?lovek a svet zvierat v stredoveku

Milan Rastislav ?tef?nik a Maurice Janin

Milana Rastislava ?tef?nika pozn? na Slovensku ka?d?. Na druhej strane je franc?zsky gener?l Maurice Janin na Slovensku osobou nezn?mou. Ke? sledujeme pozorne ?tef?nikove ?ivotn? osudy v ?ase prvej svetovej vojny, zist?me, ?e bez poznania, ?o v?etko tento franc?zsky gener?l znamenal pre ?tef?nika, pre jeho vojensk? i diplomatick? kari?ru, ost?va aj na?e poznanie ?tef?nika ne?pln? a ?asto aj ve?mi nepresn?. ?tef?nik a Janin boli ve?mi rozdielni ako ?udia. ?tef?nik nepokojn? klbko nervov, neust?le kmitaj?ci od jednej ?a?kej ?lohy k druhej. Janin pokojn?, o gener?ciu star??, rozv??ny a sk?r pomal?. A predsa medzi t?mito rozdielnymi mu?mi vzniklo bl?zke a hlbok? priate?stvo. Priate?stvo, ak?ch v dejin?ch ve?a nepozn?me. Priate?stvo, ktor? pokra?ovalo aj po ?tef?nikovej smrti. Janin, ktor? ?tef?nika poznal d?verne, br?nil jeho pamiatku proti pokusom vykres?ova? jeho charakter v negat?vnom zmysle a zni?ova? jeho z?sluhy. Mauriceovi Janinovi je slovensk? historick? veda ve?a dl?n?. T?to kniha, ktor? prin??a okrem ?vodnej eseje v?etko, ?o Janin o ?tef?nikovi nap?sal, i dokumenty, ktor? Janin zhroma?dil, je pokusom splati? aspo? ?iasto?ne tento dlh. Nemus?me so v?etk?m, ?o Janin o ?tef?nikovi i o jeho smrti nap?sal, s?hlasi?. Jeho svedectvo by sme v?ak mali bra? v??ne. Bol to ?lovek, ktor? ?tef?nika poznal najlep?ie zo v?etk?ch s??asn?kov.

Od konfliktu ku zlo?inu

Kniha prin??a najnov?? v?skum slovenskej a ?eskej historiografie na ?irok? spektrum t?m t?kaj?cich sa kriminality a s?dnictva. Sk?ma fungovanie s?dnej praxe i konkr?tne krimin?lne pr?pady na ?rovni r?znych s?dnych in?tanci?, ak?mi boli mest?, stolice, odvolac? s?d (apela?n? s?d pre ?esk? mest?) i ?tatari?lne s?dy, ktor? zria?ovali panovn?ci ako mimoriadny pr?vny prostriedok na potrestanie akt?rov ??achtick?ch, konfesion?lnych ?i sedliackych nepokojov a povstan?. Nieko?ko ?t?di? je zameran?ch i na oblas? ni??ej s?dnej pr?vomoci na r?znych in?titucion?lnych mikro?rovniach, na ktor?ch boli konflikty a prehre?ky rie?en? v prvopo?iatkoch. Obsiahnut? s? aj vybran? ot?zky pr?vnej klasifik?cie a te?rie, pr?klady vyu?itia matr?k ako prame?a pri sk?man? kriminality, anal?za soci?lneho pozadia p?chate?ov, ?pecifick? typy deliktov v obdob? osmansk?ho susedstva, v?znam a symbolika zneuc?uj?cich trestov a problematika ?ien v ?lohe p?chateliek i obet?.

Panovn?cka moc v stredoveku

Usporiadanos? spolo?nosti v stredoveku zabezpe?oval panovn?k (vladyka, knie?a, kr??) s pomocou svojich pr?vr?encov, p?vodne dru?iny bojovn?kov, z ktor?ch sa vyvinula privilegovan? ??achtick? vrstva podie?aj?ca sa na moci. Ve?k? Morava e?te nebola plne vyvinut?m stredovek?m ?t?tom, disponovala v?ak u? jeho z?kladn?mi atrib?tmi. ?pln? monarchick? moc pod?a nemeck?ho vzoru dobudoval s pomocou d?sledne koncipovanej cirkevnej organiz?cie a kristianiz?cie zakladate? Uhorsk?ho kr??ovstva ?tefan I. Peripetie v?voja a praktick?ho uplat?ovania panovn?ckej moci mo?no sledova? na nieko?k?ch charakteristick?ch parametroch: vlastn?ctvo hradov, organiz?cia arm?dy a kr??ovsk? majetky a pr?jmy. Od 13. st. sa za?al patrimoni?lny uhorsk? ?t?t postupne premie?a? na volen? stavovsk? monarchiu. Panovn?k sa rozsiahlymi don?ciami a ude?ovan?m ?radov sna?il zabezpe?i? si podporu ve?mo?ov, ktor? pre?ho predstavovali ?oraz v???ie ohrozenie. S??asne sa zmen?oval jeho majetok. Schopnos? lav?rovania medzi r?znorod?mi z?ujmami si vy?adovala talentovan?, charizmatick? a s??asne pragmaticky mysliacu osobnos?. Schopn? panovn?ci dok?zali tento v?voj do?asne zvr?ti?, h?adali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovan?ch cudzincov alebo pov??en?ch ni???ch ??achticov, budovali profesion?lny ?radn?cky apar?t a v z?ujme zvy?ovania pr?jmu podporovali rast miest. K oslabeniam ?strednej moci doch?dzalo obvykle po vymret? dynastie alebo pri absencii siln?ho legit?mneho n?sledn?ka.

Emil Stodola a samospr?va Slovenska (1918 ? 1938)

Publik?cia sa venuje jednej z najdiskutovanej??ch t?m medzivojnov?ho obdobia ? ?t?topr?vnemu a verejnospr?vnemu postaveniu Slovenska v prvej ?eskoslovenskej republike, a to o?ami pr?vnika a politika Emila Stodolu (1862 ? 1945). Aj ke? v historiografii nejde o nezn?mu t?mu, predsa len doposia? ch?bal obsiahlej?? rozbor jeho modelov, na tvorbu ktor?ch malo vplyv rodinn?, n?bo?ensk?, vzdel?vacie, pracovn? a kult?rno-spolo?ensk? prostredie. Monografia prin??a plastick? obraz o Stodolov?ch koncepci?ch samospr?vy, cez in?pir?cie v zahrani?n?ch modeloch, presadzovanie na stran?ckom f?re a reakcie politick?ch, vedeck?ch, ?i kult?rnych ?inite?ov doma i v zahrani??. Osobitn? miesto je venovan? Stodolovmu pr?stupu k ?ud?ckemu autonomizmu, vo?i ktor?mu ako presved?iv? demokrat zast?val kritick? stanovisko.

Benedikt?nske kl??tory a ich don?tori v arp?dovskom Uhorsku

So stredovek?m benedikt?nskym mn??stvom sa v s??asnosti sp?ja predov?etk?m predstava komun?t reho?n?kov, ktor? sa uzatv?rali pred vonkaj??m svetom za m?rmi kl??torov a ktor?ch duchovn?m spojivom bola Regula sv. Benedikta. Benedikt?nske kl??tory z?rove? vn?mame ako v?znamn? centr? duchovnej kult?ry ran?ho a vrcholn?ho stredoveku. Benedikt?ni v?ak boli tie? neoddelite?nou s??as?ou stredovekej spolo?nosti laikov. Preva?ne panovn?ci alebo fund?tori z radov stredovekej ??achty kl??tory nielen zakladali, ale za n?dej na dosiahnutie sp?sy ich aj bohato obdarov?vali. V?znamn? op?tstva mali povinnos? hosti? po?etn? sprievody kr??ov, knie?at ?i biskupov a kl??torn? kostoly sl??ili ako miesta posledn?ho odpo?inku zakladate?ov a patr?nov. Op?ti s??asne vstupovali do politick?ch, diplomatick?ch a nezriedka aj vojensk?ch slu?ieb panovn?ckych dvorov. Kniha Benedikt?nske kl??tory a ich don?tori v arp?dovskom Uhorsku pon?ka podrobn? poh?ad na koexistenciu a interakciu benedikt?nskych kl??torov a ich zakladate?ov, patr?nov ?i ?al??ch don?torov v Uhorsku za vl?dy arp?dovsk?ch kr??ov v 11. a? 13. storo??.

Z monarchie do republiky

Publik?cia prin??a sondy do v?voja spolo?nosti na Slovensku v pomerne dlhom obdob?: od konca 19. storo?ia a? po koniec druhej svetovej vojny. Otv?ra viacer? nov? t?my a nov? poh?ady na t?my u? predt?m spracovan?. Pomerne dlh? ?asov? obdobie, ktor? autori spracov?vaj?, je potrebn? na to, aby sledovali v?voj spolo?nosti ako postupn? evolu?n? proces a nie iba v kr?tkych, dynamick?ch obdobiach tzv. historick?ch m??nikov: revol?ci?, prevratov, povstan?. V?etky tieto m??niky s? v historiografii pomerne dobre spracovan? a stali sa s??as?ou slovensk?ho n?rodn?ho ?master? narat?vu. Je nepochybn?, ?e tieto udalosti mali pre v?vin spolo?nosti na Slovensku z?sadn? v?znam. Neprejavili sa v?ak okam?ite. Napr?klad vznik ?eskoslovenskej republiky v roku 1918 mal z?sadn? v?znam pre doformovanie sa Slov?kov ako modern?ho n?roda, ale tento proces sa zav??il a? v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovensk?ch podmienkach aj postupn? moderniz?cia, industrializ?cia a urbaniz?cia. V spolo?nosti, a nielen v slovenskej, p?sobia spravidla retarda?n?, konzervat?vne sily, ktor? sp?sobuj?, ?e aj revolu?n? udalosti po svojom ?v?buchu? obvykle maj? tendenciu po ?ase vraca? spolo?nos? spa? do star?ho koryta. Na prechod spolo?nosti od totalitn?ch ?i autoritat?vnych re?imov k demokracii, ktor? prebiehal v niektor?ch juhoeur?pskych a juhoamerick?ch krajin?ch, sa v svetovej politol?gii a historiografii od 60. rokov minul?ho storo?ia zau??val term?n ?tranz?cia?. Tento term?n je v?ak mo?ne pou?i? aj na podobne, postupne prebiehaj?ce procesy v ?al??ch krajin?ch a r?znych historick?ch obdobiach. Takouto tranz?ciou pre?la aj spolo?nos? na Slovensku. Najprv to bola tranz?cia z konzervat?vnej, iba ?iasto?ne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prin??a v?sledky v?skumu k takejto tranz?cii spolo?nosti na pr?klade Slovenska od konca 19. storo?ia po rok 1945.

Hist?ria zadn?mi dverami 4

Ka?d? historik pre?ije ve?k? ?as? ?ivota v arch?ve. Niekedy je jeho pr?ca odmenen? hodnotn?mi dokumentami, inokedy sa mus? ?prehr?z?? mno?stvom balastu. Samozrejme, plat? to najm? o ned?vnych dejin?ch, preto?e k star??m dob?m minul?m je t?ch prame?ov poskromnej?ie. Dejiny s? pln? paradoxov, prekvapiv?ch zvratov a, na??astie, aj kurioz?t a zauj?mavost?. Dejiny s? nie?o ?o sa d? niekedy ?a?ko pochopi? ? neriadia sa logikou, neplyn? pokojn?mi riekami a historici ich ?sleduj?? a vysvet?uj? ?asto pr?li? komplikovane. Samozrejme, nikto ?itate?ov nen?ti prija? v?etko, ?o nap??u.

