Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Smrť človeka má od nepamäti biologický, právny, etický, duchovný, kultúrny, spoločenský aj individuálny rozmer a v prírode tvorí prirodzenú súčasť kolobehu života. Publikácia je určená čitateľom, ktorých zaujíma, ako sa ľudská spoločnosť vyrovnávala s touto základnou istotou existencie. Skúma rituály, filozofické, náboženské, právne a umenovedné predstavy o smrti a posmrtnom živote, pričom ich porovnáva s dnešným vnímaním konca života. Jej cieľom je nielen priblížiť, ako ľudia v stredoveku zomierali, ale aj to, ako so smrťou žili. Publikácia zároveň hľadá odpoveď na otázku, čo sme v prístupe k smrti stratili a čo získali – a či sa od minulých generácií ešte stále môžeme niečo naučiť.
Bezprostredne po vzniku Slovenského štátu, ale aj neskôr v emigrácii po roku 1945 sa aktéri udalostí vývoja na Slovensku koncom 30. rokov vracali k ich hodnoteniu. Všetky tieto práce sú viac-menej prirodzene ovplyvnené politickým a ideologickým zameraním ich tvorcov a navyše silne podmienené dobou vzniku.
Autor skúma genealógiu rodiny Antona Bernoláka, osvetľuje jej sociálny pôvod, spoločenské a životné prostredie, z z ktorého vyšla a v ktorom sa formovala. Dopĺňa a rozširuje biografiu Antona Bernoláka, objasňuje prostredie a životné okolnosti, ktoré vplývali na vytvorenie jeho osobného a národného charakteru.
Zborník príspevkov, zostavený pri príležitosti životného jubilea PhDr. Evy Kowalskej, DrSc., otvára široké spektrum otázok a tém súvisiacich s fenoménom vierovyznania a cirkví, ich pôsobením v živote jednotlivca, ako aj s ich inštrumentalizáciou v osobných, politických a národnostných konfliktoch. Tematická a metodologická rozmanitosť príspevkov, zahŕňajúca rôzne časové obdobia, typy prameňov, makroperspektívy i mikrohistorické sondy, reflektuje šírku a hĺbku vedeckého diela Evy Kowalskej v oblasti cirkevných dejín.
Monografia Mateja Medveckého sa venuje dejinám spravodajsko-bezpečnostného aparátu na Slovensku v rokoch 1945 – 1948, so zameraním na VII. odbor Povereníctva vnútra. Autor analyzuje vznik, organizačný vývoj a fungovanie tohto úradu, ktorý bol už od roku 1945 pod kontrolou komunistickej strany a slúžil ako kľúčový nástroj v politickom zápase o získanie mocenského monopolu. Publikácia sa zaoberá metódami práce s agentúrou, konštruovaním tzv. ilegálnych skupín a ich zneužívaním na politické ciele, vrátane prípravy tzv. jesennej krízy v roku 1947. Osobitná pozornosť je venovaná úlohe VII. odboru pri komunistickom prevrate vo februári 1948. Kniha ponúka detailný pohľad na fungovanie významnej inštitúcie obdobia ľudovej demokracie, ako aj na motivácie a myslenie jej príslušníkov v kontexte dobového diania.
Publikácia predstavuje piaty zväzok dlhodobého projektu Historického ústavu SAV Dejiny Slovenska v 20. storočí a venuje sa vývoju Československa v povojnovom období. Je rozdelená na dve časti. Prvá časť s názvom Obmedzená demokracia (1945 – 1948) analyzuje situáciu bezprostredne po druhej svetovej vojne, keď sa Československo ocitlo v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, čo zásadne ovplyvnilo politický a spoločenský vývoj na Slovensku. Druhá časť, Od februára 1948 do konca 50. rokov, sa zameriava na obdobie po komunistickom prevrate v roku 1948, nastolenie monopolu moci Komunistickej strany a budovanie totalitného režimu. Publikácia poukazuje na začlenenie Československa do sovietskeho mocenského bloku a odhaľuje mechanizmy fungovania komunistickej diktatúry, v ktorej Národný front slúžil len ako formálna fasáda politického systému.
Premena územia za novomestskými hradbami z pôvodnej zvlnen ej krajiny na predmestskú obec a neskôr na mesto bola úzko spätá so zbúraním pražského opevnenia v 70. rokoch 19. storočia. Blízkosť Prahy podporila rýchly rozvoj obytnej zástavby, ktorú na rozdiel od iných častí mesta nenarušila železnica ani priemyselná výroba. Hoci sa pôvodný ráz krajiny zachoval len minimálne, jeho stopy sú dodnes čitateľné v historických mapách, plánoch a názvoch verejných priestranstiev.
Historický atlas miest Českej republiky, zväzok č. 20, je zameraný na sliezske štatutárne mesto Opava. Mapuje historický a priestorový vývoj mesta od 16. storočia až po súčasnosť prostredníctvom reprodukcií historických máp a plánov, rekonštrukčných kartografických podkladov a 3D modelov krajiny. Textová časť dopĺňa kartografický materiál o odborný výklad a je obohatená o rozsiahly ikonografický materiál, ktorý komplexne približuje vývoj urbanistickej štruktúry a historickej podoby mesta.
Matej Korvín patrí medzi najvýznamnejších stredovekých uhorských panovníkov. Predkladaná publikácia sa zameriava na obdobie rokov 1458 – 1471, ktoré predstavuje približne prvú tretinu jeho panovania a zároveň kľúčovú etapu formovania medzinárodného postavenia Uhorského kráľovstva. Pozornosť je venovaná najmä zahraničnopolitickým aktivitám panovníka, jeho pôsobeniu v stredoeurópskom priestore a prevereniu jeho politického potenciálu v kontexte dobovej medzinárodnej politiky. Okrem chronologického výkladu práca rozvíja aj tematickú rovinu, zameranú na vybrané aspekty fungovania diplomacie v 15. storočí v súvislosti s politickými a diplomatickými aktivitami Mateja Korvína.
Kniha sa zaoberá Pohraničnou strážou ako jednou zo zložiek bezpečnostného aparátu Československa po februári 1948, systémom ochrany hraníc s Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom v prvej polovici 50. rokov 20. storočia, ako aj pokusmi o ich prekročenie. Téma je spracovaná na príklade dvoch jednotiek – 5. chebskej pohraničnej brigády, ktorá strážila časť hranice s Nemeckou spolkovou republikou, a 4. znojemskej pohraničnej brigády, zabezpečujúcej úsek hranice s Rakúskom. Cieľom je poukázať na spoločné, ale aj odlišné prvky v systéme ochrany hraníc oboch brigád. Publikácia opisuje vývoj ochrany štátnej hranice od februára 1948 do roku 1950 a podrobne sa venuje systému zavedenému začiatkom roku 1951, ktorý s určitými úpravami fungoval až do pádu komunistického režimu v roku 1989. Charakterizuje vývoj štruktúry a organizácie uvedených brigád, jednotlivé nariadenia postupne vydávané ministerstvom vnútra, ktoré výrazne obmedzovali život obyvateľov pohraničných pásiem, ako aj prijaté ženijno-technické opatrenia. Záverečná časť sa zameriava na pokusy o prekročenie štátnej hranice vrátane charakteristiky zadržaných osôb, ich veku, povolania a dôvodov, ktoré ich k pokusu o útek viedli.