Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
V priebehu 13. storočia prešla Bratislava vývojom, na konci ktorého nachádzame stredoveké výsadné mesto vystavané „z kameňa“ a predovšetkým z „ľudí“ – mešťanov.
Zvieratá boli pre stredovekého človeka každodennou súčasťou života, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ľudí nestretával so svetom zvierat. Práve preto je nevyhnutné, aby vedci, zaoberajúci sa stredovekými dejinami, vnímali vzťah človeka k prírode a ríši zvierat ako osobitne významný fenomén a venovali mu pozornosť.
Časopis je jedným z nástrojov organizovania historickej vedy a sprítomňovania jej výsledkov širšej vedeckej obci. Je otvorený všetkým názorom, smerom, školám a tematickým okruhom, pokiaľ sa opierajú o vážne bádanie a sú spracované v zhode so základnými princípmi historickej vedy. Programovo nepreferuje žiadne obdobie, témy či výseky dejín. Je časopisom všetkých historikov, ktorí sa zaoberajú slovenskými dejinami a všetkých slovenských historikov, ktorí skúmajú či už slovenské alebo stredoeurópske dejiny.
Časopis História prezentuje výsledky historickej vedy s presahom do príbuzných vedných odborov, spracované populárno-vedeckou formou. Časopis je doplnkovou literatúrou pre pedagógov a študentov všetkých typov škôl. Popri tejto skupine je určený širokej čitateľskej obci so záujmom o dejiny, vládnym a mimovládnym organizáciám, nadáciám. Zameriava sa na dejiny Slovenska v kontexte s európskym vývinom, na skúmanie svetových dejín a spoločenských javov, čím prispieva k pochopeniu a objektívnejšiemu posúdeniu súčasných procesov.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Kapitoly z dejín 20. storočia, ktoré tvoria túto knihu, predstavujú dôležité momenty histórie moderného Slovenska v meniacom sa svete. Autori – kolegovia, priatelia a žiaci PhDr. Valeriána Bystrického, DrSc. v nich čitateľom ponúkajú výsledky svojho výskumu.
Publikácia ponúka inovatívny pohľad na európske dejiny od vynálezu kníhtlače až po francúzsku revolúciu, pričom si všíma život ľudí pochádzajúcich z rôzneho prostredia. Šiestimi ústrednými témami – jednotlivci v spoločnosti, politika a moc, kultúrny a intelektuálny život, náboženstvo, ekonomika a technológia – sa zaoberá v dvoch chronologických sekciách, 1450 – 1600 a 1600 – 1789. Európu poníma ako celok ohraničený na východe Osmanskou ríšou, na severe Švédskom a na juhu Portugalskom. Obracia pozornosť aj na európske kolónie v zámorí a integruje náboženské, etnické, rodové, triedne a regionálne rozdiely. Autorka nabáda čitateľov, aby premýšľali o kontinuite, ako aj zmenách v tomto formujúcom sa období. Mapy, ilustrácie, časové osi a ukážky pôvodných textov napomáhajú objasniť rozprávanie.
Užitočnosť a široké využitie psa sa preniesli aj do duchovného sveta. Pes sa stal pomocníkom, symbolom, atribútom či vtelením mnohých bohov lovu, lesov, cestovania, liečenia i podsvetia ...
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa roku 1968 bola iba jedným z mnohých vojenských dobrodružstiev v minulom storočí. To však nespochybňuje fakt, že v moderných dejinách Európy, podľa hodnotenia vojenských historikov, išlo o najväčšiu vojenskú operáciu od skončenia druhej svetovej vojny.
Dňa 26. júna 1945 diplomati 50 krajín, reprezentujúci okolo 80 % svetovej populácie, založili v kalifornskom San Franciscu Organizáciu spojených národov. Základná myšlienka konferencie, mier a spolupráca na celom svete, sú stále aktuálne.
Autori v publikácii využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Práca opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie prináša plnší pohľad, ktorý nesporne obohatí poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia.