Knihy

Autori v publikácii približujú rôzne fenomény vývoja regiónu Orava a jeho obyvateľstva od stredoveku až po polovicu 20. storočia.

Publikácia si nekladie za cieľ spracovať dejiny kriminality v mestskom prostredí na celom území Slovenska. Snaží sa podchytiť tému z lokálneho hľadiska. Ako konkrétne mesto riešilo trestnoprávny a kriminologický problém, ako aplikovalo právne normy do praxe a aká bola obsahová náplň zločinnosti v minulosti. Za modelové mesto si autori zvolili Pezinok.

Prenasledovanie židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 vychádzajúce z presvedčenia vtedajšieho vládnuceho režimu, že jej príslušníci sú nepriateľmi slovenského národa, vyústilo do obludného systému zákonov a nariadení. Na jeho konci stála pauperizovaná masa ľudí zbavených politických, sociálnych, občianskych i základných ľudských práv. V hospodárskej oblasti siahol štát na všetok majetok v ich rukách. Predkladaná práca sleduje časť tohto procesu – arizovanie, resp. nacionalizovanie židovského pozemkového majetku, ktoré sa malo realizovať ako súčasť novej pozemkovej reformy. Jej hlavným zámerom, prezentovaným verejnosti, bolo vyformovanie silného roľníckeho stavu, "elity a chrbtovej kosti" národa. Veľkolepé ciele sa však naplniť nepodarilo.

Územie dnešného Slovenska malo oveľa väčší hospodársky význam ako hospodárske aktivity slovenského obyvateľstva. Nerastné bohatstvo a bohaté tradície železorudného baníctva, rozsiahle lesné plochy a oblasti s vyspelou agrikultúrou – to všetko robilo zo severného Uhorska ekonomicky jednu z najdôležitejších oblastí štátu. Banícke tradície, celý rad parametrov ako ťažba drahých kovov, ťažba a spracovanie železa, ale i produkcia repného cukru, fenomény ako exportný „slovenský sladový jačmeň“, „slovenské železo“, „komínová aristokracia“, Rimamuránsky koncern a podobne, vytvárali zo Slovenska na uhorské a východoeurópske pomery mimoriadne zaujímavý región. Hoci v porovnaní s najvyspelejšími časťami Rakúska (Čechy a severná Morava), nehovoriac o západnej Európe, tvoril hospodársku perifériu, v porovnaní so zvyškom Uhorska a Balkánom sa hrdil viacerými presvedčivými prvenstvami. Tieto dve tváre Slovenska zostali charakteristické pre krajinu hlboko do 20. storočia.

Na rozdiel od nenaplnených kolektívnych práv etnických menšín sa Židom podarilo dosiahnuť emancipáciu. Po dlhotrvajúcom zápase im bola priznaná aj rovnoprávnosť s rímskymi katolíkmi a protestantmi. Aj napriek vzostupu antisemitizmu Židia až do sklonku monarchie zažívali svoje "zlaté časy". Celkovo bola ich životná úroveň vyššia než u zvyšku obyvateľstva, čo však neznamená, že by tisíce z nich nerozširovali rady chudoby a nezvádzali svoj každodenný boj o prežitie.

Vznik Československej republiky a s ním spojený zánik Rakúsko-Uhorska nepochybne patrí medzi zlomové momenty našich dejín. Zásadne ovplyvnil vývoj v celej strednej Európe, ako aj spoločenské pomery v slovenskej časti krajiny. Z dlhodobo marginalizovanej časti populácie, ktorej elity často narážali na prekážky, ako napríklad obmedzené možnosti kariérneho postupu, sa stali súčasťou jednotného štátotvorného národa. Význam tejto udalosti si najčastejšie pripomíname pri okrúhlych výročiach vzniku republiky, no často si neuvedomujeme rozsah zmien, ktoré boli s touto historickou udalosťou spojené.

Publikácia zapĺňa medzery v inštitucionálnych dejinách slovenskej sociológie a zároveň poodhaľuje širšie súvislosti výskumu spätého s mnohokrát pejoratívne vnímaným bádateľským prostredím vedeckého ateizmu.

Jednou z ciest k vytvoreniu spoločného česko-slovenského štátu bolo vojsko utvorené z legionárov v zahraničí. Pri jeho formovaní zohral špecifickú a nezastupiteľnú úlohu Milan Rastislav Štefánik.

Chronológia udalostí spolu s úvodnou štúdiou, ktorá hovorí o tom, čo predchádzalo roku 1968 v Československu, umožňuje vytvoriť si v nadväznosti na iné historické práce plnší obraz o nedávnej minulosti slovenského a českého národa, o roku, ktorý akoby potvrdzoval, že tradičné „osmičky“ mali v našej spoločnej minulosti nielen nádejeplný, ale neraz i tragický obraz.

Vzdelávanie a školstvo sú významnou súčasťou kultúry každého národa a dosiahnutá úroveň je priamym ukazovateľom vyspelosti každej spoločnosti. Vo vzdelávaní a v školskom systéme sa koncentrovane prejavila väčšina problémov, s ktorými sa spoločnosť v rokoch 1918 – 1945 zápasila alebo sa snažila vyrovnať. Kolektív autorov v primárnych a sekundárnych prameňoch zachytil a sprístupnil čitateľom poznatky, ktoré sa pri historickej analýze ukázali ako dominantné svojou výpovednou hodnotou o kultúre, osvete, vzdelávaní a školstve. Práca Premeny vo vzdelávaní a v školstve na Slovensku v rokoch 1918 – 1945 poskytuje informácie nielen o vzdelávaní a školstve, ale v kontexte doby rozpráva aj o konkrétnych problémoch, ktoré ovplyvňovali spoločnosť na Slovensku.