Knihy

Nacionalizmus slovanských národov, ktorý vznikol ako reakcia na národotvorné procesy dominantných národov, urýchlil proces nacionálnej diferenciácie a ovplyvnil vzťahy medzi súperiacimi etnikami a národmi v celom regióne.

Kniha Rozhovory s katom prináša jedinečné svedectvo o fungovaní nacistického režimu prostredníctvom rozhovorov medzi poľským novinárom a odbojovým pracovníkom Kazimierzom Moczarským a generálom SS Jürgenom Stroopom, zodpovedným za likvidáciu varšavského geta. Dielo vzniklo na základe ich spoločného pobytu vo väznici Mokotów po druhej svetovej vojne. Autor prostredníctvom autentických výpovedí približuje osobnosť jedného z významných predstaviteľov nacistického režimu, jeho ideologické presvedčenie a pohľad na vlastné činy. Kniha predstavuje mimoriadne hodnotný historický dokument, ktorý odhaľuje mechanizmy totalitného myslenia, podstatu nacistickej ideológie a morálne dôsledky zla zakoreneného v spoločnosti.

Práca sa zaoberá ideológiou a politickým pôsobením Slovenskej národnej strany (SNS) v období prvej Československej republiky. V prvom tematickom okruhu analyzuje základné ideologické východiská strany, najmä problematiku slovenského nacionalizmu a požiadavku autonómie Slovenska v rámci Československa. Druhá časť sa sústreďuje na interpretáciu medzinárodného politického vývoja po prvej svetovej vojne a skúma postoje SNS k ľavicovým ideológiám, internacionalizmu, fašizmu, nacizmu a komunizmu. Tretí okruh mapuje postavenie SNS v stranícko-politickom systéme ČSR, pričom pozornosť venuje jej vzťahom s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, českými nacionalistickými stranami a ďalšími politickými subjektmi. Cieľom práce je komplexne zhodnotiť ideové smerovanie SNS a jej miesto v politickom živote medzivojnového Československa.

Publikácia sa venuje revolúcii v Maďarsku v roku 1956, jednej z najvýznamnejších udalostí moderných maďarských dejín. Hoci je revolúcia vnímaná ako symbol boja za slobodu a získala Maďarsku medzinárodné uznanie, jej interpretácia zostáva aj po desaťročiach predmetom spoločenských a politických sporov. Text analyzuje, ako sa kolektívna pamäť na udalosti roku 1956 mení v závislosti od aktuálnych politických záujmov a ako jednotlivé vlády formujú verejný diskurz i historiografiu revolúcie. Osobitnú pozornosť venuje premene symbolov revolúcie a napätiu medzi historickou pamäťou a súčasnou politikou.

Siedmy zväzok edície Pramene prináša prepisy a preklady vybraných historických dokumentov a listín z obdobia tureckých vojen v Uhorskom kráľovstve. Zachytáva dramatické udalosti rokov 1526 – 1608, od bitky pri Moháči až po Bratislavský snem, ktorý znamenal významný medzník v politickom vývoji krajiny. Prostredníctvom autentických prameňov približuje jedno z najzložitejších období dejín Slovenska a Uhorska, poznačené zápasom s Osmanskou ríšou, bojom o uhorský trón, náboženskými konfliktmi reformácie i významnými spoločenskými a hospodárskymi zmenami. Dokumenty sú tematicky rozdelené do štyroch častí – Konflikt dvoch svetov, Konflikt dvoch vierovyznaní, Svet hospodárstva a Svet každodennosti –, ktoré umožňujú nahliadnuť do politického, náboženského, ekonomického i každodenného života tejto nepokojnej epochy.

