Bratislava na ceste k privilégiu 1291 | História

Milan Rastislav Štefánik ako symbol

Kniha nie je primárne zameraná na osobu slávneho košariského rodáka, na jeho autentický životný príbeh. Záujemca sa v nej dočíta o formovaní posmrtného Štefánikovho kultu, o tom ako sa z astronóma, letca a diplomata, spoluzakladateľa Československej republiky postupne stával národný hrdina.

Piae fundationes

Ranonovoveký štát sa prakticky nepodieľal na budovaní cirkevných, školských a charitatívnych inštitúcií a nepoznal inštitút štátneho rozpočtu s vyčlenenými kapitolami na financovanie uvedených oblastí spoločenského života. Rôzne cirkevné inštitúcie, všetky typy škôl a sociálnych ústavov mohli vzniknúť a pôsobiť len vďaka dostatočne stabilným a výnosným základinám, ktoré zakladali cirkevné a svetské elity vtedajšej spoločnosti. Práca je chronologicky vymedzená obdobím 17. a 18. storočia, konkrétne časovým úsekom, ktorý sa začal nástupom Petra Pázmánya na stolec ostrihomského arcibiskupa v roku 1616 a skončil smrťou Leopolda II. v roku 1792.

Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo

Autori v publikácii využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Práca opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie prináša plnší pohľad, ktorý nesporne obohatí poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia.

Obchodná vojna kráľa Žigmunda proti Benátkam

Začiatkom 15. storočia sa cisár Žigmund Luxemburský pokúsil o hospodársku blokádu Benátskej republiky. Z pozície vládcu kráľovstiev založených na feudálnej tradícii chcel zničiť stelesnenie prosperity a modernosti, pragmatickú a kapitalisticky mysliacu Republiku svätého Marka. V postupnom uskutočňovaní týchto plánov malo mať svoje miesto aj územie dnešného Slovenska.

O historiografii a spoločnosti

Uvažovanie o dejinách je nevyhnutné pre historikov samotných. Nemôžu konať svoju prácu bez toho, aby vnímali spôsob akým dejiny študujú a akým o nich píšu. Ak sa považujú za vedcov, musia si odpovedať prečo, ak nie, aj vtedy si to potrebujú zdôvodniť. Historik musí pri svojej práci vedieť, čo hľadá a čo skúma. V súčasnosti sa historici vyhýbajú pojmom "pravda", "objektivita". Je to prirodzené, pretože tieto pojmy sa ťažko definujú. Ale napriek tomu musí každý historik smerovať k niečomu o čom je presvedčený, že dáva jeho práci zmysel.

Zločin v meste

Publikácia si nekladie za cieľ spracovať dejiny kriminality v mestskom prostredí na celom území Slovenska. Snaží sa podchytiť tému z lokálneho hľadiska. Ako konkrétne mesto riešilo riešilo trestoprávny a kriminologický problém, ako aplikovalo právne normy do praxe a aká bola obsahová náplň zločinnosti v minulosti. Za modelové mesto si autori zvolili Pezinok.

Cesty a diaľnice na Slovensku v medzivojnovom období

Publikácia si kladie za cieľ vysvetliť transformáciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom období v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj podmienený modernizáciou cestnej dopravy a nástupom motorizácie, na druhej strane potrebou prispôsobenia sa novovzniknutým podmienkam medzivojnovej Československej republiky.

Milan Rastislav Štefánik a česko-slovenské zahraničné vojsko (légie)

Jednou z ciest k vytvoreniu spoločného česko-slovenského štátu bolo vojsko utvorené z legionárov v zahraničí. Pri jeho formovaní zohral špecifickú a nezastupiteľnú úlohu Milan Rastislav Štefánik.

