Knihy

Dub?ekovo vedenie KS? lav?rovalo, ustupovalo a nakoniec v apr?li 1969 uvo?nilo poz?cie a bolo vystriedan? novou garnit?rou v ?ele s Hus?kom. T? za?ala presadzova? sovietske pon?manie "normaliz?cie" predov?etk?m v samotnej komunistickej strane, no ?oskoro ho vn?tilo celej spolo?nosti

Predkladaný súbor štúdií predstavuje časť textových materiálov spracovaných v rámci viacerých projektov, ktoré skúmajú a porovnávajú lokálnu identitu a podoby medzietnických vzťahov v realite Slovenskej republiky s realitou života slovenskej menšiny na Zakarpatskej Ukrajine, v juhoslovanskej Vojvodine, rumunskom Bihore a v prostredí slovenskej menšiny žijúcej na území severného Maďarska.

Autor publikácie sa zaoberá problematikou železničnej, cestnej, lodnej a leteckej dopravy na Slovensku v období 1938 – 1948. Autor sa venuje nielen rôznym formám dopravy, ale aj problematike organizácie a riadenia dopravy v tejto dobe.

Ranonovoveký štát sa prakticky nepodieľal na budovaní cirkevných, školských a charitatívnych inštitúcií a nepoznal inštitút štátneho rozpočtu s vyčlenenými kapitolami na financovanie uvedených oblastí spoločenského života. Rôzne cirkevné inštitúcie, všetky typy škôl a sociálnych ústavov mohli vzniknúť a pôsobiť len vďaka dostatočne stabilným a výnosným základinám, ktoré zakladali cirkevné a svetské elity vtedajšej spoločnosti. Práca je chronologicky vymedzená obdobím 17. a 18. storočia, konkrétne časovým úsekom, ktorý sa začal nástupom Petra Pázmaňa na stolec ostrihomského arcibiskupa v roku 1616 a skončil smrťou Leopolda II. v roku 1792.

Začiatkom 15. storočia sa cisár Žigmund Luxemburský pokúsil o hospodársku blokádu Benátskej republiky. Z pozície vládcu kráľovstiev založených na feudálnej tradícii chcel zničiť stelesnenie prosperity a modernosti, pragmaticky a kapitalisticky mysliacu Republiku svätého Marka. V postupnom uskutočňovaní týchto plánov malo mať svoje miesto aj územie dnešného Slovenska.

Práca zachytáva situáciu na slovenskej dedine a zároveň sa pokúša zhrnúť poznatky o problematike kulakov a bohatých vrstiev dediny v kontexte štrukturálnych zmien v spoločnosti. Výpoveďami ilustruje individuálne prežívanie týchto zmien vo vedomí pamätníkov a rodinných príslušníkov odsúdených kulakov.

Pohľad na činnosť slovenskej časti jednej z najvplyvnejších politických strán medzivojnového Československa a jej popredných predstaviteľov.

Zborník príspevkov je vyjadrením obdivu k dielu a životu Pavla Horvátha.

Imidž mesta sa spája s procesmi symbolického privlastňovania. Komu patrí Bratislava? Bratislavčanom alebo Slovensku a Slovákom? Má byť modernou či postmodernou „metropolou“ a zároveň výrazom národnej prestíže? Ako sa v minulosti menili mentálne obrazy mesta s rôznymi názvami? Kniha zachytáva premeny reprezentácií mesta od 17. a 18. storočia, keď plnilo funkciu hlavného centra Uhorského kráľovstva a keď o živote skupín obyvateľov nerozhodovala národná, ale konfesionálna identita. S nacionalizáciou spoločnosti v 19. storočí a so zásadnými politickými premenami v 20. storočí sa mentálne predstavy o meste a jeho úlohe výrazne menili. Hoci obraz mesta je len fikciou, oficiálne predstavy o maďarskej Požoni, slovenskej Bratislave či robotníckom centre mali dopad na realitu. Publikácia prináša aj text Ľubomíra Liptáka, ktorý bol prvýkrát uverejnený v slovenskom jazyku, o akceptovaní Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska.

V priebehu 13. storočia prešla Bratislava vývojom, na konci ktorého nachádzame stredoveké výsadné mesto vystavané „z kameňa“ a predovšetkým z „ľudí“ – mešťanov.