Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Text sa zaoberá politickým, spoločenským, ekonomickým a kultúrnym vývojom na Slovensku v prvej polovici 17. storočia. Venuje sa zmenám po zosadení Rudolfa II., posilneniu pozície Bratislavy ako centra Uhorska, rastu moci šľachty a náboženským konfliktom medzi katolíkmi a protestantmi. Poukazuje aj na dôsledky týchto procesov, ktoré viedli k nestabilite, vojnovým konfliktom a zhoršeniu hospodárskej situácie obyvateľstva.
Text analyzuje slovensko-poľské vzťahy v 20. storočí a poukazuje na ich nedostatočné reflektovanie v historiografii i spoločenskom povedomí. Autori upozorňujú, že napriek historickej a kultúrnej blízkosti boli tieto vzťahy často zatienené dominantným vnímaním Československa ako prevažne českého štátu, a to najmä v poľskom prostredí. Podobný prístup sa prejavil aj v českej a poľskej historiografii, ktorá venovala slovenskému aspektu československo-poľských vzťahov len obmedzenú pozornosť. Príspevky skúmajú príčiny tohto stavu, vyplývajúce zo štátoprávneho usporiadania Československa aj zo zjednodušených interpretačných perspektív, a zároveň poukazuje na dôsledky v podobe nižšej miery poznania spoločných dejín.
Publikácia sa venuje doteraz málo skúmanej problematike vzťahov a „styčných plôch“ medzi fenoménmi ľudáctva a boľševického komunizmu v slovenskom historickom prostredí. Autori analyzujú tému, ktorá bola v minulosti pod ideologickým dohľadom komunistického režimu buď obchádzaná, alebo skresľovaná, a ktorá zostávala na okraji záujmu aj po spoločensko-politických zmenách. Jednotlivé príspevky, prepracované do podoby vedeckých štúdií a opreté o bohatý poznámkový aparát i dosiaľ nepublikované archívne pramene, prinášajú nové poznatky a ponúkajú netradičné pohľady na vzájomné prieniky, konflikty a paralely medzi ľudáckou a komunistickou ideológiou.
Praktická prehľadová príručka, ktorá čitateľovi pomôže zorientovať sa v dejinách českých krajín od praveku po 20. storočie, zapamätať si dôležité dátumy a zaradiť si významné osobnosti a udalosti. Praktické chronológie, vďaka ktorým možno sledovať miestne udalosti na pozadí svetových dejín, sa striedajú s tematickými kapitolami a podrobnejšími rozbormi.
Publikácia prináša hlboký a faktograficky podložený pohľad na represívne zásahy režimu voči cirkvám v období vrcholiaceho stalinizmu. Na základe dôkladného výskumu archívnych materiálov autori odhaľujú mechanizmy systematického prenasledovania, vrátane násilnej likvidácie reholí, perzekúcií duchovenstva a snáh štátu o úplné podriadenie katolíckej cirkvi. Dielo zároveň ponúka širší historický kontext a analyzuje ideologické aj mocenské motívy týchto zásahov, čím prispieva k lepšiemu pochopeniu jedného z najtemnejších období moderných dejín.
Dejiny nie sú len sledom veľkých udalostí, ale aj priestorom plným paradoxov, prekvapivých súvislostí a pútavých detailov. Tretí zväzok série História zadnými dverami, pripravený historikmi z Historický ústav SAV, prináša výber menej známych, no o to zaujímavejších príbehov z minulosti. Publikácia približuje rôznorodé témy – od kurióznych predstáv stredoveku, keď bol bobor zaraďovaný medzi ryby, až po osudy ľudí, ako bola pestúnka spisovateľa Stefana Zweiga, reprezentujúca početnú skupinu slovenských žien pracujúcich vo Viedeň na prelome 19. a 20. storočia. Nechýbajú ani pohľady na známe historické rody, napríklad Borgiovcov, zbavené stereotypov a mýtov. Autori sa venujú aj novším dejinám – približujú život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, vznik prvého filmu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, menej známe kapitoly studenej vojny či portréty prvých dám stojacich po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Výsledkom je pútavé a tematicky pestré čítanie, ktoré približuje dejiny „zozadu“ – cez detaily, príbehy a súvislosti, ktoré ich robia živými a ľudskejšími.