My a t? druh? v modernej spolo?nosti

Fenom?n kolekt?vnej identity a identifik?cie patr? v eur?pskom priestore a ?peci?lne v oblasti strednej Eur?py k st?le aktu?lnym a pr??a?liv?m t?mam pre viacer? oblasti b?dania o ?loveku, spolo?nosti a kult?re. Zlo?it? vz?ahy, vz?jomn? prel?nanie politick?ch, etnick?ch, n?rodn?ch, jazykov?ch, konfesion?lnych a kult?rnych hran?c a s?vislost? v jednotliv?ch historick?ch ?asov?ch ?sekoch i v pr?tomnosti sk?man?ho geografick?ho priestoru nab?daj? k opatrnosti pri jednozna?nom formulovan? ?ir??ch zov?eobecnen?. Z?rove? priam provokuj? v?skumn?kov k h?bkov?mu prenikaniu do konkr?tnych probl?mov a k ich sk?maniu v jednotliv?ch presne vymedzen?ch tematick?ch, ?asov?ch a priestorov?ch ?sekoch a s?vislostiach.

?lovek ran?ho novoveku

Predmetom publik?cie s? soci?lne a kult?rne dejiny v obdob? 16. a? 18. storo?ia prostredn?ctvom perspekt?vy individu?lnych akt?rov. Ide o obdobie, ktor? bolo vzh?adom na okolnosti spojen? s vojnou s Osmanskou r??ou, ako aj protihabsbursk?mi povstaniami nesmierne dynamick?, a? turbulentn?. Po skon?en? povstan? do?lo k pokusu o moderniz?ciu krajiny prostredn?ctvom habsbursk?ho panovn?ckeho dvora. V tak rozsiahlych t?mach, a predov?etk?m ?trukt?rach spolo?nosti, sa v?ak jednotlivec ako akt?r dej?n trochu str?cal, alebo sa anonymizoval v mase svojej society (poddan?, me??ania). Spracovatelia jednotliv?ch okruhov sa preto zamerali nielen na dlh?ie ?asov? ?seky, ale aj na pr?padov? ?t?die a sondy v r?mci spolo?ensk?ch ?trukt?r. Pr?spevky autorov sa venuj? predstavite?om moci v Uhorskom kr??ovstve, inteligencii, obyvate?om miest a vidieka a mu?sk?mu a ?ensk?mu svetu. Jednotliv? ?trukt?ry spolo?nosti vykres?uj? aj pomocou konania jednotlivcov ? konkr?tnych ?ivotn?ch osudov. Kniha m? svojim zameran?m potenci?l oslovi? nielen odborn?kov, ale aj ?ir?iu verejnos?.

Od den?ra k euru

V publik?cii sa nach?dza viacero ?t?di? venovan?ch vybran?m t?mam z oblasti hospod?rskych dej?n a ?lohe pe?az? v minulosti Slovenska. V ?asti venovanej star??m dejin?m stredoveku a ran?ho novoveku sa ?itate? dozvie viac o podob?ch ranostredovekej ekonomickej v?meny na strednom Dunaji pred pou??van?m minc?, o den?roch a polden?roch kr??a ?tefana I., ?i don?cii bansk?ho regi?nu a kremnickej mincovej komory kr??ovnej Barbore v r. 1424 ? 1427. Hospod?rsky vzostup ??achtick?ch rodov je prezentovan? na pr?klade rodov Cobor a Szent-Iv?ny, mimo z?ujem nezost?va ani soci?lna oblas? a starostlivos? o odk?zan? osoby, ktor? ilustruje financovanie ?stavnej starostlivosti o osirel? deti v Uhorsku. Druh? ?as? kolekt?vnej monografie sleduje v?voj fenom?nu pe?az? v 19. a 20. storo??, teda v obdob? postupn?ho rozmachu modernej spolo?nosti zalo?enej na trhovej ekonomike s n?stupom novodob?ch monet?rnych, da?ov?ch a mzdov?ch syst?mov, s rozvojom komer?n?ho pe?a?n?ctva a centr?lneho bankovn?ctva, s formovan?m modern?ch centr?lnych, region?lnych a miestnych rozpo?tov. Autori sa postupne venuj? r?znorod?m t?mam, ako diferenci?cii a ?pecializ?cii b?nk v Pre?porku v 60. a 70. rokoch 19. storo?ia, lek?rskym honor?rom na Slovensku v rokoch 1919 ? 1938, podielu Tatra banky na financovan? priemyslu Slovenska 1939 ? 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom ?eskoslovensku s d?razom na Slovensko. Z obdobia 20. storo?ia s? aj pr?spevky o nemeckom dru?stevn?ctve na Slovensku po?as druhej svetovej vojny, financovan? britsk?ch spravodajsk?ch slu?ieb v ?eskoslovensku, ekonomicko-soci?lnom stave Slovenska na konci ?eskoslovensk?ho komunistick?ho re?imu a o ekonomick?ch aspektoch podpory vedy a v?skumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storo?ia.

Minulos? ako supermarket?

S internetom a soci?lnymi sie?ami sa zmenil svet aj poh?ad na hist?riu. Hist?ria u? nie je len, slovami historika ?ubom?ra Lipt?ka, akousi samoobsluhou, z ktorej si ka?d? vyber?, ?o sa mu hod?. Bola pov??en? na zvl??tny supermarket, v ktorom si ka?d? m??e n?js? ?ubovo?n? historick? argument alebo predsudok, aby podporil svoju interpret?ciu sveta a vz?p?t? s ?ou obozn?mil ostatn?ch. T?to kniha je o spom?nan?, reprezentovan? predst?v o minulosti a vrstven? spomienok na dejiny na dne?nom ?zem? Slovenska. Sna?? sa uk?za?, ?e minulos? je zlo?it?, komplexn? a mnohotv?rna, no pam?? je v?dy redukovan?. ?asto z?merne.

Korunov?cie a pohreby

V?skum symbolickej komunik?cie, mocenskej reprezent?cie, cerem?ni? a ritu?lov pre??va po celom svete obdobie svojho rozkvetu. Poukazuj? na to v?znamn? v?skumn? programy, ve?kolep? konferencie a mno?iace sa diela, venuj?ce sa dan?m t?mam. Aj t?to publik?cia, ako v?sledok slovensko-ma?arskej odbornej spolupr?ce, chce prispie? k tomuto trendu. Zo ?irok?ho tematick?ho z?beru sa ?t?die, opieraj?ce sa o najnov?ie arch?vne a umeleckohistorick? poznatky, venuj? najm? dvom oblastiam. B?datelia s?stredili svoju pozornos? na bratislavsk? korunov?cie kr??ov a kr??ovien v 16. ? 19. storo??, ako aj na korunova?n? snemy, korunova?n? sprievody a ich vplyv na ?ivot v meste. Druh? tematick? okruh ?t?di? prezentuje v?sledky nov?ch v?skumov o pohrebn?ch zvykoch, snah?ch o reprezent?ciu a pohrebn?ch miestach t?ch ??achtick?ch rodov, ktor? vlastnili majetky na ?zem? dne?n?ho Slovenska ? Esterh?zyovcov, P?lfyovcov, Sz?kelyovcov a Thurzovcov. ?t?die vych?dzaj? v jednej z prv?ch publik?ci? novej ed?cie Kor/ridor knihy, ktorej cie?om je vytvori? skuto?n? koridor medzi vedeck?m ?ivotom a verejnos?ou oboch kraj?n. Sme toti? presved?en?, ?e na?u spolo?n?, st?ro?ia trvaj?cu hist?riu m??eme pochopi? len t?mto sp?sobom a takto ju vieme objekt?vnej?ie, z?rove? aj ?spe?nej?ie sk?ma?.

V supermarkete dej?n

Kniha prin??a nov? poh?ady na minulos? n??ho regi?nu v 19. a 20. storo?? z pera renomovan?ch zahrani?n?ch expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Eur?py. V spolupr?ci so slovensk?mi autormi odha?uj?, ako sa v jednotliv?ch politick?ch re?imoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobnost?, a ako to ovplyvnilo p?sanie dej?n Slovenska. Vyu??vaj? pritom aj menej tradi?n? pramene, napr?klad politick? karikat?ry ?i predmety a pozostalosti v m?ze?ch. In?pirovan? pr?cou histori?ky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovan?, okrem toho predstavuj? sondy o fungovan? spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o ?ivote me?tianskych rod?n a etnickom spolu?it? na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Politick? korupcia

Autori sa v ?trn?stich kapitol?ch zamerali na sk?manie r?znych aspektov politickej, ofici?lnej, syst?movej a organizovanej korupcie v Uhorsku, na Slovensku a v ?eskoslovensku v 19. a 20. storo??. S?stredili sa na tri tematick? oblasti: volebn? korupciu, ??ierne? financovanie politick?ch str?n a ?t?tny, resp. re?imov? klientelizmus a protekcionizmus. Medzi najd?le?itej?ie v?sledky anal?z patr? zistenie, ?e politick? korupcia vo svojich r?znych podob?ch spo?iatku prispievala etablovaniu a stabiliz?cii politick?ho re?imu a ?t?tu ? bez oh?adu na charakter re?imu (kon?titu?n? monarchiu, parlamentn? demokraciu, autorit?rsky/totalit?rny), v stredno- a dlhodobom re?ime v?ak p?sobila destabilizuj?co a dezintegra?ne

Palat?ni arp?dovsk?ch kr??ov

Na v?voji hodnosti palat?na je mo?n? sledova? cel? dejiny Uhorsk?ho kr??ovstva. V obdob? vl?dy Arp?dovcov boli palat?ni vysoko postaven? kr??ovsk? hodnost?ri, vyberan? spomedzi najvy??ej ??achty. Boli s??as?ou politick?ho diania. Z??ast?ovali sa vojensk?ch v?prav, mierov?ch rokovan?, ako sudcovia rie?ili najm? lok?lne probl?my v kr??ovstve. Hodnos? palat?na sa vyskytovala na dvoroch v celej stredovekej Eur?pe. V priebehu prv?ch troch storo?? existencie Uhorsk?ho kr??ovstva pre?la zna?n?m v?vojom, na ktor?ho konci bol ?rad uhorsk?ho palat?na ??pecifickou a unik?tnou in?tit?ciou?. T?to kniha je venovan? v?skumu palat?nov v dejin?ch Uhorsk?ho kr??ovstva v stredoeur?pskom kontexte pribli?ne v obdob? rokov 1000 a? 1301. Jej cie?om je pribl??i? na konkr?tnych pr?kladoch a anal?ze zmienok v prame?och r?zne aspekty toho, kto bol palat?n z h?adiska zachovan?ch z?konov a kr??ovsk?ch nariaden?, jeho s?dnej moci, ??asti na politickom dian? v kr??ovstve aj mimo neho.

Barokov? aristokrat

Uhorsk? aristokrat Pavol P?lffy (1592 ? 1653) bol jedn?m z najv?znamnej??ch politikov Uhorsk?ho kr??ovstva v prvej polovici 17. storo?ia. Syn ?r?bskeho hrdinu? Mikul??a P?lffyho a M?rie Fuggerovej ?tudoval vo Viedni, v Ingolstadte, v Olomouci a absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zast?val najd?le?itej?ie krajinsk? ?rady v Uhorskom kr??ovstve: takmer dve desa?ro?ia bol predsedom Uhorskej komory, n?sledne sa stal krajinsk?m sudcom a na vrchole kari?ry bol zvolen? za uhorsk?ho palat?na. Na viedenskom panovn?ckom dvore sa mu ako jedin?mu predstavite?ovi uhorskej politickej elity podarilo sta? sa ?lenom Tajnej rady, najd?le?itej?ieho poradn?ho org?nu panovn?ka. Pavol P?lffy mal vlastn? politick? zoskupenie a zv?dzal mocensk? a politick? s?boje s palat?nom Mikul??om Esterh?zym a ostrihomsk?m arcibiskupom Jurajom Lippayom. O kari?re v?znamn?ho ?t?tnika nepod?vaj? svedectvo iba arch?vne pramene, ale aj stavby a umeleck? artefakty na ?zem? kraj?n b?valej habsburskej monarchie. Nes? stopy P?lffyho intenz?vneho z?ujmu o stavebn? projekty a jeho umeleck?ho vkusu.

