Firma Pittel a Brausewetter v dejinách Slovenska | História

Obchodná vojna kráľa Žigmunda proti Benátkam

Začiatkom 15. storočia sa cisár Žigmund Luxemburský pokúsil o hospodársku blokádu Benátskej republiky. Z pozície vládcu kráľovstiev založených na feudálnej tradícii chcel zničiť stelesnenie prosperity a modernosti, pragmaticky a kapitalisticky mysliacu Republiku svätého Marka. V postupnom uskutočňovaní týchto plánov malo mať svoje miesto aj územie dnešného Slovenska.

Gestá, symboly, ceremónie a rituály v stredoveku

Rituály, rituálne konanie a symboly boli súčasťou verejného ako aj súkromného, slávnostného i každodenného života človeka v stredoveku, pričom sa týkali všetkých spoločenských vrstiev. Všetky mali vtedy svoj význam, zmysel a účel, každý úkon mal svojho adresáta a niesol svoje posolstvo. Rozumeli im všetci bez ohľadu na svoj pôvod, jazyk, majetok, postavenie a vzdelanie. Dnes sú pre nás uchvacujúcim svedectvom dobového myslenia, chápania sveta a usporiadania stredovekej spoločnosti.

Slovensko-nemecké vzťahy 1938 – 1941 (Slowakisch-deutsche Beziehungen) 1938Slovensko-nemecké vzťahy 1938 – 1941 (Slowakisch-deutsche Beziehungen)1938–1941 in Dokumenten I.)

Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 – 1941 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.

Slovensko-nemecké vzťahy 1941 – 1945 v dokumentoch II. (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1941–1945 in Dokumenten II.)

Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 – 1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.

Za bránami sirotincov

Kniha o počiatkoch ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku je najmä o dejinách sirotincov, o ich zakladateľoch, výchovno-vzdelávacích a konfesionálnych cieľoch, zamestnancoch a finančnom zabezpečení. Samotným sirotám, chovancom týchto ústavov a ich každodennému životu je venovaný menší priestor, akoby si zaslúžili. Dôvodom je, že chovanci ústavov, úroveň ich zaopatrenia a spôsob zaobchádzania s nimi, ostávali vždy na okraji záujmu ich správcov, dobrodincov i štátnej moci.

Boľševizmus medzi Východom a Západom

Publikácia sa venuje obdobiu, v ktorom vznikali kľúčové ideologické a organizačné princípy komunistického hnutia. V centre pozornosti autora stojí politická doktrína ruských boľševikov. Sleduje jej vývoj od vzniku na okraji ruského politického života až po jej ideologické a politické presadenie na pôde revolučne orientovanej medzinárodnej organizácie – Tretej (komunistickej) internacionály – po prvej svetovej vojne.

Orbis Helveticorum

Po vynájdení kníhtlače prevzala tlačená kniha ako nové informačné médium dôležitú úlohu vo vtedajšej spoločnosti. V stredoeurópskom priestore tvorili Helvetica (publikácie švajčiarskych autorov spolu s knihami tlačenými vo Švajčiarsku) na prelome 15. a 16. storočia podstatnú časť inštitucionálnych knižníc, ako aj súkromných knižníc šľachty a silnejúceho meštianstva v strednej Európe. Jednotlivé štúdie skúmajú intenzitu a podoby, ktorými "helvétska kniha" formovala a ovplyvňovala spoločenský a kultúrny vývoj v strednej Európe v 16. – 18. storočí.

Juraj zo Schönbergu

Možno by sme v stredoveku v cirkevnom hodnostárovi očakávali askétu a muža kontemplácie, žijúceho v ústraní od ruchu okolitého sveta. Miesto toho nám pred očami vystupuje pragmatický diplomat, uznávaný vo vysokých politických a cirkevných kruhoch, ktorý strávil veľkú časť života na cestách. Pohyboval sa najmä v stále viac Turkami zasahovanom Uhorskom kráľovstve, vo večnom meste Ríme, v rodnom Rakúsku, v Rímsko-nemeckej ríši i v Švajčiarsku, až nakoniec našiel odpočinok v bratislavskom Dóme sv. Martina.

Rok 1968 a Československo

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa roku 1968 bola iba jedným z mnohých vojenských dobrodružstiev v minulom storočí. To však nespochybňuje fakt, že v moderných dejinách Európy, podľa hodnotenia vojenských historikov, išlo o najväčšiu vojenskú operáciu od skončenia druhej svetovej vojny.

Symboly a mýty chorvátskeho národného hnutia

Práca si kladie za cieľ interpretovať ideológiu ilýrského hnutia na mytologicko-symbolickom pozadí. Okrajovo sa dotýka aj jazykových a sociálnych aspektov ilyrizmu.

Moja pam?? ? ?iv? kniha

?eskoslovensko-po?sk? vz?ahy boli v medzivojnovom obdob? poznamenan? tak sporom o hranice v oblasti T???nska, ako aj ?al??mi diplomatick?mi konfliktmi, v ktor?ch v?znamn? ?lohu hralo po?sk? obvi?ovanie ?eskoslovenska z podporovania komunistick?ho hnutia. Situ?cia sa e?te zhor?ila po n?stupe tzv. sana?n?ho re?imu. Vz?p?t? sa aj Sl?vik, ktor? zast?val vo?i Poliakom ?stretov? a priate?sk? stanovisk?, dostal do probl?mov, ke? napr?klad jeho s?kromn? cestu do Moskvy v m?ji 1937 po?sk? diplomacia prostredn?ctvom tla?e propagandisticky zneu?ila. Sl?vikove memo?re sa v?ak net?kaj? len v?lu?ne ?eskoslovensko-po?sk?ch vz?ahov, aj ke? najm? situ?cia na T???nsku, ktor? bolo ohniskom n?rodnostn?ch konfliktov, rezonuje v jeho spr?vach po?as cel?ho tohto obdobia. Jeho spom?nanie na podklade politick?ch spr?v a telegramov, ktor? posielal z Var?avy, pribli?uje tie? zlo?it? po?sk? vn?tropolitick? i zahrani?nopolitick? situ?ciu t?ch rokov.

Prvá svetová vojna 1914 – 1918

Druhý zväzok syntetického diela Slovensko v 20. storočí je venovaný prvej svetovej vojne, teda rokom 1914 – 1918. Ide o pomerne krátke obdobie, ktoré trvalo iba o niečo viac ako štyri roky, je však plné vnútornej dynamiky a prevratných zmien. Slovenská historiografia obdobia prvej svetovej vojny sa v minulosti viac sústreďovala na vojenské a politické dejiny. K tomu, aby autori mohli v syntetickej podobe predložiť verejnosti pohľad na slovenskú spoločnosť a jej vývoj vo všetkých európskych a hlavne stredoeurópskych súvislostiach, bolo treba podstatným spôsobom rozšíriť výskum najmä v oblasti hospodárskych a sociálnych dejín, vrátane každodenného života. Pokúsili sa teda stvárniť čo najplastickejší obraz vtedajšej spoločnosti.

V medzivojnovom Československu 1918 – 1939

Tretí diel Slovenska v 20. storočí sa zaoberá mimoriadne dôležitým historickým prelomom v roku 1918 a nasledujúcimi dvoma desaťročiami v dejinách Slovenska. Bola to historická epocha, o ktorej možno v retrospektívnom pohľade bez zveličenia povedať, že mala v slovenských dejinách jedinečný a nezastupiteľný význam.

Rok 1968 a jeho miesto v našich dejinách

Rok 1968 je významným medzníkom nielen slovenských či československých povojnových dejín, no je medzníkom i vo vývoji totalitného komunistického systému ako celku. Výsledkom úsilia o reformu socializmu sovietskeho typu, ktoré spájame s rokom 1968, je koniec koncov konštatovanie o nereformovateľnosti tohto systému. Hoci bola okupácia Československa z vojenského hľadiska pre Moskvu úspešnou akciou, v skutočnosti sa ňou začína pád komunizmu v celej strednej a východnej Európe.

Uhorská rapsódia

Hlavným zámerom, pre ktorý vznikol text tejto publikácie, bolo hľadanie a načrtnutie objektívneho historického obrazu mimoriadnej osobnosti mimoriadnej doby, ktorá má dnešku nielen čo povedať, ale ho aj priamo pripravovala. Potvrdilo sa, že ani vzdialenejšia minulosť nezaniká bez stôp. Úlohou historikov je tieto stopy odkrývať spod nánosov času a zabúdania.

Na ?alek?ch cest?ch, v cudz?ch krajin?ch

Ran? novovek, v eur?pskej historiografii v?eobecne vn?man? ako obdobie 16. a? konca 18. storo?ia, je fascinuj?cim obdob?m. Slovensk? historick? veda mu v?ak dlho nevedela doslova pr?s? na meno. Autorka v publik?cii siaha po probl?moch, ktor? nie s? ?notoricky zn?me? a m??u pom?c? pochopi? korene procesov, ktor?mi ?ije aj s??asnos?.

Slovensko a Európa medzi demokraciou a totalitou

Kapitoly publikácie, ktorá vychádza pri príležitosti životného jubilea Bohumily Ferenčuhovej, reflektujú politický, kultúrny, sociálny vývoj, ale tiež aj modernizačné posuny, ku ktorým na Slovensku prichádzalo v 20. storočí počas striedajúcich sa režimov.

