Brann? organiz?cie v ?eskoslovensku 1918 - 1939
(so zrete?om na Slovensko)

?aplovi? Miroslav

Vydavateľstvo

MNO SR

Jazyk

sloven?ina

Počet strán

203

Rok vydania

2001

Hmotnosť

256,00g

Formát

145x203

Väzba

M?kk? v?zba

Dodávateľ

MNO

EAN

8088842514

Autor monografie sa v jednotliv?ch kapitol?ch s?stre?uje na p?sobenie v?hradne ?eskoslovensk?ch, resp. slovensk?ch vojensk?ch stavovsk?ch, ob?ianskych polovojensk?ch a telov?chovn?ch organiz?ci? brann?ho charakteru, ako aj na ...rie?enie ot?zok s?visiacich s brannou v?chovou obyvate?stva v medzivojnovom ?eskoslovensku.

Čítať viac...

8,00€
Pridať do košíka logo

skladom

Mohlo by vás zaujímať

Zlo?in v meste

Publik?cia si nekladie za cie? spracova? dejiny kriminality v mestskom prostred? na celom ?zem? Slovenska. Sna?? sa podchyti? t?mu z lok?lneho h?adiska. Ako konkr?tne mesto rie?ilo rie?ilo trestopr?vny a kriminologick? probl?m, ako aplikovalo pr?vne normy do praxe a ak? bola obsahov? n?pl? zlo?innosti v minulosti. Za modelov? mesto si autori zvolili Pezinok.

Milan Rastislav ?tef?nik a ?esko-slovensk? zahrani?n? vojsko (l?gie)

Jednou z ciest k vytvoreniu spolo?n?ho ?esko-slovensk?ho ?t?tu bolo vojsko utvoren? z legion?rov v zahrani??. Pri jeho formovan? zohral ?pecifick? a nezastupite?n? ?lohu Milan Rastislav ?tef?nik.

Milan Rastislav ?tef?nik ako symbol

Kniha nie je prim?rne zameran? na osobu sl?vneho ko?arisk?ho rod?ka, na jeho autentick? ?ivotn? pr?beh. Z?ujemca sa v nej do??ta o formovan? posmrtn?ho ?tef?nikovho kultu, o tom ako sa z astron?ma, letca a diplomata, spoluzakladate?a ?eskoslovenskej republiky postupne st?val n?rodn? hrdina.

"?udo?r?t" v Hornom Uhorsku

B?la Gr?nwald, s ktor?ho menom sa sp?ja zatvorenie troch slovensk?ch gymn?zi? a Matice slovenskej, sa stal najnegat?vnej?ou postavou slovenskej n?rodnej pam?ti. ?o ho motivovalo, ako sa d? jeho konanie vysvetli?? D? sa jeho protislovensk? vystupovanie vysvetli? jeho osobn?m ?ivotn?m pr?behom?

O historiografii a spolo?nosti

Uva?ovanie o dejin?ch je nevyhnutn? pre historikov samotn?ch. Nem??u kona? svoju pr?cu bez toho, aby vn?mali sp?sob ak?m dejiny ?tuduj? a ak?m o nich p??u. Ak sa pova?uj? za vedcov, musia si odpoveda? pre?o, ak nie, aj vtedy si to potrebuj? zd?vodni?. Historik mus? pri svojej pr?ci vedie?, ?o h?ad? a ?o sk?ma. V s??asnosti sa historici vyh?baj? pojmom "pravda", "objektivita". Je to prirodzen?, preto?e tieto pojmy sa ?a?ko definuj?. Ale napriek tomu mus? ka?d? historik smerova? k nie?omu o ?om je presved?en?, ?e d?va jeho pr?ci zmysel.

Cesty a dia?nice na Slovensku v medzivojnovom obdob?

Publik?cia si kladie za cie? vysvetli? transform?ciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom obdob? v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitat?vny a kvantitat?vny rozvoj podmienen? moderniz?ciou cestnej dopravy a n?stupom motoriz?cie, na druhej strane potrebou prisp?sobenia sa novovzniknut?m podmienkam medzivojnovej ?eskoslovenskej republiky.

Obchodn? vojna kr??a ?igmunda proti Ben?tkam

Za?iatkom 15. storo?ia sa cis?r ?igmund Luxembursk? pok?sil o hospod?rsku blok?du Ben?tskej republiky. Z poz?cie vl?dcu kr??ovstiev zalo?en?ch na feud?lnej trad?cii chcel zni?i? stelesnenie prosperity a modernosti, pragmatick? a kapitalisticky mysliacu Republiku sv?t?ho Marka. V postupnom uskuto??ovan? t?chto pl?nov malo ma? svoje miesto aj ?zemie dne?n?ho Slovenska.

Piae fundationes

Ranonovovek? ?t?t sa prakticky nepodie?al na budovan? cirkevn?ch, ?kolsk?ch a charitat?vnych in?tit?ci? a nepoznal in?tit?t ?t?tneho rozpo?tu s vy?lenen?mi kapitolami na financovanie uveden?ch oblast? spolo?ensk?ho ?ivota. R?zne cirkevn? in?tit?cie, v?etky typy ?k?l a soci?lnych ?stavov mohli vznikn?? a p?sobi? len v?aka dostato?ne stabiln?m a v?nosn?m z?kladin?m, ktor? zakladali cirkevn? a svetsk? elity vtedaj?ej spolo?nosti. Pr?ca je chronologicky vymedzen? obdob?m 17. a 18. storo?ia, konkr?tne ?asov?m ?sekom, ktor? sa za?al n?stupom Petra P?zm?nya na stolec ostrihomsk?ho arcibiskupa v roku 1616 a skon?il smr?ou Leopolda II. v roku 1792.