?t?t s dvoma tv?rami

?zemie dne?n?ho Slovenka malo ove?a v???? hospod?rsky v?znam ako hospod?rske aktivity Slovensk?ho obyvate?stva. Nerastn? bohatstvo a bohat? trad?cie ?elezorudn?ho ban?ctva, rozsiahle lesn? plochy a oblasti s vyspelou agrikult?rou ? to v?etko robilo zo severn?ho Uhorska ekonomicky jednu z najd?le?itej??ch oblast? ?t?tu. Ban?cke trad?cie, cel? rad parametrov ako ?a?ba drah?ch kovov, ?a?ba a spracovanie ?eleza, ale i produkcia repn?ho cukru, fenom?ny ako exportn? ?slovensk? sladov? ja?me??, ?slovensk? ?elezo?, ?kom?nov? aristokracia?, Rimamur?nsky koncern a podobne, vytv?rali zo Slovenska na uhorsk? a v?chodoeur?pske pomery mimoriadne zauj?mav? regi?n. Hoci v porovnan? s najvyspelej??mi ?as?ami Rak?ska (?echy a severn? Morava), nehovoriac o z?padnej Eur?pe, tvoril hospod?rsku perif?riu, v porovnan? so zvy?kom Uhorska a Balk?nom sa hrdil viacer?mi presved?iv?mi prvenstvami. Tieto dve tv?re Slovenska zostali charakteristick? pre krajinu hlboko do 20. storo?ia.

Im Blickfeld zweier Imperien

Kniha poskytuje preh?ad obrazov o Hali?i a jeho obyvate?och sprostredkovan?ch tla?ou. Sk?ma ?lohu tohto prihrani?n?ho regi?nu v rak?skej a ruskej vojnovej propagande a v politick?ch debat?ch o n?rodnostn?ch ot?zkach. Taktie? vn??a svetlo do diskusi? o vojne a jej d?sledkoch.

Ungarischer Episkopat und ?sterreichische Monarchie

Predlo?en? monografia sa nielen v?aka svojmu rozsahu, ale najm? obsahu stala jedn?m z referen?n?ch diel, o ktor? sa opieraj? historici dej?n cirkvi, ale aj politick?ch dej?n Uhorska 17. ? 18. storo?ia. Autor je renomovan?m znalcom dej?n ranonovovekej strednej Eur?py a po viacer?ch pr?cach k dejin?m ?esk?ch kraj?n a Sliezska obr?til pozornos? na k???ov? probl?m uhorsk?ch dej?n ? vz?ahu ?t?tu a cirkvi. Vych?dza z premisy, ?e kl?rus, tvoriaci v?znamn? zlo?ku uhorsk?ch stavov, zohr?val nezanedbate?n?, historiografiou v?ak m?lo reflektovan? ?lohu v utv?ran? zlo?it?ch vz?ahov k vl?dnej moci, reprezentovanej dvorom, ktor? nezriedka zast?val vlastn? a od jeho predst?v odli?n? z?ujmy. Pritom tento jav pod?a Bahlckeho nie je v dobovom kon?texte ojedinel?, v Uhorsku sa v?ak objavil s f?zov?m posunom, navy?e v situ?cii, ke? sa tu absolutizmus na rozdiel od ve?k?ch ?ast? Eur?py nepresadil v porovnate?nej miere ani po roku 1686. Za danej kon?tel?cie by sa o?ak?valo, ?e kl?rus v poz?cii status ecclesiasticus bude predstavova? najstabilnej?iu oporu panovn?ckej moci ? opak sa v?ak v priebehu sledovan?ho obdobia stal pravdou. Kl?rus musel toti? v zlo?it?ch z?pasoch uchr?ni? svoj korporat?vny charakter a vzdorova? rozmanit?m form?m ?t?tnej nadvl?dy nad cirkvou.

Hungary betwen Two Empires

Publik?cia pokr?va dve storo?ia hist?rie Uhorska, ktor? zdrvuj?ca por??ka v bitke pri Moh??i roku 1526 rozdelila na tri ?asti. Nadv?zuje na monografiu P?la Engela (2005), The Realm oj St. Stephen: A History of Medieval Hungary, 895?1526. ?itate?a na ?al?ie ?t?dium nab?da v?berov? bibliografia (pribli?ne 470 polo?iek ? monografi? a s?born?ch ?t?di?).

S?r a ?ervi

Publik?cia S?r a ?ervi patr? medzi najv???ie skvosty modernej historickej literat?ry. Jej hrdinom je ?nezn?my? furlandsk? mlyn?r, ktor? sa v?aka svojim neortodoxn?m n?bo?ensk?m predstav?m dostal na konci 16. storo?ia do stretu s p?pe?skou inkviz?ciou. Vo svojej mysli si skon?truoval ?pecifick? teologick? predstavy, ktor? reflektovali tak stvorenie sveta ako aj p?sobenie Krista na pozemsk? bytie. Autor vo svojom texte pou?il ?plne nov? sp?sob stv?r?ovania a p?sania historiografie, ktor? spolu so svojimi kolegami nazval mikrohist?riou.

In nomine Domini

V obdob? gregori?nskej reformy a boja o investit?ru pre?la kres?ansk? spolo?nos? v?znamnou premenou, ktor? sa premietla do vz?ahu svetskej a duchovnej moci, fungovania latinskej cirkvi i prior?t pr?vneho a teologick?ho myslenia. V?znamnou s??as?ou tejto transform?cie sa stala nov? podoba volebn?ho procesu, ktor? z?sadne ovplyvnilo na konci p??desiatych rokov 11. storo?ia vydanie dekr?tu In nomine Domini p?pe?om Mikul??om II. T?to publik?cia sa v nadv?znosti na doteraj?? historick? a kanonickopr?vny v?skum zaober? v?vojom p?pe?sk?ch volieb v gregori?nskom obdob?. Zvl??tnu pozornos? venuje re?lnemu v?znamu novej volebnej legislat?vy, formovaniu kardin?lskeho kol?gia ako privilegovanej skupiny volite?ov a ?al??m organiza?n?m a pr?vnym n?le?itostiam volebnej proced?ry. V?ber novej hlavy r?mskej cirkvi tak prekra?uje oblas? vn?trocirkevn?ch z?le?itost? a st?va sa svedectvom o dynamick?ho utv?rania celospolo?ensk?ch vz?ahov na za?iatku vrcholn?ho stredoveku.

Medzi provinciou a metropolou

Imid? mesta sa sp?ja s procesmi symbolick?ho privlast?ovania mesta. Komu patr? Bratislava? Bratislav?anom alebo Slovensku a Slov?kom? M? by? modernou ?i postmodernou ?metropolou? a z?rove? v?razom n?rodnej prest??e? Ako sa v minulosti menili ment?lne obrazy mesta s r?znymi n?zvami? Kniha zachyt?va premeny reprezent?ci? mesta od 17. a 18. storo?ia, ke? plnilo funkciu hlavn?ho centra Uhorsk?ho kr??ovstva a ke? o ?ivote skup?n obyvate?ov nerozhodovala nacion?lna, ale konfesion?lna identita. S nacionaliz?ciou spolo?nosti v 19. storo?? a so z?sadn?mi politick?mi premenami v 20. storo?? sa ment?lne predstavy o meste a jeho ?lohe v?razne menili. Hoci obraz mesta je len fikciou, ofici?lne predstavy o ma?arskej Po?oni, slovenskej Bratislave ?i robotn?ckom centre mali dopad na realitu. Publik?cia prin??a tie? text ?ubom?ra Lipt?ka ? uverejnen? prv?kr?t v slovenskom jazyku ? o akceptovan? Bratislavy ako hlavn?ho mesta Slovenska.

Chronol?gia star??ch slovensk?ch dej?n

Amb?ciou predkladanej knihy je poda? ?itate?ovi reprezentat?vny s?bor z?kladn?ch inform?ci? zo star??ch slovensk?ch dej?n. Pod star??mi dejinami rozumieme hist?riu ?zemia dne?n?ho Slovenska od praveku a? do polovice 19. storo?ia, ke? v?aka revolu?n?m pohybom definit?vne kon?i pomerne dlh? epocha v dejin?ch ?udstva tradi?ne naz?van? feudalizmus. Dlh? sled jednotliv?ch udalosti je chronologicky roz?lenen? pod?a zau??van?ho ?asov?ho ?lenenia slovensk?ch dej?n.

Odvr?ten? tv?r totality

Nastolen?m komunistick?ho monopolu moci vo febru?ri 1948 sa za?alo obdobie z?sadnej transform?cie slovenskej a ?eskej spolo?nosti pod?a sch?m komunistickej ideol?gie. Trvalo v podstate do roku 1953 a v historickej literat?re sa charakterizuje ako ?zakladate?sk? obdobie totalitn?ho re?imu" alebo aj ako ?hor?ca f?za totalit?rneho procesu". Menil sa politick? syst?m, ekonomick? vz?ahy i soci?lna ?trukt?ra, doslova v?etky str?nky ?ivota spolo?nosti i ka?d?ho jednotliv?ho ob?ana. Vl?dnuce komunistick? ?trukt?ry sa neuspokojili s monopolom moci, ale kl?dli si za cie? tot?lnu etatiz?ciu spolo?nosti vr?tane ovl?dnutia duchovnej sf?ry i osobn?ho ?ivota ka?d?ho jednotlivca. Tento proces sprev?dzali masov? perzek?cie, n?silie a nez?konnos?, respekt?ve pr?ve ich ?irok? pou?itie podmie?ovalo ?spe?nos? realiz?cie cie?ov komunistickej diktat?ry.

Stredovek? hrady na Slovensku

Publik?cia Stredovek? hrady na Slovensku. ?ivot, kult?ra, spolo?nos? m? amb?ciu polo?i? z?klady v?skumu hradnej problematiky. Jednotliv? kapitoly si v??maj? ?lohu hradu v stredovekej spolo?nosti z r?znych aspektov s cie?om poskytn?? ?o najkomplexnej?? poh?ad na hrad ako kult?rno-spolo?ensk? fenom?n. Zameriavaj? sa nielen na mocensk?, ?i vojensk? podstatu hradov, ale aj ich reprezentat?vnu a symbolick? ?lohu, sp?sob ich spr?vy, fungovania, na pr?slu?enstv? hradov, na hradn? pos?dky, ka?dodenn? ?ivot, zbo?nos? na hradoch, hygienu, hradn? kuchyne a stravovanie, na zariadenie hradov a kvalitu b?vania.

Premeny v ?kolstve a vzdel?van? na Slovensku (1918 ? 1945)

Vzdel?vanie a ?kolstvo s? v?znamnou s??as?ou kult?ry ka?d?ho n?roda a dosiahnut? ?rove? je priamym ukazovate?om vyspelosti ka?dej spolo?nosti. Vo vzdel?van? a v ?kolskom syst?me sa v koncentrovanej podobe prejavila v???ina probl?mov, s ktor?mi z?pasila, resp. sa vyrovn?vala spolo?nos? v rokoch 1918 ? 1945. Kolekt?v autorov v prim?rnych a sekund?rnych prame?och zachytil a ?itate?om spr?stupnil tie poznatky, ktor? sa pri historickej anal?ze javili ako dominantn? svojou v?povednou hodnotou o kult?re, osvete, vzdel?van? a ?kolstve. Pr?ca Premeny vo vzdel?van? a v ?kolstve na Slovensku v rokoch 1918 ? 1945 poskytuje inform?cie nielen o vzdel?van? a ?kolstve. V kontexte doby hovor? o konkr?tnych probl?moch, ktor?mi ?ila spolo?nos? na Slovensku.