?ernoby? 1986 minulos?, d?sledky, v?chodisk?

Odborn?ci z r?znych oblast? b?dania zo Slovenska, ?eskej republiky, Rak?ska, Ukrajiny a Ruskej feder?cie sa pok?sili objasni? pr??iny a d?sledky hav?rie nielen z poh?adu ?al?ieho v?voja jadrovej energetiky, ale aj z h?adiska ochrany ?udsk?ho zdravia a pr?rodn?ho prostredia. Tretia ?as? publik?cie m? n?zov ?ernoby? a pam??.

Slovensko a slovenská otázka v poľských a maďarských diplomatických dokumentoch v rokoch 1938 – 1939

Hlavnou nositeľkou požiadavky autonómneho Slovenska v Československu bola Hlinkova slovenská ľudová strana. Jej poprední predstavitelia počas krízy na jeseň 1938 rozmýšľali aj o iných formách štátoprávneho usporiadania Slovenska, než bolo jeho začlenenie v rámci Československa, resp. Česko-Slovenska. Poľsko a Maďarsko preto zohrávali dôležitú úlohu v hľadaní politických alternatív slovenských politikov v roku 1938. Územné straty Slovenska v prospech Maďarska a Poľska priniesli v tomto smere korektúru vo vnímaní týchto štátov slovenskými politikmi. Vyjadrením tohto názorového prelomu boli okolnosti vzniku Slovenského štátu a úloha, ktorú pri tejto udalosti zohralo Nemecko.

Revolúcia 1848/49 a historická pamäť

Na dnešnom území Slovenska sa od druhej polovice 19. storočia pestovali a rozvíjali dva základné príbehy revolúcie 1848/49: príbeh uhorských/maďarských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj početných Slovákov), a príbeh slovenských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali pod hurbanovskou zástavou. V maďarskom prostredí sa kultu revolúcie ujímali rôzne politické a sociálne skupiny, od opozičných politikov až po kalvínsku cirkev, ktorá tým manifestovala odpor voči katolíckym Habsburgovcom. Porážka pri Viedni a následné represálie prispeli k mýtizácii revolúcie a jej hrdinov. Slovenská strana nemohla vzhľadom na malopočetnosť národných aktivistov a ich politickú slabosť konkurovať v tomto smere maďarskej dominancii.

Krize evropsk? demokracie a ?eskoslovensko 30. let 20. stolet?

Krit?ri? pre hodnotenie kvality politick?ho syst?mu ani pre posudzovanie ka?d?ho historick?ho javu sa nedaj? stanovi? absol?tne. ?iadna historick? skuto?nos? v?ak neexistuje vo vzduchopr?zdne, vznik? a prejavuje sa v najr?znej??ch dobov?ch a priestorov?ch kontextoch, na ktor? treba bra? zrete?. Historick? komparistika tak prinajmen?om pon?ka zre?lnenie poh?adu na konkr?tne prostredie a dobu, no v ?eskej historiografii m? zatia? len okrajov? poz?cie. Publik?cia je jedn?m z pokusov o za?lenenie medzivojnov?ho ?eskoslovenska do eur?pskych dej?n.

Vzbura slovensk?ch vojakov v Kragujevci

Kragujevsk? vzbura vypukla pred koncom prvej svetovej vojny. Patr? k najv????m prejavom odporu vojakov rak?sko-uhorskej arm?dy proti vojne, ?tlaku a hladu. Stav publik?cie: ob?lka mierne opotrebovan?, vystrihnut? venovanie, vn?tro vo v?bornom stave.

Early Modern Europe, 1450–1789

Publikácia ponúka inovatívny pohľad na európske dejiny od vynálezu kníhtlače až po Francúzsku revolúciu, pričom si všíma život ľudí pochádzajúcich z rôzneho prostredia. Šiestimi ústrednými témami – jednotlivci v spoločnosti, politika a moc, kultúrny a intelektuálny život, náboženstvo, ekonomika a technológia – sa zaoberá v dvoch chronologických sekciách, 1450 – 1600 a 1600 – 1789. Európu poníma ako celok ohraničený na východe Osmanskou ríšou, na severe Švédskom a na juhu Portugalskom. Obracia pozornosť aj na európske kolónie v zámorí a integruje náboženské, etnické, rodové, triedne a regionálne rozdiely. Autorka nabáda čitateľov, aby premýšľali o kontinuitách, ako aj zmenách v tomto formujúcom sa období. Mapy, ilustrácie, časové osi a ukážky pôvodných textov napomáhajú objasniť rozprávanie.

"Pre blaho nášho ľudu, všetkých našich kráľovstiev a provincií."

Panovanie Márie Terézie sa podľa zvolených priorít a rozsahu reforiem zvyčajne delí na dve časti. Prvá sa začína nástupom na trón a končí sa spolu s rakúsko-pruskými vojnami v roku 1763, druhá je vymedzená rokmi 1763 – 1780. V prvom období sa realizovali reformné opatrenia, ktoré mali vzhľadom na prebiehajúcu vojnu priniesť okamžitý finančný zisk. Tie sa však vzťahovali len na rakúske a české krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 pristúpila viedenská vláda k radikálnym a zásadným reformám, ktoré pravdepodobne zasiahli do všetkých oblastí spoločenského života aj v uhorskej časti monarchie. V historiografii sa prioritne spomína úprava poddanskej otázky, reforma súdnictva, katolíckej cirkvi a školstva. Menej sa už reflektuje skutočnosť, že pod vplyvom kameralizmu a populacionistického učenia sa populácia začala vnímať ako základ bohatstva štátu a početné opatrenia smerovali nielen k jej zvýšeniu, ale aj „skvalitneniu“. S tým úzko súvisela reforma zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i početné nariadenia o ochrane zdravia a ľudských životov.

Szkoły nienawiści

Autor Jerzy W. Borejsza patrí medzi najvýznamnejších odborníkov na európsky fašizmus. V predloženej publikácii sa zaoberá jeho genézou a vývojom v rokoch 1919 – 1945. Analyzuje podobnosti a rozdiely národného socializmu, fašizmu, stalinizmu, totalitných a autoritárskych režimov. Snaží sa odpovedať na otázku, ako vysvetliť fascináciu fašizmom a nacizmom, brutalizovanie spoločenského života a náchylnosť k rétorike nenávisti. Autorovo pozorovanie pokrýva dianie vo viac ako dvadsiatich krajinách európskeho kontinentu.

Palatín Mikuláš Esterházy

Dvor palatína Mikuláša Esterházyho (1583 – 1645) predstavoval v Uhorsku mocenské a politické centrum. Bol priestorom umenia, mecenášstva a okázalým javiskom reprezentácie. Neodmysliteľnou súčasťou dvorskej spoločnosti boli okrem familiárov, mládencov a šľachtických učňov aj osoby, ktoré mali na starosti bezproblémový chod dvora. Zabezpečovali duchovné vyžitie, komfort, pohodlie, ale aj základné záležitosti, medzi ktoré patrilo stravovanie, hygiena či odievanie. Na dvore, mieste prelínania dvoch svetov – privátneho i verejného – sa odohrávali všetky procesy a rituály každodenného života: či už to bolo bežné úradovanie a riadenie politických vecí, organizácia vojenských výprav, korešpondencia s ostatnými aristokratmi a rodinnými príslušníkmi, spoločné obedy, pohostenia návštev, cirkevné obrady, riešenie problémov s majetkami a ďalšie opakujúce sa prvky zložitej a komplikovanej každodennosti aristokrata. Výnimku tvorili len občasné vytrhnutia zo zabehnutého stereotypu v podobe rodových festivalov, narodenia potomkov, smrti príbuzných alebo trávenie voľného času na poľovačkách či v kúpeľoch...

Hitlerovo Rakúsko

Táto kniha predstavuje pokus o rekonštrukciu politických postojov a každodenných starostí obyčajných Rakúšanov počas vlády nacizmu, empirické úsilie nazrieť do psychického sveta tých mužov a žien, ktorí obývali územie, ktoré bolo jednak Hitlerovou rodnou krajinou, a jednak v období rokov 1938 – 1945 tvorilo integrálnu súčasť jeho Veľkonemeckej ríše. Pokúša sa vyrovnať s otázkami, ktoré už dlho trápia historikov strednej Európy. Aký populárny bol vlastne Anšlus? Ktoré aspekty národného socializmu sa stretli s masovou podporou alebo odsúdením? Ubránili sa tradičné náboženské a politické skupiny do určitej miery prenikaniu nacistickej ideológie? Ako reagovala väčšina obyvateľstva na vojnové úsilie Nemecka? Do akej miery sa Rakúšania „vyznamenali“ vo vražednej mašinérii Tretej ríše? Je možné, že väčšina ľudí nepatrila ani k obetiam, ani k páchateľom, že jednoducho „stála bokom a nikam sa nezaradila“?

S?ahovanie n?rodov (454 - 568)

Autor publik?cie opisuje hist?riu kme?ov s?dliacich v Karpatskej kotline po vyhnan? Hunov. Nikto z nich nezostal v strednej Eur?pe a v?etci, v??azi aj porazen?, ?plne alebo ?iasto?ne, odi?li do Talianska. Z?rove? sleduje osudy kr??ov, ktor? zaujali miesto po Attilovi. V???ina z nich zostala v jeho tieni. Kmene ktor? porazili Hunov a zalo?ili svoje r??e na ?zem? ohrani?enom Karpatmi, Alpami a riekou S?vou, okrem jednej, zanikli sk?r ako k Dunaju pri?li Avari.

