Brann? organiz?cie v ?eskoslovensku 1918 - 1939
(so zrete?om na Slovensko)

Čaplovič Miroslav

Vydavateľstvo

MNO SR

Jazyk

slovenčina

Počet strán

203

Rok vydania

2001

Hmotnosť

256,00g

Formát

145x203

Dodávateľ

MNO

EAN

8088842514

Autor monografie sa v jednotliv?ch kapitol?ch s?stre?uje na p?sobenie v?hradne ?eskoslovensk?ch, resp. slovensk?ch vojensk?ch stavovsk?ch, ob?ianskych polovojensk?ch a telov?chovn?ch organiz?ci? brann?ho charakteru, ako aj na ...rie?enie ot?zok s?visiacich s brannou v?chovou obyvate?stva v medzivojnovom ?eskoslovensku.

Čítať viac...

8,00€
Pridať do košíka logo

skladom

Mohlo by vás zaujímať

Zločin v meste

Publikácia si nekladie za cieľ spracovať dejiny kriminality v mestskom prostredí na celom území Slovenska. Snaží sa podchytiť tému z lokálneho hľadiska. Ako konkrétne mesto riešilo trestnoprávny a kriminologický problém, ako aplikovalo právne normy do praxe a aká bola obsahová náplň zločinnosti v minulosti. Za modelové mesto si autori zvolili Pezinok.

Milan Rastislav Štefánik a česko-slovenské zahraničné vojsko (légie)

Jednou z ciest k vytvoreniu spoločného česko-slovenského štátu bolo vojsko utvorené z legionárov v zahraničí. Pri jeho formovaní zohral špecifickú a nezastupiteľnú úlohu Milan Rastislav Štefánik.

Milan Rastislav ?tef?nik ako symbol

Kniha nie je prim?rne zameran? na osobu sl?vneho ko?arisk?ho rod?ka, na jeho autentick? ?ivotn? pr?beh. Z?ujemca sa v nej do??ta o formovan? posmrtn?ho ?tef?nikovho kultu, o tom ako sa z astron?ma, letca a diplomata, spoluzakladate?a ?eskoslovenskej republiky postupne st?val n?rodn? hrdina.

"?udo?r?t" v Hornom Uhorsku

B?la Gr?nwald, s ktor?ho menom sa sp?ja zatvorenie troch slovensk?ch gymn?zi? a Matice slovenskej, sa stal najnegat?vnej?ou postavou slovenskej n?rodnej pam?ti. ?o ho motivovalo, ako sa d? jeho konanie vysvetli?? D? sa jeho protislovensk? vystupovanie vysvetli? jeho osobn?m ?ivotn?m pr?behom?

O historiografii a spolo?nosti

Uva?ovanie o dejin?ch je nevyhnutn? pre historikov samotn?ch. Nem??u kona? svoju pr?cu bez toho, aby vn?mali sp?sob ak?m dejiny ?tuduj? a ak?m o nich p??u. Ak sa pova?uj? za vedcov, musia si odpoveda? pre?o, ak nie, aj vtedy si to potrebuj? zd?vodni?. Historik mus? pri svojej pr?ci vedie?, ?o h?ad? a ?o sk?ma. V s??asnosti sa historici vyh?baj? pojmom "pravda", "objektivita". Je to prirodzen?, preto?e tieto pojmy sa ?a?ko definuj?. Ale napriek tomu mus? ka?d? historik smerova? k nie?omu o ?om je presved?en?, ?e d?va jeho pr?ci zmysel.

Cesty a dia?nice na Slovensku v medzivojnovom obdob?

Publik?cia si kladie za cie? vysvetli? transform?ciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom obdob? v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitat?vny a kvantitat?vny rozvoj podmienen? moderniz?ciou cestnej dopravy a n?stupom motoriz?cie, na druhej strane potrebou prisp?sobenia sa novovzniknut?m podmienkam medzivojnovej ?eskoslovenskej republiky.

Obchodn? vojna kr??a ?igmunda proti Ben?tkam

Za?iatkom 15. storo?ia sa cis?r ?igmund Luxembursk? pok?sil o hospod?rsku blok?du Ben?tskej republiky. Z poz?cie vl?dcu kr??ovstiev zalo?en?ch na feud?lnej trad?cii chcel zni?i? stelesnenie prosperity a modernosti, pragmatick? a kapitalisticky mysliacu Republiku sv?t?ho Marka. V postupnom uskuto??ovan? t?chto pl?nov malo ma? svoje miesto aj ?zemie dne?n?ho Slovenska.

Piae fundationes

Ranonovovek? ?t?t sa prakticky nepodie?al na budovan? cirkevn?ch, ?kolsk?ch a charitat?vnych in?tit?ci? a nepoznal in?tit?t ?t?tneho rozpo?tu s vy?lenen?mi kapitolami na financovanie uveden?ch oblast? spolo?ensk?ho ?ivota. R?zne cirkevn? in?tit?cie, v?etky typy ?k?l a soci?lnych ?stavov mohli vznikn?? a p?sobi? len v?aka dostato?ne stabiln?m a v?nosn?m z?kladin?m, ktor? zakladali cirkevn? a svetsk? elity vtedaj?ej spolo?nosti. Pr?ca je chronologicky vymedzen? obdob?m 17. a 18. storo?ia, konkr?tne ?asov?m ?sekom, ktor? sa za?al n?stupom Petra P?zm?nya na stolec ostrihomsk?ho arcibiskupa v roku 1616 a skon?il smr?ou Leopolda II. v roku 1792.