Dejinn? premeny 20. storo?ia

Publik?cia Dejinn? premeny 20. storo?ia je ur?en? v?etk?m z?ujemcom o vedeck? spracovanie najnov??ch dej?n. Je ?primn?m prejavom ?cty a v?aky i darom profesorovi Pavlovi Petrufovi.

Slovensko v 20. storo??

Dvadsiate storo?ie sa uzavrelo, vst?pilo cel?m svoj?m objemom ?do dej?n". To bol vonkaj?? podnet pre slovensk?ch historikov, aby sa k procesom, ktor? v tomto storo?? prebiehali, vr?tili, aby sa ich pok?sili zhodnoti? a predlo?i? ?itate?ovi fundovan? odborn? dielo. Vznikla my?lienka nap?sa? synt?zu slovensk?ch dej?n v dvadsiatom storo?? v siedmich zv?zkoch. Prv? zv?zok predklad?me verejnosti.

?lovek vo vojne

Cie?om tejto knihy je charakterizova? najd?le?itej?ie soci?lne d?sledky prvej svetovej vojny na ?zem? Slovenska ako s??asti ?ir?ieho kontextu Uhorska a habsburskej monarchie. S?stre?uje sa na d?le?it? faktory a javy, ktor? prv? svetov? vojny sp?sobila, posilnila alebo ur?chlila. Nie je to kniha o bojov?ch oper?ci?ch, ani o diplomatick?ch aktivit?ch ?i zahrani?nom odboji, ktor? s? u? pomerne dobre spracovan?. Pri charakteristike podmienok v?nimo?n?ho vojnov?ho re?imu a jeho dosahu na spolo?nos? prin??a sondy do doteraz na Slovensku m?lo presk?man?ch soci?lnych a kult?rnych aspektov Ve?kej vojny z poh?adu jej radov?ch ??astn?kov v z?zem? a na fronte.

Gust?v Hus?k

V s??asnej spolo?enskej reflexii v?znamn?ch osobnost? na?ich modern?ch dej?n minul?ho storo?ia sa niektor? jednotlivci ocitli v ?sieni sl?vy", in? ?na lavici ob?alovan?ch". Z polo?era na?ej komunistickej minulosti v?ak zv???a vystupuj? aj ?postavi?ky" ?ed?ho priemeru, ktor?ch bolo v komunistickej totalite v???ina. Gust?vovi Hus?kovi sa ?u?la" t? lavica ob?alovan?ch, v mnohom opr?vnene a nespochybnite?ne. Jeho storo?nica sa stala vhodnou pr?le?itos?ou nielen pre historikov, ale aj pre z?ujemcov o hist?riu hlb?ie sa zamyslie? nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

Slovensko v 20. storo?? , 4. zv.

Amb?ciou predkladanej synt?zy z obdobia dej?n Slovenskej republiky (1939 ? 1945) je nielen za?leni? v?voj slovenskej spolo?nosti do celkov?ho kontextu n?rodn?ch dej?n 20. storo?ia, ale aj poskytn?? poznatky o celom tomto komplikovanom obdob?. Konfront?cia s udalos?ami prebiehaj?cimi nielen v stredoeur?pskom priestore m? by? snahou zaradi? slovensk? dejiny do ?ir??ch eur?pskych s?vislost? a nadviaza? tak na predch?dzaj?ce zv?zky ed?cie Slovensko v 20. storo??.

Dub?ek

Symbol v?dy prerastie toho, kto ho zosob?uje, preto il?zie spojen? s r?znymi reform?tormi a akt?rmi revol?ci?, ktor? sa st?vaj? ?ij?cimi legendami, m??u by? zav?dzaj?ce, lebo ?udia o?ak?vaj? v?dy viac, ne? ?o im m??e ich kladn? hrdina prinies?. To bol aj pr?pad Alexandra Dub?eka, charizmatick?ho vodcu, ktor? sa stal politick?m symbolom pam?tn?ho roku 1968.

Pohromy, katastrofy a ne??astia

Katastrofy a r?zne ne??astia sprev?dzali ?udsk? dejiny, mestsk? prostredie nevyn?maj?c, prakticky neust?le. Tento jav nebol n?hodn?. Mesto, urb?nny priestor, toti? vo svojej prapodstate, okrem in?ho, predstavuje relat?vne ve?k? zhluk obydl? s vy??ou koncentr?ciou obyvate?stva. U? t?to skuto?nos? m? za n?sledok, ?e mest? spolu so svoj?m obyvate?stvom boli prirodzene ?disponovan??, n?chylnej?ie, aby sa st?vali dejiskom udalost? ?asto maj?cich katastrofick? charakter.

Rok 1918 a potom ...

Vznik ?eskoslovenskej republiky a s n?m spojen? z?nik Rak?sko-Uhorska nepochybne patr? medzi zlomov? momenty na?ich dej?n. Z?sadne ovplyvnil v?voj v celej strednej Eur?pe a taktie? aj spolo?nos? v slovenskej ?asti krajiny. Z ostrakizovanej ?asti popul?cie, ktorej elity ?asto nar??ali na nemo?nos? napr. pracovn?ho postupu, sa stali s??as?ou jednotn?ho ?t?totvorn?ho n?roda. V?znam tejto udalosti si prim?rne uvedomujeme pri okr?hlych v?ro?iach vzniku republiky, av?ak ?asto si neuvedomujeme rozsah zmien, ktor? s? spojen? s touto udalos?ou.

Me? a kr??

Krajiny strednej Eur?py pre?li medzi 10. a? 12. storo??m obdob?m z?sadn?ch zmien. T?to transform?cia sa nevyhla ani oblasti v?konu moci, kde sa naplno prejavila ?zka spolupr?ca vojensko-politick?ch a duchovn?ch el?t. Symbi?za kres?anskej viery a vojny sa prejavila v bohatom komplexe n?bo?ensk?ho vojenstva. Ten zah??al ?pecifick? ritu?ly, symboly a r?toriku, ktor? postupne formovali idey sv?tej vojny a kri?iackych v?prav. T?to kniha pon?ka prv? komparat?vne spracovanie vz?jomn?ho p?sobenia v?konu moci arp?dovsk?ch, p?emyslovsk?ch a piastovsk?ch panovn?kov a n?bo?ensk?ho vojenstva na prelome ran?ho a vrcholn?ho stredoveku. Na z?klade anal?zy dobov?ch prame?ov je mo?n? sledova?, ?e kres?ansk? vojenstvo sl??ilo na sakraliz?ciu a legitimiz?ciu moci, ako aj na hlb?iu integr?ciu stredoeur?pskych dynasti? a ich kraj?n do sveta latinsk?ho kres?anstva, ??m prispievali k vytv?raniu ich spolo?nej identity.

?trukt?ry moci na Slovensku

Publik?cia ?trukt?ry moci na Slovensku 1948 : 1989 nadv?zuje na tituly Zlo?iny komunizmu na Slovensku 1948: 1989 a Akt?ri jednej ?ry na Slovensku 1948 : 1989 Personifik?cia politick?ho v?voja. S ur?itou mierou zjednodu?enia mo?no poveda?, ?e prv? uveden? pr?ca sa venuje politick?m represi?m komunistick?ho re?imu a druh? jej akt?vnym protagonistom, respekt?ve s?be?com re?imu, ktor? represie uskuto??oval. ?trukt?ry moci na Slovensku 1948: 1989 dop??aj? tieto pr?ce n??rtom mechanizmu vl?dnutia, pri?om samotn? moc mala v z?sade perzeku?n? charakter, a to po?as celej existencie komunistick?ho re?imu v ?eskoslovensku. Pr?ca je s??as?ou pozn?vania na?ej ned?vnej minulosti; bez jej poznania nie je mo?n? sa s ?ou vyrovna?.

?eskoslovensk? menov? zlato

?eskoslovensk? menov? zlato za?alo p?sa? svoju pohnut? hist?riu koncom tridsiatych rokov 20. storo?ia v ?ase oklie?tenia a rozbitia ?eskoslovenskej republiky. Vtedy bolo n?silne a bezpr?vne ukoristen? nacistick?m Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americk? arm?da v so?n?ch baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlh?ch takmer 37 rokov s??as?ou komplikovan?ch ?eskoslovensko-americk?ch vz?ahov a hospod?rsko-obchodn?ch i politicko-ideologick?ch medzin?rodn?ch sporov a konfliktov. A? vo febru?ri 1982 sa jeho adekv?tna ?as? o hmotnosti 18,4 tony op?? vr?tila do trezora ?t?tnej banky ?eskoslovenskej v Prahe.

Ob?ianska spolo?nos? a politick? kult?ra

Publik?cia ?itate?om pribli?uje podiel kult?rnych a politick?ch trad?ci?, ako aj vonkaj??ch vplyvov na formovanie ob?ianskeho a spolo?ensk?ho vedomia na Slovensku v medzivojnovom obdob?. Pok?sila sa prispie? k rie?eniu ot?zky, ako sa slovensk? spolo?nos? vyrovn?vala s trad?ciami, ktor? si vytv?rala po st?ro?ia na p?de b?va lej monarchie a ako sa stoto?nila s po?iadavkami a cie?mi, ktor? pred nich kl?dla nov? nadch?dzaj?ca etapa dej?n. Kniha sa faktami, ?vahami a anal?zami pok?sila upozorni? na rozli?n? rozmery tohto fenom?nu, ktor? m??u by? u?ito?n? pri ?al?om v?skume tejto problematiky.

Slovensko na za?iatku 20. storo?ia

Zborn?k ?t?di? vznikol na z?klade dvoch vedeck?ch konferenci?, ktor? usporiadal Historick? ?stav SAV. Prv? podujatie pod n?zvom Slovensko na prelome 19. a 20. storo?ia (Spolo?nos?, ?t?t a n?rod v s?radniciach doby) sa uskuto?nilo 14. ? 16. novembra 1995 a druh? na t?mu Slovensk? spolo?nos? za prvej svetovej vojny (1914 ? 1918) sa konalo 19. ? 21. novembra 1996. Obidve konferencie sa uskuto?nili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do s?rie vedeck?ch podujat?, ktor? Historick? ?stav SA V venoval od roku 1990 k???ov?m probl?mom a t?mam v jednotliv?ch obdobiach slovensk?ch dej?n v 20. storo??.

Franc?zsko a slovensk? ot?zka 1789 ? 1989

Autorka v monografii sumarizuje to najd?le?itej?ie, ?o na t?mu Franc?zsko a slovensk? ot?zka na z?klade vlastn?ho v?skumu v arch?voch na Slovensku, v ?eskej republike a vo Franc?zsku nap?sala. Tematiku tejto publik?cie ohrani?uj? dva symbolick? d?tumy: p?d Bastily 14. j?la 1789 vo Franc?zku a z?sah pol?cie proti ?tudentom na pra?skej N?rodn? t??d? 17. novembra 1989 s n?sledn?m p?dom totality v ?eskoslovensku.

Rok 1968

Augustov? inv?zia vojsk Var?avskej zmluvy do ?eskoslovenska v roku 1968 patr? k najdramatickej??m udalostiam modernej hist?rie ?echov i Slov?kov. V plnej nahote odhalila ideologick? vypr?zdnenos? a agres?vno-repres?vnu podstatu socializmu sovietsko-stalinsk?ho typu, ktor? tragicky zdeformoval viac ne? ?tyri desa?ro?ia na?ich spolo?n?ch dej?n.

