mimovl?dnym organiz?ci?m, nad?ci?m. Zameriava sa na dejiny Slovenska v kontexte s eur?pskym v?vinom, na sk?manie svetov?ch dej?n a spolo?ensk?ch javov, ??m prispieva k pochopeniu a objekt?vnej?iemu pos?deniu s??asn?ch procesov.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Predkladan? s?bor ?t?di? predstavuje ?as? textov?ch materi?lov spracovan?ch v r?mci viacer?ch projektov, ktor? sk?maj? a porovn?vaj? lok?lnu identitu a podoby medzietnick?ch vz?ahov v realite Slovenskej republiky s realitou ?ivota slovenskej men?iny na Zakarpatskej Ukrajine, v juhoslovanskej Vojvodine, rumunskom Bihory a v prostred? slovenskej men?iny ?ij?cej na ?zem? severn?ho Ma?arska.
?esk? a slovensk? sociol?govia sa v m?ji roku 2004 zi?li v pra?skej vile Lanna na spolo?nej trojdennej konferencii nazvanej ?esko-slovensk? sociologick? dni. Rokovanie prebiehalo v jednotliv?ch sekci?ch, v ktor?ch spravidla predniesli svoje pr?spevky referenti z oboch kraj?n. Predlo?en? zborn?k pon?ka poh?ad na bohat? konferen?n? program, preto?e tak ako vlastn? stretnutie zah??a pr?spevky z mnoh?ch oblast? z?ujmu s??asnej sociol?gie. V?aka svojej tematickej pestrosti je cennou v?pove?ou o ??rke a v??nosti tohto z?ujmu.
Idea moderniz?cie je v slovenskej sociol?gii relat?vne nov?. Objavila sa po roku 1989, v ?ase ke? vo svetovej sociol?gii nastupovala u? druh? vlna moderniza?n?ch te?ri?. Po?as 90. rokov 20. storo?ia patrila t?ma moderniz?cie k najfrekventovanej??m n?metom v slovenskej sociol?gii a z ?asov?ho h?adiska m??eme pr?ce slovensk?ch sociol?gov zaradi? do druhej vlny moderniza?n?ch te?ri?. Preto je zauj?mav? sledova? ako slovensk? sociol?gia nadviazala na existuj?ci stav poznania v tejto oblasti.
Publik?cia zap??a medzery v in?titucion?lnych dejin?ch slovenskej sociol?gie a z?rove? poodha?uje ?ir?ie s?vislosti v?skumu sp?t?ho s mnohokr?t pejorat?vne vn?man?m b?date?sk?m prostred?m vedeck?ho ateizmu.
Filter
