Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Amb?ciou predkladanej knihy je poda? ?itate?ovi reprezentat?vny s?bor z?kladn?ch inform?ci? zo star??ch slovensk?ch dej?n. Pod star??mi dejinami rozumieme hist?riu ?zemia dne?n?ho Slovenska od praveku a? do polovice 19. storo?ia, ke? v?aka revolu?n?m pohybom definit?vne kon?i pomerne dlh? epocha v dejin?ch ?udstva tradi?ne naz?van? feudalizmus. Dlh? sled jednotliv?ch udalosti je chronologicky roz?lenen? pod?a zau??van?ho ?asov?ho ?lenenia slovensk?ch dej?n.
Hlavnou nosite?kou po?iadavky auton?mneho Slovenska v ?eskoslovensku bola Hlinkova slovensk? ?udov? strana. Jej popredn? predstavitelia po?as kr?zy na jese? 1938 rozm???ali aj o in?ch form?ch ?t?topr?vneho usporiadania Slovenska ako v r?mci ?eskoslovenska, resp. ?esko-Slovenska. Po?sko a Ma?arsko preto zohr?vali d?le?it? ?lohu v h?adan? politick?ch alternat?v slovensk?ch politikov v roku 1938. ?zemn? straty Slovenska v prospech Ma?arska a Po?ska priniesli v tomto smere korekt?ru vo vn?man? t?chto ?t?tov slovensk?mi politikmi. Vyjadren?m tohto n?zorov?ho prelomu boli okolnosti vzniku Slovensk?ho ?t?tu a ?loha, ktor? pri tejto udalosti zohralo Nemecko.
Castrum Salis bol v 11. ? 12. storo?? jedin?m hradom v severnom pohrani?? Uhorska na hraniciach s Po?skom a Rusou. Spom?na sa v najstar??ch uhorsk?ch nara?n?ch prame?och v Gesta Hungarorum od anonymn?ho not?ra Bela III. a v Uhorsko-po?skej kronike. Zachovalo sa o ?om iba ve?mi m?lo ?dajov, a preto sa zaradil medzi tie v?asnostredovek? hrady, ktor? s? medzi historikmi predmetom r?znych dohadov, pochybnost? ?i zm?to?n?ch interpret?ci?. Napriek tomu Castrum Salis umo??uje lep?ie pochopi? nielen dejiny severn?ho pohrani?ia Uhorska v 11. ? 12. storo??, ale aj najstar?ie dejiny ?ari?a. V ?ase arp?dovsk?ch kr??ov str??il severn? pohrani?ie Uhorska a cestu za Karpaty, po ktorej sa vyv??ala so? zo Sedmohradska do okolit?ch kraj?n. A pr?ve v?aka svojej polohe a v?znamu, ktor? zohr?val v so?nom obchode dostal meno Castrum Salis (so?n? hrad).
Publik?cia sleduje zdroje, ktor? ovplyv?ovali v?voj n?rodn?ho vedomia Slov?kov od obdobia p?sobenia Cyrila a Metoda na Ve?kej Morave. Rast z?ujmu o minulos? priniesol humanizmus. Uhorsk? historici u? v 17. storo?? poznali v?etky z?kladn? pramene, p?pe?sk? listiny, buly, legendy a kroniky k ve?komoravsk?mu obdobiu. Vyzdvihovala sa ?loha Nitry ako s?dla knie?a?a Pribinu, ako miesto vysv?tenia najstar?ieho zn?meho kres?ansk?ho chr?mu u n?s, aj ako centrum ?deln?ho knie?atstva. V?etky tieto prvky nabrali nov? rozmer v priebehu 18. storo?ia, ktor? s?visel s rozvojom slovenskej historiografie. Z?klad vedeck?ho historick?ho b?dania polo?ili pr?slu?n?ci jezuitskej historickej ?koly, ktor? pri tvorbe svojich diel vych?dzali z konkr?tnych historick?ch prame?ov. Boli pr?slu?n?kmi uhorsk?ho politick?ho n?roda, ale boli presved?en?, ?e slovensk?mu n?rodu patr? primeran? miesto medzi n?rodmi Uhorska. Na ich my?lienkach stavali n?rodn? buditelia a ?spe?ne ich rozv?jali. Cyrilo-metodsk? problematika v slovenskej historiografii a literat?re dosiahla svoj rozkvet v 19. storo??.