Kres?anstvo v dejin?ch Slovenska

V d?och 27. ? 29. j?na 2000 usporiadali Historick? ?stav Slovenskej akad?mie vied v Bratislave a Slovensk? historick? spolo?nos? pri SAV vedeck? konferenciu s n?zvom Kres?anstvo v dejin?ch Slovenska. Konferencia sa konala v priestoroch Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komensk?ho v Bratislave. Uveden? zborn?k obsahuje vedeck? ?t?die, ktor? vznikli po rozpracovan? pr?spevkov z konferencie.

M?ty na?e slovensk?

Kniha rozober? z?kladn? kamene slovenskej mytol?gie od Ve?kej Moravy, cez Mat??a ??ka, J?no??ka, ?t?ra, ?tef?nika, Hlinku, Tisa a? po Hus?ka a m?ty obdobia komunizmu. Autori (archeol?govia, jazykovedci, etnol?govia, historici, publicisti) upozor?uj?, v ?om sa obsahy m?tov rozch?dzaj? s v?sledkami v?skumov. Porovn?vaj? m?tick? pr?behy r?znych etn?k a prich?dzaj? k z?veru, ?e Slov?ci s? rovnak?mi ?m?tomaniakmi? ako v?etci ostatn?, preto?e rovnako ako v?etci ostatn? sn?vaj? o ?ivote bez ?tlaku a n?silia.

Najpolitickej?ia veda

Adam Hudek, PhD. (1979), od roku 2003 pracuje v Oddelen? dej?n vied a techniky Historick?ho ?stavu Slovenskej akad?mie vied v Bratislave. Venuje sa predov?etk?m dejin?m a te?ri? historiografie so zameran?m na ?esk? a slovensk? v?voj v 20. storo??. Sk?ma problematiku kon?truovania obrazu n?rodn?ch dej?n a dej?n vedecko-v?skumn?ch in?tit?ci? v stredoeur?pskom regi?ne.

Slovensko a svet v 20. storo??

Kapitoly z dej?n 20. storo?ia, ktor? tvoria t?to knihu, predstavuj? d?le?it? momenty hist?rie modern?ho Slovenska v meniacom sa svete. Autori ? kolegovia, priatelia a ?iaci PhDr. Valeri?na Bystrick?ho, DrSc. v nich ?itate?om pon?kaj? v?sledky svojho v?skumu.

Z dej?n demokratick?ch a totalitn?ch re?imov na Slovensku a v ?eskoslovensku v 20. storo??

Autormi jednotliv?ch pr?spevkov v publik?cii s? renomovan? odborn?ci z Historick?ho ?stavu SAV a z vedeck?ch akademick?ch a univerzitn?ch pracov?sk na Slovensku a v ?eskej republike. Je ur?en? v?etk?m z?ujemcom o dejiny Slovenska v 20. storo??, osobitne odbornej verejnosti, u?ite?om dejepisu v?etk?ch stup?ov, ?tudentom stredn?ch a vysok?ch ?k?l a zainteresovanej verejnosti. Predov?etk?m je v?ak skromn?m, no ?primn?m darom kolegovi a priate?ovi Ivanovi Kamencovi.

Idea ?eskoslovensk?ho ?t?tu na Slovensku 1918 ? 1939

?Idea ?eskoslovensk?ho ?t?tu jednotn?ho ?eskoslovensk?ho n?roda? je pre slovensk?ho i ?esk?ho historika t?mou provokuj?cou a kontroverznou. Napriek ve?kej produkcii k dejin?m medzivojnov?ho ?eskoslovenska vych?dzaj?cej po r. 1990 na oboch stran?ch rieky Moravy, aj napriek pokra?uj?cemu zbli?ovaniu poh?adov, nedospejeme pravdepodobne nikdy k jednotn?mu stanovisku. Pre oba na?e n?rody toti? t?to ?t?totvorn? koncepcia zohrala rozdielnu ?lohu a jej sk?manie m? ? paradoxne ? azda v???? v?znam pre Slov?kov, ktor? ju vo v???ine odmietli, ako pre ?echov, ktor? ju dok?zali bez v????ch probl?mov akceptova?.

Kult?ra v dejin?ch dejiny v kult?re

Publik?cia so svojimi interdisciplin?rnymi pr?stupmi prin??a do slovenskej historiografie nov? poh?ady a podnety na v?voj slovensk?ho kult?rneho ?ivota v prvej polovici 20. storo?ia. Autorka sleduje dynamick? a ?asto protire?iv? osudy popredn?ch reprezentantov slovenskej kult?ry z rozdielnych ideologick?ch t?borov. Sna?? sa pochopi? ich umeleck? postoje, resp. ich spolo?ensk? aktivity v politick?ch syst?moch, v ktor?ch ?ili a p?sobili.

Od symbolu k slovu

Kolekt?v slovensk?ch a ?esk?ch historikov pribli?uje ?itate?om tejto knihy rozmanit? podoby komunik?cie stredovek?ch ?ud?. V ?om sa podobalo a v ?om bolo ?plne odli?n? dorozumievanie vtedy a dnes? Ak? inform?cie sa ??rili alebo utajovali, ak? bola ich v?povedn? hodnota a ak? vzdialenosti ?i prek??ky bolo potrebn? prekon?va? pri odovzd?van? posolstva? Nezap?sobili obrazov? symboly, ritu?ly a gest? ove?a ??innej?ie ako hovoren? slovo? Pri h?adan? odpoved? na tieto, ale aj viacer? in? ot?zky autori z?rove? ?itate?ovi pon?kaj? poh?ad na svet, v ktorom ka?dodenn? priebeh ?ivota sprev?dzal zvuk zvonov, naj?alej sa dovidelo z hradnej ?i mestskej ve?e a d?le?it? spr?vy oznamoval hl?snik.

Hradn? kuchyne a ??achtick? stravovanie v ranom novoveku

Prestret? stoly s navaren?m jedlom, pri ktor?ch sa stretla ??achtick? rodina s dvoranmi a ?radn?kmi, pr?padne pozvan?mi hos?ami, boli v?sledkom cel?ho komplexu ?innost?, pomocou ktor?ch sa potraviny menili zo surov?n na hotov? pokrm. T?to kniha predstavuje cel? tento zlo?it? proces a je v na?ej historiografii doposia? ojedinel?m spracovan?m t?my ??achtick?ho stravovania zachyten?ho v celej ??rke t?my.

Revol?cia 1848/49 a historick? pam??

Na dne?nom ?zem? Slovenska sa od druhej polovice 19. storo?ia pestovali a rozv?jali dva z?kladn? pr?behy revol?cie 1848/49: pr?beh uhorsk?ch/ma?arsk?ch osema?tyridsiatnikov, ktor? bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj po?etn?ch Slov?kov), a pr?beh slovensk?ch osema?tyridsiatnikov, ktor? bojovali pod hurbanovskou z?stavou. V ma?arskom prostred? sa kultu revl?cie uj?mali r?zne politick? a soci?lne skupiny, od opozi?n?ch politikov a? po kalv?nsku cirkev, ktor? t?m manifestovala odpor vo?i katol?ckym Habsburgovcom. Por??ka pri Viedni a n?sledn? repres?lie prispeli k m?tiz?cii revol?cie a jej hrdinov. Slovensk? strana nemohla vzh?adom na m?lopo?etnos? n?rodn?ch aktivistov a ich politick? slabos? konkurova? v tomto smere ma?arskej dominancii.

Stredovek? mesto a jeho obyvatelia

Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.

"?udo?r?t" v Hornom Uhorsku

B?la Gr?nwald, s ktor?ho menom sa sp?ja zatvorenie troch slovensk?ch gymn?zi? a Matice slovenskej, sa stal najnegat?vnej?ou postavou slovenskej n?rodnej pam?ti. ?o ho motivovalo, ako sa d? jeho konanie vysvetli?? D? sa jeho protislovensk? vystupovanie vysvetli? jeho osobn?m ?ivotn?m pr?behom?

Slovensko ? po?sk? vz?ahy 1918 ? 1945 o?ami diplomatov

Publik?cia sa zaober? vz?ahmi medzi Slovenskom a Po?skom v obdob? od roku 1918 do roku 1945, a to prostredn?ctvom poh?adu diplomatov. Je venovan? 100. v?ro?iu narodenia prof. Henryka Batowsk?ho, ktor? bol v?znamn?m po?sk?m historikom a odborn?kom na slovensko-po?sk? vz?ahy. Obsahuje pr?spevky autorov, ktor? sa zameriavaj? na r?zne aspekty vz?ahov medzi Slovenskom a Po?skom. Jednotliv? state s? zalo?en? na dokumentoch z arch?vov a obsahuj? anal?zy diplomatick?ch vz?ahov a rokovan? medzi Slovenskom a Po?skom v danom obdob?. Publik?cia m? v?znam pre slovensk? a po?sk? hist?riu a politiku, preto?e sa zameriava na d?le?it? historick? moment, ktor? ovplyvnil vz?ahy medzi t?mito dvoma krajinami.

Formovanie a ?innos? ?stredn?ch org?nov ?t?tnej spr?vy na auton?mnom Slovensku

Publik?cia sa zameriava na vznik, formovanie a ?innos? z?kladn?ch zlo?iek ?strednej ?t?tnej spr?vy - vl?dy a ministerstiev Slovenskej krajiny. Sleduje gen?zu, ?trukt?ru a kompetencie org?nov ?t?tnej moci nielen na ?rovni jednotliv?ch auton?mnych ?radov, ale aj v rovine vz?ahov s centr?lnym apar?tom ?t?tnej spr?vy v Prahe.

Od predjaria k normaliz?cii

Vo?n? pokra?ovanie publik?cie Predjarie. Pod?va syntetizuj?ci poh?ad na diskontinuitn? obdobie rokov 1968 ? 1971 na Slovensku, v ?eskoslovensk?ch s?vislostiach. T?to etapa v?voja rozhodla o smere v?voja v ?al??ch dvoch desa?ro?iach na?ich dej?n.

?ensk? emancip?cia

Dejiny ?enskej emancip?cie nemo?no vn?ma? izolovane od in?ch fenom?nov politick?ch, soci?lnych a intelektu?lnych dej?n. Je nesporn?, ?e v obdob? prelomu 19. a 20. storo?ia bol v strednej Eur?pe dominuj?cou ideol?giou nacionalizmus. Toto tvrdenie plat? e?te v?raznej?ie v r?mci dej?n jednotliv?ch n?rodn?ch hnut? v Rak?sko-Uhorsku. My?lienky emancip?cie ?ien a snahy o ich praktick? nap??anie v prostred? n?rodoveck?ch komun?t sa teda rozv?jali v r?mci nacionalistick?ho diskurzu. Bolo to celkom prirodzen?, ke??e ?nacionalizmus znamenal pre rozvoj emancip?cie ?ien v?razn? impulz.? ?zka s?vislos? medzi dejinami ?enskej emancip?cie a dejinami nacionalizmu predstavuje z?kladn? v?chodisko pri koncipovan? predkladanej publik?cie.

