Knihy

Autori skúmajú demografické procesy, migráciu, etnický a jazykový vývoj obyvateľstva, ako aj ich sociálne a hospodárske štruktúry. Práca vychádza z bohatého materiálového fondu – písomné pramene, súpisy, cirkevné a urbárne záznamy – a ponúka hĺbkovú analýzu životných podmienok, osídľovacích vln i interakcií medzi jednotlivými etnickými skupinami. Kniha je určená odborníkom, študentom a všetkým záujemcom o regionálne dejiny, demografiu i etnografiu Slovenska a stredoeurópskeho priestoru.

Publikácia sa zameriava na výrazné osobnosti pôsobiace v politických stranách a vo verejnom živote, ktoré mali pedagogické zázemie – či už ako aktívni pedagógovia a učitelia, alebo ako osoby s učiteľským povolaním v minulosti, ktoré zanechali výraznú stopu v politicko-straníckom dianí. Pozornosť venuje aj osobnostiam, ktoré sa podieľali na zakladaní národných, regionálnych kultúrnych, osvetových, vzdelávacích a školských inštitúcií. Politické strany zohrávali významnú úlohu vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom učiteľov – straníkov, ktorí pôsobili v školstve, na ministerstvách, v odborových štruktúrach, a neraz aj vo vládnych funkciách.

Sociálna disciplinizácia predpokladá zavedenie špecifickej formy sociálneho poriadku, ktorý je vo všetkých svojich podsystémoch determinovaný vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Takáto forma sociálnej disciplinizácie sa neobjavuje vo všetkých mocenských systémoch, ale len v európskych krajinách, lebo len tu od 16. storočia zámerne zasahuje všetky vrstvy obyvateľstva.

Oproti predchádzajúcim storočiam sa obyvatelia Slovenska stali v priebehu dvadsiateho storočia príslušníkmi mnohých štátov, v rámci ktorých sa vystriedalo viacero politických režimov. Pomer medzi štátom a občanom sa aj v dôsledku toho dramaticky menil a varioval ako nikdy predtým v novodobých dejinách strednej Európy. Samotné štátoprávne zmeny ako aj transformácie politických režimov boli dôsledkom rôznych podnetov – širokého politického konsenzu, spoločenských tlakov zdola, alebo naopak, rozhodnutí úzkej skupiny elít. V každom prípade mali veľmi konkrétne dopady na život veľkých skupín obyvateľstva, žijúcich na území štátu a rozloženie individuálnych či kolektívnych práv medzi jednotlivými skupinami spoločnosti. Modelovali nielen vzťah štátu k občanovi, ale aj občana k štátu.

The book is a very diverse collection of papers, in which alongside authors who are recognized experts in the topic and have published several books on the subject of magic are young scholars who have only recently joined the community of 'magical'scholarship.

Kontakty Adama Junoszu Rożciszewského so Slovákmi v tridsiatych rokoch 19. storočia tvoria jednu z málo známych kapitol slovensko-poľských literárnych vzťahov. Publikácia neznámych listov Slovákov Rożciszewskému z Rukopisného oddelenia Jagelovskej knižnice prináša viacero zaujímavých a cenných faktov z tohto obdobia a približuje portrét grófa Rożciszewského ako osobitý typ poľského vlastenca a slovanského obrodenca, ktorý sa stal živou legendou v napĺňaní Kollárovskej literárnej vzájomnosti medzi Slovanmi.

Životné príbehy zaujímavých postáv, ktoré pomerne významne, nie vždy len pozitívne vstúpili do dejín Slovenska v 19. storočí. Nepriazeň osudu a rôznorodé ľudské záujmy spôsobili, že ich mená a činy sa vytratili z historickej pamäti.

Publikácia ponúka ucelený pohľad na proces dekolonizácie v rokoch po druhej svetovej vojne. Autor sleduje snahy krajín Ázie a Afriky o získanie nezávislosti a analyzuje, prečo nadobudnutá sloboda často neviedla k očakávanému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, politickej stabilite ani k posilneniu občianskej spoločnosti. Text sa venuje aj negatívnym dôsledkom koloniálnej minulosti – chudobe, náboženským a etnickým konfliktom či separatistickým hnutiam – a upozorňuje na destabilizačný vplyv studenej vojny na vývoj mnohých novovzniknutých štátov.

Publikácia ponúka komparatívny pohľad na vývoj autoritatívnych režimov v strednej a východnej Európe v medzivojnovom období. Autori sa zameriavajú najmä na krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko a analyzujú, ako sa v týchto štátoch formovali a fungovali režimy, ktoré balansovali medzi demokraciou a diktatúrou. Kniha sa venuje aj otázkam politickej kultúry, inštitucionálneho usporiadania a vplyvu autoritárskych vodcov. Zrozumiteľnou formou približuje menej známe kapitoly dejín európskeho medzivojnového priestoru a kladie otázku, do akej miery boli tieto „mäkké“ diktatúry predzvesťou neskorších totalitných systémov.

Blízki a predsa rozdielni. To je rozpätie, v ktorom sa pohybujú historické osudy a vzájomné vzťahy Slovákov a Čechov. Spoločný pôvod, ktorý je pred nami ukrytý v protohistorických hmlách, vzájomné stýkanie a potýkanie sa v raných dobách historických, spoločný život v habsburskej monarchii, ale v jej rozdielnych častiach a napokon život v spoločnom štáte. Spoločného je toľko, že to niektorých viedlo k sformulovaniu pojmu „československé dejiny“. Ukazuje sa, že tento pojem nie je celkom správny. No nie je korektný ani prístup, ktorý sa usiluje za každú cenu oba národy „historicky oddeliť”. A navyše do odbornej diskusie sa doteraz vždy miešala nejaká ideológia či politika. A to jednak v úsilí presadzovať historickú jednotu, alebo naopak, za každú cenu všetko zjednocujúce potierať. Kniha Dušana Kováča sa usiluje sumarizovať doterajší výskum bez emócií a postranných tendencií. Poskytuje ucelený obraz slovensko - českých vzťahov podnecuje úvahy a diskusiu. Uzatvára jednu a začína novú epochu historického bádania v oblasti slovensko - českých vzťahov.