Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
T?to kniha predstavuje pokus o rekon?trukciu politick?ch postojov a ka?dodenn?ch starost? oby?ajn?ch Rak??anov po?as vl?dy nacizmu, empirick? ?silie nazrie? do psychick?ho sveta t?ch mu?ov a ?ien, ktor? ob?vali ?zemie, ktor? bolo jednak Hitlerovou rodnou krajinou, a jednak v obdob? rokov 1938 ? 1945 tvorilo integr?lnu s??as? jeho Ve?konemeckej r??e. Pok??a sa vyrovna? s ot?zkami, ktor? u? dlho tr?pia historikov strednej Eur?py. Ak? popul?rny bol vlastne an?lus? Ktor? aspekty n?rodn?ho socializmu sa stretli s masovou podporou ?i ods?den?m? Ubr?nili sa tradi?n? n?bo?ensk? a politick? skupiny do ur?itej miery prenikaniu nacistickej ideol?gie? Ako reagovala v???ina obyvate?stva na vojnov? ?silie Nemecka? Do akej miery sa Rak??ania ? vyznamenali" vo vra?ednej ma?in?rii Tretej r??e? Je mo?n?, ?e v???ina ?ud? nepatrila ani k obetiam, ani k p?chate?om, ?e jednoducho ,,st?la bokom a nikam sa nezaradila"? Ob?lka i vn?tro publik?cie v dobrom stave.
Pr?ca vznikla pri pr?le?itosti v?znamn?ho jubilea Viliama ?i?aja
Hoci sa Kamenec najs?stavnej?ie zaober? probl?mom slovensk?ho holokaustu, v?dy vn?mal dejiny v ?irok?ch s?vislostiach. Venoval sa kult?re, literat?re, najm? svojim ob??ben?m autorom, napr. Alexandrovi Matu?kovi, k???ov?m fenom?nom slovenskej historiografie, ?skaliam i stereotypom modern?ch slovensk?ch dej?n. Jednoducho ?h?adal" a ?bl?dil" v slovensk?ch dejin?ch a nastavoval slovenskej spolo?nosti ?pokriven? zrkadlo" jej dej?n, ?o nikdy neb?va v?a?n?, ani ?ahk?. Je to v?ak erudovan?, filozoficky a koncep?ne prem???av? autor s hlbok?m osobn?m ponorom, no z?rove? i pochybuj?ci, intelektu?lne kritick? s ve?kou d?vkou autorskej pokory. Ob?lka i vn?tro knihy s? vo v?bornom stave.
Ritu?ly, ritu?lne konanie a symboly boli s??as?ou verejn?ho ako aj s?kromn?ho, sl?vnostn?ho i ka?dodenn?ho ?ivota ?loveka v stredoveku, pri?om sa t?kali v?etk?ch spolo?ensk?ch vrstiev. V?etky mali vtedy svoj v?znam, zmysel a ??el, ka?d? ?kon mal svojho adres?ta a niesol svoje posolstvo. Rozumeli im v?etci bez oh?adu na svoj p?vod, jazyk, majetok, postavenie a vzdelanie. Dnes s? pre n?s ?chvatn?m svedectvom dobov?ho myslenia, ch?pania sveta a usporiadania stredovekej spolo?nosti.
Autorka v monografii sumarizuje to najd?le?itej?ie, ?o na t?mu Franc?zsko a slovensk? ot?zka na z?klade vlastn?ho v?skumu v arch?voch na Slovensku, v ?eskej republike a vo Franc?zsku nap?sala. Tematiku tejto publik?cie ohrani?uj? dva symbolick? d?tumy: p?d Bastily 14. j?la 1789 vo Franc?zku a z?sah pol?cie proti ?tudentom na pra?skej N?rodn? t??d? 17. novembra 1989 s n?sledn?m p?dom totality v ?eskoslovensku.
Publik?cia sa zameriava na vznik, formovanie a ?innos? z?kladn?ch zlo?iek ?strednej ?t?tnej spr?vy - vl?dy a ministerstiev Slovenskej krajiny. Sleduje gen?zu, ?trukt?ru a kompetencie org?nov ?t?tnej moci nielen na ?rovni jednotliv?ch auton?mnych ?radov, ale aj v rovine vz?ahov s centr?lnym apar?tom ?t?tnej spr?vy v Prahe.
Firemn? dejiny s? d?le?itou s??as?ou n?rodn?ch aj svetov?ch dej?n. Odr??aj? nielen hospod?rsky, ale aj hospod?rsko-politick?, n?rodn? a soci?lny v?voj jednotliv?ch kraj?n a cel?ch regi?nov sveta. Z?rove? prin??aj? osobn? pr?behy v?znamn?ch post?v hospod?rskeho a spolo?ensk?ho ?ivota na region?lnej, n?rodnej , ?t?tnej, ako aj medzin?rodnej ?rovni. Sledovan? podnik m? v?znamn? miesto v hospod?rskych dejin?ch a osobitne v dejin?ch stavebn?ctva na Slovensku a v celej strednej Eur?pe najm? ako priekopn?k bet?nov?ho stavite?stva.
Predkladan? s?bor ?t?di? predstavuje ?as? textov?ch materi?lov spracovan?ch v r?mci viacer?ch projektov, ktor? sk?maj? a porovn?vaj? lok?lnu identitu a podoby medzietnick?ch vz?ahov v realite Slovenskej republiky s realitou ?ivota slovenskej men?iny na Zakarpatskej Ukrajine, v juhoslovanskej Vojvodine, rumunskom Bihory a v prostred? slovenskej men?iny ?ij?cej na ?zem? severn?ho Ma?arska.
Publik?cia sa venuje jednej z najdiskutovanej??ch t?m medzivojnov?ho obdobia ? ?t?topr?vnemu a verejnospr?vnemu postaveniu Slovenska v prvej ?eskoslovenskej republike, a to o?ami pr?vnika a politika Emila Stodolu (1862 ? 1945). Aj ke? v historiografii nejde o nezn?mu t?mu, predsa len doposia? ch?bal obsiahlej?? rozbor jeho modelov, na tvorbu ktor?ch malo vplyv rodinn?, n?bo?ensk?, vzdel?vacie, pracovn? a kult?rno-spolo?ensk? prostredie. Monografia prin??a plastick? obraz o Stodolov?ch koncepci?ch samospr?vy, cez in?pir?cie v zahrani?n?ch modeloch, presadzovanie na stran?ckom f?re a reakcie politick?ch, vedeck?ch, ?i kult?rnych ?inite?ov doma i v zahrani??. Osobitn? miesto je venovan? Stodolovmu pr?stupu k ?ud?ckemu autonomizmu, vo?i ktor?mu ako presved?iv? demokrat zast?val kritick? stanovisko.
Zborn?k pr?c historikov prednesen?ch na symp?ziu usporiadanom nemecko-?eskou a nemecko-slovenskou komisiou historikov v roku 1996