Od osmi?ky k osmi?ke

Pri sledovan? kr?tkych a relat?vne pokojn?ch dejinn?ch ?sekov m??u pokusy o uchopenie z?chytn?ch bodov v ich historickom v?voji sp?sobova? ?a?kosti. Napr?klad vznik ?t?tov, revol?cie alebo ?t?tne prevraty zv???a sprev?dza ve?k? budovate?sk? aktivita, prestavba spolo?nosti, obrana nov?ho stavu vo?i cudzine ?i reformy v mnoh?ch oblastiach. Efekt a kontinuitu t?chto javov v?ak preveria a? desa?ro?ia, ?o je pri kr?tkom trvan? t?chto fenom?nov ?asto problematick?. V slovensk?ch dejin?ch je tak?mto pr?kladom dvadsa?ro?ne medzivojnov? obdobie. Dolu je ohrani?en? prevratom roku 1918, rozpadom Rak?sko-Uhorska a vznikom ?eskoslovenskej republiky, jeho horn? medzn?k tvoria z?sadn? ?zemn? rev?zie a straty ?eskoslovenska po Mn?chovskej konferencii a Viedenskej arbitr??i na jese? 1938, po ktor?ch nasledovala zmena ?t?topr?vneho usporiadania ?t?tu po vyhl?sen? auton?mie Slovenska a postupn? odklon spolo?nosti od demokratick?ch z?sad. Obdobie trvania ?eskoslovenskej republiky charakterizovalo ?silie jej predstavite?ov o udr?anie ?t?tu, jeho pevnosti a obh?jenie jeho samotnej existencie vo?i expanz?vnym susedom i nest?lym ve?mociam. Vo vn?tornej politike bolo nevyhnutne zabezpe?i? podmienky na tieto ciele v n?rodnostnej, administrat?vnej, legislat?vnej oblasti a v mnoh?ch in?ch sf?rach. V zaujme naplnenia t?chto z?merov sa podniklo mnoho krokov, ktor? si vy?adovali kompromisy i taktizovanie, pri?om aj tu plat?, ?e efekt a kontinuitu niektor?ch z nich preveria a? desa?ro?ia.

Dejiny dopravy na Slovensku 1938 ? 1948 (1950)

Autor publik?cie sa zaober? problematikou ?elezni?nej, cestnej, lodnej a leteckej dopravy na Slovensku v obdob? 1938 ? 1948. Autor sa venuje nielen r?znym form?m dopravy, ale aj problematike organiz?cie a riadenia dopravy v tejto dobe.

Ob?an a ?t?t v modern?ch dejin?ch Slovenska

Oproti predch?dzaj?cim storo?iam sa obyvatelia Slovenska stali v priebehu dvadsiateho storo?ia pr?slu?n?kmi mnoh?ch ?t?tov, v r?mci ktor?ch sa vystriedalo viacero politick?ch re?imov. Pomer medzi ?t?tom a ob?anom sa aj v d?sledku toho dramaticky menil a varioval ako nikdy predt?m v novodob?ch dejin?ch strednej Eur?py. Samotn? ?t?topr?vne zmeny ako aj transform?cie politick?ch re?imov boli d?sledkom r?znych podnetov ? ?irok?ho politick?ho konsenzu, spolo?ensk?ch tlakov zdola, alebo naopak, rozhodnut? ?zkej skupiny el?t. V ka?dom pr?pade mali ve?mi konkr?tne dopady na ?ivot ve?k?ch skup?n obyvate?stva, ?ij?cich na ?zem? ?t?tu a rozlo?enie individu?lnych ?i kolekt?vnych pr?v medzi jednotliv?mi skupinami spolo?nosti. Modelovali nielen vz?ah ?t?tu k ob?anovi, ale aj ob?ana k ?t?tu.

The Role of Magic in the Past

The book is a very diverse collection of papers, in which alongside authors who are recognized experts in the topic and have published several books on the subject of magic are young scholars who have only recently joined the community of 'magical'scholarship.

Vojnov? ?kody a rekon?trukcia Slovenska 1944 ? 1948

Monografia zobrazuje v?voj vojnov?ch udalost? na Slovensku v zornom uhle hospod?rskych a ?iasto?ne aj soci?lnych dej?n. Je zameran? osobitne na hodnotenie vojnov?ch ?k?d a rekon?trukciu v hospod?rstve, infra?trukt?re a zdravotn?ctve.

Ideol?gia naprie? hranicami

Publik?cia sa zaober? hranicami, ktor? sa vyt??ili v Eur?pe po 1. svetovej vojne a po?as nasleduj?cich dvoch desa?ro?? sa stali v?znamn?m faktorom ovplyv?uj?cim politick? a hospod?rsky v?voj kontinentu. Autorsk? kolekt?v sa zameriava sa na ideologick? koncepcie pou?it? pri vyty?ovan? hran?c ?esko-slovensk?ho ?t?tu a venuje pozornos? predov?etk?m ideologick?m transferom medzi eur?pskymi krajinami v medzivojnovom obdob? a ich dosahom na vn?tropolitick? v?voj v ?eskoslovensku a na Slovensku. Z?rove? si v??ma zd?vodnenie ideovej podstaty samostatn?ho slovensk?ho ?t?tu vo vzdel?vacom procese v rokoch 1939 ? 1945. Kniha potvrdzuje skuto?nos?, ?e ideologick? koncepty mali do ve?kej miery schopnos? prekon?va? nov? ?t?tne hranice ustanoven? v Eur?pe po roku 1918. Rovnako v?ak poukazuje, ?e ideol?gie sa st?vali neraz i bari?rami, ktor? neovplyv?ovali iba politick? dianie, ale ?astokr?t dok?zali zabrzdi? i zdanlivo nepolitick? projekty, medzi ktor? patrilo napr. budovanie ve?kej kapit?lovej banky na slovenskej p?de.

Dvojkr?? v silo?iarach bieleho orla

Publik?cia prin??a nov? poznatky na t?mu slovensk? ot?zka v politike po?skej exilovej vl?dy za druhej svetovej vojny, ktor? s? spracovan? na z?klade arch?vnych dokumentov.

P?rodn? asistentky a o?etrovate?ky na Slovensku v rokoch 1918 ? 1938

Monografia pribli?uje za?iatky v?voja o?etrovate?sk?ho vzdel?vania v zahrani?? a u n?s, pri?om podrobne mapuje proces vzniku a utv?rania o?etrovate?sk?ch ?k?l na Slovensku, realiz?ciu r?znych foriem odbornej pr?pravy o?etrovateliek a p?rodn?ch asistentiek. Autorky na z?klade ?t?dia arch?vnych materi?lov pribli?uj? ?innos? p?rodn?ch bab?c a o?etrovateliek v ?stavnej a ambulantnej starostlivosti, ale aj priamo v ter?ne. Poukazuj? na ich pr?nos v starostlivosti o zdravie det? a matiek, ale aj ?al??ch vrstiev obyvate?stva.

Zahrani?n? politika Slovenskej republiky 1939 ? 1945

Pr?ca sa usiluje poda? ucelen? obraz o z?kladn?ch ot?zkach s?visiacich so zahrani?nou politikou a diplomaciou Slovenskej republiky v rokoch 1939 ? 1945, ako aj o okolnostiach, pr??in?ch a d?sledkoch jej vzniku.

Spolo?nos? ? Politika ? Historiografia

??elov?, ?konzumentsk?? ch?panie hist?rie (n?roda, ?t?tu, spolo?nosti, jednotlivca) prin??a so sebou jeden negat?vny d?sledok, lep?ie povedan? nevyhnutn? predpoklad: umel? alebo priam n?siln?, no v?dy programov? preru?enie prirodzenej kontinuity dejinn?ho v?voja. Naj?astej?ie sa to deje vtedy, ke? v r?chlom slede doch?dza k ?t?topr?vnym, resp. k syst?movo-politick?m ?i k in?m revolu?n?m (pseudorevolu?n?m) zmen?m, k celospolo?ensk?m rupt?ram. Na tie boli slovensk? dejiny 20. storo?ia skuto?ne bohat?, ?o vo vedom? spolo?nosti zanech?valo jednak spravidla negat?vne stopy, jednak ?biele miesta?, teda ist? vedomostn? v?kuum, ktor? sa dalo a d? pomerne r?chlo zap??a? p?sobiv?mi, citovo preexponovan?mi argumentmi. Historick? vedomie slovenskej spolo?nosti sa aj v 20. storo?? formovalo v akejsi apologetickej polohe, ?o ?iasto?ne prevzala tie? slovensk? historiografia. Bolo to pochopite?n? a v ist?ch situ?ci?ch aj celkom legit?mne, no ??m ?alej t?m viac sa dan? jav st?val ist?m anachronizmom a brzdou. Podobne to bolo aj s druhou axi?mou slovensk?ch dej?n ? s ich ?dajnou plebejskos?ou.

Politick? a kult?rne transfery medzi Franc?zskom, Nemeckom a strednou Eur?pou (1840 ? 1945): Pr?pad Slovenska

Autori publik?cie s?stredili svoj b?date?sk? z?ujem na problematiku vz?ahu spolo?nosti a jej kult?rneho prostredia a povedomia, ?lohu historicko-kult?rnej pam?ti, kompar?ciu eur?pskych nacionalizmov v 19. a 20. storo?? ako aj na v?skum a komparat?vnu interpret?ciu formovania n?rodn?ch ident?t stredoeur?pskych n?rodov.

Bitky a bojisk? v na?ich dejin?ch

Autor v publik?ci? sumarizuje poznatky o najv?znamnej??ch bitk?ch, ktor? sa natrvalo zap?sali do vojensk?ch dej?n Slovenska, a to od pr?chodu Slovanov na na?e ?zemie a vzniku Samovej r??e do konca protihabsbursk?ho povstania Franti?ka II. R?kociho, resp. do vzniku st?lej arm?dy roku 1715. Popritom venuje pozornos? aj t?m vojensk?m udalostiam, ktor? sa s?ce odohrali mimo ?zemia dne?n?ho Slovenska, ale z?sadn?m sp?sobom ovplyvnili chod na?ich dej?n.

Slovensk? ?t?t 1939 ? 1945

Publik?cia sa venuje politick?m, hospod?rskym, spolo?ensk?m ot?zkam a zahrani?nopolitick?m s?vislostiam jedn?ho z najkontroverznej??ch obdob? na?ich modern?ch dej?n. Hoci od vzniku slovensk?ho ?t?tu uplynulo u? mnoho rokov, jeho historick? reflexia odborn?kmi historikmi i vn?manie ?ir?ou verejnos?ou je pozna?en? protichodn?mi a? krajn?mi n?zormi.

Trad?cia a dejiny

T?my, na ktor? sa autorka v publik?cii s?stre?uje, prin??aj? ve?k? mno?stvo najrozli?nej??ch ot?zok, na?rt?vaj? pr?stup ved?cich politikov ?SR, Slovenska, Ma?arska a Ruska k formovaniu zahrani?nej politiky, vr?tane vz?ahov, v mimoriadne zlo?itom obdob?. V situ?cii, ke? sa nacistick? ma?in?ria vyd?vala na pochod cez m?lo stabiln? a rozh?dan? Eur?pu, je mimoriadne zauj?mav? sledova? n?zory, motiv?ciu a konanie vl?dnucich kruhov jednotliv?ch kraj?n, ale i reakcie r?znych politick?ch str?n a zoskupen?. Kr?tka medzihra, za trvania diplomatick?ch vz?ahov medzi ?ud?ckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v obdob? pred za?iatkom druhej svetovej vojny, dlh? roky zatajovan?, ilustruje nielen politick? pokus pod dozorom Berl?na, ale aj vn?torn? korene dobov?ho slovensk?ho rusofilstva. Pozornos? si zasluhuj? zahrani?nopolitick? ?vahy reprezentantov r?zneho n?zorov?ho zamerania, ich protire?enia, predstavy, n?deje a sklamania. V?etky otvoren? ot?zky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dost?vali na diplomatick? sc?nu a podnecovali rozpory zainteresovan?ch ?t?tov. Pre mal? krajiny strednej a juhov?chodnej Eur?py, ktor? sa napokon ocitli v podru?? Sovietskeho zv?zu, ovl?dan?ho J. V. Stalinom, za?ala dlh? a strastipln? cesta k vzdialenej vidine slobody.