Podoby nemecko-slovenského "ochranného priateľstva"

Cieľom predloženej práce je posunúť stav poznania problematiky náboru a nasadenia pracovných síl do Nemeckej ríše. Publikované dokumenty prinášajú nielen informácie o priebehu náboru, o pracovných a životných podmienkach slovenských robotníkov v ríši, o počte naverbovaných občanov, ale pomáhajú tiež dotvárať obraz o jednotlivých aspektoch politicko-ekonomických vzťahov medzi slovenským štátom a „ochrannou“ mocnosťou. Fenomén náboru pracovných síl vníma ako ekonomickú migráciu, ktorého katalyzátorom bola nepochybne vysoká nezamestnanosť na Slovensku v rokoch 1939/1940 a neporovnateľne lepšie mzdové podmienky v Nemeckej ríši. To vysvetľuje počiatočný veľký dopyt produktívneho obyvateľstva po získaní pracovného miesta v Nemecku. Prináša tiež nové poznatky o donucovacích formách a metódach náboru nacionálno-socialistických vojensko-bezpečnostných orgánov po vypuknutí SNP, resp. po prechode frontu cez územie Slovenska na prelome rokov 1944/45, či o okolnostiach kompenzácie nevyplatených miezd v povojnovom období.

Tri jazyky, štyri konfesie

Autor v publikácii poukazuje na okolnosti, ktoré viedli k sformovaniu výraznej konfesionálnej a etnickej heterogenity na severovýchode Uhorska, ako aj na faktory vďaka ktorým sa táto pestrosť rôzne dlhú dobu udržala.

Elektrifikácia v hospodárskom a spoločenskom živote Slovenska 1938 - 1948

Elektrárenstvo bolo hnacím motorom slovenského hospodárstva v období 1938 - 1948 a ovplyvnilo progresívne zmeny vo všetkých sférach života spoločnosti.

Jozef Tiso

Pre mnohých autorov spomedzi historikov, bádateľov z rozličných oblastí, ale aj radových čitateľov sa hodnotenie osobnosti Jozefa Tisa stáva kritériom vzťahu k národu, štátu, fašizmu, demokracii či totalite. Takýto prístup vytvára ideálne podmienky pre vznik rozličných legiend, mýtov a antimýtov, ktoré túto osobnosť buď legendarizujú, alebo démonizujú, čím sa sťažuje objektívne poznávanie života a pôsobenie tohto politika v rôznych etapách vývoja slovenskej spoločnosti. Najschodnejšia cesta k objektivizácii a racionalizácii výskumu všetkých oblastí dejín štátu, národa a jeho reprezentantov, spočíva v publikovaní dobových dokumentov. Práve z toho dôvodu vyšiel aj tretí zväzok dokumentov o publicistickej činnosti Jozefa Tisa.

Milan Hodža na vrchole politickej kariéry

Mimoriadne rozsiahla a bezpochyby veľmi inšpiratívna Hodžova práca patrí k základným prameňom našej politickej kultúry a nášho politického myslenia. Zároveň ukazuje, že mnohé súčasné problémy zďaleka nie sú nové, a poskytuje veľa podnetov na pochopenie dnešného spoločensko-politického života Slovenska.

Storočie škandálov

Cieľom publikácie nie je škandalizovať, ale v širších spoločenských súvislostiach priblížiť naše dejiny cez prirodzené stránky ľudskej povahy, na ktoré by sme ani pri významných osobnostiach našich dejín nemali zabúdať.

Slovensko-nemecké vzťahy 1938 - 1941 (Slowakisch-deutsche Beziehungen)

Slovensko-nemecké vzťahy 1938 - 1941 v dokumentoch I (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1938-1941 in Dokumenten I.)

Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 - 1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.

Slovensko-nemecké vzťahy 1941 - 1945 (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1941 - 1945)

Slovensko-nemecké vzťahy 1941 - 1945 v dokumentoch II. (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1941 - 1945 in Dokumenten II.)

Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 - 1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.

Vzostup a pád hospodárskeho vývoja Slovenska 1942 - 1945

Publikácia prináša prvý komplexnejší pohľad na hospodárske pomery v období 1942 - 1945 na pozadí širších sociálno-ekonomických a medzinárodných hospodársko-politických súvislostí. Autori hodnotia príčiny konjunkturálneho rastu hospodárstva Slovenska v rokoch 1942 - 1943 a postupnej deštrukcie hospodárskych výsledkov vojnovej konjunktúry počas rokov 1944 - 1945.

Štátna moc a spoločnosť na Slovensku 1945 - 1948 - 1989

Vo februári 1948 sa uskutočnilo v celoštátnom meradle rozhodujúce mocenské stretnutie medzi silami demokracie totality. Februárovým prevratom sa začalo obdobie komunistickej diktatúry a Slovensko ako súčasť povojnového obnoveného Československa sa definitívne začlenilo do sovietskeho mocenského bloku.

