Modernizácia a jej vzkriesenie na slovenský spôsob

Búzik Bohumil

Vydavateľstvo

Sociologický ústav SAV

Jazyk

slovenčina

Počet strán

301

Rok vydania

2016

Formát

148x210

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

Sociologický ústav SAV

EAN

9788085544855

Idea modernizácie je v slovenskej sociológii relatívne nová. Objavila sa po roku 1989, v čase, keď vo svetovej sociológii nastupovala už druhá vlna modernizačných teórií. ...Počas 90. rokov 20. storočia patrila téma modernizácie k najfrekventovanejším námetom v slovenskej sociológii a z časového hľadiska môžeme práce slovenských sociológov zaradiť do druhej vlny modernizačných teórií. Preto je zaujímavé sledovať, ako slovenská sociológia nadviazala na existujúci stav poznania v tejto oblasti.

Čítať viac...

9,00€
Pridať do košíka logo

skladom

Mohlo by vás zaujímať

Zločin v meste

Publikácia si nekladie za cieľ spracovať dejiny kriminality v mestskom prostredí na celom území Slovenska. Snaží sa podchytiť tému z lokálneho hľadiska. Ako konkrétne mesto riešilo trestnoprávny a kriminologický problém, ako aplikovalo právne normy do praxe a aká bola obsahová náplň zločinnosti v minulosti. Za modelové mesto si autori zvolili Pezinok.

Milan Rastislav Štefánik a česko-slovenské zahraničné vojsko (légie)

Jednou z ciest k vytvoreniu spoločného česko-slovenského štátu bolo vojsko utvorené z legionárov v zahraničí. Pri jeho formovaní zohral špecifickú a nezastupiteľnú úlohu Milan Rastislav Štefánik.

Milan Rastislav Štefánik ako symbol

Kniha nie je primárne zameraná na osobu slávneho košariského rodáka, na jeho autentický životný príbeh. Záujemca sa v nej dočíta o formovaní posmrtného Štefánikovo kultu, o tom, ako sa z astronóma, letca a diplomata, spoluzakladateľa Československej republiky, postupne stával národný hrdina.

"Ľudožrút" v Hornom Uhorsku

Béla Grünwald, s ktorého menom sa spája zatvorenie troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej, sa stal najnegatívnejšou postavou slovenskej národnej pamäti. Čo ho motivovalo, ako sa dá jeho konanie vysvetliť? Dá sa jeho protislovenské vystupovanie vysvetliť jeho osobným životným príbehom?

O historiografii a spoločnosti

Uvažovanie o dejinách je nevyhnutné pre historikov samotných. Nemôžu konať svoju prácu bez toho, aby vnímali spôsob, akým dejiny študujú a akým o nich píšu. Ak sa považujú za vedcov, musia si odpovedať, prečo. Ak nie, aj vtedy si to potrebujú zdôvodniť. Historik musí pri svojej práci vedieť, čo hľadá a čo skúma. V súčasnosti sa historici vyhýbajú pojmom "pravda" a "objektivita". Je to prirodzené, pretože tieto pojmy sa ťažko definujú. Napriek tomu však musí každý historik smerovať k niečomu, o čom je presvedčený, že dáva jeho práci zmysel.

Cesty a diaľnice na Slovensku v medzivojnovom období

Publikácia si kladie za cieľ vysvetliť transformáciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom období v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj podmienený modernizáciou cestnej dopravy a nástupom motorizácie, na druhej strane potrebou prispôsobenia sa novovzniknutým podmienkam medzivojnovej Československej republiky.

Obchodná vojna kráľa Žigmunda proti Benátkam

Začiatkom 15. storočia sa cisár Žigmund Luxemburský pokúsil o hospodársku blokádu Benátskej republiky. Z pozície vládcu kráľovstiev založených na feudálnej tradícii chcel zničiť stelesnenie prosperity a modernosti, pragmaticky a kapitalisticky mysliacu Republiku svätého Marka. V postupnom uskutočňovaní týchto plánov malo mať svoje miesto aj územie dnešného Slovenska.

Piae fundationes

Ranonovoveký štát sa prakticky nepodieľal na budovaní cirkevných, školských a charitatívnych inštitúcií a nepoznal inštitút štátneho rozpočtu s vyčlenenými kapitolami na financovanie uvedených oblastí spoločenského života. Rôzne cirkevné inštitúcie, všetky typy škôl a sociálnych ústavov mohli vzniknúť a pôsobiť len vďaka dostatočne stabilným a výnosným základinám, ktoré zakladali cirkevné a svetské elity vtedajšej spoločnosti. Práca je chronologicky vymedzená obdobím 17. a 18. storočia, konkrétne časovým úsekom, ktorý sa začal nástupom Petra Pázmaňa na stolec ostrihomského arcibiskupa v roku 1616 a skončil smrťou Leopolda II. v roku 1792.

Biografia a historiografia

Historiografia 20. storočia dávala prednosť štrukturálnym dejinám a väčšiu pozornosť venovala skupinám než jednotlivcom. V súčasnosti sme svedkami renesancie biografického žánru a historici sa usilujú zaľudniť dejiny.

Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo

Autori v publikácii využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Práca, opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie, prináša plnší pohľad, ktorý nesporne obohatí poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia.

Obsah

Moderná spoločnosť, modernizácia, modernosť a modernizmus

Klasické teórie modernizácie prvej vlny

Sociálno-politické súvislosti

Ekonomické riešenie politických problémov postkoloniálnych krajín

Intelektuálne korene

Modernizační teoretici prvej vlny

Charakteristické znaky

Kritika modernizačných teórií prvej vlny

Úpadok modernizačných teórií prvej vlny

Druhá vlna alebo nové teórie modernizácie

Príčiny oživenia modernizačných teórií

Teórie druhej vlny modernizácie

Modernizácia v slovenskej sociológii

Deväťdesiate roky a slovenská modernizácia

Premena modernizácie z normatívnej požiadavky na reálny proces

Modernizácia a transformácia

Modernizácia ako historické rozprávanie o súčasnej dobe

Modernizácia ako ideológia

Modernizácia v slovenskej sociológii na začiatku 21. storočia

Modernizácia mimo sociológie

Záver