Knihy

Dejiny ľavého politického extrému sa pred rokom 1990 zredukovali na dejiny KSČ, resp. dejiny komunistického a robotníckeho hnutia. Pod týmto titulom sa tiež ako celok sprofanovali. Táto téma si znovu našla svojich autorov, ktorí sa jej venujú systematicky, hľadajú adekvátne metódy, stanovujú si výskumné priority a vytvárajú širší publikačný priestor.

Autorka publikácie sa snaží o interdisciplinárny prístup k téme – postihnúť otázky vzdelávania na Slovensku 50. a 60. rokov v relevantných sociálnych, ekonomických a kultúrnych súvislostiach.

Firemné dejiny sú dôležitou súčasťou národných aj svetových dejín. Odrážajú nielen hospodársky, ale aj hospodársko-politický, národný a sociálny vývoj jednotlivých krajín a celých regiónov sveta. Zároveň prinášajú osobné príbehy významných postáv hospodárskeho a spoločenského života na regionálnej, národnej, štátnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Sledovaná firma má významné miesto v hospodárskych dejinách a osobitne v dejinách stavebníctva na Slovensku a v celej strednej Európe, najmä ako priekopník betónového stavebníctva.

Publikácia ponúka komparatívny pohľad na vývoj autoritatívnych režimov v strednej a východnej Európe v medzivojnovom období. Autori sa zameriavajú najmä na krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko a analyzujú, ako sa v týchto štátoch formovali a fungovali režimy, ktoré balansovali medzi demokraciou a diktatúrou. Kniha sa venuje aj otázkam politickej kultúry, inštitucionálneho usporiadania a vplyvu autoritárskych vodcov. Zrozumiteľnou formou približuje menej známe kapitoly dejín európskeho medzivojnového priestoru a kladie otázku, do akej miery boli tieto „mäkké“ diktatúry predzvesťou neskorších totalitných systémov.

Autor skúma genealógiu rodiny Antona Bernoláka, osvetľuje jej sociálny pôvod, spoločenské a životné prostredie, z z ktorého vyšla a v ktorom sa formovala. Dopĺňa a rozširuje biografiu Antona Bernoláka, objasňuje prostredie a životné okolnosti, ktoré vplývali na vytvorenie jeho osobného a národného charakteru.

Predkladaná práca sa nezaoberá celým spektrom udalostí demokratizačného vývoja v ČSSR (1963 – 1968). Z geografického hľadiska sa orientuje predovšetkým na slovenskú časť republiky (i keď nemôže abstrahovať od vývoja v celej ČSSR a v sovietskom bloku) a z tematického hľadiska len na politický vývoj.

Text opisuje politickú situáciu Československa v období pred a počas druhej svetovej vojny. Poukazuje na to, že rastúce napätie v Európe a revizionistické snahy susedných štátov viedli Československú republiku k zblíženiu so Sovietskym zväzom a k hľadaniu bezpečnostných záruk v rámci osi Paríž – Praha – Moskva. Zároveň približuje kritický postoj opozície, najmä Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, voči tomuto spojenectvu. Text sa dotýka aj diplomatického uznania slovenského štátu Sovietskym zväzom a postupnej zmeny rétoriky smerom k predstave „spriateleného Ruska“. V závere upozorňuje na málo reflektovanú hrozbu morálneho a politického zmätku ku koncu vojny, keď sa k demokratickým víťazným mocnostiam pripojila aj totalitná veľmoc.

Publikácia ponúka ucelený pohľad na proces dekolonizácie v rokoch po druhej svetovej vojne. Autor sleduje snahy krajín Ázie a Afriky o získanie nezávislosti a analyzuje, prečo nadobudnutá sloboda často neviedla k očakávanému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, politickej stabilite ani k posilneniu občianskej spoločnosti. Text sa venuje aj negatívnym dôsledkom koloniálnej minulosti – chudobe, náboženským a etnickým konfliktom či separatistickým hnutiam – a upozorňuje na destabilizačný vplyv studenej vojny na vývoj mnohých novovzniknutých štátov.

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie venovanej 75-výročiu hladomoru v Ukrajine pri ktorom zahynuli milióny ľudí. Jednotlivé príspevky sú uverejnené v slovenskom i v ukrajinskom jazyku.

Publikácia prináša analytický pohľad na prvú viedenskú arbitráž, ktorá zásadne ovplyvnila územné usporiadanie strednej Európy v predvečer druhej svetovej vojny. Autori rozoberajú diplomatické pozadie rozhodnutia, jeho právne aspekty a dôsledky pre Československo, Maďarsko i širšie európske mocenské vzťahy. Kniha poskytuje kontextuálny výklad arbitráže v súvislosti s politikou appeasementu a narastajúcim tlakom totalitných režimov, čím osvetľuje jeden z kľúčových momentov medzivojnového obdobia.