Za bránami sirotincov

Kniha o počiatkoch ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku je najmä o dejinách sirotincov, o ich zakladateľoch, výchovno-vzdelávacích a konfesionálnych cieľoch, zamestnancoch a finančnom zabezpečení. Samotným sirotám, chovancom týchto ústavov a ich každodennému životu, je venovaný menší priestor, akoby si zaslúžili. Dôvodom je, že chovanci ústavov, úroveň ich zaopatrenia a spôsob zaobchádzania s nimi, ostávali vždy na okraji záujmu ich správcov, dobrodincov i štátnej moci.

Slovensko na ceste k demokracii

Vznik Československa bol oficiálne potvrdený 28. a 30. októbra 1918 dvomi štátoprávnymi aktami - prijatím Vyhlásenia národného výboru Československého v Prahe a Deklaráciou slovenského národa v Martine. Realizácia československej štátnej suverenity na území Slovenska si však vyžiadala ešte takmer dvojročné konsolidačné obdobie, ktoré bolo zavŕšené prijatím Trianonskej mierovej zmluvy v júni 1920. Obdobie medzi týmito medzníkmi bolo pre Slovensko a jeho politické elity mimoriadne náročné.

Boľševizmus medzi Východom a Západom

Publikácia sa venuje obdobiu, v ktorom vznikali kľúčové ideologické a organizačné princípy komunistického hnutia. V centre pozornosti autora stojí politická doktrína ruských boľševikov. Všíma si ju od jej vzniku na okraji ruského politického života až po jej ideologické a politické presadenie sa na pôde revolučne orientovanej medzinárodnej organizácie - Tretej (komunistickej) internacionály - po prvej svetovej vojne.

Historik na cestách

Práca vznikla pri príležitosti významného jubilea Viliama Čičaja

Vojak medzi civilmi, civil medzi vojakmi

Pocta Vojtechovi Danglovi

Key Issues of Slovak and Hungarian History

Kľúčové otázky slovenských a maďarských dejín z pohľadu slovenských historikov.

Občan, spoločnosť, národ

Autor v publikácii skúma niektoré aspekty slovenského historického pohybu a ich reflexiu v historiografii i v laickom historickom povedomí v predchádzajúcich dvoch storočiach. Taktiež sa sústreďuje na politiku a niektoré politické osobnosti v prvom demokratickom režime, teda v prvej Československej republike.

Elity a kontraelity na Slovensku v 19. a 20. storočí

Pri pohľade na slovenské dejiny 19. a 20. storočia dominuje presvedčenie o výrazných personálnych, inštitucionálnych a sociálnych diskontinuitách, ktoré pravidelne postihovali úzku vrstvu "národných elít". Platnosť tejto hypotézy overujú autori/ky knihy na osudoch konkrétnych významných osobností a jednotlivých typologických skupín elít. Spochybňujú zakorenené predstavy o radikálnych kariérnych zlomoch, ktoré často neobstoja v konfrontácii s empirickými dátami.

Pod zástavou cisára a kráľa

Predložená práca je výberom v chronologickom slede na seba nadväzujúcich kapitol, akýchsi hĺbkových sond do vojenskohistorickej problematiky našich dejín od revolúcie 1848 do začiatkov prvej svetovej vojny.

Putovanie dejinami

Autori v publikácii približujú rôzne fenomény vývoja regiónu Orava i jeho obyvateľstva od stredoveku až po polovicu 20. storočia.

Orbis Helveticorum

Po vynájdení kníhtlače prevzala tlačená kniha ako nové informačné médium dôležitú úlohu vo vtedajšej spoločnosti. V stredoeurópskom priestore tvorili Helvetica (publikácie švajčiarskych autorov spolu s knihami tlačenými vo Švajčiarsku) na prelome 15. a 16. storočia podstatnú časť inštitucionálnych knižníc ako aj súkromných knižníc šľachty a silnejúceho meštianstva v strednej Európe. Jednotlivé štúdie skúmajú intenzitu a podoby, ktorými "helvétska kniha" formovala a ovplyvňovala spoločenský a kultúrny vývoj v strednej Európe v 16. - 18. storočí.

