Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Autori v publik?cii pribli?uj? r?zne fenom?ny v?voja regi?nu Orava i jeho obyvate?stva od stredoveku a? po polovicu 20. storo?ia.
Publik?cia sa venuje ?tef?nikovej pamiatke a ?tef?nikovmu posmrtn?mu kultu v slovenskej spolo?nosti, resp. obrazu/obrazom ?tef?nika v historickej pam?ti Slov?kov. Nevypoved? o samotnej osobe ?tef?nika, ale sk?r o spolo?nosti, o jednotlivcoch, skupin?ch a vrstv?ch obyvate?stva, ktor? si ?tef?nika osvojovali, stoto??ovali sa s n?m alebo ho naopak, odmietali.
Obdobie prelomu 18. a 19. storo?ia je do istej miery na okraji pozornosti s??asnej slovenskej historiografie. Obdobie, ktor? za?alo niekedy a? hor??kovit?m zav?dzan?m reforiem a kon?ilo rovnako ?pornou snahou o konsolid?ciu pomerov, je v?ak zauj?mav?m po?om pre historika usiluj?ceho sa n?js? kontexty, v ktor?ch sa odohr?val h?dam najviac ?tudovan? fenom?n slovensk?ch dej?n, proces n?rodn?ho hnutia. S n?m je spojen? ?asto opakovanie kli?? o roz?iruj?cej sa z?kladni - rast?com po?te ??astn?kov aktiv?t, ktor?mi v?ak boli pri poh?ade zbl?zka takmer v?lu?ne pr?slu?n?ci lok?lnych el?t: ?lenovia magistr?tov, drobn? ?i nanajv?? stredn? ??achta (viden? optikou v??ky majetku a politick?ho dosahu), pr?slu?n?ci inteligencie. V?etko ?udia, ktor? pre?li uhorsk?m vzdel?vac?m syst?mom, ktor? napriek svojim obmedzeniam poskytoval prekvapivo sol?dne vzdelanie. Kniha m? amb?ciu poopravi? hodnotenia spojen? so syst?mom vzdel?vania zaveden?m ?kolsk?mi reformami. Ob?lka i vn?tro knihy s? vo v?bornom stave.
Cie?om publik?cie nie je ?kandalizova?, ale v ?ir??ch spolo?ensk?ch s?vislostiach pribl??i? na?e dejiny cez prirodzen? str?nky ?udskej povahy, na ktor? by sme ani pri v?znamn?ch osobnostiach na?ich dej?n nemali zab?da?.
Idea moderniz?cie je v slovenskej sociol?gii relat?vne nov?. Objavila sa po roku 1989, v ?ase ke? vo svetovej sociol?gii nastupovala u? druh? vlna moderniza?n?ch te?ri?. Po?as 90. rokov 20. storo?ia patrila t?ma moderniz?cie k najfrekventovanej??m n?metom v slovenskej sociol?gii a z ?asov?ho h?adiska m??eme pr?ce slovensk?ch sociol?gov zaradi? do druhej vlny moderniza?n?ch te?ri?. Preto je zauj?mav? sledova? ako slovensk? sociol?gia nadviazala na existuj?ci stav poznania v tejto oblasti.
Bratislavsk? kapitula pri D?me sv. Martina bola v stredovekom Uhorsku d?le?it?m cirkevn?m, ale aj intelektu?lnym strediskom, so ?kolou podliehaj?cou rektorovi a s vlastnou kni?nicou. Pritom jej ?lenovia ? prepo?ti a kanonici ? v?aka univerzitn?m ?t?di?m, praxi z?skanej v kancel?rii arcibiskupa alebo v R?mskej k?rii poskytovali panovn?kom odborn? z?zemie pri spravovan? kr??ovstva. Dejiny kapituly s? tak z?rove? dejinami konkr?tnych os?b, ktor? na jednej strane plnili sakr?lne funkcie vypl?vaj?ce z ich ?radu, na druhej strane sa z titulu svojho diplomatick?ho poverenia suver?nne pohybovali v p?pe?skej k?rii alebo na dvoroch panovn?kov. Kr??ovi nielen?e sprostredkovali sob??, mierov? rokovania, ale niektor? z nich mu vo funkcii dvorsk?ho lek?ra predpisovali vhodn? medic?nu a prostriedky ?ivotospr?vy.
Autor v publik?cii sk?ma niektor? aspekty slovensk?ho historick?ho pohybu a ich reflexiu v historiografii i v laickom historickom povedom? v predch?dzaj?cich dvoch storo?iach. Taktie? sa s?stre?uje na politiku a niektor? politick? osobnosti v prvom demokratickom re?ime, teda v prvej ?eskoslovenskej republike.
Jadrom publik?cie je chronologick? preh?ad udalost?, spojen?ch s Novembrom '89, ktor? sa via?u predov?etk?m na Slovensko, pochopite?ne v celo?eskoslovenskom kontexte. Preh?ad je ?lenen? do dvoch ?asovo vymedzen?ch celkov. Prv? za??na svie?kovou manifest?ciou 25. marca 1988, ktor? sa stala jedn?m z najv?znamnej??ch prejavov odporu proti komunistick?mu re?imu. Kon?? 16. novembrom 1989, predve?erom udalost?, ktor? mali vo svojich d?sledkoch z?sadn? v?znam pre ?al?? v?voj slovenskej a ?eskej spolo?nosti. Druh? za??na 17. novembrom 1989 a pokra?uje a? do parlamentn?ch volieb 8. - 9. j?na 1990, resp. do volieb ?stavn?ch ?inite?ov a zostavenia feder?lnej a n?rodn?ch vl?d. Publik?cia obsahuje aj ?vodn? ?t?diu, pribli?uj?cu ?itate?ovi historick? kontext novembrov?ch udalost?, a v?berov? bibliografiu. Jej autormi s? vedeck? pracovn?ci Historick?ho ?stavu SAV v Bratislave.
Pr?beh ?ikovej reformy sa stal procesom, ktor? zasiahol h?dam v?etky s??asti spolo?ensk?ho v?voja v ?eskoslovensku 60. rokov 20. storo?ia ? mal dosah nielen na v?voj hospod?rstva, ale aj na sf?ru politick? i soci?lnu.
Autor chronologickej pr?ru?ky vych?dzal pri jej pr?prave z praxou overen?ho poznatku, ?e z?kladn? historick? d?ta sam? osebe s?ce nemaj? rozhoduj?ci v?znam pre poznanie minulosti, ale s? jeho nevyhnutn?m predpokladom. Navy?e umo??uj? pouk?za? na tie str?nky minul?ho v?voja ? v tomto pr?pade ?eskoslovenskej zahrani?nej politiky v rokoch 1945 ? 1992, ktor? v pr?cach zov?eobec?uj?ceho r?zu (ale i v u?ebniciach dejepisu ur?en?ch pre rozli?n? typy ?k?l) ch?baj?, lebo ich ?trukt?ra je nevyhnutne in? ne? vecn? ?lenenie a obsahov? n?pl? chronologick?ho preh?adu. Zatia? ?o v syntetick?ch pr?cach sa v korel?cii so sprac?vanou t?mou kladie d?raz na primeran? v?ber nosn?ch faktov a ?o naj?plnej?? popis s?vislost? medzi nimi, cie?om publik?ci? zaoberaj?cich sa ?dejinami v d?tumoch? je prinies? ?o najv???ie mno?stvo relevantn?ch historick?ch d?t bez toho, aby sa pri ka?dom uvedenom ?daji oblig?tne poukazovalo na s n?m spojen? ?pecifick? s?vislosti.