Knihy

The book is a very diverse collection of papers, in which alongside authors who are recognized experts in the topic and have published several books on the subject of magic are young scholars who have only recently joined the community of 'magical'scholarship.

Verejnými slávnosťami sa spoločnosť reprezentuje, ale aj konštituuje – pretože inscenujú, kto je „náš“ a kto „cudzí“, kto sa aktívne alebo pasívne zúčastňuje osláv, alebo na druhej strane, kto sa demonštratívne nezúčastňuje či podujatie narušuje. Za monarchie sa účastníci mali stotožňovať s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, v demokratických spoločnostiach zväčša s historickými zakladateľskými osobnosťami a udalosťami (so založením štátu, s povstaním proti predošlému štátu, prijatím ústavy a pod.). Religiózne a svetské prvky sa často prekrývali, takže historici hovoria o sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv.

Publikácia Leninova vláda (Rusko 1917 – 1924) prináša ucelený pohľad na dramatické obdobie ruských dejín, ktoré formovalo 20. storočie. Zachytáva prevratné udalosti od Októbrovej revolúcie, cez občiansku vojnu, až po konsolidáciu boľševickej moci pod vedením Vladimira Iľjiča Lenina. Autor analyzuje politické, hospodárske a spoločenské zmeny, ktoré vyústili do vzniku prvého komunistického štátu na svete, a zároveň poukazuje na vnútorné rozpory a represívne praktiky režimu. Publikácia je určená čitateľom so záujmom o moderné dejiny, politológiu a ideologické premeny 20. storočia.

Chronológia zachytáva podstatné udalosti odohrávajúce sa nielen na území slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945.

Publikácia sa zaoberá vzťahmi medzi Slovenskom a Poľskom v období od roku 1918 do roku 1945, a to prostredníctvom pohľadu diplomatov. Je venovaná 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského, ktorý bol významným poľským historikom a odborníkom na slovensko-poľské vzťahy. Obsahuje príspevky autorov, ktorí sa zameriavajú na rôzne aspekty vzťahov medzi Slovenskom a Poľskom. Jednotlivé state sú založené na dokumentoch z archívov a obsahujú analýzy diplomatických vzťahov a rokovaní medzi Slovenskom a Poľskom v danom období. Publikácia má význam pre slovenskú a poľskú históriu a politiku, pretože sa zameriava na dôležitý historický moment, ktorý ovplyvnil vzťahy medzi týmito dvoma krajinami.

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa roku 1968 bola iba jedným z mnohých vojenských dobrodružstiev v minulom storočí. To však nespochybňuje fakt, že v moderných dejinách Európy, podľa hodnotenia vojenských historikov, išlo o najväčšiu vojenskú operáciu od skončenia druhej svetovej vojny.

Sociálna disciplinizácia predpokladá zavedenie špecifickej formy sociálneho poriadku, ktorý je vo všetkých svojich podsystémoch determinovaný vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Takáto forma sociálnej disciplinizácie sa neobjavuje vo všetkých mocenských systémoch, ale len v európskych krajinách, lebo len tu od 16. storočia zámerne zasahuje všetky vrstvy obyvateľstva.

Publikácia čitateľom približuje podiel kultúrnych a politických tradícií, ako aj vonkajších vplyvov na formovanie občianskeho a spoločenského vedomia na Slovensku v medzivojnovom období. Pokúsila sa prispieť k riešeniu otázky, ako sa slovenská spoločnosť vyrovnávala s tradíciami, ktoré si vytvárala po stáročia na pôde bývalej monarchie, a ako sa stotožnila s požiadavkami a cieľmi, ktoré pred ňu kládla nová nadchádzajúca etapa dejín. Kniha sa faktami, úvahami a analýzami pokúsila upozorniť na rôzne rozmery tohto fenoménu, ktoré môžu byť užitočné pri ďalšom výskume tejto problematiky.

Text analyzuje slovensko-poľské vzťahy v 20. storočí a poukazuje na ich nedostatočné reflektovanie v historiografii i spoločenskom povedomí. Autori upozorňujú, že napriek historickej a kultúrnej blízkosti boli tieto vzťahy často zatienené dominantným vnímaním Československa ako prevažne českého štátu, a to najmä v poľskom prostredí. Podobný prístup sa prejavil aj v českej a poľskej historiografii, ktorá venovala slovenskému aspektu československo-poľských vzťahov len obmedzenú pozornosť. Príspevky skúmajú príčiny tohto stavu, vyplývajúce zo štátoprávneho usporiadania Československa aj zo zjednodušených interpretačných perspektív, a zároveň poukazuje na dôsledky v podobe nižšej miery poznania spoločných dejín.