??elov?, ?konzumentsk?? ch?panie hist?rie (n?roda, ?t?tu, spolo?nosti, jednotlivca) prin??a so sebou jeden negat?vny d?sledok, lep?ie povedan? nevyhnutn? predpoklad: umel? alebo priam n?siln?, no v?dy programov? preru?enie prirodzenej kontinuity dejinn?ho v?voja. Naj?astej?ie sa to deje vtedy, ke? v r?chlom slede doch?dza k ?t?topr?vnym, resp. k syst?movo-politick?m ?i k in?m revolu?n?m (pseudorevolu?n?m) zmen?m, k celospolo?ensk?m rupt?ram. Na tie boli slovensk? dejiny 20. storo?ia skuto?ne bohat?, ?o vo vedom? spolo?nosti zanech?valo jednak spravidla negat?vne stopy, jednak ?biele miesta?, teda ist? vedomostn? v?kuum, ktor? sa dalo a d? pomerne r?chlo zap??a? p?sobiv?mi, citovo preexponovan?mi argumentmi. Historick? vedomie slovenskej spolo?nosti sa aj v 20. storo?? formovalo v akejsi apologetickej polohe, ?o ?iasto?ne prevzala tie? slovensk? historiografia. Bolo to pochopite?n? a v ist?ch situ?ci?ch aj celkom legit?mne, no ??m ?alej t?m viac sa dan? jav st?val ist?m anachronizmom a brzdou. Podobne to bolo aj s druhou axi?mou slovensk?ch dej?n ? s ich ?dajnou plebejskos?ou.
Pr?ca vznikla pri pr?le?itosti v?znamn?ho jubilea Viliama ?i?aja
Historick? ?stav SAV sa sa rozhodol pripomen?? slovenskej historickej obci 70 rokov, ktor? uplynuli od narodenia Dagmar ?iernej-Lantayovej. Pam?tn? kolekt?vna monografia je venovan? t?mam, ktor? jej svoj?m odborn?m zameran?m boli a s? bl?zke.
V historicky ve?mi kr?tkom ?ase sto rokov nieko?ko gener?ci? Slov?kov muselo rie?i? a rozhodova? o veciach, ktor? in? ve?k? eur?pske krajiny rie?ili prinajmen?om vy?e dvesto rokov. A tu pramen? aj hlavn? pr??ina n??ho povestn?ho ?zaost?vania a ve?n?ho dobiehania?, ktor? v podstate trv? dodnes a nikdy sa neskon??.
Ritu?ly, ritu?lne konanie a symboly boli s??as?ou verejn?ho ako aj s?kromn?ho, sl?vnostn?ho i ka?dodenn?ho ?ivota ?loveka v stredoveku, pri?om sa t?kali v?etk?ch spolo?ensk?ch vrstiev. V?etky mali vtedy svoj v?znam, zmysel a ??el, ka?d? ?kon mal svojho adres?ta a niesol svoje posolstvo. Rozumeli im v?etci bez oh?adu na svoj p?vod, jazyk, majetok, postavenie a vzdelanie. Dnes s? pre n?s ?chvatn?m svedectvom dobov?ho myslenia, ch?pania sveta a usporiadania stredovekej spolo?nosti.
Predlo?en? publik?cia vy?la pri pr?le?itosti 200. v?ro?ia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Autori sa sna?ia postihn?? ?irok? ?k?lu Hurbanov?ch aktiv?t, reperto?r jeho v?razov?ch prostriedkov, umeleck?ch ??nrov, agita?n?ch a mobiliza?n?ch strat?gi?, ktor? cielene uplat?oval v n?rodnom hnut?. Jozef Miloslav Hurban tak pred nami vystupuje ako mu?-bojovn?k, hlava po?etnej rodiny, ktor? celo?ivotne prekra?oval hranice svojho s?kromia a anga?oval sa v tak?ch sf?rach ako je literat?ra a divadlo, cirkev a teol?gia, n?rod a politika. V jeho ch?pan? ne?lo o samo??eln? a navz?jom izolovan? aktivity, ale reflektoval ich v duchu dobovej predstavy o preb?dzan? n?roda ako s??asti n?rodotvorn?ho procesu.