Československá zahraničná politika 1945 – 1992

Autor chronologickej príručky vychádzal pri jej príprave z praxou overeného poznatku, že základné historické dáta samy osebe síce nemajú rozhodujúci význam pre poznanie minulosti, ale sú jeho nevyhnutným predpokladom. Navyše umožňujú poukázať na tie stránky minulého vývoja – v tomto prípade československej zahraničnej politiky v rokoch 1945 – 1992, ktoré v prácach zovšeobecňujúceho rázu (ale i v učebniciach dejepisu určených pre rôzne typy škôl) chýbajú, lebo ich štruktúra je nevyhnutne iná než vecné členenie a obsahová náplň chronologického prehľadu. Zatiaľ čo v syntetických prácach sa v korelácii so spracovávanou témou kladie dôraz na primeraný výber nosných faktov a čo najúplnejší popis súvislostí medzi nimi, cieľom publikácií zaoberajúcich sa „dejinami v dátumoch“ je priniesť čo najväčšie množstvo relevantných historických dát bez toho, aby sa pri každom uvedenom údaji obligátne poukazovalo na s ním spojené špecifické súvislosti.

Francúzsko a slovenská otázka 1789 – 1989

Autorka v monografii sumarizuje to najdôležitejšie, čo na tému „Francúzsko a slovenská otázka“ na základe vlastného výskumu v archívoch na Slovensku, v Českej republike a vo Francúzsku napísala. Tematiku tejto publikácie ohraničujú dva symbolické dátumy: pád Bastily 14. júla 1789 vo Francúzsku a zásah polície proti študentom na pražskej Národnej triede 17. novembra 1989 s následným pádom totality v Československu.

K???ov? probl?my modern?ch slovensk?ch dej?n

Predlo?en? publik?cia poskytuje h?bkov? a na dlhodobom ?t?diu postaven? poh?ad na obdobia a udalosti, ktor? z?sadn?m sp?sobom formovali s??asn? podobu slovenskej spolo?nosti.

Istorija Ukrajini

Autor v prepracovanom vydaní využíva nové poznatky na rozšírenie koncepcie ukrajinského historického príbehu. Kniha je určená učiteľom, študentom aj širokej verejnosti. Ohnutý obal (1 cm) v ľavom dolnom rohu. Vnútro vo výbornom stave.

Meč a kríž

Krajiny strednej Európy prešli medzi 10. a 12. storočím obdobím zásadných zmien. Táto transformácia sa nevyhla ani oblasti výkonu moci, kde sa naplno prejavila úzka spolupráca vojensko-politických a duchovných elít. Symbióza kresťanskej viery a vojny sa prejavila v bohatom komplexe náboženského vojenstva. Ten zahŕňal špecifické rituály, symboly a rétoriku, ktoré postupne formovali idey svätej vojny a križiackych výprav. Táto kniha ponúka prvé komparatívne spracovanie vzájomného pôsobenia výkonu moci arpádovských, přemyslovských a piastovských panovníkov a náboženského vojenstva na prelome raného a vrcholného stredoveku. Na základe analýzy dobových prameňov je možné sledovať, že kresťanské vojenstvo slúžilo na sakralizáciu a legitimizáciu moci, ako aj na hlbšiu integráciu stredoeurópskych dynastií a ich krajín do sveta latinského kresťanstva, čím prispievali k vytváraniu ich spoločnej identity.

Slovensko v labyrinte modern?ch eur?pskych dej?n

Kniha Slovensko v labyrinte modern?ch eur?pskych dej?n sa v jednotliv?ch kapitol?ch koncentruje na dynamick? 20. storo?ie, teda na obdobie, ktor?mu sa historik Milan Zemko profesion?lne venoval predov?etk?m, a o ktorom bol presved?en?, ?e bolo aj na??m ?slovensk?m" storo??m. Ke??e ide o texty tematicky r?znorod?, zostavovate? pri vn?tornom ?lenen? knihy zvolil chronologick? postup.

Človek a svet zvierat v stredoveku

Zvieratá boli pre stredovekého človeka každodennou súčasťou života, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ľudí nestretával so svetom zvierat. Práve preto je nevyhnutné, aby vedci, zaoberajúci sa stredovekými dejinami, vnímali vzťah človeka k prírode a ríši zvierat ako osobitne významný fenomén a venovali mu pozornosť.

Slovensko v 20. storočí, 4. zv.

Ambíciou predkladanej syntézy z obdobia dejín Slovenskej republiky (1939 – 1945) je nielen začleniť vývoj slovenskej spoločnosti do celkového kontextu národných dejín 20. storočia, ale aj poskytnúť nové poznatky o tomto komplikovanom období. Konfrontácia s udalosťami prebiehajúcimi nielen v stredoeurópskom priestore má byť snahou zaradiť slovenské dejiny do širších európskych súvislostí a nadviazať tak na predchádzajúce zväzky edície Slovensko v 20. storočí.

Gustáv Husák

V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z polotmy našej komunistickej minulosti však často vystupujú aj „postavičky“ šedého priemeru, ktoré boli v komunistickej totalite väčšinou. Gustávovi Husákovi pripadla táto lavica obžalovaných, a to v mnohých ohľadoch oprávnene a nespochybniteľne. Jeho storočnica sa stala vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu, aby sa hlbšie zamysleli nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

Človek vo vojne

Cieľom tejto knihy je charakterizovať najdôležitejšie sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na území Slovenska ako súčasti širšieho kontextu Uhorska a Habsburskej monarchie. Zameriava sa na významné faktory a javy, ktoré prvá svetová vojna spôsobila, posilnila alebo urýchlila. Nejde o knihu o bojových operáciách, diplomatických aktivitách ani o zahraničnom odboji, ktoré sú už pomerne dobre spracované. Pri charakteristike podmienok výnimočného vojnového režimu a jeho dopadu na spoločnosť prináša sondy do doteraz málo preskúmaných sociálnych a kultúrnych aspektov Veľkej vojny z pohľadu jej radových účastníkov v zázemí a na fronte.

In nomine Domini

V obdob? gregori?nskej reformy a boja o investit?ru pre?la kres?ansk? spolo?nos? v?znamnou premenou, ktor? sa premietla do vz?ahu svetskej a duchovnej moci, fungovania latinskej cirkvi i prior?t pr?vneho a teologick?ho myslenia. V?znamnou s??as?ou tejto transform?cie sa stala nov? podoba volebn?ho procesu, ktor? z?sadne ovplyvnilo na konci p??desiatych rokov 11. storo?ia vydanie dekr?tu In nomine Domini p?pe?om Mikul??om II. T?to publik?cia sa v nadv?znosti na doteraj?? historick? a kanonickopr?vny v?skum zaober? v?vojom p?pe?sk?ch volieb v gregori?nskom obdob?. Zvl??tnu pozornos? venuje re?lnemu v?znamu novej volebnej legislat?vy, formovaniu kardin?lskeho kol?gia ako privilegovanej skupiny volite?ov a ?al??m organiza?n?m a pr?vnym n?le?itostiam volebnej proced?ry. V?ber novej hlavy r?mskej cirkvi tak prekra?uje oblas? vn?trocirkevn?ch z?le?itost? a st?va sa svedectvom o dynamick?ho utv?rania celospolo?ensk?ch vz?ahov na za?iatku vrcholn?ho stredoveku.

Sýr a červi

Publikácia Sýr a červi patrí medzi najväčšie skvosty modernej historickej literatúry. Jej hrdinom je „neznámy“ furlandský mlynár, ktorý sa vďaka svojim neortodoxným náboženským predstavám dostal na konci 16. storočia do stretu s pápežskou inkvizíciou. Vo svojej mysli si skonštruoval špecifické teologické predstavy, ktoré reflektovali tak stvorenie sveta, ako aj pôsobenie Krista na pozemské bytie. Autor vo svojom texte použil úplne nový spôsob stvárňovania a písania historiografie, ktorý spolu so svojimi kolegami nazval mikrohistóriou.

Ungarischer Episkopat und Österreichische Monarchie

Predložená monografia sa nielen vďaka svojmu rozsahu, ale najmä obsahu stala jedným z referenčných diel, o ktoré sa opierajú historici dejín cirkvi, ako aj politických dejín Uhorska 17. a 18. storočia. Autor je renomovaným znalcom dejín ranonovovekej strednej Európy a po viacerých prácach k dejinám českých krajín a Sliezska obrátil pozornosť na kľúčový problém uhorských dejín – vzťahu štátu a cirkvi. Vychádza z premisy, že klérus, tvoriaci významnú zložku uhorských stavov, zohrával nezanedbateľnú, historiografiou však málo reflektovanú úlohu v utváraní zložitých vzťahov k vládnej moci, reprezentovanej dvorom, ktorý nezriedka zastával vlastné a od jeho predstáv odlišné záujmy. Tento jav podľa Bahlckeho nie je v dobovom kontexte ojedinelý, v Uhorsku sa však objavil s fázovým posunom, navyše v situácii, keď sa tu absolutizmus, na rozdiel od veľkých častí Európy, nepresadil v porovnateľnej miere ani po roku 1686. Za danej konštelácie by sa očakávalo, že klérus v pozícii status ecclesiasticus bude predstavovať najstabilnejšiu oporu panovníckej moci – opak sa však v priebehu sledovaného obdobia stal pravdou. Klérus musel totiž v zložitých zápasoch uchrániť svoj korporatívny charakter a vzdorovať rozmanitým formám štátnej nadvlády nad cirkvou.

