Knihy

Vydávanie historických chronológií s využitím najmodernejších metód práce je v súčasnom období jednou z priorít v bádateľskej a publikačnej činnosti historických vedeckých pracovísk v zahraničí. Slovenská historiografia má oproti nim sklz, ktorý sa snaží vyrovnať práve touto publikáciou.

Publikácia si kladie za cieľ vysvetliť transformáciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom období v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj podmienený modernizáciou cestnej dopravy a nástupom motorizácie, na druhej strane potrebou prispôsobenia sa novovzniknutým podmienkam medzivojnovej Československej republiky.

Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom tridsiatych rokov 20. storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných i politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť o hmotnosti 18,4 tony opäť vrátila do trezora Štátnej banky Československej v Prahe.

Autor chronologickej príručky vychádzal pri jej príprave z praxou overeného poznatku, že základné historické dáta samy osebe síce nemajú rozhodujúci význam pre poznanie minulosti, ale sú jeho nevyhnutným predpokladom. Navyše umožňujú poukázať na tie stránky minulého vývoja – v tomto prípade československej zahraničnej politiky v rokoch 1945 – 1992, ktoré v prácach zovšeobecňujúceho rázu (ale i v učebniciach dejepisu určených pre rôzne typy škôl) chýbajú, lebo ich štruktúra je nevyhnutne iná než vecné členenie a obsahová náplň chronologického prehľadu. Zatiaľ čo v syntetických prácach sa v korelácii so spracovávanou témou kladie dôraz na primeraný výber nosných faktov a čo najúplnejší popis súvislostí medzi nimi, cieľom publikácií zaoberajúcich sa „dejinami v dátumoch“ je priniesť čo najväčšie množstvo relevantných historických dát bez toho, aby sa pri každom uvedenom údaji obligátne poukazovalo na s ním spojené špecifické súvislosti.

Českí a slovenskí sociológovia sa v máji roku 2004 zišli v pražskej vile Lanna na spoločnej trojdňovej konferencii nazvanej Česko-slovenské sociologické dni. Rokovanie prebiehalo v jednotlivých sekciách, v ktorých spravidla predniesli svoje príspevky referenti z oboch krajín. Predložený zborník ponúka pohľad na bohatý konferenčný program, pretože, tak ako vlastné stretnutie, zahŕňa príspevky z mnohých oblastí záujmu súčasnej sociológie. Vďaka svojej tematickej pestrosti je cennou výpoveďou o šírke a vážnosti tohto záujmu.

Profesor Detlef Brandes, uznávaný nemecký historik špecializujúci sa okrem iného na česko-nemecké vzťahy v 20. storočí, vo svojej práci podáva komplexné dejiny Protektorátu Čechy a Morava. Na základe dôkladného štúdia českých aj nemeckých prameňov prináša faktograficky bohatú syntézu nemeckej okupačnej politiky, českej kolaborácie a odboja, ako aj všetkých oblastí verejného života v Čechách a na Morave v rokoch 1939 – 1945. Autor pristupuje k explicitným hodnoteniam s vedeckou zdržanlivosťou. Monografický charakter diela spolu so šírkou a hĺbkou spracovania nemá obdobu v českej ani nemeckej historiografii. Vďaka svojej mimoriadnej objektivite je práca vysoko cenená českými i nemeckými historikmi a dodnes zostáva základným a neprekonaným dielom k danej problematike.

Publikácia ponúka ucelený pohľad na proces dekolonizácie v rokoch po druhej svetovej vojne. Autor sleduje snahy krajín Ázie a Afriky o získanie nezávislosti a analyzuje, prečo nadobudnutá sloboda často neviedla k očakávanému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, politickej stabilite ani k posilneniu občianskej spoločnosti. Text sa venuje aj negatívnym dôsledkom koloniálnej minulosti – chudobe, náboženským a etnickým konfliktom či separatistickým hnutiam – a upozorňuje na destabilizačný vplyv studenej vojny na vývoj mnohých novovzniknutých štátov.

V historicky veľmi krátkom čase, sto rokov, niekoľko generácií Slovákov muselo riešiť a rozhodovať o veciach, ktoré iné veľké európske krajiny riešili prinajmenšom vyše dvesto rokov. A tu pramení aj hlavná príčina nášho povestného „zaostávania a večného dobiehania“, ktoré v podstate trvá dodnes a nikdy sa neskončí.

Publikácia ponúka komplexnú a podnetnú analýzu duchovných, politických a kultúrnych aspektov ikonoklazmu v Byzantskej ríši. Ikony nepredstavuje len ako náboženské predmety či výtvarné diela, ale ako nositeľky symbolického myslenia a výrazové prostriedky hlbokých teologických a ideologických sporov medzi ikonodulizmom a ikonoklazmom. Tieto prúdy autor zasadzuje do širšieho rámca politických konfliktov, vzťahu k antickému dedičstvu a dogmatických zápasov v cirkvi. Dielo je založené na precíznom rozbore koncilov, teologických a filozofických textov i historických súvislostí a citlivo prepája byzantskú tradíciu s modernými interpretačnými prístupmi. Výsledkom je hodnotný príspevok k byzantológii a dejinám kresťanského umenia, ktorý zároveň prináša zamyslenie nad významom symbolov pri formovaní kultúrnej identity a spoločenského vedomia.

V priebehu 13. storočia prešla Bratislava vývojom, na konci ktorého nachádzame stredoveké výsadné mesto vystavané „z kameňa“ a predovšetkým z „ľudí“ – mešťanov.