Biografia a historiografia
Slovenský, český a francúzsky pohľad

Ferenčuhová Bohumila

Vydavateľstvo

PRO HISTORIA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

239

Rok vydania

2012

Hmotnosť

314,00g

Formát

147x210

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

Prodama

EAN

9788097124724

Historiografia 20. storočia dávala prednosť štrukturálnym dejinám a väčšiu pozornosť venovala skupinám než jednotlivcom. V súčasnosti sme svedkami renesancie biografického žánru a historici sa usilujú ...zaľudniť dejiny.

Čítať viac...

9,00€
Pridať do košíka logo

skladom

Mohlo by vás zaujímať

Zločin v meste

Publikácia si nekladie za cieľ spracovať dejiny kriminality v mestskom prostredí na celom území Slovenska. Snaží sa podchytiť tému z lokálneho hľadiska. Ako konkrétne mesto riešilo trestnoprávny a kriminologický problém, ako aplikovalo právne normy do praxe a aká bola obsahová náplň zločinnosti v minulosti. Za modelové mesto si autori zvolili Pezinok.

Milan Rastislav Štefánik a česko-slovenské zahraničné vojsko (légie)

Jednou z ciest k vytvoreniu spoločného česko-slovenského štátu bolo vojsko utvorené z legionárov v zahraničí. Pri jeho formovaní zohral špecifickú a nezastupiteľnú úlohu Milan Rastislav Štefánik.

Milan Rastislav Štefánik ako symbol

Kniha nie je primárne zameraná na osobu slávneho košariského rodáka, na jeho autentický životný príbeh. Záujemca sa v nej dočíta o formovaní posmrtného Štefánikovo kultu, o tom, ako sa z astronóma, letca a diplomata, spoluzakladateľa Československej republiky, postupne stával národný hrdina.

"Ľudožrút" v Hornom Uhorsku

Béla Grünwald, s ktorého menom sa spája zatvorenie troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej, sa stal najnegatívnejšou postavou slovenskej národnej pamäti. Čo ho motivovalo, ako sa dá jeho konanie vysvetliť? Dá sa jeho protislovenské vystupovanie vysvetliť jeho osobným životným príbehom?

O historiografii a spoločnosti

Uvažovanie o dejinách je nevyhnutné pre historikov samotných. Nemôžu konať svoju prácu bez toho, aby vnímali spôsob, akým dejiny študujú a akým o nich píšu. Ak sa považujú za vedcov, musia si odpovedať, prečo. Ak nie, aj vtedy si to potrebujú zdôvodniť. Historik musí pri svojej práci vedieť, čo hľadá a čo skúma. V súčasnosti sa historici vyhýbajú pojmom "pravda" a "objektivita". Je to prirodzené, pretože tieto pojmy sa ťažko definujú. Napriek tomu však musí každý historik smerovať k niečomu, o čom je presvedčený, že dáva jeho práci zmysel.

Cesty a diaľnice na Slovensku v medzivojnovom období

Publikácia si kladie za cieľ vysvetliť transformáciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom období v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj podmienený modernizáciou cestnej dopravy a nástupom motorizácie, na druhej strane potrebou prispôsobenia sa novovzniknutým podmienkam medzivojnovej Československej republiky.

Obchodná vojna kráľa Žigmunda proti Benátkam

Začiatkom 15. storočia sa cisár Žigmund Luxemburský pokúsil o hospodársku blokádu Benátskej republiky. Z pozície vládcu kráľovstiev založených na feudálnej tradícii chcel zničiť stelesnenie prosperity a modernosti, pragmaticky a kapitalisticky mysliacu Republiku svätého Marka. V postupnom uskutočňovaní týchto plánov malo mať svoje miesto aj územie dnešného Slovenska.

Piae fundationes

Ranonovoveký štát sa prakticky nepodieľal na budovaní cirkevných, školských a charitatívnych inštitúcií a nepoznal inštitút štátneho rozpočtu s vyčlenenými kapitolami na financovanie uvedených oblastí spoločenského života. Rôzne cirkevné inštitúcie, všetky typy škôl a sociálnych ústavov mohli vzniknúť a pôsobiť len vďaka dostatočne stabilným a výnosným základinám, ktoré zakladali cirkevné a svetské elity vtedajšej spoločnosti. Práca je chronologicky vymedzená obdobím 17. a 18. storočia, konkrétne časovým úsekom, ktorý sa začal nástupom Petra Pázmaňa na stolec ostrihomského arcibiskupa v roku 1616 a skončil smrťou Leopolda II. v roku 1792.

Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo

Autori v publikácii využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Práca, opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie, prináša plnší pohľad, ktorý nesporne obohatí poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia.

Imrich Kotvan (1910 – 1984), rodák z Trnovca pri Holíči

Predkladaná monografia približuje niektoré nové poznatky z Kotvanovho života, prípadne analýzy jeho diela, ktoré sa neobjavili v predošlých textoch venovaných jeho osobnosti.

Obsah

Úvod Bohumila Ferenčuhová

Biografia – zahraničná politika – diplomacia

Ako písať biografiu Edvarda Beneša? Medzi zvodmi hagiografie a hyperkritickým diskurzom Mares Antoine
Edvard Beneš v komunistickej ideológii a historiografii po roku 1948 Dejmek Jindřich
Muži diplomacie (Slováci v službách československej zahraničnej politiky): problémy s písaním biografií Slavomír Michálek
Medzi kariérou a históriou, osobná dráha a medzinárodné vzťahy - k metodológii a problematike biografií diplomatov Isabelle Davion

Osobnosti – politika – kultúra – rod

Miklós Horthy, regentstvo bez ruže Catherine Horel
Historická biografie - proměny obrazu v kontextu doby. Příklad Z. Havlíčkové Lenderová Milena
Biografie – příležitost pro výzkum rodiny. Příklad Boženy a Josefa Němcových Pokorná Magdaléna
Francouzské ohlasy v Biografickém slovníku českých zemí Marie Makariusová – Martínek Jiří

Ako písať biografie významných osobností Slovenska?

Ako napísať historickú biografiu? Prípad Štefánik Michal Kšiňan
Historik a politológ zoči-voči životopisnému žánru: prípad Milan Hodža Boisserie Etienne
Historická biografia a televízny film. Úlohy historika pri príprave dokumentárneho filmu Bartlová Alena
Biografický výskum na pôde Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice Maťovčík Augustín

Biografie osobností v dobovom kontexte: medzi demokraciou a revolúciou

K biografii Martina Rázusa Roguľová Jaroslava
Disidentskí komunistickí intelektuáli a ich archívy: osobitý vzťah k biografii a k dejinám? Na príklade Pierra Pascala, Victora Sergea a Borisa Souvarina Coeuré Sophie
Neznámy Bohdan Pavlů a jeho doba (3. marca 1883 – 12. mája 1938) Ferenčuhová Bohumila

Záver

Conclusion

Autori

Literatúra

Menný register

Biografia a historiografia Slovenský, český a francúzsky pohľad