Čo Dante nevidel

Wetzlerova publikácia nesie v sebe morálne posolstvo o odvahe človeka postaviť sa proti zlu aj v najťažších, či navonok beznádejných situáciách. A obsahuje ešte jedno nadčasové poznanie: Holokaust sa nezačal až vtedy, keď jeho obete hnali do dobytčích vagónov deportačných vlakov, ani vtedy, keď sa ocitli pred bránami vyhladzovacích táborov, resp. plynových komôr. To bolo iba "vyústenie" procesu, ktorý sa začínal verbálnymi útokmi, ostrakizovaním a perzekvovaním určitej skupiny občanov, ktorí boli vtedy označení za nepriateľa národa, štátu a celého ľudstva.

Im Blickfeld zweier Imperien

Kniha poskytuje prehľad obrazov o Haliči a jeho obyvateľoch sprostredkovaných tlačou. Skúma úlohu tohto prihraničného regiónu v rakúskej a ruskej vojnovej propagande a v politických debatách o národnostných otázkach. Taktiež vnáša svetlo do diskusií o vojne a jej dôsledkoch.

História zadnými dverami 4

Každý historik prežije veľkú časť života v archíve. Niekedy je jeho práca odmenená hodnotnými dokumentami, inokedy sa musí „prehrýzať“ množstvom balastu. Samozrejme, platí to najmä o nedávnych dejinách, pretože k starším dobám minulým je tých prameňov poskromnejšie. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Dejiny sú niečo, čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojným tokom a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu.

Osvietenské školstvo (1771 – 1815)

Obdobie prelomu 18. a 19. storočia je do istej miery na okraji pozornosti súčasnej slovenskej historiografie. Obdobie, ktoré začalo niekedy až horúčkovitým zavádzaním reforiem a končilo rovnako úpornou snahou o konsolidáciu pomerov, je však zaujímavým poľom pre historika usilujúceho sa nájsť kontexty, v ktorých sa odohrával hádam najviac študovaný fenomén slovenských dejín – proces národného hnutia. S ním je spojené často opakované klišé o rozširujúcej sa základni – rastúcom počte účastníkov aktivít, ktorými však boli pri pohľade zblízka takmer výlučne príslušníci lokálnych elít: členovia magistrátov, drobná či nanajvýš stredná šľachta (videná optikou výšky majetku a politického dosahu), príslušníci inteligencie. Všetko ľudia, ktorí prešli uhorským vzdelávacím systémom, ktorý napriek svojim obmedzeniam poskytoval prekvapivo solídne vzdelanie. Kniha má ambíciu poopraviť hodnotenia spojené so systémom vzdelávania zavedeným školskými reformami.

Barbora Celjská – Čierna kráľovná

Barbora Celjská, uhorská, rímsko-nemecká a česká kráľovná, patrí k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. Napriek tomu zostáva v tieni svojho slávneho manžela cisára Žigmunda Luxemburského. Skôr podivná literárna postava, opradená mýtami a legendami, ako skutočná historická osobnosť. Hoci bola uhorskou kráľovnou bezmála pol storočia a pol druha desaťročia ovládala veľkú časť územia dnešného Slovenska, zostávala dlho mimo pozornosti historikov. Predkladaná kniha je prvou monografiou venovanou tejto nepochybne pozoruhodnej žene – kráľovnej.

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku

So stredovekým benediktínskym mníšstvom sa v súčasnosti spája predovšetkým predstava komunít rehoľníkov, ktoré sa uzatvárali pred vonkajším svetom za múrmi kláštorov a ktorých duchovným spojivom bola Regula sv. Benedikta. Benediktínske kláštory zároveň vnímame ako významné centrá duchovnej kultúry raného a vrcholného stredoveku. Benediktíni však boli tiež neoddeliteľnou súčasťou stredovekej spoločnosti laikov. Prevažne panovníci alebo fundátori z radov stredovekej šľachty kláštory nielen zakladali, ale za nádej na dosiahnutie spásy ich aj bohato obdarovávali. Významné opátstva mali povinnosť hostiť početné sprievody kráľov, kniežat či biskupov a kláštorné kostoly slúžili ako miesta posledného odpočinku zakladateľov a patrónov. Opáti súčasne vstupovali do politických, diplomatických a nezriedka aj vojenských služieb panovníckych dvorov. Kniha Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku ponúka podrobný pohľad na koexistenciu a interakciu benediktínskych kláštorov a ich zakladateľov, patrónov či ďalších donátorov v Uhorsku za vlády arpádovských kráľov v 11. až 13. storočí.

Štát s dvoma tvárami

Územie dnešného Slovenska malo oveľa väčší hospodársky význam ako hospodárske aktivity slovenského obyvateľstva. Nerastné bohatstvo a bohaté tradície železorudného baníctva, rozsiahle lesné plochy a oblasti s vyspelou agrikultúrou – to všetko robilo zo severného Uhorska ekonomicky jednu z najdôležitejších oblastí štátu. Banícke tradície, celý rad parametrov ako ťažba drahých kovov, ťažba a spracovanie železa, ale i produkcia repného cukru, fenomény ako exportný „slovenský sladový jačmeň“, „slovenské železo“, „komínová aristokracia“, Rimamuránsky koncern a podobne, vytvárali zo Slovenska na uhorské a východoeurópske pomery mimoriadne zaujímavý región. Hoci v porovnaní s najvyspelejšími časťami Rakúska (Čechy a severná Morava), nehovoriac o západnej Európe, tvoril hospodársku perifériu, v porovnaní so zvyškom Uhorska a Balkánom sa hrdil viacerými presvedčivými prvenstvami. Tieto dve tváre Slovenska zostali charakteristické pre krajinu hlboko do 20. storočia.

Barokový aristokrat

Uhorský aristokrat Pavol Pálffy (1592 – 1653) bol jedným z najvýznamnejších politikov Uhorského kráľovstva v prvej polovici 17. storočia. Syn „tureckého hrdinu“ Mikuláša Pálffyho a Márie Fuggerovej študoval vo Viedni, v Ingolstadte, v Olomouci a absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zastával najdôležitejšie krajinské úrady v Uhorskom kráľovstve: takmer dve desaťročia bol predsedom Uhorskej komory, následne sa stal krajinským sudcom a na vrchole kariéry bol zvolený za uhorského palatína. Na viedenskom panovníckom dvore sa mu ako jedinému predstaviteľovi uhorskej politickej elity podarilo stať sa členom Tajnej rady, najdôležitejšieho poradného orgánu panovníka. Pavol Pálffy mal vlastné politické zoskupenie a zvádzal mocenské a politické súboje s palatínom Mikulášom Esterházym a ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippayom. O kariére významného štátnika nepodávajú svedectvo iba archívne pramene, ale aj stavby a umelecké artefakty na území krajín bývalej habsburskej monarchie. Nesú stopy Pálffyho intenzívneho záujmu o stavebné projekty a jeho umeleckého vkusu.

Palatíni arpádovských kráľov

Na vývoji hodnosti palatína je možné sledovať celé dejiny Uhorského kráľovstva. V období vlády Arpádovcov boli palatíni vysoko postavení kráľovskí hodnostári, vyberaní spomedzi najvyššej šľachty. Boli súčasťou politického diania. Zúčastňovali sa vojenských výprav, mierových rokovaní, ako sudcovia riešili najmä lokálne problémy v kráľovstve. Hodnosť palatína sa vyskytovala na dvoroch v celej stredovekej Európe. V priebehu prvých troch storočí existencie Uhorského kráľovstva prešla značným vývojom, na ktorého konci bol úrad uhorského palatína špecifickou a unikátnou inštitúciou. Táto kniha je venovaná výskumu palatínov v dejinách Uhorského kráľovstva v stredoeurópskom kontexte približne v období rokov 1000 až 1301. Jej cieľom je priblížiť na konkrétnych príkladoch a analýze zmienok v prameňoch rôzne aspekty toho, kto bol palatín z hľadiska zachovaných zákonov a kráľovských nariadení, jeho súdnej moci, účasti na politickom dianí v kráľovstve aj mimo neho.

