Knihy

Publikovaný súbor 15 štúdií venovaných dejinám medzivojnovej ČSR je výsledkom takmer 50-ročného výskumu autorky, ktorý vykonala v archívoch a knižniciach doma i v zahraničí.

Zborník prác historikov prednesených na sympóziu usporiadanom nemecko-českou a nemecko-slovenskou komisiou historikov v roku 1996

Text analyzuje slovensko-poľské vzťahy v 20. storočí a poukazuje na ich nedostatočné reflektovanie v historiografii i spoločenskom povedomí. Autori upozorňujú, že napriek historickej a kultúrnej blízkosti boli tieto vzťahy často zatienené dominantným vnímaním Československa ako prevažne českého štátu, a to najmä v poľskom prostredí. Podobný prístup sa prejavil aj v českej a poľskej historiografii, ktorá venovala slovenskému aspektu československo-poľských vzťahov len obmedzenú pozornosť. Príspevky skúmajú príčiny tohto stavu, vyplývajúce zo štátoprávneho usporiadania Československa aj zo zjednodušených interpretačných perspektív, a zároveň poukazuje na dôsledky v podobe nižšej miery poznania spoločných dejín.

Dejiny ľavého politického extrému sa pred rokom 1990 zredukovali na dejiny KSČ, resp. dejiny komunistického a robotníckeho hnutia. Pod týmto titulom sa tiež ako celok sprofanovali. Táto téma si znovu našla svojich autorov, ktorí sa jej venujú systematicky, hľadajú adekvátne metódy, stanovujú si výskumné priority a vytvárajú širší publikačný priestor.

Autorka publikácie sa snaží o interdisciplinárny prístup k téme – postihnúť otázky vzdelávania na Slovensku 50. a 60. rokov v relevantných sociálnych, ekonomických a kultúrnych súvislostiach.

Firemné dejiny sú dôležitou súčasťou národných aj svetových dejín. Odrážajú nielen hospodársky, ale aj hospodársko-politický, národný a sociálny vývoj jednotlivých krajín a celých regiónov sveta. Zároveň prinášajú osobné príbehy významných postáv hospodárskeho a spoločenského života na regionálnej, národnej, štátnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Sledovaná firma má významné miesto v hospodárskych dejinách a osobitne v dejinách stavebníctva na Slovensku a v celej strednej Európe, najmä ako priekopník betónového stavebníctva.

Publikácia ponúka komparatívny pohľad na vývoj autoritatívnych režimov v strednej a východnej Európe v medzivojnovom období. Autori sa zameriavajú najmä na krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko a analyzujú, ako sa v týchto štátoch formovali a fungovali režimy, ktoré balansovali medzi demokraciou a diktatúrou. Kniha sa venuje aj otázkam politickej kultúry, inštitucionálneho usporiadania a vplyvu autoritárskych vodcov. Zrozumiteľnou formou približuje menej známe kapitoly dejín európskeho medzivojnového priestoru a kladie otázku, do akej miery boli tieto „mäkké“ diktatúry predzvesťou neskorších totalitných systémov.

Blízki a predsa rozdielni. To je rozpätie, v ktorom sa pohybujú historické osudy a vzájomné vzťahy Slovákov a Čechov. Spoločný pôvod, ktorý je pred nami ukrytý v protohistorických hmlách, vzájomné stýkanie a potýkanie sa v raných dobách historických, spoločný život v habsburskej monarchii, ale v jej rozdielnych častiach a napokon život v spoločnom štáte. Spoločného je toľko, že to niektorých viedlo k sformulovaniu pojmu „československé dejiny“. Ukazuje sa, že tento pojem nie je celkom správny. No nie je korektný ani prístup, ktorý sa usiluje za každú cenu oba národy „historicky oddeliť”. A navyše do odbornej diskusie sa doteraz vždy miešala nejaká ideológia či politika. A to jednak v úsilí presadzovať historickú jednotu, alebo naopak, za každú cenu všetko zjednocujúce potierať. Kniha Dušana Kováča sa usiluje sumarizovať doterajší výskum bez emócií a postranných tendencií. Poskytuje ucelený obraz slovensko - českých vzťahov podnecuje úvahy a diskusiu. Uzatvára jednu a začína novú epochu historického bádania v oblasti slovensko - českých vzťahov.

Životné príbehy zaujímavých postáv, ktoré pomerne významne, nie vždy len pozitívne vstúpili do dejín Slovenska v 19. storočí. Nepriazeň osudu a rôznorodé ľudské záujmy spôsobili, že ich mená a činy sa vytratili z historickej pamäti.

Jednou z najdôležitejších ciest spoznávania a prezentácie každodennosti v dejinách je analýza mestského práva. Mestské právo samo o sebe nie je obrazom reálnej skutočnosti. Je to len istá idea, súbor predstáv o tom, ako by mal mestský organizmus fungovať. V práci sa odzrkadľuje rozdiel i súvzťažnosť medzi želateľným, regulujúcim a deklarovaným na jednej strane a každodennou realitou na strane druhej.