Analytick? historiografia versus n?rodn? dejiny

Cie?om monografie je jednak pouk?za? na ideologick? podmienenos? a pom?lenos? n?rodn?ch historiografi?, jednak navrhn?? opatrenia, ktor? by umo??ovali kritick? reflexiu deformuj?cich vplyvov, ktor? m??u ma? na historick? b?danie naivn? koncepcie be?n?ch ?ud?. Nakoniec cie?om tejto knihy je navrhn?? teoretick? pr?stup k analytick?mu ?t?diu fenom?nu utv?rania soci?lnej reality ?n?rodov" v obdob? uplynul?ch dvoch storo??. Autor predklad? alternat?vny pr?stup k ?t?diu minulosti, v ktorom historik neuva?uje o ?n?rode" ako objekt?vnej entite, ale ako o kateg?rii soci?lnej praxe, o pojme a predstave a identifika?nom r?mci, ako o ideovo-kult?rnej a politickej forme organiz?cie spolo?nosti, ktor? sa na r?znych miestach sveta za?ala objavova? v priebehu 19. storo?ia a v 20. storo?? sa v celosvetovom meradle stala de facto jedinou predstavite?nou formou soci?lneho usporiadania ?udsk?ch spolo?nost?.

Moderniz?cia v?chovy a vzdel?vania na Slovensku v 2. polovici 20. storo?ia

Autorka publik?cie sa sna?? o interdisciplin?rny pr?stup k t?me ? postihn?? ot?zky vzdel?vania na Slovensku 50. a 60. rokov v relevantn?ch soci?lnych, ekonomick?ch a kult?rnych s?vislostiach.

Slovensk? republika 1939 ? 1945 v medzin?rodn?ch s?vislostiach

Medzin?rodn? s?vislosti v?voja Slovenska a slovenskej ot?zky v rokoch 1939 ? 1945 spadaj?ce do obdobia vojensk?ho, politick?ho a ideologick?ho konfliktu medzi ?t?tmi protihitlerovskej koal?cie a krajinami Osi predstavuj? nedelite?n? s??as? slovensk?ch modern?ch dej?n. S??asne reflektuj? politiku jednotliv?ch ve?moc? a ?al??ch ?t?tov vo?i strednej Eur?pe s osobitn?m zrete?om na Slovensko. V r?mci tejto ?irokej t?my sa autori pok?sili zdokumentova? a zhodnoti?, ?i uveden? ?t?ty a ich politick? reprezent?cie ch?pali Slovensko a slovensk? ot?zku ako objekt alebo subjekt medzin?rodn?ch vz?ahov dan?ho obdobia a ak?m sp?sobom s n?m r?tali v povojnovej Eur?pe.

Na ceste k liter?rnej vz?jomnosti

Kontakty Adama Junoszu Ro?ciszewsk?ho so Slov?kmi v tridsiatych rokoch 19. storo?ia tvoria jednu z m?lo zn?mych kapitol slovensko-po?sk?ch liter?rnych vz?ahov. Publik?cia nezn?mych listov Slov?kov Ro?ciszewsk?mu z Rukopisn?ho oddelenia Jagelovskej kni?nice prin??a viacero zauj?mav?ch a cenn?ch faktov z tohto obdobia a pribli?uje portr?t gr?fa Ro?ciszewsk?ho ako osobit? typ po?sk?ho vlastenca a slovansk?ho obrodenca, ktor? sa stal ?ivou legendou v nap??an? Koll?rovskej liter?rnej vz?jomnosti medzi Slovanmi.

Par??ska konferencia 1946 a mierov? zmluva s Ma?arskom

Par??ska konferencia v roku 1946 bola v?znamn?m medzn?kom v eur?pskych dejin?ch. Mierov? konferencia uzatv?rala vojnov? konflikt so spojencami Nemecka, ktor? sa na jeho strane z??astnili bojov proti demokratickej koal?cii kraj?n bojuj?cich proti fa?izmu a nacizmu a jeho spojencom a pr?vr?encom. Rozhodnutia mierovej konferencie, najm? v ot?zkach hran?c, s? dodnes nosn?m prvkom eur?pskej bezpe?nosti a naru?enie tejto rovnov?hy by malo netu?en?, a najm? nepriazniv? d?sledky pre eur?psku stabilitu. S??as?ou mierov?ch vyjedn?van? a predmetom mierov?ch zml?v boli ot?zky politick?ho usporiadania, mechanizmu politickej kult?ry, ekonomick?ch a hospod?rskych vz?ahov, z?n obchodu a medzin?rodn?ch l?ni? vyu??vania medzin?rodn?ch koridorov riek ?i vzdu?n?ho priestoru, rie?enia d?sledkov druhej svetovej vojny, repar?ci? a re?tit?ci?. Mierov? zmluvy vytv?rali r?mce pre medzin?rodn? vz?ahy aj vn?torn? politiky. Bola to konferencia o d?sledkoch politiky Nemecka, ale bez Nemecka.

Emancip?cia ?idov ? antisemitizmus ? prenasledovanie

Zborn?k pr?c historikov prednesen?ch na symp?ziu usporiadanom nemecko-?eskou a nemecko-slovenskou komisiou historikov v roku 1996

Rozpad Uhorska a trianonsk? mierov? zmluva

Autorsk? t?m prim?rne nesk?ma udalosti rokov 1918 ? 1920 v strednej Eur?pe, t. j. rozpad Rak?sko-Uhorska a dezintegr?ciu Uhorska, vznik ?eskoslovenska, Ma?arska a Trianonskej mierovej zmluvy. Nevenuje sa politick?m dejin?m v klasickom zmysle slova, ale sk?ma pr?behy, ktor? o t?chto udalostiach vznikli za uplynul?ch dev??desiat rokov a ich miesto a p?sobenie v r?znych kontextoch spolo?ensk?ho ?ivota.

Rok 1968 a politick? v?voj na Slovensku

Predkladan? pr?ca sa nezaober? cel?m spektrom udalost? demokratiza?n?ho v?voja v ?SSR (1963 ? 1968). Z geografick?ho h?adiska sa orientuje predov?etk?m na slovensk? ?as? republiky (i ke? nem??e abstrahova? od v?voja v celej ?SSR a v sovietskom bloku) a z tematick?ho h?adiska len na politick? v?voj.

Rozbitie alebo rozpad?

Udalosti v d?och 14. a 15. marca 1939 predstavuj? v?znamn? medzn?ky ?esk?ch a slovensk?ch dej?n. Do?lo k rozbitiu, alebo k rozpadu republiky? Autori kolekt?vnej monografie pon?kaj? interpret?cie tohto procesu v kontexte medzin?rodn?ho aj vn?tropolitick?ho v?voja ?esko-Slovenska.

Tote Grenze oder lebendige Nachbarschaft?

?M?tva hranica alebo ?ul? susedsk? vz?ahy??, p?ta sa autor v n?zve publik?cie, ktorej t?mou s? rak?sko-slovensk? vz?ahy v obdob? medzi koncom druhej svetovej vojny a n?silne ukon?enou ??eskoslovenskou jarou? v auguste 1968. Odpove? na polo?en? ot?zku h?adal autor nielen v arch?voch v Rak?sku, ale i na Slovensku a v ?eskej republike. V?sledkom tohto pozoruhodne rozsiahleho arch?vneho v?skumu, ako i ?t?dia rak?skej, slovenskej i ?eskej odbornej literat?ry je komplexn? spracovanie t?chto bilater?lnych vz?ahov v rokoch 1945 ? 1968.

Castrum Salis

Castrum Salis bol v 11. ? 12. storo?? jedin?m hradom v severnom pohrani?? Uhorska na hraniciach s Po?skom a Rusou. Spom?na sa v najstar??ch uhorsk?ch nara?n?ch prame?och v Gesta Hungarorum od anonymn?ho not?ra Bela III. a v Uhorsko-po?skej kronike. Zachovalo sa o ?om iba ve?mi m?lo ?dajov, a preto sa zaradil medzi tie v?asnostredovek? hrady, ktor? s? medzi historikmi predmetom r?znych dohadov, pochybnost? ?i zm?to?n?ch interpret?ci?. Napriek tomu Castrum Salis umo??uje lep?ie pochopi? nielen dejiny severn?ho pohrani?ia Uhorska v 11. ? 12. storo??, ale aj najstar?ie dejiny ?ari?a. V ?ase arp?dovsk?ch kr??ov str??il severn? pohrani?ie Uhorska a cestu za Karpaty, po ktorej sa vyv??ala so? zo Sedmohradska do okolit?ch kraj?n. A pr?ve v?aka svojej polohe a v?znamu, ktor? zohr?val v so?nom obchode dostal meno Castrum Salis (so?n? hrad).

Pod z?stavou Kurucov

V priebehu viac ako poldruha storo?ia priniesla historick? veda ?irok? spektrum n?zorov na protihabsbursk? povstania a ?asto protichodn? hodnotenia ich jednotliv?ch udalost?, v z?vislosti nielen od obdobia a miesta ich vzniku, ale i n?rodnost?, konfesie ?i politick?ch postojov historikov, a to aj vn?tri n?rodn?ch historiografi?. Kniha m? preto nielen amb?ciu poda? preh?ad gen?zy ich najd?le?itej??ch udalost? a procesov, ich pr??in, priebehu a d?sledkov v kontexte vn?tropolitick?ho v?vinu krajiny i medzin?rodn?ch podmienok. Sna?? sa ich hodnoti? objekt?vne, bez predpojatosti a predsudkov, bez nekritick?ho vyzdvihovania ?i zatracovania ich vodcov, v dobovom historickom kontexte. Kniha je ur?en? predov?etk?m ?tudentom slovensk?ch univerz?t odboru hist?ria, arch?vnictvo a u?ite?stvo dejepisu, ako doplnkov? ?tudijn? literat?ra pre predmety slovensk? dejiny ran?ho novoveku a in? povinne volite?n? a v?berov? predmety. Popri ?tudentoch m? amb?ciu oslovi? aj u?ite?ov dejepisu na z?kladn?ch a stredn?ch ?kol?ch a v?etk?ch milovn?kov na?ej hist?rie. 576 s. + XVI obr. pr?loha + XVI mapov? pr?loha

Soci?lna discipliniz?cia a zrod modernej spolo?nosti

Soci?lna discipliniz?cia predpoklad? zavedenie ?pecifickej formy soci?lneho poriadku, ktor? je vo v?etk?ch svojich podsyst?moch determinovan? vz?ahom nadriadenosti a podriadenosti. Tak?to forma soci?lnej discipliniz?cie sa neobjavuje vo v?etk?ch mocensk?ch syst?moch, ale len v eur?pskych krajin?ch, lebo len tu od 16. storo?ia z?merne zasahuje v?etky vrstvy obyvate?stva.

Pam?ti slovensk?ho diplomata

Spomienkov? pr?ca slovensk?ho diplomata z obdobia Slovenskej republiky 1939 ? 1945

Slovensk? dejiny v dejin?ch Eur?py

Dejiny Slovenska ch?pan? iba v ?zkom teritori?lnom, ?i dokonca etnickom r?mci, nepredstavuj? samy osebe zmyslupln? oblas? historick?ho v?skumu. Pochopenie ?irok?ho ?asov?ho a priestorov?ho r?mca, v ktorom sa dejiny Slovenska a Slov?kov odohr?vali umo??uje slovenskej historiografi posun?? poznanie historick?ho procesu do novej dimenzie, a t?m aj dosiahnu? vo v?skume nov? kvalitu.

Sondy do slovensk?ch dej?n v dlhom 19. storo??

Publik?cia prin??a nov? poh?ad na dominantn? obdobie v slovenskom n?rodnom pr?behu ? na 19. storo?ie, a to v ?irok?ch ?asopriestorov?ch s?vislostiach.

Slovensk? ?udov? strana v dejin?ch 1905 - 1945

Publik?cia obsahuje ?t?die prednesen? na vedeckej konferencii, ktor? sa konala koncom roka 2005.

Alexander Dub?ek: Od totality k demokracii

Modern? dejiny Slovenska v druhej polovici 20. storo?ia s? v?razne spojen? s menom Alexandra Dub?eka a jeho p?soben?m v reformnom procese roku 1968 a ??as?ou na transforma?nej zmene po novembri 1989. V obidvoch spolo?ensk?ch procesoch bol nielen objektom dej?n, ale vtla?il im aj svoju osobnostn? pe?a? a personifikoval, aj napriek rozdielom spolo?ensk?ho syst?mu, ich kontinuitu. Alexander Dub?ek bol ?avicov? politik, ktor? postupne vyr?stol na politika a ?t?tnika, vyjadruj?ceho t??by a n?deje v???iny ob?anov ?eskoslovenska. ?sil?m o prekonanie totality sa za?lenil do humanistick?ch trad?ci? eur?pskej politiky. Zanechal hlbok? stopu v n?rodnom a ob?ianskom povedom? slovenskej a ?eskej spolo?nosti. ?il v ?om vlastenec, demokrat, humanista a Eur?pan. Svet ho re?pektoval ako slu?n?ho a tolerantn?ho ?loveka v politike a ?ivote.

Na ceste k poznaniu

Kniha Na ceste k poznaniu odha?uje k???ov? momenty zo ?ivota Du?ana Kov??a, jedn?ho z najv?znamnej??ch slovensk?ch historikov. Cez rozhovor s Miroslavom Michelom sa ?itate? vyd? na pozn?vaciu cestu naprie? slovensk?m dejepisectvom ? od jeho sk?u?uj?ceho zovretia dogmami marxizmu-leninizmu a? po ?spe?n? etablovanie na medzin?rodnej sc?ne.

Slovensk? republika 1939 ? 1945

Chronol?gia zachyt?va podstatn? udalosti odohr?vaj?ce sa nielen na ?zem? slovensk?ho ?t?tu v rokoch 1939 ? 1945.

Itineraria Posoniensia

Zborn?k z medzin?rodnej interdisciplin?rnej konferencie na t?mu Cestopisy v novoveku so zameran?m na slovensk? ?zemie a vz?ah cestovate?ov k Slovensku v stredoveku a ranom novoveku.

Kvalita ?ivota v minulosti na?ich miest

Kvalitu ?ivota mo?no vo v?eobecnosti ch?pa? ako ur?it? s?hrn p?sobenia soci?lnych, zdravotn?ch a environment?lnych prvkov v?voja jednotlivcov a spolo?nosti. V podstate ide o objekt?vne podmienky dobr?ho ?ivota a na opa?nej strane je to subjekt?vne pre??vanie tohto dobr?ho ?ivota. Ke? sa vz?a?ujeme od s??asnosti do minulosti, tak n?m v?povedn? hodnota subjekt?vnych faktorov ustupuje do pozadia a v?skum si vy?aduje ve?mi n?ro?n? analytick? pr?stup, pri?om meranie a komponenty kvality ?ivota s? z?visl? od ich kontextovej a kult?rnej podmienenosti.

Z vrcholu na okraj

Publik?cia vo svojich tematick?ch okruhoch poukazuje na jedine?n? charakteristiky a osobitosti mestskej spolo?nosti vr?tane jej mentality, hodn?t a psychol?gie. Ide o sondy do dnes u? straten?ho, no atrakt?vneho sveta mestsk?ch el?t a okrajov?ch, ?poklesnut?ch? skup?n obyvate?stva. Autori prin??aj? svoje poh?ady na spomenut? problematiku vo vybran?ch stredoeur?pskych mest?ch v ?asovom rozmedz? od stredoveku po 20. storo?ie. Prv? ?as? je venovan? mestsk?m elit?m, ich vzostupom, p?sobeniu a strat?gi?m ?pre?itia? na popredn?ch prie?kach spolo?enskej hierarchie. ?ivot na opa?nom konci urb?nnej spolo?nosti pribli?uje druh? ?as?. Spozn?vame v nej osudy tzv. ?nepo?estn?ch? jednotlivcov ?i profesi?, ?alej postoj miest k soci?lne slab??m obyvate?om, zlo?inu alebo k r?znym n?bo?ensk?m men?in?m. Na prv? poh?ad by sa mohlo zda?, ?e jedinci na vrchole i na okraji ?ili v mest?ch akoby oddelene. No v skuto?nosti prich?dzali do kontaktu a chtiac-nechtiac boli vo vz?jomnej interakcii. U? samotn? jestvovanie mestskej spolo?nosti a priestoru bolo toti? faktorom, ktor? ich zjednocovalo.

Ideov? prvky n?rodn?ho pr?behu v dlhom 19. storo??

Publik?cia sleduje zdroje, ktor? ovplyv?ovali v?voj n?rodn?ho vedomia Slov?kov od obdobia p?sobenia Cyrila a Metoda na Ve?kej Morave. Rast z?ujmu o minulos? priniesol humanizmus. Uhorsk? historici u? v 17. storo?? poznali v?etky z?kladn? pramene, p?pe?sk? listiny, buly, legendy a kroniky k ve?komoravsk?mu obdobiu. Vyzdvihovala sa ?loha Nitry ako s?dla knie?a?a Pribinu, ako miesto vysv?tenia najstar?ieho zn?meho kres?ansk?ho chr?mu u n?s, aj ako centrum ?deln?ho knie?atstva. V?etky tieto prvky nabrali nov? rozmer v priebehu 18. storo?ia, ktor? s?visel s rozvojom slovenskej historiografie. Z?klad vedeck?ho historick?ho b?dania polo?ili pr?slu?n?ci jezuitskej historickej ?koly, ktor? pri tvorbe svojich diel vych?dzali z konkr?tnych historick?ch prame?ov. Boli pr?slu?n?kmi uhorsk?ho politick?ho n?roda, ale boli presved?en?, ?e slovensk?mu n?rodu patr? primeran? miesto medzi n?rodmi Uhorska. Na ich my?lienkach stavali n?rodn? buditelia a ?spe?ne ich rozv?jali. Cyrilo-metodsk? problematika v slovenskej historiografii a literat?re dosiahla svoj rozkvet v 19. storo??.

?lovek a pr?roda v ?dlhom? 19. storo??

Predlo?en? text je extraktom r?znych ?vah, svedectvom na?ich (historiografick?ch i subjekt?vnych) deficitov a s??asne prv?m pokusom vypoveda? na relat?vne malom priestore to, ?o v tejto f?ze v?skumu pova?ujeme za najpodstatnej?ie. Jednotliv? kapitoly nie s? ani z?aleka schopn? obsiahnu? v?etky ot?zky, e?te menej v?etky odpovede. Rovnako ich ?rove? a miera ?slovenskej? ?i uhorskej? zakotvenosti je r?znorod?. K niektor?m kapitol?m ? kde to umo??oval v?skum ? s? pripojen? konkr?tne pr?padov? ?t?die, ktor? analytick?m sp?sobom a na konkr?tnej udalosti, jave ?i osobnosti demon?truj? predch?dzaj?ce v?eobecn? t?zy.

Od auton?mie k vzniku Slovensk?ho ?t?tu

Celkov? ?ivot slovenskej spolo?nosti v minulom storo?? rozhoduj?cim sp?sobom ovplyvnil z?nik Rak?sko-Uhorskej monarchie, ??as? slovenskej politickej reprezent?cie na tvorbe nov?ho ?t?tneho ?tvaru a jej rozhodnutie vst?pi? do spolo?nej ?esko-Slovenskej republiky. Vznikli nov? historick? podmienky na uplatnenie n?rodn?ch, politick?ch, hospod?rskych, soci?lnych a kult?rnych amb?cii ak? v minulosti neboli myslite?n?. Rovnako existovali mantinely vn?tropolitick?ho ale mimoriadne zahrani?nopolitick?ho charakteru, ktor? tento proces ovplyv?ovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatn? len to, ?e slovensk? n?rod vstupoval do nov?ho ?t?tneho ?tvaru s historicky podmienen?m spolo?ensk?m hendikepom vypl?vaj?ceho z odli?n?ch podmienok celkov?ho predch?dzaj?ceho spolo?ensko politick?ho v?voja ?esk?ch kraj?n, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Ve?mi r?chlo sa objavili priamo nekompatibiln? predstavy o ?t?topr?vnom postaven? Slovenska v republike a ?al?om budovan? spolo?n?ho ?t?tu. Bolo priam prirodzen?, ?e rast?ce n?rodn? amb?cie slovensk?ho n?roda v podstatnej miere umo?nen? demokratick?mi podmienkami v?voja v novom ?t?te nar??ali na koncep?n? predstavy ?esk?ch el?t jednozna?ne uprednost?uj?cich predov?etk?m snahu vybudova? siln? jednotn? ?t?t. Jeho z?kladom mal by? jednotn? etnicky ?eskoslovensk? n?rod aj vzh?adom k skuto?nosti, ?e v ?t?te existovala siln? etnick? nemeck? komunita. Vybran? publikovan? ?t?die chc? ?iasto?ne prispie? k poznaniu t?chto probl?mov, n?sledkov a d?sledkov pre ?ivot spolo?nosti a jej ?al?ie politick? smerovanie.

Andrej Kme? a slovensk? n?rodn? hnutie

Autor sleduje ak? predstavu mal Andrej Kme? o v?zname roly n?rodovca a ako ju nap??al v praxi. V jeho ?ivote identifikoval tri f?zy: stoto?nenie sa s n?rodn?m hnut?m, osvetov? pr?cu a vedeck? pr?cu so snahou o in?titucionaliz?ciu vedy v slovenskom n?rodnom hnut?. Okrem toho si v??ma jeho postoj k r?znym frakci?m v slovenskom n?rodnom hnut? (Nov? ?kola, martinsk? centrum SNS, hlasisti, skupina okolo F. R. Osvalda). Obraz Kme?a vhodne dop??a i anal?za jeho "posmrtn?ch osudov".

Nacizmus, holokaust, slovensk? ?t?t

Do svojho kni?n?ho v?beru Eduard Ni??ansk? zvolil desa? materi?lov s t?mami, ktor? sa po obsahovej str?nke navz?jom prel?naj?, dopl?uj? a hlavne logicky na seba nadv?zuj?. Ich spolo?n?m menovate?om je historiografick? rekon?trukcia ?innosti politick?ch re?imov v Nemecku a na Slovensku v tridsiatych a ?tyridsiatych rokoch 20. storo?ia - z h?adiska ich ideol?gie, no aj ka?dodennej politickej praxe.

Českoslovenští prezidenti

Čeho se bál Klement Gottwald? Byl Ludvík Svoboda sovětským agentem? Jací byli českoslovenští prezidenti lidé? Jak prožívali svoji moc a odpovědnost a jak je změnila? V čele Československé republiky stálo za dobu její poměrně krátké existence devět osobností, jejichž různorodý profil odráží peripetie, kterým byl tento státní útvar během bouřlivého dvacátého století vystaven.

„Dôjsť silou-mocou na Slovensko a informovať...“

Hlavným cieľom publikácie je sprostredkovať svedectvo D. Lénarda o tábore Majdanek. Autor taktiež oboznamuje čitateľa so životopisným profilom D. Lénarda.

Mohlo by vás zaujímať