Biografia a historiografia

Historiografia 20. storo?ia d?vala prednos? ?truktur?lnym dejin?m a v???iu pozornos? venovala skupin?m ne? jednotlivcom. V s??asnosti sme svedkami renesancie biografick?ho ??nru a historici sa usiluj? za?udni? dejiny.

M??niky studenej vojny a ich vplyv na ?eskoslovensko

Autori v publik?cii vyu?ili svoje dlhoro?n? v?skumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej anal?zy politiky ve?moc? s kontextu?lnym dopadom na ?eskoslovensko a jeho miesto v r?mci sovietskeho bloku. Pr?ca opieraj?ca sa o obsiahly pramenn? materi?l slovenskej, ?eskej, americkej a ruskej proveniencie prin??a pln?? poh?ad, ktor? nesporne obohat? poznanie studenej vojny, tvoriacej z?kladn? vzorec svetov?ch, eur?pskych i ?esko-slovensk?ch dej?n druhej polovice dvadsiateho storo?ia.

Obsah

Vznik a ?innos? brann?ch organiz?ci? v ?eskoslovensku v rokoch 1918 - 1928

??as? brann?ch organiz?ci? v bojoch o Slovensko 1918 - 1919

Prv? pokusy ?s. vojenskej spr?vy zameran? na zavedenie povinnej brannej v?chovy obyvate?stva

Najv?znamnej?ie brann? organiz?cie pro?t?tnej orient?cie a charakteristika ich ?innosti v prvej polovici 20. rokov

Komunistick? telov?chovn? organiz?cie a n??rt postoja KS? k ?s. brannej moci v 20. rokoch

Formovanie fa?izoidn?ch organiz?ci? v ?SR so zrete?om na Slovensko

Propag?cia my?lienky zavedenia povinnej brannej v?chovy v ?s. spolo?nosti v rokoch 1925 - 1928

Aktivity brann?ch organiz?ci? v oblasti brannej v?chovy obyvate?stva na prelome 20. a 30. rokov 20. storo?ia

Zintenz?v?ovanie spolupr?ce ?stredn?ch brann?ch organiz?ci? s najvy???mi org?nmi ?s. vojenskej spr?vy na sklonku 20. rokov

Zv?z ?s. d?stojn?ctva ako hlavn? koordin?tor a stme?uj?ci ?inite? pri realiz?cii idey brannej v?chovy

Preh?ad ?innosti ob?ianskych telov?chovn?ch a polovojensk?ch organiz?ci? na ?seku brannej v?chovy za?iatkom 30. rokov

?lohy a poslanie ?s. vedeck?ho ?stavu vojensk?ho vo sf?re brannej v?chovy

Pokus N?rodnej obce fa?istickej o ?t?tny prevrat a jej p?sobenie na Slovensku v 30. rokoch

Hlavn? ?rty komunistickej agit?cie a propagandy v ?s. brannej moci za?iatkom 30. rokov

Prehlbovanie miesta brann?ch organiz?ci? v brannom syst?me ?eskoslovenska v rokoch 1933 - 1938

?stredn? brann? organiz?cie ako podporn? ?l?nok ?s. vojenskej spr?vy na ceste k uz?koneniu povinnej brannej v?chovy

Formy podpory ?stredn?ch brann?ch organiz?ci? ?s. vojenskou spr?vou v polovici 30. rokov

Zapojenie ostatn?ch rezortov ?t?tnej spr?vy do organizovania brannej v?chovy obyvate?stva

Z?kon o brannej v?chove

Dramatick? rok 1938

Brann? organiz?cie v druhej republike (okt?ber 1938 - marec 1939)

Etablovanie Hlinkovej gardy a likvid?cia ?stredn?ch brann?ch organiz?ci? na Slovensku

Aktivity Hlinkovej gardy v brannej v?chove pod egidou org?nov ?s. vojenskej spr?vy

P?sobenie ?stredn?ch brann?ch organiz?ci? v ?esk?ch krajin?ch a ?innos? Oddelenia brannej v?chovy H? v druhej republike

Rozpustenie brann?ch organiz?ci? v Protektor?te ?echy a Morava

Rodobrana na Slovensku v rokoch 1923 - 1929

Vznik Rodobrany

Formovanie rodobraneck?ho programu pod?a fa?istick?ho pr?kladu

Prv? etapa organiza?n?ho budovania a ?innosti Rodobrany

Radikaliz?cia Rodobrany

?radn? zastavenie ?innosti Rodobrany v roku 1923

Znovuo?ivenie Rodobrany a jej nov? program

Aktivity Rodobrany a jej organiza?n? ?trukt?ra v rokoch 1926 - 1929

Z?nik Rodobrany

Hlavn? ?rty ?innosti Sedliackej jazdy na Slovensku v rokoch 1926 - 1938

?lohy a ciele Sedliackej jazdy

Formovanie organiza?nej ?trukt?ry Sedliackej jazdy od vzniku do za?iatku 30. rokov

Pribli?ovanie organiz?cie Sedliackej jazdy arm?dnemu syst?mu a jej n?rodnostn? aspekt

Rovno?ata, ?tandarda (vlajka) a znak Sedliackej jazdy

Ved?ci ?initelia Sedliackej jazdy na Slovensku a jej organiza?n? v?stavba v 30. rokoch

Najv?znamnej?ie podujatia Sedliackej jazdy na Slovensku

Rozpustenie Sedliackej jazdy na Slovensku roku 1938

Brann? organiz?cie v ?eskoslovensku 1918 - 1939 (so zrete?om na Slovensko)