Deviaty zväzok edície Histórie zadnými dverami prináša takmer štyridsať pútavých príbehov z dejín Slovenska od najstarších čias až po koniec 20. storočia. Autori z Historického ústavu SAV v ňom približujú známe aj menej známe udalosti, osobnosti a súvislosti našej minulosti. Čitateľ sa dozvie viac o tajomstve strateného Wogastisburgu, kniežatách Veľkej Moravy či uhorských kráľoch. Kniha sa venuje aj osobnostiam novších dejín, medzi nimi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a Štefanovi Osuskému, ktorých životné osudy a názory sú zasadené do širšieho historického kontextu. Mimoriadne silný je príbeh Lídy Clementisovej, opernej speváčky a manželky Vladimíra Clementisa, ktorá čelila tragickým dôsledkom politických procesov 50. rokov. Publikácia ponúka nielen fakty, ale aj menej známe pohľady na dejiny, ktoré približujú minulosť živým a zrozumiteľným spôsobom širokej verejnosti.

Piata časť pramenných materiálov s názvom Prvý cisár na uhorskom tróne približuje udalosti na prelome 14. a 15. storočia, keď sa európska spoločnosť zmietala v hlbokej kríze zasahujúcej aj Uhorské kráľovstvo. Po smrti kráľa Ľudovíta Anjuovského v roku 1382 nastúpila na trón jeho dcéra Mária, ktorej vládu výrazne ovplyvňovala jej matka Alžbeta a palatín Mikuláš z Gorjan. Pramene zachytávajú mocenské zápasy o uhorskú korunu, vzostup Žigmunda Luxemburského a jeho cestu k získaniu trónu, ktorý mu bol prisľúbený už prostredníctvom zásnub s Máriou. Publikácia ponúka autentický pohľad na politické, dynastické a spoločenské zmeny, ktoré pripravili pôdu pre nástup prvého rímsko-nemeckého cisára na uhorský trón a ovplyvnili ďalší vývoj strednej Európy.

Šiesty zväzok edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákovmá podtitul Pod osmanskou hrozbou - Osudy Slovenska od Albrechta Habsburského do tragickej bitky pri Moháči v roku 1526 s prihliadnutím na začiatky renesancie v čase vlády Mateja Korvína. Kniha zachytáva obdobie rokov 1438 – 1526, teda záver neskorého stredoveku. Jej začiatok charakterizuje feudálna anarchia, v rokoch 1458 – 1490 vládnutie Mateja Korvína, potom obdobie vlády Jagelovcov, ktoré vyústilo do porážky v bitke pri Moháči, čím sa Turkom otvoril vstup do Uhorska, neskôr aj na územie dnešného Slovenska. Publikácia je zostavená z listín, kráľovských dekrétov a prameňov, ktoré ilustrujú hospodársky vývin (mestské knihy, testamenty mešťanov, daňové súpisy a podobne), a najdôležitejších rozprávačských prameňov, ako sú kroniky a literárne diela. Osobitnú kapitolu tvoria historické pramene, ktoré ilustrujú kultúrny vývin v záverečnej fáze stredoveku, začiatok a rozvoj renesancie v Uhorsku.

Publikácia Znalci vzdialeného Orientu a strážkyne národného ohniska je tretím pokračovaním edície Sláva šľachetným. Prináša pohľad na významné osobnosti a spoločenské témy späté najmä s obdobím dualizmu v záverečnom polstoročí Rakúsko-Uhorska. Osobitnú časť tvorí blok venovaný orientalistovi a cestovateľovi Rudolfovi Macúchovi, ktorého život a dielo presahujú do 20. storočia. Ostatné príspevky sa sústreďujú na kultúrne, národné a spoločenské aktivity osobností monarchie, pričom reflektujú dobové intelektuálne prostredie aj úlohu žien ako ochrankýň národných tradícií a rodinného zázemia.

Text sa zaoberá politickým, spoločenským, ekonomickým a kultúrnym vývojom na Slovensku v prvej polovici 17. storočia. Venuje sa zmenám po zosadení Rudolfa II., posilneniu pozície Bratislavy ako centra Uhorska, rastu moci šľachty a náboženským konfliktom medzi katolíkmi a protestantmi. Poukazuje aj na dôsledky týchto procesov, ktoré viedli k nestabilite, vojnovým konfliktom a zhoršeniu hospodárskej situácie obyvateľstva.