Publikácia ponúka netradičný pohľad na dejiny prostredníctvom každodennosti, zvykov a menej známych príbehov, ktoré odhaľujú život ľudí naprieč stáročiami. Druhý diel Histórie zadnými dverami, pripravený historikmi z Historický ústav SAV, približuje široké spektrum tém – od života šľachty, jej stravovania, odievania a spoločenských zvykov, až po menej známe aspekty života bežných ľudí v minulosti. Autori narúšajú stereotypné predstavy o minulosti, keď ukazujú, že ani Československá republika nebola ideálnym svetom a stredovek nebol iba „temným obdobím“. Čitateľ sa stretáva s kurióznymi liečiteľskými praktikami, výchovnými metódami na kráľovských dvoroch či bizarnými udalosťami zo života šľachtických rodov. Nechýbajú ani zaujímavé osobnosti a fenomény, ako putujúci mnísi, svetobežníci či bojovníci proti alkoholizmu. Publikácia zároveň presahuje do novších dejín – venuje sa obdobiu Slovenského štátu, vojnovým rokom aj realite komunistického režimu vrátane pokusov o útek z uzavretej spoločnosti. Vďaka pestrej tematike a pútavému spracovaniu ponúka dielo čitateľovi živý a mnohovrstevný obraz minulosti „zozadu“ – cez detaily, ktoré dejiny približujú ľudskejšie a autentickejšie.
Publikácia ponúka ucelený prehľad šľachtických sídiel v historickom území Abov a Turnianska stolica, pričom predstavuje spolu 42 objektov – 18 kaštieľov a 24 kúrií. Z nich je významná časť zaradená medzi štátom chránené pamiatky, čo podčiarkuje ich kultúrno-historickú hodnotu. Jednotlivé heslá sú systematicky usporiadané podľa súčasného administratívneho členenia obcí, čím publikácia umožňuje jednoduchú orientáciu v regióne. Kapitoly venované konkrétnym rezidenciám prinášajú, v závislosti od dostupných prameňov, informácie o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a v niektorých prípadoch aj o priľahlých záhradách či parkoch. Dielo je doplnené bohatou fotografickou dokumentáciou, ktorá čitateľovi sprostredkúva aktuálny stav prezentovaných objektov. Publikácia tak predstavuje hodnotný príspevok k poznaniu šľachtickej architektúry a historického dedičstva východného Slovenska.
Predkladaná edícia prameňov je pokusom o hĺbkový pohľad na tragickú kapitolu Karvašovho života v súvislosti so zaistením, väznením a vypočúvaním na gestape od septembra 1944 do apríla 1945.
Publikácia predstavuje ucelený súbor 22 odborných štúdií slovenských, českých, poľských a talianskych historikov, ktoré skúmajú „rok nula“ Studenej vojny – dramatický a prelomový rok 1948. Autori sa sústreďujú najmä na vývoj na Slovensku a v Československu, kde sa odohral komunistický prevrat vo februári 1948, následné etablovanie totalitného režimu, jeho prvé represívne zásahy a zásadné spoločenské premeny. Zborník analyzuje široké spektrum fenoménov, medzi nimi vyakčňovanie, prvú berlínsku krízu, pôsobenie banderovcov, formy protikomunistického odboja, proces poštátňovania hospodárstva, otázky repatriácie, ako aj situáciu národnostných menšín. Texty ponúkajú viacvrstvový pohľad na politické, ekonomické, kultúrne a sociálne procesy, ktoré formovali začiatok Studenej vojny a určovali smerovanie povojnového Československa. Publikácia je určená odborníkom, študentom aj širšej verejnosti so záujmom o moderné dejiny, totalitné režimy a dynamiku povojnového stredoeurópskeho priestoru.