Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Hoci sa Kamenec najsústavnejšie zaoberá problémom slovenského holokaustu, vždy vnímal dejiny v širokých súvislostiach. Venoval sa kultúre, literatúre, najmä svojim obľúbeným autorom, ako napríklad Alexandrovi Matuškovi, kľúčovým fenoménom slovenskej historiografie, úskaliam i stereotypom moderných slovenských dejín. Jednoducho „hľadal“ a „blúdil“ v slovenských dejinách a nastavoval slovenskej spoločnosti „pokrivené zrkadlo“ jej dejín, čo nikdy nebýva vďačné ani ľahké. Je to však erudovaný, filozoficky a koncepčne premýšľajúci autor s hlbokým osobným ponorom, no zároveň aj pochybujúci, intelektuálne kritický a s veľkou dávkou autorskej pokory.
Premena územia za novomestskými hradbami z pôvodnej zvlnen ej krajiny na predmestskú obec a neskôr na mesto bola úzko spätá so zbúraním pražského opevnenia v 70. rokoch 19. storočia. Blízkosť Prahy podporila rýchly rozvoj obytnej zástavby, ktorú na rozdiel od iných častí mesta nenarušila železnica ani priemyselná výroba. Hoci sa pôvodný ráz krajiny zachoval len minimálne, jeho stopy sú dodnes čitateľné v historických mapách, plánoch a názvoch verejných priestranstiev.
Historický atlas miest Českej republiky, zväzok č. 20, je zameraný na sliezske štatutárne mesto Opava. Mapuje historický a priestorový vývoj mesta od 16. storočia až po súčasnosť prostredníctvom reprodukcií historických máp a plánov, rekonštrukčných kartografických podkladov a 3D modelov krajiny. Textová časť dopĺňa kartografický materiál o odborný výklad a je obohatená o rozsiahly ikonografický materiál, ktorý komplexne približuje vývoj urbanistickej štruktúry a historickej podoby mesta.
Deviaty zväzok edície Histórie zadnými dverami prináša takmer štyridsať pútavých príbehov z dejín Slovenska od najstarších čias až po koniec 20. storočia. Autori z Historického ústavu SAV v ňom približujú známe aj menej známe udalosti, osobnosti a súvislosti našej minulosti. Čitateľ sa dozvie viac o tajomstve strateného Wogastisburgu, kniežatách Veľkej Moravy či uhorských kráľoch. Kniha sa venuje aj osobnostiam novších dejín, medzi nimi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a Štefanovi Osuskému, ktorých životné osudy a názory sú zasadené do širšieho historického kontextu. Mimoriadne silný je príbeh Lídy Clementisovej, opernej speváčky a manželky Vladimíra Clementisa, ktorá čelila tragickým dôsledkom politických procesov 50. rokov. Publikácia ponúka nielen fakty, ale aj menej známe pohľady na dejiny, ktoré približujú minulosť živým a zrozumiteľným spôsobom širokej verejnosti.
Siedmy zväzok Histórie zadnými dverami pripravili historici z Historického ústavu SAV, v. v. i. s odhodlaním opäť si „pocestovať“ našimi i svetovými dejinami. Od Veľkej Moravy cez „temný“ stredovek až po modernú dobu, studenú vojnu a koniec „atómového“ storočia. Inak povedané, prináša „zadnými dverami“ opäť niečo iné, nové a zaujímavé, napríklad o zdraví a hygiene v stredoveku, o hodovaní a obžerstve, či aj o balzamovaní kráľov, o kacíroch, bosorkách a kulte Lucifera, o divadelnom živote na prelome 18. a 19. storočia, o dopravnom prostriedku kedysi nazývanom „rýchlonôžka“, o nenaplnenej Štefánikovej „uhorskej“ láske k Emílii Chovanovej, o pražskom komunistickom prevrate v roku 1948, o Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách v roku 1975, alebo o drogovej závislosti mládeže na Slovensku po roku 1989. Namiesto záveru ponúka niečo, čo by ste asi skutočne nečakali – ako vznikol Deň stromov.
Piata časť tejto série pokračuje v tradícii popularizácie histórie. Autori originálnym spôsobom približujú dejiny širokej verejnosti z "iného uhla pohľadu".
Každý historik prežije veľkú časť života v archíve. Niekedy je jeho práca odmenená hodnotnými dokumentami, inokedy sa musí „prehrýzať“ množstvom balastu. Samozrejme, platí to najmä o nedávnych dejinách, pretože k starším dobám minulým je tých prameňov poskromnejšie. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Dejiny sú niečo, čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojným tokom a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu.
Dejiny nie sú len sledom veľkých udalostí, ale aj priestorom plným paradoxov, prekvapivých súvislostí a pútavých detailov. Tretí zväzok série História zadnými dverami, pripravený historikmi z Historický ústav SAV, prináša výber menej známych, no o to zaujímavejších príbehov z minulosti. Publikácia približuje rôznorodé témy – od kurióznych predstáv stredoveku, keď bol bobor zaraďovaný medzi ryby, až po osudy ľudí, ako bola pestúnka spisovateľa Stefana Zweiga, reprezentujúca početnú skupinu slovenských žien pracujúcich vo Viedeň na prelome 19. a 20. storočia. Nechýbajú ani pohľady na známe historické rody, napríklad Borgiovcov, zbavené stereotypov a mýtov. Autori sa venujú aj novším dejinám – približujú život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, vznik prvého filmu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, menej známe kapitoly studenej vojny či portréty prvých dám stojacich po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Výsledkom je pútavé a tematicky pestré čítanie, ktoré približuje dejiny „zozadu“ – cez detaily, príbehy a súvislosti, ktoré ich robia živými a ľudskejšími.
Publikácia ponúka netradičný pohľad na dejiny prostredníctvom každodennosti, zvykov a menej známych príbehov, ktoré odhaľujú život ľudí naprieč stáročiami. Druhý diel Histórie zadnými dverami, pripravený historikmi z Historický ústav SAV, približuje široké spektrum tém – od života šľachty, jej stravovania, odievania a spoločenských zvykov, až po menej známe aspekty života bežných ľudí v minulosti. Autori narúšajú stereotypné predstavy o minulosti, keď ukazujú, že ani Československá republika nebola ideálnym svetom a stredovek nebol iba „temným obdobím“. Čitateľ sa stretáva s kurióznymi liečiteľskými praktikami, výchovnými metódami na kráľovských dvoroch či bizarnými udalosťami zo života šľachtických rodov. Nechýbajú ani zaujímavé osobnosti a fenomény, ako putujúci mnísi, svetobežníci či bojovníci proti alkoholizmu. Publikácia zároveň presahuje do novších dejín – venuje sa obdobiu Slovenského štátu, vojnovým rokom aj realite komunistického režimu vrátane pokusov o útek z uzavretej spoločnosti. Vďaka pestrej tematike a pútavému spracovaniu ponúka dielo čitateľovi živý a mnohovrstevný obraz minulosti „zozadu“ – cez detaily, ktoré dejiny približujú ľudskejšie a autentickejšie.
V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z polotmy našej komunistickej minulosti však často vystupujú aj „postavičky“ šedého priemeru, ktoré boli v komunistickej totalite väčšinou. Gustávovi Husákovi pripadla táto lavica obžalovaných, a to v mnohých ohľadoch oprávnene a nespochybniteľne. Jeho storočnica sa stala vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu, aby sa hlbšie zamysleli nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.