V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Publik?cia sa venuje politick?m, hospod?rskym, spolo?ensk?m ot?zkam a zahrani?nopolitick?m s?vislostiam jedn?ho z najkontroverznej??ch obdob? na?ich modern?ch dej?n. Hoci od vzniku slovensk?ho ?t?tu uplynulo u? mnoho rokov, jeho historick? reflexia odborn?kmi historikmi i vn?manie ?ir?ou verejnos?ou je pozna?en? protichodn?mi a? krajn?mi n?zormi.
Jednou z ciest k vytvoreniu spolo?n?ho ?esko-slovensk?ho ?t?tu bolo vojsko utvoren? z legion?rov v zahrani??. Pri jeho formovan? zohral ?pecifick? a nezastupite?n? ?lohu Milan Rastislav ?tef?nik.
Publik?cia sa zmie?uje o v?nimo?nosti tohto ?zemia z h?adiska pr?rodn?ch kr?s. Predov?etk?m sa v?ak sna?? pribl??i? ?itate?ovi hist?riu vz?cnych stavebn?ch pamiatok nach?dzaj?cich sa v S??ove-Hradnej. Za m?rmi t?chto nem?ch svedkov minul?ch a nen?vratne za?l?ch ?ias sa skr?vaj? ?ivotn? osudy na?ich predkov.
Publik?cia sa venuje obdobiu, v ktorom vznikali k???ov? ideologick? a organiza?n? princ?py komunistick?ho hnutia. V centre pozornosti autora stoj? politick? doktr?na rusk?ch bo??evikov. V??ma si ju od jej vzniku na okraji rusk?ho politick?ho ?ivota a? po jej ideologick? a politick? presadenie sa na p?de revolu?ne orientovanej medzin?rodnej organiz?cie - Tretej (komunistickej) internacion?ly - po prvej svetovej vojne.
Pr?ca sa s?stre?uje na p?sobenie HS?S na ?eskoslovenskej vn?tropolitickej sc?ne - na jej rokovania s vl?dou a prezidentom, kooper?ciu s opozi?n?mi politick?mi stranami n?rodnostn?ch men??n, ale aj na jej zahrani?nopolitick? aktivity vr?tane kontaktov radik?lneho kr?dla s iredentistick?mi kruhmi. Ke??e k???ov?m obdob?m na presadenie z?kladnej po?iadavky HS?S bola druh? polovica tridsiatych rokov 20. storo?ia, autor sa s?stredil na podrobn? rozbor udalost? vymedzen?ch rokmi 1935 - 1938.
Chronol?gia udalost? spolu s ?vodnou ?t?diou, ktor? hovor? o tom, ?o predch?dzalo roku 1968 v ?eskoslovensku, umo??uje vytvori? si v nadv?znosti na in? historick? pr?ce pln?? obraz o ned?vnej minulosti slovensk?ho a ?esk?ho n?roda, o roku, ktor? akoby potvrdzoval, ?e tradi?n? ?osmi?ky? mali v na?ej spolo?nej minulosti nielen n?dejepln?, ale neraz i tragick? obraz. Publik?cia vo v?bornom stave.
Vznik ?eskoslovenskej republiky a s n?m spojen? z?nik Rak?sko-Uhorska nepochybne patr? medzi zlomov? momenty na?ich dej?n. Z?sadne ovplyvnil v?voj v celej strednej Eur?pe a taktie? aj spolo?nos? v slovenskej ?asti krajiny. Z ostrakizovanej ?asti popul?cie, ktorej elity ?asto nar??ali na nemo?nos? napr. pracovn?ho postupu, sa stali s??as?ou jednotn?ho ?t?totvorn?ho n?roda. V?znam tejto udalosti si prim?rne uvedomujeme pri okr?hlych v?ro?iach vzniku republiky, av?ak ?asto si neuvedomujeme rozsah zmien, ktor? s? spojen? s touto udalos?ou.
Na rozdiel od nenaplnen?ch kolekt?vnych pr?v etnick?ch men??n sa ?idom podarilo dosiahnu? emancip?ciu. Po dlhotrvaj?com z?pase im bola priznan? aj rovnopr?vnos? s r?mskymi katol?kmi a protestantmi. Aj napriek vzostupu antisemitizmu ?idia a? do sklonku monarchie za??vali svoje "zlat? ?asy". Celkovo bola ich ?ivotn? ?rove? vy??ia ne? u zvy?ku obyvate?stva, ?o v?ak neznamen?, ?e by tis?ce z nich neroz?irovali rady chudoby a nezv?dzali svoj ka?dodenn? boj o pre?itie.
Uva?ovanie o dejin?ch je nevyhnutn? pre historikov samotn?ch. Nem??u kona? svoju pr?cu bez toho, aby vn?mali sp?sob ak?m dejiny ?tuduj? a ak?m o nich p??u. Ak sa pova?uj? za vedcov, musia si odpoveda? pre?o, ak nie, aj vtedy si to potrebuj? zd?vodni?. Historik mus? pri svojej pr?ci vedie?, ?o h?ad? a ?o sk?ma. V s??asnosti sa historici vyh?baj? pojmom "pravda", "objektivita". Je to prirodzen?, preto?e tieto pojmy sa ?a?ko definuj?. Ale napriek tomu mus? ka?d? historik smerova? k nie?omu o ?om je presved?en?, ?e d?va jeho pr?ci zmysel.
Publik?cia zap??a medzery v in?titucion?lnych dejin?ch slovenskej sociol?gie a z?rove? poodha?uje ?ir?ie s?vislosti v?skumu sp?t?ho s mnohokr?t pejorat?vne vn?man?m b?date?sk?m prostred?m vedeck?ho ateizmu.