Biografia a historiografia

Historiografia 20. storo?ia d?vala prednos? ?truktur?lnym dejin?m a v???iu pozornos? venovala skupin?m ne? jednotlivcom. V s??asnosti sme svedkami renesancie biografick?ho ??nru a historici sa usiluj? za?udni? dejiny.

M??niky studenej vojny a ich vplyv na ?eskoslovensko

Autori v publik?cii vyu?ili svoje dlhoro?n? v?skumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej anal?zy politiky ve?moc? s kontextu?lnym dopadom na ?eskoslovensko a jeho miesto v r?mci sovietskeho bloku. Pr?ca opieraj?ca sa o obsiahly pramenn? materi?l slovenskej, ?eskej, americkej a ruskej proveniencie prin??a pln?? poh?ad, ktor? nesporne obohat? poznanie studenej vojny, tvoriacej z?kladn? vzorec svetov?ch, eur?pskych i ?esko-slovensk?ch dej?n druhej polovice dvadsiateho storo?ia.

Obsah

Vznik a ?innos? brann?ch organiz?ci? v ?eskoslovensku v rokoch 1918 - 1928

??as? brann?ch organiz?ci? v bojoch o Slovensko 1918 - 1919

Prv? pokusy ?s. vojenskej spr?vy zameran? na zavedenie povinnej brannej v?chovy obyvate?stva

Najv?znamnej?ie brann? organiz?cie pro?t?tnej orient?cie a charakteristika ich ?innosti v prvej polovici 20. rokov

Komunistick? telov?chovn? organiz?cie a n??rt postoja KS? k ?s. brannej moci v 20. rokoch

Formovanie fa?izoidn?ch organiz?ci? v ?SR so zrete?om na Slovensko

Propag?cia my?lienky zavedenia povinnej brannej v?chovy v ?s. spolo?nosti v rokoch 1925 - 1928

Aktivity brann?ch organiz?ci? v oblasti brannej v?chovy obyvate?stva na prelome 20. a 30. rokov 20. storo?ia

Zintenz?v?ovanie spolupr?ce ?stredn?ch brann?ch organiz?ci? s najvy???mi org?nmi ?s. vojenskej spr?vy na sklonku 20. rokov

Zv?z ?s. d?stojn?ctva ako hlavn? koordin?tor a stme?uj?ci ?inite? pri realiz?cii idey brannej v?chovy

Preh?ad ?innosti ob?ianskych telov?chovn?ch a polovojensk?ch organiz?ci? na ?seku brannej v?chovy za?iatkom 30. rokov

?lohy a poslanie ?s. vedeck?ho ?stavu vojensk?ho vo sf?re brannej v?chovy

Pokus N?rodnej obce fa?istickej o ?t?tny prevrat a jej p?sobenie na Slovensku v 30. rokoch

Hlavn? ?rty komunistickej agit?cie a propagandy v ?s. brannej moci za?iatkom 30. rokov

Prehlbovanie miesta brann?ch organiz?ci? v brannom syst?me ?eskoslovenska v rokoch 1933 - 1938

?stredn? brann? organiz?cie ako podporn? ?l?nok ?s. vojenskej spr?vy na ceste k uz?koneniu povinnej brannej v?chovy

Formy podpory ?stredn?ch brann?ch organiz?ci? ?s. vojenskou spr?vou v polovici 30. rokov

Zapojenie ostatn?ch rezortov ?t?tnej spr?vy do organizovania brannej v?chovy obyvate?stva

Z?kon o brannej v?chove

Dramatick? rok 1938

Brann? organiz?cie v druhej republike (okt?ber 1938 - marec 1939)

Etablovanie Hlinkovej gardy a likvid?cia ?stredn?ch brann?ch organiz?ci? na Slovensku

Aktivity Hlinkovej gardy v brannej v?chove pod egidou org?nov ?s. vojenskej spr?vy

P?sobenie ?stredn?ch brann?ch organiz?ci? v ?esk?ch krajin?ch a ?innos? Oddelenia brannej v?chovy H? v druhej republike

Rozpustenie brann?ch organiz?ci? v Protektor?te ?echy a Morava

Rodobrana na Slovensku v rokoch 1923 - 1929

Vznik Rodobrany

Formovanie rodobraneck?ho programu pod?a fa?istick?ho pr?kladu

Prv? etapa organiza?n?ho budovania a ?innosti Rodobrany

Radikaliz?cia Rodobrany

?radn? zastavenie ?innosti Rodobrany v roku 1923

Znovuo?ivenie Rodobrany a jej nov? program

Aktivity Rodobrany a jej organiza?n? ?trukt?ra v rokoch 1926 - 1929

Z?nik Rodobrany

Hlavn? ?rty ?innosti Sedliackej jazdy na Slovensku v rokoch 1926 - 1938

?lohy a ciele Sedliackej jazdy

Formovanie organiza?nej ?trukt?ry Sedliackej jazdy od vzniku do za?iatku 30. rokov

Pribli?ovanie organiz?cie Sedliackej jazdy arm?dnemu syst?mu a jej n?rodnostn? aspekt

Rovno?ata, ?tandarda (vlajka) a znak Sedliackej jazdy

Ved?ci ?initelia Sedliackej jazdy na Slovensku a jej organiza?n? v?stavba v 30. rokoch

Najv?znamnej?ie podujatia Sedliackej jazdy na Slovensku

Rozpustenie Sedliackej jazdy na Slovensku roku 1938

Brann? organiz?cie v ?eskoslovensku 1918 - 1939 (so zrete?om na Slovensko)