Knihy

Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia – štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v prvej Československej republike, a to očami právnika a politika Emila Stodolu (1862 – 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doteraz chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčený demokrat zastával kritické stanovisko.

Publikácia odhaľuje kontinuitu v demokratizačnom vývoji. Poukazuje na impulzy i brzdy v sprievodnej politizácii spoločnosti počas monarchie a republiky. Z tejto širšej perspektívy sa venuje aj demokratickej revolúcii v rokoch 1918 až 1920. Ukazuje, že demokratizácia sa spája skôr s evolúciou než s revolúciou. Od rozširovania demokratických ideálov vedie dlhšia cesta k ich zakotveniu v legislatíve a ešte dlhšia cesta k tomu, aby sa stali každodennou hodnotou v živote a myslení ľudí.

Juraj Slávik Neresnický patril medzi nemnohých slovenských politikov, ktorí získali všestranné vzdelanie, európsku rozhľadenosť a našli sebavedomie vstúpiť do aktívnej politiky. Jeho život, dielo, osud je typický pre tú časť slovenských politikov, vzdelancov a inteligencie, ktorí videli a boli presvedčení, že slovenský národ môže zabezpečiť svoju existenciu, rozvoj a rozkvet v spoločnom štáte s českým národom.

Druhý zväzok syntetického diela Slovensko v 20. storočí je venovaný prvej svetovej vojne, teda rokom 1914 – 1918. Ide o pomerne krátke obdobie, ktoré trvalo iba o niečo viac ako štyri roky, je však plné vnútornej dynamiky a prevratných zmien. Slovenská historiografia obdobia prvej svetovej vojny sa v minulosti viac sústreďovala na vojenské a politické dejiny. K tomu, aby autori mohli v syntetickej podobe predložiť verejnosti pohľad na slovenskú spoločnosť a jej vývoj vo všetkých európskych a hlavne stredoeurópskych súvislostiach, bolo treba podstatným spôsobom rozšíriť výskum najmä v oblasti hospodárskych a sociálnych dejín, vrátane každodenného života. Pokúsili sa teda stvárniť čo najplastickejší obraz vtedajšej spoločnosti.

Autor sa na pozadí životnej dráhy Václava Chaloupeckého snaží zachytiť nielen premeny českého, respektíve československého dejepisectva prvej polovice 20. storočia, ale v širšom kontexte aj peripetie vzťahu Čechov a Slovákov v danom období. Stav publikácie: obálka mierne opotrebovaná, vnútro vo výbornom stave.

Publikácia predstavuje ucelený súbor 22 odborných štúdií slovenských, českých, poľských a talianskych historikov, ktoré skúmajú „rok nula“ Studenej vojny – dramatický a prelomový rok 1948. Autori sa sústreďujú najmä na vývoj na Slovensku a v Československu, kde sa odohral komunistický prevrat vo februári 1948, následné etablovanie totalitného režimu, jeho prvé represívne zásahy a zásadné spoločenské premeny. Zborník analyzuje široké spektrum fenoménov, medzi nimi vyakčňovanie, prvú berlínsku krízu, pôsobenie banderovcov, formy protikomunistického odboja, proces poštátňovania hospodárstva, otázky repatriácie, ako aj situáciu národnostných menšín. Texty ponúkajú viacvrstvový pohľad na politické, ekonomické, kultúrne a sociálne procesy, ktoré formovali začiatok Studenej vojny a určovali smerovanie povojnového Československa. Publikácia je určená odborníkom, študentom aj širšej verejnosti so záujmom o moderné dejiny, totalitné režimy a dynamiku povojnového stredoeurópskeho priestoru.

Rituály, rituálne konanie a symboly boli súčasťou verejného ako aj súkromného, slávnostného i každodenného života človeka v stredoveku, pričom sa týkali všetkých spoločenských vrstiev. Všetky mali vtedy svoj význam, zmysel a účel, každý úkon mal svojho adresáta a niesol svoje posolstvo. Rozumeli im všetci bez ohľadu na svoj pôvod, jazyk, majetok, postavenie a vzdelanie. Dnes sú pre nás uchvacujúcim svedectvom dobového myslenia, chápania sveta a usporiadania stredovekej spoločnosti.

Monografia Mateja Medveckého sa venuje dejinám spravodajsko-bezpečnostného aparátu na Slovensku v rokoch 1945 – 1948, so zameraním na VII. odbor Povereníctva vnútra. Autor analyzuje vznik, organizačný vývoj a fungovanie tohto úradu, ktorý bol už od roku 1945 pod kontrolou komunistickej strany a slúžil ako kľúčový nástroj v politickom zápase o získanie mocenského monopolu. Publikácia sa zaoberá metódami práce s agentúrou, konštruovaním tzv. ilegálnych skupín a ich zneužívaním na politické ciele, vrátane prípravy tzv. jesennej krízy v roku 1947. Osobitná pozornosť je venovaná úlohe VII. odboru pri komunistickom prevrate vo februári 1948. Kniha ponúka detailný pohľad na fungovanie významnej inštitúcie obdobia ľudovej demokracie, ako aj na motivácie a myslenie jej príslušníkov v kontexte dobového diania.

Panovanie Márie Terézie sa podľa zvolených priorít a rozsahu reforiem zvyčajne delí na dve časti. Prvá sa začína nástupom na trón a končí sa spolu s rakúsko-pruskými vojnami v roku 1763, druhá je vymedzená rokmi 1763 – 1780. V prvom období sa realizovali reformné opatrenia, ktoré mali vzhľadom na prebiehajúcu vojnu priniesť okamžitý finančný zisk. Tie sa však vzťahovali len na rakúske a české krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 pristúpila viedenská vláda k radikálnym a zásadným reformám, ktoré pravdepodobne zasiahli do všetkých oblastí spoločenského života aj v uhorskej časti monarchie. V historiografii sa prioritne spomína úprava poddanskej otázky, reforma súdnictva, katolíckej cirkvi a školstva. Menej sa už reflektuje skutočnosť, že pod vplyvom kameralizmu a populacionistického učenia sa populácia začala vnímať ako základ bohatstva štátu a početné opatrenia smerovali nielen k jej zvýšeniu, ale aj „skvalitneniu“. S tým úzko súvisela reforma zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i početné nariadenia o ochrane zdravia a ľudských životov.

Adam Hudek, PhD. (1979), od roku 2003 pracuje v Oddelení dejín vied a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa predovšetkým dejinám a teórii historiografie so zameraním na český a slovenský vývoj v 20. storočí. Skúma problematiku konštruovania obrazu národných dejín a dejín vedecko-výskumných inštitúcií v stredoeurópskom regióne.