Česko-slovenské sociologické dny
Sborník z konference

Škodová Markéta (ed.)

Vydavateľstvo

Sociologický ústav SAV

Jazyk

slovenčina - čeština

Počet strán

214

Rok vydania

2004

Hmotnosť

347,00g

Formát

160x235

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

Sociologický ústav SAV

EAN

8073300680

Českí a slovenskí sociológovia sa v máji roku 2004 zišli v pražskej vile Lanna na spoločnej trojdňovej konferencii nazvanej Česko-slovenské sociologické dni. Rokovanie prebiehalo v ...jednotlivých sekciách, v ktorých spravidla predniesli svoje príspevky referenti z oboch krajín. Predložený zborník ponúka pohľad na bohatý konferenčný program, pretože, tak ako vlastné stretnutie, zahŕňa príspevky z mnohých oblastí záujmu súčasnej sociológie. Vďaka svojej tematickej pestrosti je cennou výpoveďou o šírke a vážnosti tohto záujmu.

Čítať viac...

7,00€
Pridať do košíka logo

skladom

Mohlo by vás zaujímať

Zločin v meste

Publikácia si nekladie za cieľ spracovať dejiny kriminality v mestskom prostredí na celom území Slovenska. Snaží sa podchytiť tému z lokálneho hľadiska. Ako konkrétne mesto riešilo trestnoprávny a kriminologický problém, ako aplikovalo právne normy do praxe a aká bola obsahová náplň zločinnosti v minulosti. Za modelové mesto si autori zvolili Pezinok.

Milan Rastislav Štefánik a česko-slovenské zahraničné vojsko (légie)

Jednou z ciest k vytvoreniu spoločného česko-slovenského štátu bolo vojsko utvorené z legionárov v zahraničí. Pri jeho formovaní zohral špecifickú a nezastupiteľnú úlohu Milan Rastislav Štefánik.

Milan Rastislav Štefánik ako symbol

Kniha nie je primárne zameraná na osobu slávneho košariského rodáka, na jeho autentický životný príbeh. Záujemca sa v nej dočíta o formovaní posmrtného Štefánikovo kultu, o tom, ako sa z astronóma, letca a diplomata, spoluzakladateľa Československej republiky, postupne stával národný hrdina.

"Ľudožrút" v Hornom Uhorsku

Béla Grünwald, s ktorého menom sa spája zatvorenie troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej, sa stal najnegatívnejšou postavou slovenskej národnej pamäti. Čo ho motivovalo, ako sa dá jeho konanie vysvetliť? Dá sa jeho protislovenské vystupovanie vysvetliť jeho osobným životným príbehom?

O historiografii a spoločnosti

Uvažovanie o dejinách je nevyhnutné pre historikov samotných. Nemôžu konať svoju prácu bez toho, aby vnímali spôsob, akým dejiny študujú a akým o nich píšu. Ak sa považujú za vedcov, musia si odpovedať, prečo. Ak nie, aj vtedy si to potrebujú zdôvodniť. Historik musí pri svojej práci vedieť, čo hľadá a čo skúma. V súčasnosti sa historici vyhýbajú pojmom "pravda" a "objektivita". Je to prirodzené, pretože tieto pojmy sa ťažko definujú. Napriek tomu však musí každý historik smerovať k niečomu, o čom je presvedčený, že dáva jeho práci zmysel.

Cesty a diaľnice na Slovensku v medzivojnovom období

Publikácia si kladie za cieľ vysvetliť transformáciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom období v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj podmienený modernizáciou cestnej dopravy a nástupom motorizácie, na druhej strane potrebou prispôsobenia sa novovzniknutým podmienkam medzivojnovej Československej republiky.

Obchodná vojna kráľa Žigmunda proti Benátkam

Začiatkom 15. storočia sa cisár Žigmund Luxemburský pokúsil o hospodársku blokádu Benátskej republiky. Z pozície vládcu kráľovstiev založených na feudálnej tradícii chcel zničiť stelesnenie prosperity a modernosti, pragmaticky a kapitalisticky mysliacu Republiku svätého Marka. V postupnom uskutočňovaní týchto plánov malo mať svoje miesto aj územie dnešného Slovenska.

Piae fundationes

Ranonovoveký štát sa prakticky nepodieľal na budovaní cirkevných, školských a charitatívnych inštitúcií a nepoznal inštitút štátneho rozpočtu s vyčlenenými kapitolami na financovanie uvedených oblastí spoločenského života. Rôzne cirkevné inštitúcie, všetky typy škôl a sociálnych ústavov mohli vzniknúť a pôsobiť len vďaka dostatočne stabilným a výnosným základinám, ktoré zakladali cirkevné a svetské elity vtedajšej spoločnosti. Práca je chronologicky vymedzená obdobím 17. a 18. storočia, konkrétne časovým úsekom, ktorý sa začal nástupom Petra Pázmaňa na stolec ostrihomského arcibiskupa v roku 1616 a skončil smrťou Leopolda II. v roku 1792.

Biografia a historiografia

Historiografia 20. storočia dávala prednosť štrukturálnym dejinám a väčšiu pozornosť venovala skupinám než jednotlivcom. V súčasnosti sme svedkami renesancie biografického žánru a historici sa usilujú zaľudniť dejiny.

Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo

Autori v publikácii využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Práca, opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie, prináša plnší pohľad, ktorý nesporne obohatí poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia.

Obsah

Problémy pri prispôsobovaní dotazníkov v medzinárodných komparatívnych výskumoch národným špecifikám
Miroslav Tížik

Podmienky pre realizáciu výberových šetrení v Českej republike
Jindřich Krejčí

Postoje k manželstvu a k mimomanželskému spolužitiu na Slovensku
Jozef Matulník, Alojz Ritomský, Karol Pastor

Medzinárodný výskum násilia na ženách: k prvým výsledkom šetrenia v Českej republike
Simona Pikálková

Premeny lokálnych politických elít na vidieku a v malých mestách (informácie o projekte)
Dan Ryšavý

Sociodemografický obraz súčasného českého vidieka
Pavlína Maříková

Výskum bývania v ČR – ekonomické a sociálne aspekty
Petr Sunega

K problematike evaluačného výskumu v oblasti sociálnej politiky
Gabriela Lubelcová

Volebné správanie na Slovensku, hodnotové orientácie, štiepiace línie
Vladimír Krivý

Mladí ľudia o "československej", národno-štátnej a európskej identite
Ladislav Macháček

Podpora rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku prostredníctvom Nadácie pre podporu občianskych aktivít v rokoch 1994 – 2002
Milan Zeman

Možnosti a bariéry rozvoja sociálneho dialógu v Českej republike
Zdenka Mansfeldová

Tretí sektor a občianska participácia v Českej republike
Petra Rakušanová

Konštrukcia kľúčových znakov "región" a "veľkostná skupina obce"
Jiří Vinopal

Agenda setting v sociologickej perspektíve
František Kalvas

Akú metodológiu pre súčasnú sociológiu?
Hynek Jeřábek

Česko-slovenské sociologické dny Sborník z konference