Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Publikácia dokumentuje osudy slovenských Židov deportovaných v roku 1942 do Lublinského dištriktu v okupovanom Poľsku. Na základe archívnych prameňov a svedectiev približuje priebeh deportácií, fungovanie tranzitných get a vyhladzovacích táborov akcie Reinhardt, ako aj spoluúčasť ľudáckeho režimu na holokauste. Prináša nové poznatky o menej prebádanej kapitole slovenských dejín a pripomína utrpenie takmer 40-tisíc obetí.
Publikácia približuje dejiny muničnej továrne na bratislavskej Patrónke v rokoch 1939 – 1947 ako miesta, v ktorom sa odrážali zásadné politické a spoločenské zmeny. Sleduje premenu areálu zo sociálneho zariadenia na utečenecký a repatriačný tábor, koncentračné stredisko Židov a povojnový zaisťovací tábor. Prostredníctvom archívneho výskumu a svedectiev pamätníkov prepája dejiny sociálnej starostlivosti, nútenej migrácie, holokaustu a povojnovej transformácie spoločnosti. Poukazuje na význam Patrónky ako mikrohistorickej lokality, ktorá umožňuje hlbšie pochopiť pôsobenie štátnej moci na osudy jednotlivcov v období dramatických historických premien.
Sú Židia národom, osudovým spoločenstvom alebo „iba“ náboženským vyznaním? Rozdielne odpovede na túto otázku rozdeľovali a dodnes rozdeľujú Židov na množstvo znepriatelených skupín. Publikácia Kateřiny Čapkovej analyzuje túto polemiku na príklade Židov v Čechách od začiatku 20. storočia do konca tridsiatych rokov, s dôrazom na obdobie prvej Československej republiky.
Text sa zaoberá česko-slovensko-poľskými vzťahmi v medzivojnovom období (1918 – 1939) so zameraním na územný spor o Spiš. Približuje okolnosti vzniku a vývoja poľských územných nárokov, rozdelenie Spiša medzi Československo a Poľsko a pretrvávanie poľského záujmu o toto územie. Na základe historického výskumu autorky hodnotí význam Spiša v poľskej politike a kriticky posudzuje argumenty, ktorými boli poľské nároky odôvodňované.
Kniha ponúka nové pohľady na deportácie Židov zo Slovenska v roku 1942, na šírenie informácií a dezinformácií počas holokaustu i na formy odporu slovenských Židov. Prináša príbehy málo známych utečencov a mnohé doteraz nepublikované poznatky o osudoch ľudí, ktorí sa usilovali informovať svet o prebiehajúcej genocíde. Publikácia vyšla v slovensko-anglickej dvojjazyčnej verzii.
Zborník obsahuje príspevky slovenských historikov venované slovenským dejinám 20. storočia, obdobiu vojnovej Slovenskej republiky, protikomunistickému odboju a osobnosti Pavla Čarnogurského.
Kniha analyzuje predreformačné obdobie 60. rokov 20. storočia na Slovensku (t. j. roky tesne pred „Pražskou jarou“ a obrodným procesom v roku 1968), ktoré autori nazývajú metaforickým termínom "predjarie".
Pre mnohých autorov spomedzi historikov, bádateľov z rozličných oblastí, ale aj radových čitateľov sa hodnotenie osobnosti Jozefa Tisa stáva kritériom vzťahu k národu, štátu, fašizmu, demokracii či totalite. Takýto prístup vytvára ideálne podmienky pre vznik rozličných legiend, mýtov a antimýtov, ktoré túto osobnosť buď legendarizujú, alebo démonizujú, čím sa sťažuje objektívne poznávanie života a pôsobenia tohto politika v rôznych etapách vývoja slovenskej spoločnosti. Najschodnejšia cesta k objektivizácii a racionalizácii výskumu všetkých oblastí dejín štátu, národa a jeho reprezentantov spočíva v publikovaní dobových dokumentov. Práve z toho dôvodu vyšiel prvý zväzok dokumentov o publicistickej činnosti Jozefa Tisa.
Nacionalizmus slovanských národov, ktorý vznikol ako reakcia na národotvorné procesy dominantných národov, urýchlil proces nacionálnej diferenciácie a ovplyvnil vzťahy medzi súperiacimi etnikami a národmi v celom regióne.
Kniha Rozhovory s katom prináša jedinečné svedectvo o fungovaní nacistického režimu prostredníctvom rozhovorov medzi poľským novinárom a odbojovým pracovníkom Kazimierzom Moczarským a generálom SS Jürgenom Stroopom, zodpovedným za likvidáciu varšavského geta. Dielo vzniklo na základe ich spoločného pobytu vo väznici Mokotów po druhej svetovej vojne. Autor prostredníctvom autentických výpovedí približuje osobnosť jedného z významných predstaviteľov nacistického režimu, jeho ideologické presvedčenie a pohľad na vlastné činy. Kniha predstavuje mimoriadne hodnotný historický dokument, ktorý odhaľuje mechanizmy totalitného myslenia, podstatu nacistickej ideológie a morálne dôsledky zla zakoreneného v spoločnosti.