Juraj zo Schönbergu

Možno by sme v stredoveku v cirkevnom hodnostárovi očakávali askétu a muža kontemplácie, žijúceho v ústraní od ruchu okolitého sveta. Miesto toho nám pred očami vystupuje pragmatický diplomat, uznávaný vo vysokých politických a cirkevných kruhoch, ktorý strávil veľkú časť života na cestách. Pohyboval sa najmä v stále viac Turkami zasahovanom Uhorskom kráľovstve, vo večnom meste Ríme, rodnom Rakúsku, Rímsko-nemeckej ríši i Švajčiarsku, až nakoniec našiel odpočinok v bratislavskom Dóme sv. Martina.

Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokoch 20. storočia a slovenská ekonomika

Publikácia prináša príbeh plánovaného hospodárstva v Československu v období po skončení druhej svetovej vojny, s jeho reformami i vplyvmi na slovenskú ekonomiku.

Obraz a odraz osobnosti modernej doby

K "70" historikov Jana Peška a Stanislava Sikoru

Za roľníka, pôdu a republiku

Cieľom práce bolo načrtnúť základný pohľad na činnosť slovenskej časti jednej z najvplyvnejších politických strán medzivojnového Československa a jej popredných predstaviteľov.

Rok 1968 a Československo

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa roku 1968 bola iba jedným z mnohých vojenských dobrodružstiev v minulom storočí. To však nespochybňuje fakt, že v moderných dejinách Európy, podľa hodnotenia vojenských historikov, išlo o najväčšiu vojenskú operáciu od skončenia druhej svetovej vojny.

Juraj Slávik Neresnický

Juraj Slávik Neresnický patril medzi nemnohých slovenských politikov, ktorí získali všestranné vzdelanie, európsku rozhľadenosť a našli sebavedomie vstúpiť do aktívnej politiky. Jeho život, dielo, osud je typický pre tú časť slovenských politikov, vzdelancov a inteligencie, ktorí videli a boli presvedčení, že slovenský národ môže zabezpečiť svoju existenciu, rozvoj a rozkvet v spoločnom štáte s českým národom.

Za hranicou sloboda 1948 - 1953

Publikácia sa zameriava nielen na osvetlenie útekov za slobodou, ale objasňuje aj následné kroky Štátnej bezpečnosti, ústiace do série politicky motivovaných procesov , väznenia príbuzných či známych aktérov únosov.

Politik s dušou filozofa

Publikácia o prvom československom prezidentovi T. G. Masarykovi

Antisemitizmus v Uhorsku v 80. rokoch 19. storočia

Na rozdiel od nenaplnených kolektívnych práv etnických menšín sa Židom podarilo dosiahnuť emancipáciu. Po dlhotrvajúcom zápase im bola priznaná aj rovnoprávnosť s rímskymi katolíkmi a protestantmi. Aj napriek vzostupu antisemitizmu Židia až do sklonku monarchie zažívali svoje "zlaté časy". Celkovo bola ich životná úroveň vyššia než u zvyšku obyvateľstva, čo však neznamená, že by tisíce z nich nerozširovali rady chudoby a nezvádzali svoj každodenný boj o prežitie.

Slovenská kultúra v rokoch 1968 - 1970

Monografia zachytáva vývoj a úlohu kultúry v demokratizácii československej spoločnosti v období rokov 1968 - 1970 s dôrazom na slovenské reálie.

Premeny osvety a vybraných školských výchovno-vzdelávacích prostriedkov na Slovensku (1918 - 1939)

V priebehu rokov 1918 - 1939 došlo na Slovensku k nebývalému rozvoju osvety a vzdelávania, rozširovania siete škôl a využívania nových výchovno-vzdelávacích prostriedkov v osvete a školskej praxi.

Slovenský poválečný exil a jeho aktivity 1945 - 1970

Autori publikácie si kladú za cieľ prispieť k diskusii o povojnovom a pofebruárovom vývoji slovenskej spoločnosti, obohatiť doterajšie poznanie a poskytnúť impulzy pre ďalší výskum tejto mimoriadne zaujímavej periódy novodobých dejín.

