Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Fenomén kolektívnej identity a identifikácie patrí v európskom priestore a špeciálne v oblasti strednej Európy k stále aktuálnym a príťažlivým témam pre viaceré oblasti bádania o človeku, spoločnosti a kultúre. Zložité vzťahy, vzájomné prelínanie politických, etnických, národných, jazykových, konfesionálnych a kultúrnych hraníc a súvislostí v jednotlivých historických časových úsekoch i v prítomnosti skúmaného geografického priestoru nabádajú k opatrnosti pri jednoznačnom formulovaní širších zovšeobecnení. Zároveň priam provokujú výskumníkov k hĺbkovému prenikaniu do konkrétnych problémov a k ich skúmaniu v jednotlivých presne vymedzených tematických, časových a priestorových úsekoch a súvislostiach.
Smrť človeka má od nepamäti biologický, právny, etický, duchovný, kultúrny, spoločenský aj individuálny rozmer a v prírode tvorí prirodzenú súčasť kolobehu života. Publikácia je určená čitateľom, ktorých zaujíma, ako sa ľudská spoločnosť vyrovnávala s touto základnou istotou existencie. Skúma rituály, filozofické, náboženské, právne a umenovedné predstavy o smrti a posmrtnom živote, pričom ich porovnáva s dnešným vnímaním konca života. Jej cieľom je nielen priblížiť, ako ľudia v stredoveku zomierali, ale aj to, ako so smrťou žili. Publikácia zároveň hľadá odpoveď na otázku, čo sme v prístupe k smrti stratili a čo získali – a či sa od minulých generácií ešte stále môžeme niečo naučiť.
Publikácia, ktorá vznikla ako kombinácia vedeckej monografie a odbornej slovníkovej príručky, je výsledkom dlhoročného výskumu, systematického zhromažďovania a spracovania rozsiahleho množstva archívnych dokumentov, prevažne vojenského charakteru. Prináša krátke biografické profily viac než tisícky vojenských a civilných osôb, ktoré počas aktívnej služby v rokoch 1918 – 1992 nosili vojenskú hodnosť československého generála. Súčasťou knihy je aj rekonštrukcia vývoja armádnej elity Československa, analyzovaná v rámci jednotlivých historických etáp spoločného štátu. Analýza kladie dôraz na určujúce faktory, sprievodné javy a širšie súvislosti formovania generálskeho zboru. Publikáciu dopĺňajú rozsiahle prílohy — zoznamy, schémy, grafy a skeny vybraných archiválií — ktoré uľahčujú orientáciu a plasticky dokresľujú mnohé zo skúmaných javov.
Autorský tím primárne neskúma udalosti rokov 1918 – 1920 v strednej Európe, t. j. rozpad Rakúsko-Uhorska a dezintegráciu Uhorska, vznik Československa, Maďarska a Trianonskej mierovej zmluvy. Nevenuje sa politickým dejinám v klasickom zmysle slova, ale skúma príbehy, ktoré o týchto udalostiach vznikli za uplynulých deväťdesiat rokov a ich miesto a pôsobenie v rôznych kontextoch spoločenského života.
Rádlov ostro kritický útok na československý prvorepublikový nacionalizmus, v ktorom oprávnene videl nebezpečenstvo budúceho krvavého konfliktu medzi oboma etnikami. Jeho rozvetvená argumentácia siaha od polemiky s účelovými výkladmi českých dejín, cez analýzu československej demokracie a jej nedostatkov až po filozofický útok na samotný pojem národa a jeho zbožštenie, pochádzajúce od nemeckého romantika Herdera. Obálka i vnútro publikácie sú vo výbornom stave.
S internetom a sociálnymi sieťami sa zmenil svet aj pohľad na históriu. História už nie je len, slovami historika Ľubomíra Liptáka, akousi samoobsluhou, z ktorej si každý vyberá, čo sa mu hodí. Bola povýšená na zvláštny supermarket, v ktorom si každý môže nájsť ľubovoľný historický argument alebo predsudok, aby podporil svoju interpretáciu sveta a vzápätí s ňou oboznámil ostatných. Táto kniha je o spomínaní, reprezentovaní predstáv o minulosti a vrstvení spomienok na dejiny na dnešnom území Slovenska. Snaží sa ukázať, že minulosť je zložitá, komplexná a mnohotvárna, no pamäť je vždy redukovaná. Často zámerne.
Autormi jednotlivých príspevkov v publikácii sú renomovaní odborníci z Historického ústavu SAV a z vedeckých, akademických a univerzitných pracovísk na Slovensku a v Českej republike. Je určená všetkým záujemcom o dejiny Slovenska v 20. storočí, osobitne odbornej verejnosti, učiteľom dejepisu všetkých stupňov, študentom stredných a vysokých škôl a zainteresovanej verejnosti. Predovšetkým je však skromným, no úprimným darom kolegovi a priateľovi Ivanovi Kamencovi.
Cieľom tejto knihy je charakterizovať najdôležitejšie sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na území Slovenska ako súčasti širšieho kontextu Uhorska a Habsburskej monarchie. Zameriava sa na významné faktory a javy, ktoré prvá svetová vojna spôsobila, posilnila alebo urýchlila. Nejde o knihu o bojových operáciách, diplomatických aktivitách ani o zahraničnom odboji, ktoré sú už pomerne dobre spracované. Pri charakteristike podmienok výnimočného vojnového režimu a jeho dopadu na spoločnosť prináša sondy do doteraz málo preskúmaných sociálnych a kultúrnych aspektov Veľkej vojny z pohľadu jej radových účastníkov v zázemí a na fronte.
Kapitoly z dejín 20. storočia, ktoré tvoria túto knihu, predstavujú dôležité momenty histórie moderného Slovenska v meniacom sa svete. Autori – kolegovia, priatelia a žiaci PhDr. Valeriána Bystrického, DrSc. – v nich čitateľom ponúkajú výsledky svojho výskumu.
Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom tridsiatych rokov 20. storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných i politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť o hmotnosti 18,4 tony opäť vrátila do trezora Štátnej banky Československej v Prahe.