V supermarkete dejín

Kniha prináša nové pohľady na minulosť nášho regiónu v 19. a 20. storočí z pera renomovaných zahraničných expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Európy. V spolupráci so slovenskými autormi odhaľujú, ako sa v jednotlivých politických režimoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobností, a ako to ovplyvnilo písanie dejín Slovenska. Využívajú pritom aj menej tradičné pramene, napríklad politické karikatúry či predmety a pozostalosti v múzeách. Inšpirovaní prácou historičky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovaná, okrem toho predstavujú sondy o fungovaní spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o živote meštianskych rodín a etnickom spolužití na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Korunov?cie a pohreby

V?skum symbolickej komunik?cie, mocenskej reprezent?cie, cerem?ni? a ritu?lov pre??va po celom svete obdobie svojho rozkvetu. Poukazuj? na to v?znamn? v?skumn? programy, ve?kolep? konferencie a mno?iace sa diela, venuj?ce sa dan?m t?mam. Aj t?to publik?cia, ako v?sledok slovensko-ma?arskej odbornej spolupr?ce, chce prispie? k tomuto trendu. Zo ?irok?ho tematick?ho z?beru sa ?t?die, opieraj?ce sa o najnov?ie arch?vne a umeleckohistorick? poznatky, venuj? najm? dvom oblastiam. B?datelia s?stredili svoju pozornos? na bratislavsk? korunov?cie kr??ov a kr??ovien v 16. ? 19. storo??, ako aj na korunova?n? snemy, korunova?n? sprievody a ich vplyv na ?ivot v meste. Druh? tematick? okruh ?t?di? prezentuje v?sledky nov?ch v?skumov o pohrebn?ch zvykoch, snah?ch o reprezent?ciu a pohrebn?ch miestach t?ch ??achtick?ch rodov, ktor? vlastnili majetky na ?zem? dne?n?ho Slovenska ? Esterh?zyovcov, P?lfyovcov, Sz?kelyovcov a Thurzovcov. ?t?die vych?dzaj? v jednej z prv?ch publik?ci? novej ed?cie Kor/ridor knihy, ktorej cie?om je vytvori? skuto?n? koridor medzi vedeck?m ?ivotom a verejnos?ou oboch kraj?n. Sme toti? presved?en?, ?e na?u spolo?n?, st?ro?ia trvaj?cu hist?riu m??eme pochopi? len t?mto sp?sobom a takto ju vieme objekt?vnej?ie, z?rove? aj ?spe?nej?ie sk?ma?.

Pracovali v Tretej ríši

Publikované dokumenty prinášajú nielen informácie o priebehu náboru, o pracovných a životných podmienkach slovenských robotníkov v ríši, o počtoch naverbovaných občanov SR, ale pomáhajú tiež dotvárať obraz o jednotlivých aspektoch politicko-ekonomických vzťahov medzi Slovenským štátom a „ochrannou“ mocnosťou.

Človek raného novoveku

Predmetom publikácie sú sociálne a kultúrne dejiny v období 16. až 18. storočia prostredníctvom perspektívy individuálnych aktérov. Ide o obdobie, ktoré bolo vzhľadom na okolnosti spojené s vojnou s Osmanskou ríšou, ako aj protihabsburskými povstaniami nesmierne dynamické, až turbulentné. Po skončení povstaní došlo k pokusu o modernizáciu krajiny prostredníctvom habsburského panovníckeho dvora. V tak rozsiahlych témach, a predovšetkým štruktúrach spoločnosti, sa však jednotlivec ako aktér dejín trochu strácal, alebo sa anonymizoval v mase svojej society (poddaní, mešťania). Spracovatelia jednotlivých okruhov sa preto zamerali nielen na dlhšie časové úseky, ale aj na prípadové štúdie a sondy v rámci spoločenských štruktúr. Príspevky autorov sa venujú predstaviteľom moci v Uhorskom kráľovstve, inteligencii, obyvateľom miest a vidieka a mužskému a ženskému svetu. Jednotlivé štruktúry spoločnosti vykresľujú aj pomocou konania jednotlivcov – konkrétnych životných osudov. Kniha má svojim zameraním potenciál osloviť nielen odborníkov, ale aj širšiu verejnosť.

Slovensko – poľské vzťahy 1918 – 1945 očami diplomatov

Publikácia sa zaoberá vzťahmi medzi Slovenskom a Poľskom v období od roku 1918 do roku 1945, a to prostredníctvom pohľadu diplomatov. Je venovaná 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského, ktorý bol významným poľským historikom a odborníkom na slovensko-poľské vzťahy. Obsahuje príspevky autorov, ktorí sa zameriavajú na rôzne aspekty vzťahov medzi Slovenskom a Poľskom. Jednotlivé state sú založené na dokumentoch z archívov a obsahujú analýzy diplomatických vzťahov a rokovaní medzi Slovenskom a Poľskom v danom období. Publikácia má význam pre slovenskú a poľskú históriu a politiku, pretože sa zameriava na dôležitý historický moment, ktorý ovplyvnil vzťahy medzi týmito dvoma krajinami.

The Role of Magic in the Past

The book is a very diverse collection of papers, in which alongside authors who are recognized experts in the topic and have published several books on the subject of magic are young scholars who have only recently joined the community of 'magical'scholarship.

Dvojkríž v siločiarach bieleho orla

Publikácia prináša nové poznatky na tému slovenská otázka v politike poľskej exilovej vlády za druhej svetovej vojny, ktoré sú spracované na základe archívnych dokumentov.

Politické a kultúrne transfery medzi Francúzskom, Nemeckom a strednou Európou (1840 – 1945): Prípad Slovenska

Autori publikácie sústredili svoj bádateľský záujem na problematiku vzťahu spoločnosti a jej kultúrneho prostredia a povedomia, úlohu historicko-kultúrnej pamäti, komparáciu európskych nacionalizmov v 19. a 20. storočí, ako aj na výskum a komparatívnu interpretáciu formovania národných identít stredoeurópskych národov.

Tradícia a dejiny

Témy, na ktoré sa autorka v publikácii sústreďuje, prinášajú veľké množstvo najrozličnejších otázok, načrtávajú prístup vedúcich politikov ČSR, Slovenska, Maďarska a Ruska k formovaniu zahraničnej politiky, vrátane vzťahov, v mimoriadne zložitom období. V situácii, keď sa nacistická mašinéria vydávala na pochod cez málo stabilnú a rozhádanú Európu, je mimoriadne zaujímavé sledovať názory, motiváciu a konanie vládnucich kruhov jednotlivých krajín, ale i reakcie rôznych politických strán a zoskupení. Krátka medzihra, za trvania diplomatických vzťahov medzi ľudáckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v období pred začiatkom druhej svetovej vojny, dlhé roky zatajovaná, ilustruje nielen politický pokus pod dozorom Berlína, ale aj vnútorné korene dobového slovenského rusofilstva. Pozornosť si zasluhujú zahraničnopolitické úvahy reprezentantov rôzneho názorového zamerania, ich protirečenia, predstavy, nádeje a sklamania. Všetky otvorené otázky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dostávali na diplomatickú scénu a podnecovali rozpory zainteresovaných štátov. Pre malé krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sa napokon ocitli v područí Sovietskeho zväzu, ovládaného J. V. Stalinom, začala dlhá a strastiplná cesta k vzdialenej vidine slobody.

Na ceste k literárnej vzájomnosti

Kontakty Adama Junoszu Rożciszewského so Slovákmi v tridsiatych rokoch 19. storočia tvoria jednu z málo známych kapitol slovensko-poľských literárnych vzťahov. Publikácia neznámych listov Slovákov Rożciszewskému z Rukopisného oddelenia Jagelovskej knižnice prináša viacero zaujímavých a cenných faktov z tohto obdobia a približuje portrét grófa Rożciszewského ako osobitý typ poľského vlastenca a slovanského obrodenca, ktorý sa stal živou legendou v napĺňaní Kollárovskej literárnej vzájomnosti medzi Slovanmi.

Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom

Parížska konferencia v roku 1946 bola významným medzníkom v európskych dejinách. Mierová konferencia uzatvárala vojnový konflikt so spojencami Nemecka, ktorí sa na jeho strane zúčastnili bojov proti demokratickej koalícii krajín bojujúcich proti fašizmu a nacizmu a jeho spojencom a prívržencom. Rozhodnutia mierovej konferencie, najmä v otázkach hraníc, sú dodnes nosným prvkom európskej bezpečnosti a narušenie tejto rovnováhy by malo netušené, a najmä nepriaznivé dôsledky pre európsku stabilitu. Súčasťou mierových vyjednávaní a predmetom mierových zmlúv boli otázky politického usporiadania, mechanizmu politickej kultúry, ekonomických a hospodárskych vzťahov, zón obchodu a medzinárodných línií využívania medzinárodných koridorov riek či vzdušného priestoru, riešenia dôsledkov druhej svetovej vojny, reparácií a reštitúcií. Mierové zmluvy vytvárali rámce pre medzinárodné vzťahy aj vnútorné politiky. Bola to konferencia o dôsledkoch politiky Nemecka, ale bez Nemecka.

Emancipácia Židov – antisemitizmus – prenasledovanie

Zborník prác historikov prednesených na sympóziu usporiadanom nemecko-českou a nemecko-slovenskou komisiou historikov v roku 1996

Rozpad Uhorska a trianonská mierová zmluva

Autorský tím primárne neskúma udalosti rokov 1918 – 1920 v strednej Európe, t. j. rozpad Rakúsko-Uhorska a dezintegráciu Uhorska, vznik Československa, Maďarska a Trianonskej mierovej zmluvy. Nevenuje sa politickým dejinám v klasickom zmysle slova, ale skúma príbehy, ktoré o týchto udalostiach vznikli za uplynulých deväťdesiat rokov a ich miesto a pôsobenie v rôznych kontextoch spoločenského života.

Tote Grenze oder lebendige Nachbarschaft?

