Stredoveké mesto a jeho obyvatelia

Štefánik Martin a kol.

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina - čeština

Počet strán

351

Rok vydania

2017

Hmotnosť

916,00g

Formát

165x245

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788022416092

Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali ...sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.

Čítať viac...
20,00€
Pridať do košíka logo
skladom tip

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

I.

Spoločenstvo mešťanov 

   Mesto, jeho pojem a vývoj v stredoveku Martin Štefánik

 

II.

Stredoveké mesto ako životný priestor.

Spoločenský – náboženský – reprezentačný – etnický rozmer spolužitia

   Aktéři a(nebo) veřejnost. Jihlavský svátek záchrany města a zobrazení sociálního řádu v městských slavnostech Tomáš Borovský

   Patronátne právo mestských sídlisk na Slovensku v stredoveku a mestská societa Vladimír Rábik - Darina Fridrichová

   Bratislava a kontakty jej obyvateľov s blízkymi podunajskými mestami Ján Lukačka

   Boli Nemci v Bardejove už v 13. storočí? (K listine z roku 1247, cistercitom a nemeckým hosťom z Prešova) Pavol Hudáček

   Rod Bubekovcov z Plešivca a jeho kontakty so stredovekými mestami a mestečkami Monika Tihányiová

   Aspekty spolužitia medzi stredovekými banskobystrickými mešťanmi a šľachtou Mária Ďurková

                                                                                                                                   

III.

Stredoveké mesto ako sociálno-ekonomický priestor 

Obchod – podnikanie – dane – demografia.

   Hrady a podhradia, cesty a trhy. Od kupeckého podhradia k mestu Ján Steinhübel

   Kokoš z Lomnice a jeho neúspešné podnikanie v počiatkoch Smolníckej komory Peter Labanc

   Sociálny obraz stredovekého mesta. Možnosti a limity interpretácie daňových súpisov na príklade Kremnice v polovici 15. storočia Martin Štefánik

   Demografický vývoj mesta Bratislavy na základe daňových zoznamov v 14. – 15. storočí Žofia Lysá 

   Populační nesoběstačnost středověkého města Martin Nodl

   Prešov a jeho obyvatelia na prelome stredoveku a novoveku (vybrané okruhy hospodárskeho a spoločenského vývoja) Marcela Domenová

 

Resumé 

Skratky 

Edície prameňov a literatúra 

Výberový menný register 

Výberový miestny register 

Zoznam autorov