Knihy

Publikácia predstavuje ucelený súbor 22 odborných štúdií slovenských, českých, poľských a talianskych historikov, ktoré skúmajú „rok nula“ Studenej vojny – dramatický a prelomový rok 1948. Autori sa sústreďujú najmä na vývoj na Slovensku a v Československu, kde sa odohral komunistický prevrat vo februári 1948, následné etablovanie totalitného režimu, jeho prvé represívne zásahy a zásadné spoločenské premeny. Zborník analyzuje široké spektrum fenoménov, medzi nimi vyakčňovanie, prvú berlínsku krízu, pôsobenie banderovcov, formy protikomunistického odboja, proces poštátňovania hospodárstva, otázky repatriácie, ako aj situáciu národnostných menšín. Texty ponúkajú viacvrstvový pohľad na politické, ekonomické, kultúrne a sociálne procesy, ktoré formovali začiatok Studenej vojny a určovali smerovanie povojnového Československa. Publikácia je určená odborníkom, študentom aj širšej verejnosti so záujmom o moderné dejiny, totalitné režimy a dynamiku povojnového stredoeurópskeho priestoru.

Rituály, rituálne konanie a symboly boli súčasťou verejného ako aj súkromného, slávnostného i každodenného života človeka v stredoveku, pričom sa týkali všetkých spoločenských vrstiev. Všetky mali vtedy svoj význam, zmysel a účel, každý úkon mal svojho adresáta a niesol svoje posolstvo. Rozumeli im všetci bez ohľadu na svoj pôvod, jazyk, majetok, postavenie a vzdelanie. Dnes sú pre nás uchvacujúcim svedectvom dobového myslenia, chápania sveta a usporiadania stredovekej spoločnosti.

Monografia Mateja Medveckého sa venuje dejinám spravodajsko-bezpečnostného aparátu na Slovensku v rokoch 1945 – 1948, so zameraním na VII. odbor Povereníctva vnútra. Autor analyzuje vznik, organizačný vývoj a fungovanie tohto úradu, ktorý bol už od roku 1945 pod kontrolou komunistickej strany a slúžil ako kľúčový nástroj v politickom zápase o získanie mocenského monopolu. Publikácia sa zaoberá metódami práce s agentúrou, konštruovaním tzv. ilegálnych skupín a ich zneužívaním na politické ciele, vrátane prípravy tzv. jesennej krízy v roku 1947. Osobitná pozornosť je venovaná úlohe VII. odboru pri komunistickom prevrate vo februári 1948. Kniha ponúka detailný pohľad na fungovanie významnej inštitúcie obdobia ľudovej demokracie, ako aj na motivácie a myslenie jej príslušníkov v kontexte dobového diania.

Publikácia sa venuje revolúcii v Maďarsku v roku 1956, jednej z najvýznamnejších udalostí moderných maďarských dejín. Hoci je revolúcia vnímaná ako symbol boja za slobodu a získala Maďarsku medzinárodné uznanie, jej interpretácia zostáva aj po desaťročiach predmetom spoločenských a politických sporov. Text analyzuje, ako sa kolektívna pamäť na udalosti roku 1956 mení v závislosti od aktuálnych politických záujmov a ako jednotlivé vlády formujú verejný diskurz i historiografiu revolúcie. Osobitnú pozornosť venuje premene symbolov revolúcie a napätiu medzi historickou pamäťou a súčasnou politikou.

Pocta Vojtechovi Danglovi

Publikácia skúma históriu židovskej komunity v Austrálii od jej počiatkov až po súčasnosť. Autorka detailne mapuje osudy židovských osadníkov, ktorí prišli do Austrálie ako prví trestanci, a sleduje ich vývoj cez rôzne vlny imigrácie, vrátane utečencov pred nacizmom, preživších holokaust a neskorších prisťahovalcov z Maďarska, Sovietskeho zväzu a Južnej Afriky. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave. Vlastnoručný podpis autorky

Publikácia sa venuje politickým, hospodárskym, spoločenským otázkam a zahraničnopolitickým súvislostiam jedného z najkontroverznejších období našich moderných dejín. Hoci od vzniku slovenského štátu uplynulo už mnoho rokov, jeho historická reflexia odborníkmi historikmi i vnímanie širšou verejnosťou je poznačené protichodnými až krajnými názormi.

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Monografia k jubileu historika Valeriána Bystrického (1936) z Historického ústavu SAV

Autor v publikácii približuje atmosféru stredovekého mesta, načrtáva zásady uhorského trestného práva a opisuje jednotlivé kriminálne a súdne prípady aj trestanie previnilcov.