„Mŕtva hranica alebo živé susedské vzťahy?“, pýta sa autor v názve publikácie, ktorej témou sú rakúsko-slovenské vzťahy v období medzi koncom druhej svetovej vojny a násilne ukončenou „československou jarou“ v auguste 1968. Odpoveď na položenú otázku hľadal autor nielen v archívoch v Rakúsku, ale i na Slovensku a v Českej republike. Výsledkom tohto pozoruhodne rozsiahleho archívneho výskumu, ako i štúdia rakúskej, slovenskej i českej odbornej literatúry je komplexné spracovanie týchto bilaterálnych vzťahov v rokoch 1945 – 1968.

Slovenské dejiny v dejinách Európy

Dejiny Slovenska chápané iba v úzkom teritoriálnom, či dokonca etnickom rámci, nepredstavujú samy osebe zmysluplnú oblasť historického výskumu. Pochopenie širokého časového a priestorového rámca, v ktorom sa dejiny Slovenska a Slovákov odohrávali, umožňuje slovenskej historiografii posunúť poznanie historického procesu do novej dimenzie, a tým aj dosiahnuť vo výskume novú kvalitu.

Itineraria Posoniensia

Zborn?k z medzin?rodnej interdisciplin?rnej konferencie na t?mu Cestopisy v novoveku so zameran?m na slovensk? ?zemie a vz?ah cestovate?ov k Slovensku v stredoveku a ranom novoveku.

Z vrcholu na okraj

Publikácia vo svojich tematických okruhoch poukazuje na jedinečné charakteristiky a osobitosti mestskej spoločnosti vrátane jej mentality, hodnôt a psychológie. Ide o sondy do dnes už strateného, no atraktívneho sveta mestských elít a okrajových, „poklesnutých“ skupín obyvateľstva. Autori prinášajú svoje pohľady na spomenutú problematiku vo vybraných stredoeurópskych mestách v časovom rozmedzí od stredoveku po 20. storočie. Prvá časť je venovaná mestským elitám, ich vzostupom, pôsobeniu a stratégiám „prežitia“ na popredných priečkach spoločenskej hierarchie. Život na opačnom konci urbánnej spoločnosti približuje druhá časť. Spoznávame v nej osudy tzv. „nepočestných“ jednotlivcov či profesií, ďalej postoj miest k sociálne slabším obyvateľom, zločinu alebo k rôznym náboženským menšinám. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jedinci na vrchole i na okraji žili v mestách akoby oddelene. No v skutočnosti prichádzali do kontaktu a chtiac-nechtiac boli vo vzájomnej interakcii. Už samotné jestvovanie mestskej spoločnosti a priestoru bolo totiž faktorom, ktorý ich zjednocoval.

Človek a príroda v “dlhom” 19. storočí

Predložený text je extraktom rôznych úvah, svedectvom našich (historiografických i subjektívnych) deficitov a súčasne prvým pokusom vypovedať na relatívne malom priestore to, čo v tejto fáze výskumu považujeme za najpodstatnejšie. Jednotlivé kapitoly nie sú ani zďaleka schopné obsiahnuť všetky otázky, ešte menej všetky odpovede. Rovnako ich úroveň a miera „slovenskej“ či „uhorskej“ zakotvenosti je rôznorodá. K niektorým kapitolám – kde to umožňoval výskum – sú pripojené konkrétne prípadové štúdie, ktoré analytickým spôsobom a na konkrétnej udalosti, jave či osobnosti demonštrujú predchádzajúce všeobecné tézy.

Nacizmus, holokaust, slovenský štát

Do svojho knižného výberu Eduard Nižňanský zvolil desať materiálov s témami, ktoré sa po obsahovej stránke navzájom prelínajú, dopĺňajú a hlavne logicky na seba nadväzujú. Ich spoločným menovateľom je historiografická rekonštrukcia činnosti politických režimov v Nemecku a na Slovensku v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia - z hľadiska ich ideológie, no aj každodennej politickej praxe.

Prelomové obdobie dejín

Bratislave a vo Viedni sa roku 1515 podpísali dvojité svadobné zmluvy habsburských a jagelovských potomkov, ktoré sa stali právnym podkladom vzniku Rakúsko-uhorskej monarchie. Pri tejto príležitosti sa konala konferencia venovaná obdobiu začiatku 16. storočia zo širšieho hľadiska a najmä vo vzťahu k územiu Slovenska.

Slovensko v hospodárskom priestore Nemecka 1939 – 1945

Predkladaná monografia poskytuje prehľad kľúčových tém a oblastí slovensko-nemeckých hospodárskych vzťahov, pričom obsahuje niekoľko detailných analýz vybraných oblastí ekonomickej spolupráce. Osobitnú pozornosť venuje vývoju rokovaní slovensko-nemeckých vládnych výborov, ktoré mapujú celé spektrum hospodárskych vzťahov, vrátane ich zámerov, obsahu a charakteru, od vzniku Slovenského štátu až po jeseň 1944. Monografia zároveň predstavuje slovenskú ekonomiku ako súčasť formovania hospodárskeho veľkopriestoru nacistického Nemecka od 30. rokov 20. storočia, pričom sleduje jej vývoj až po kulmináciu územnej expanzie nemeckej armády v roku 1942. Následne sa zaoberá aj pozíciou Slovenskej republiky v kontexte rozpadu nemeckej veľkopriestorovej ekonomiky od roku 1943 až do zániku Nemeckej ríše. Dielo zhodnocuje doterajšie výsledky slovenskej a čiastočne aj českej a nemeckej historiografie na danú tému, pričom ich obohacuje o nové poznatky získané najmä z výskumu v nemeckých archívoch.

Veľká doba v malom priestore

Veľká doba v malom priestore: Zlomové zmeny v mestách stredoeurópskeho priestoru a ich dôsledky (1918 – 1929) je publikácia, ktorá sa zaoberá významnými historickými udalosťami a zmenami v mestách stredoeurópskeho regiónu počas obdobia rokov 1918 až 1929. Autori analyzujú politické, sociálne a ekonomické dôsledky týchto zmien a ich vplyv na mestské prostredie. Kniha poskytuje hlboký pohľad na transformácie, ktoré formovali mestá v tomto období, a ponúka cenné poznatky pre historikov a záujemcov o dejiny strednej Európy

Moravia magna

Autor podrobne skúma život a umenie Veľkej Moravy od obdobia veľkej slovanskej migrácie (450 – 550 n. l.) až po anexiu územia Českým kráľovstvom v roku 973. Kniha obsahuje bohaté ilustrácie a poskytuje hlboký pohľad na archeologické nálezy, umenie a každodenný život v tomto historickom období. Publikácia je cenným zdrojom pre historikov a záujemcov o dejiny strednej Európy. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Cesty z apokalypsy

Publikácia sa zaoberá dejinami individuálneho i kolektívneho násilia počas prvej svetovej vojny a bezprostredne po jej skočení v zázemí českých krajín, Rakúska a južného Tirolska.

Něžné zbraně

Armádny umelecký súbor Víta Nejedlého či Ústredná hudba ČSLA patrili medzi najznámejšie múzické inštitúcie socialistickej armády. Týmito a mnohými ďalšími vojenskými umeleckými telesami prešla plejáda umeleckých osobností od tých najpopulárnejších až po verejnosti neznámych, a ich programy videli a počuli milióny divákov doma aj v zahraničí. Prečo kládla socialistická armáda taký dôraz na existenciu vlastných hudieb, divadiel a umeleckých súborov? A ako sa sovietske vzory typu Alexandrovho súboru piesní a tancov darilo prenášať do stredoeurópskej praxe? Kniha Něžné zbraně skúma trvalé napätie v práci vojenských múzických inštitúcií medzi politickou mocou, vojenskou organizáciou a umeleckou slobodou, ako aj ich premenlivú podobu v rôznych vývojových fázach komunistického režimu a studenej vojny v období od 40. do 90. rokov 20. storočia. Československý prípad kniha zasadzuje do porovnávacej stredoeurópskej perspektívy so susedným Poľskom a východným Nemeckom.

Hladomor v Ukrajine v rokoch 1932 – 33

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie venovanej 75-výročiu hladomoru v Ukrajine pri ktorom zahynuli milióny ľudí. Jednotlivé príspevky sú uverejnené v slovenskom i v ukrajinskom jazyku.

Mesto a vojna v 20. storočí

Publikácia Mesto a vojna v 20. storočí, ktorú zostavili Christoph Cornelissen, Martin Pekár a Josef Petrbok, skúma vzťah medzi vojnovými konfliktami a mestským prostredím v 20. storočí. Autori sa zameriavajú na to, ako vojny ovplyvnili infraštruktúru, spoločenské štruktúry a každodenný život obyvateľov miest v rôznych historických kontextoch. Kniha prináša interdisciplinárny pohľad historikov a odborníkov na urbanizmus, pričom analyzuje dôsledky vojenských konfliktov na mestský priestor, jeho devastáciu, rekonštrukciu a transformáciu. Publikácia je cenným príspevkom k pochopeniu prepojenia medzi vojnou a mestským vývojom v minulom storočí.

Rozumět dějinám

Publikácia mapuje vzťahy Nemcov a Čechov na území Čiech a Moravy a je doplnená o fotografie i dobové tlačoviny.

Schlesien im Mittelalter

Pri príležitosti Irgangových 65. narodenín vyšlo tridsať esejí z rokov 1971 až 2005 v troch tematických blokoch doplnených o index osôb a miest a zoznam jeho spisov. Publikácia predstavuje nevyhnutné východisko pre všetky budúce práce o stredovekých dejinách Sliezska.

The Hungarian Holy Crown and the Coronation Regalia

Autor knihy Endre Tóth je archeológom, kandidátom historických vied, doktorom Maďarskej akadémie vied a významnou osobnosťou výskumu Svätej koruny Uhorska. V tomto monumentálnom zväzku zhŕňa výsledky svojich desaťročných výskumov vrátane histórie vzniku Svätej koruny a jej významu. Približuje aj príbeh svojho výskumu, nastoľuje problémy týkajúce sa metodológie a dáva odpovede na základné otázky, pričom dáva do kontextu nesmierny význam Svätej koruny a korunovačných insígnií, ktoré k nej patria. Kniha obsahuje viac ako sto doteraz nepublikovaných nových fotografií. Do publikácie prispel akademik Attila Zsoldos, ktorý vo svojom úvode poskytuje prehľad dejín Uhorska a umiestňuje ich na pomyselnú mapu stredovekých dejín udalostí a vzťahov Európy. Diskusiu o histórii koruny dopĺňajú najnovšie poznatky historika Gézu Pálffyho a jeho výskumného tímu. Kniha sa končí esejou Attilu Horvátha o doktríne Svätej koruny, ktorá poskytuje rámec celému zväzku.

Alkohol ako kultúrno-historický fenomén

Alkohol zohrával v minulosti významnú úlohu takmer vo všetkých oblastiach ľudského života. V rôznych podobách, koncentráciách a kvalite bol neoddeliteľnou súčasťou stravovania a výživy. Patril k neodmysliteľným prvkom slávností, hostín, obetí, rituálov či náboženských úkonov. Prísahám, zmluvám a obchodom dodával vážnosť, prípitkami sa vyjadrovala úcta živým aj zosnulým. Alkohol však neplnil iba spoločenskú funkciu – využíval sa aj ako liek, anestetikum, antiseptikum či prísada do kozmetických a balzamovacích prípravkov. Kultúra pitia alkoholu sa v priebehu stáročí vyvíjala, no jej základné znaky pretrvali až dodnes. Tento najtolerovanejší intoxikant, zároveň oslavovaný i odsudzovaný, sa stal súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Na fenomén alkoholu v dejinách, kultúre, literatúre, životnom štýle, stravovaní, kriminalite či práve sa v tejto spoločnej monografii pozerá kolektív slovenských i zahraničných historikov, ktorý čitateľovi prináša podnetný a mnohovrstevnatý pohľad na tento neoddeliteľný aspekt ľudskej civilizácie.

Spojenectvo z núdze

Publikácia Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas druhej svetovej vojny prináša najnovšie poznatky o spolupráci, ale aj o konfliktoch medzi československými spravodajcami a jednou z najznámejších sabotážnych organizácií druhej svetovej vojny – britskou Special Operations Executive (SOE). Základy tohto partnerstva boli položené už v 30. rokoch 20. storočia, teda nielen pred rozbitím Československej republiky, ale aj pred samotným vznikom SOE. Vďaka rozsiahlemu výskumu v domácich aj zahraničných archívoch autor podrobne sleduje vývoj tohto vzťahu a ponúka nové hypotézy o príčinách zlyhania tejto kľúčovej spolupráce, ktorá zásadne ovplyvnila činnosť domáceho odboja počas druhej svetovej vojny.

"Aus dem Geist des Konzils! Aus der Sorge der Nachbarn!"

Poľsko-nemecká korešpondencia biskupov z roku 1965 je považovaná za jeden z najdôležitejších impulzov a rozhodujúci podnet pre dialóg medzi Nemcami a Poliakmi. Posolstvo zmierenia poľského episkopátu so svojou slávnou formulou „odpúšťame a prosíme o odpustenie“ sa odvtedy stalo synonymom pre prekonávanie národných nepriateľstiev. Vzorná funkcia tejto korešpondencie však často zakrýva pohľad na namáhavý vývoj jej pokrokového a pozitívneho vyžarovania, ktorý bol a stále je sťažovaný mnohými prekážkami a odporom. Tie sa odrážajú predovšetkým v asymetrickom hodnotení oboch listov: na jednej strane prelomové gesto zmierenia poľského episkopátu, na druhej strane zdanlivo zdržanlivá a sklamaním naplnená odpoveď nemeckých biskupov, ktorí sa vyhli uznaniu línie Odra-Nisa. Táto štúdia však spochybňuje uvedené rozprávanie. Rozšírenie korešpondencie o ďalšie verbálne a písomné vyjadrenia nemeckých a poľských hierarchov v rámci ich koncilového dialógu, ako aj jej zasadenie do vtedajších politických, spoločenských, cirkevných a eticko-náboženských kontextov, vedie k záveru, že politické interpretácie míňajú hlavnú podstatu tejto korešpondencie a ukazujú sa ako nevhodné na jej pochopenie a hodnotenie.

Nationalizing the Past

Aj keď sa historici často prezentujú ako tí, ktorí odhaľujú a vyvracajú mýty, realita národnej historiografie – najmä od 19. storočia – poukazuje na výraznú tendenciu tieto mýty vytvárať alebo upevňovať, najmä v záujme budovania národa. Táto nová a pútavá publikácia skúma, ako sa historici v rôznych európskych krajinách vyrovnávali s napätím medzi historickou presnosťou a atraktívnosťou rozprávania. Zameriava sa na rozprávačské techniky, ktoré používajú, a analyzuje, ktoré z nich prispeli k tomu, že národné dejiny oslovili verejnosť a formovali národné povedomie. Porovnaním rôznych národných kontextov kniha odhaľuje zákulisie historického písania a to, ako formuje kolektívnu pamäť a identitu.

Diktatúry v nohavičkách?

Publikácia ponúka komparatívny pohľad na vývoj autoritatívnych režimov v strednej a východnej Európe v medzivojnovom období. Autori sa zameriavajú najmä na krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko a analyzujú, ako sa v týchto štátoch formovali a fungovali režimy, ktoré balansovali medzi demokraciou a diktatúrou. Kniha sa venuje aj otázkam politickej kultúry, inštitucionálneho usporiadania a vplyvu autoritárskych vodcov. Zrozumiteľnou formou približuje menej známe kapitoly dejín európskeho medzivojnového priestoru a kladie otázku, do akej miery boli tieto „mäkké“ diktatúry predzvesťou neskorších totalitných systémov.

Kommunikation als Mittel politischer Mobilisierung

Vzostup Sudetonemeckého frontu vlasti (SHF), neskôr Sudetonemeckej strany (SdP), na pozíciu najsilnejšej politickej sily nemeckej menšiny v medzivojnovom Československu doposiaľ nebol predmetom hlbšej historickej analýzy. Doterajší výskum sa obmedzil najmä na poukázanie na niektoré všeobecné faktory – napríklad príťažlivosť národnosocialistického hnutia v Nemecku, diskrimináciu pociťovanú časťou nemeckého obyvateľstva zo strany československého štátu či všeobecnú nedôveru voči parlamentnej demokracii. Avšak politická strana ako samostatný a aktívny činiteľ bola do značnej miery zanedbaná. Cieľom tejto publikácie je preto analyzovať politickú komunikáciu tzv. Henleinovej strany a objasniť, prečo a akými prostriedkami sa SdP podarilo nielen krátkodobo zmobilizovať nemecky hovoriace obyvateľstvo, ale aj dlhodobo si ho získať ako stabilnú voličskú základňu. Publikácia sa okrem analýzy spoločenských, politických a hospodárskych podmienok Nemcov v Československu a vývoja samotnej strany venuje aj detailnému skúmaniu jej komunikačných stratégií, organizácie volebných kampaní a diskurzívnych praktík, ktorými sa prezentovala ako jediný autentický zástupca záujmov všetkých sudetských Nemcov.

Viedenská arbitráž v roku 1938 a jej európske súvislosti

Publikácia prináša analytický pohľad na prvú viedenskú arbitráž, ktorá zásadne ovplyvnila územné usporiadanie strednej Európy v predvečer druhej svetovej vojny. Autori rozoberajú diplomatické pozadie rozhodnutia, jeho právne aspekty a dôsledky pre Československo, Maďarsko i širšie európske mocenské vzťahy. Kniha poskytuje kontextuálny výklad arbitráže v súvislosti s politikou appeasementu a narastajúcim tlakom totalitných režimov, čím osvetľuje jeden z kľúčových momentov medzivojnového obdobia.

Individuals, Families, and Communities in Europe, 1200–1800

Katherine Lynch skúma úlohu rodiny v spoločnosti od neskorého stredoveku až po obdobie industrializácie. Tvrdí, že v západnej Európe sa už v tomto období začal formovať trvalý a rozpoznateľný model vzťahov medzi jednotlivcami, rodinou a komunitou, ktorý je typický pre západnú civilizáciu. Štúdia sleduje vývoj tohto modelu až do 19. storočia a vníma rodinu nie ako súčasť výlučne „súkromnej sféry“, ale ako organizáciu pôsobiacu na hranici medzi verejným a súkromným životom. Zároveň analyzuje, ako funkciu a postavenie rodiny ovplyvňovali politické, náboženské a demografické faktory.

Adepti moci a úspechu

Monografia k jubileu historika Valeriána Bystrického (1936) z Historického ústavu SAV

Byzantský ikonoklazmus 726 – 843

Publikácia ponúka komplexnú a podnetnú analýzu duchovných, politických a kultúrnych aspektov ikonoklazmu v Byzantskej ríši. Ikony nepredstavuje len ako náboženské predmety či výtvarné diela, ale ako nositeľky symbolického myslenia a výrazové prostriedky hlbokých teologických a ideologických sporov medzi ikonodulizmom a ikonoklazmom. Tieto prúdy autor zasadzuje do širšieho rámca politických konfliktov, vzťahu k antickému dedičstvu a dogmatických zápasov v cirkvi. Dielo je založené na precíznom rozbore koncilov, teologických a filozofických textov i historických súvislostí a citlivo prepája byzantskú tradíciu s modernými interpretačnými prístupmi. Výsledkom je hodnotný príspevok k byzantológii a dejinám kresťanského umenia, ktorý zároveň prináša zamyslenie nad významom symbolov pri formovaní kultúrnej identity a spoločenského vedomia.

História zadnými dverami 5

Piata časť tejto série pokračuje v tradícii popularizácie histórie. Autori originálnym spôsobom približujú dejiny širokej verejnosti z "iného uhla pohľadu".

Osmansko-uhorský obchod so zajatcami

Osmansko-uhorský obchod so zajatcami v 17. storočí predstavoval bežnú súčasť každodenného života v pohraničných oblastiach. Kým v prvých desaťročiach osmanskej nadvlády bol jeho hlavným katalyzátorom systém otrokárstva a priame vojenské konflikty, postupne začali vojaci na oboch stranách využívať zajatie ľudí ako formu finančného prilepšenia a spôsob náhrady meškajúceho žoldu. Koristnícke nájazdy boli časté a do zajatia sa mohli dostať poddaní, vojaci, ale aj hodnostári. Monografia prináša nové poznatky o tomto fenoméne na základe štúdia archívnych prameňov osmanskej i uhorskej proveniencie z obdobia kapitánstva Štefana (I.) Koháryho v Sečanoch a vo Fiľakove. Z tohto dôvodu sa zameriava predovšetkým na dianie v okolí týchto hradov a ich osmanských náprotivkov na prelome 17. storočia. Na príkladoch konkrétnych zajatcov čitateľovi približuje jednotlivé fázy zajateckého života – od samotného uväznenia až po vyslobodenie. Osobitná pozornosť je venovaná rokovaniam o výkupnom, možnostiam získania potrebnej sumy a systému prevažne nepísaných pravidiel, ktoré akceptovala uhorská aj osmanská strana. Publikácia je doplnená o terminologické zaujímavosti vychádzajúce z dobových prameňov a ponúka množstvo informácií všetkým, ktorí sa zaujímajú o každodenný život osmanských a uhorských vojakov.

Zwischen Hauptwache und Stockhaus

Vrahovia, zlodeji, cudzoložníci – kriminalita bola v ranonovovekom Toruni každodenným javom, ktorý nepoznal stavovské hranice: obete aj páchatelia sa nachádzali tak v radoch nemajetných, ako aj zámožných obyvateľov. Tento fenomén pritom nebol výlučne mestský, ale dotýkal sa aj okolitých mestských dedín. Každodenný kontakt s kriminalitou, páchateľmi, obeťami a justíciou formoval celkový obraz mesta. Sotva sa našlo verejné miesto, ktoré by neslúžilo ako inštitúcia práva: voľne prístupné trhoviská, ale aj budovy a popraviská pri frekventovaných cestách. Predkladaná publikácia má v dvoch ohľadoch priekopnícky charakter: po prvé, spracúva doteraz nevyužité archívne materiály. Po druhé, po prvý raz sa do centra pozornosti dejín kriminality dostáva mesto z multietnického a multikonfesionálneho prostredia východnej strednej Európy – Toruň. Na príklade tzv. peinlicher Kriminalität sa skúmajú otázky právnej a sociálnej dimenzie predmodernej deviácie. Predmetom skúmania je spoločenská stigmatizácia, rodový poriadok a sémantika cti, rovnako ako formy a zámery vrchnostenskej justície. Ako významný sa pritom ukazuje osobitný geografický kontext Torune na hranici s Poľským kráľovstvom: trestné právo, rozvinuté podľa vzoru Caroliny (trestný zákonník Karola V.), sa tu stretávalo s prejavmi kriminality typickými pre východnú strednú Európu.

Collective Identities in Central Europe in Modern Times

Thirteen studies by representatives of Austrian and Slovak historiography, literary studies, ethnology, musicology, theater studies, and art history examine the multilayered formation of collective identities in the Central European region. The historical memory of societies in this region was not shaped by a homogeneous national tradition, but rather by ethnic and cultural plurality and heterogeneity. Through examples from literature, music, theater, architecture, public urban space, funerary culture, and philanthropy, the authors present rituals that reinforce identity, “reservoirs” of collective memory, and the media of identification politics. Trinásť štúdií predstaviteľov rakúskej a slovenskej historiografie, literárnej vedy, etnológie, muzikológie, teatrológie a dejín o umení sa zaoberá mnohovrstvovým utváraním kolektívnych identít v stredoeurópskom regióne. Historickú pamäť spoločností v tomto regióne neformovala homogénna národná tradícia, ale etnicko-kultúrna pluralita a heterogenita. Na príkladoch literatúry, hudby, divadla, architektúry, verejného urbánneho priestoru, pohrebného kultu a dobročinnosti autori predstavujú rituály upevňujúce identitu, „zásobárne“ kolektívnej pamäti a médiá identifikačnej politiky.

Geschichte der Deutschen in Ungarn

Das zweibändige Handbuch fasst die Geschichte der Deutschen in Ungarn vom Mittelalter bis heute zusammen. Zeitlich wird die von West nach Ost verlaufene Siedlungsmigration von ihren Anfängen unter König Stephan I. bis zu ihrem Höhepunkt im 18. Jahrhundert behandelt und die Geschichte der in Ungarn ansässig gewordenen einzelnen deutschen Siedlergruppen bis zur Auflösung des historischen Ungarns 1918 näher untersucht. Von 1918 bis zur Gegenwart, das heißt bis zu den Parlaments- und Kommunalwahlen 2006, steht die Geschichte der Ungarndeutschen im Mittelpunkt. Die Darstellung sucht ein Narrativ der Gruppengeschichte der Deutschen in Ungarn zu entwickeln, das sowohl die interethnischen Beziehungen zu den Magyaren als auch die Verflechtung mit anderen Minderheiten berücksichtigt und somit eine multiethnische Perspektive einnimmt. Am Beispiel der Deutschen wird die Geschichte des Zusammenlebens sprachlich, ethnisch oder religiös unterschiedlicher Gruppen im historischen Kontext, in Zeit und Raum verdeutlicht. Gruppen wie die Deutschen in Ungarn benötigen ihre eigene Geschichtsschreibung. Dieses historische Narrativ formuliert ein Identitätsangebot durch die reflektierte und selbstkritische Aufarbeitung ihrer Vergangenheit. Die Darstellung auch umstrittener Geschichtsperioden wie beispielsweise der NS-Zeit oder der Vertreibung soll vor diesem Hintergrund zur Überwindung von Traumata und Tabuisierungen beitragen. Es geht hier um eine transnationale, auf die Prozesse der gesamteuropäischen Geschichte hin geöffnete Geschichtsschreibung, die eine Einordnung der Gruppengeschichte in größere historische Zusammenhänge gewährleistet und die Besonderheiten der Gruppe herausstellt. Táto dvojzväzková príručka zhŕňa dejiny Nemcov v Maďarsku od stredoveku až po súčasnosť. Časovo sleduje postupnú migráciu osídľovania zo západu na východ od jej začiatkov za kráľa Štefana I. až po vrchol v 18. storočí a podrobnejšie skúma dejiny jednotlivých skupín nemeckých osadníkov, ktorí sa usadili v Maďarsku, až do zániku historického Uhorska v roku 1918. Od roku 1918 až po súčasnosť, teda až po parlamentné a komunálne voľby v roku 2006, stojí v centre pozornosti história maďarských Nemcov. Výklad sa usiluje vytvoriť naratív skupinových dejín Nemcov v Maďarsku, ktorý zohľadňuje nielen medzi-etnické vzťahy s Maďarmi, ale aj prepojenie s inými menšinami, a tým prijíma viac-etnickú perspektívu. Na príklade Nemcov sa tak ozrejmuje dejinný kontext spolunažívania jazykovo, etnicky alebo nábožensky rozličných skupín v čase a priestore. Skupiny ako Nemci v Maďarsku potrebujú vlastné dejepisectvo. Takto vytvorený historický naratív formuluje ponuku identity prostredníctvom reflektovaného a sebakritického spracovania ich minulosti. Výklad aj sporných dejinných období, ako napríklad obdobia národného socializmu alebo vyhnania, má z tohto hľadiska prispieť k prekonaniu tráum a tabuizácií. Ide tu o transnacionálne dejepisectvo, otvorené procesom celoeurópskych dejín, ktoré zabezpečuje začlenenie dejín skupiny do širších historických súvislostí a zároveň zdôrazňuje jej osobitosti.

Firma Pittel a Brausewetter v dejinách Slovenska Priekopník betónového stavebníctva z Bratislavy

Mohlo by vás zaujímať