Thurzovci a ich historický význam

Rod Thurzovcov prežil len štyri generácie medzi aristokraciou, no za tých sto rokov dal Uhorsku dvoch palatínov a jedného kráľovského miestodržiteľa. Túto mnohostrannosť a výnimočnosť predstavuje odbornej, ale i laickej verejnosti práve táto publikácia.

Prešporský pitaval

Autor v publikácii približuje atmosféru stredovekého mesta, načrtáva zásady uhorského trestného práva a opisuje jednotlivé kriminálne a súdne prípady aj trestanie previnilcov.

Branné organizácie v Československu 1918 - 1939

Autor monografie sa v jednotlivých kapitolách sústreďuje na pôsobenie výhradne československých, resp. slovenských vojenských stavovských, občianskych polovojenských a telovýchovných organizácií branného charakteru, ako aj na riešenie otázok súvisiacich s brannou výchovou obyvateľstva v medzivojnovom Československu.

Túžby, projekty a realita

Publikovaný súbor 15 štúdií venovaných dejinám medzivojnovej ČSR je výsledkom takmer 50 ročného výskumu autorky, ktorý vykonala v archívoch a knižniciach doma i v zahraničí.

Palatín Mikuláš Esterházy a jeho dvor

Panovnícke a aristokratické dvory po stáročia formovali charakter spoločnosti, boli nielen mocenskými a politickými centrami, ale aj priestorom umenia, mecenatúry, okázalým javiskom reprezentácie a v neposlednom rade tiež výchovnou školou poskytujúcou vzory správania i dobových noriem. Témou predkladanej práce je sociálne prostredie dvora palatína Mikuláša Esterházyho.

Hrady a hradné panstvá na Slovensku

Kolektívna monografia má za cieľ doplniť poznatky o minulosti našich hradov, s prihliadnutím na skúmanie témy z viacerých hľadísk: z oblasti histórie, právnej histórie ako aj geografie.

Milan Rastislav Štefánik

Publikácia podáva krátky, no ucelený pohľad na život a dielo Milana Rastislava Štefánika. Je bohato ilustrovaná fotografiami z jeho života a fotografiami, ktoré urobil na cestách sám Štefánik.

Slovensko a Československo v XX. storočí

Historický ústav SAV sa sa rozhodol pripomenúť slovenskej historickej obci 70 rokov, ktoré uplynuli od narodenia Dagmar Čiernej-Lantayovej. Pamätná kolektívna monografia je venovaná témam, ktoré jej svojím odborným zameraním boli a sú blízke.

"Zabrániť bahnu morálneho rozkladu"

Kniha sa zaoberá zákonodarstvom a inštitucionálnymi zmenami v sirotskej agende, aj prechodom od súkromnej, spolkovej a cirkevnej dobročinnosti k sociálnej politike štátu. Jednotlivé kapitoly osvetľujú situáciu sirôt z aristokratických, poddanských, meštianskych aj robotníckych rodín. Dokumentujú, ako a prečo všetci pomáhajúci aktéri „bojovali“ o dieťa. Starali sa o siroty a sociálne odkázané deti spravidla v mene určitej skupiny alebo svetonázoru – kresťanského milosrdenstva, židovskej náboženskej spolupatričnosti, solidarity príslušníkov „slušných a usporiadaných“ meštianskych vrstiev, v mene národa, vlasti či štátu.

"Slovenská zem patrí do slovenských rúk"

Prenasledovanie židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1939 – 1945, vychádzajúce z presvedčenia vtedajšieho vládnuceho režimu, že jej príslušníci sú nepriateľmi slovenského národa, vyústilo do obludného systému zákonov a nariadení. Na jeho konci stála pauperizovaná masa ľudí zbavená politických, sociálnych, občianskych i základných ľudských práv. V hospodárskej oblasti siahol štát na všetok majetok v ich rukách. Predkladaná práca sleduje časť tohto procesu – arizovanie, resp. nacionalizovanie židovského pozemkového majetku, ktoré sa malo realizovať ako súčasť novej pozemkovej reformy. Jej hlavným zámerom, prezentovaným verejnosti, bolo vyformovanie silného roľníckeho stavu, "elity a chrbtovej kosti" národa. Veľkolepé ciele sa však naplniť nepodarilo.

Utekl jsem z Osvětimi

Druhé vydanie publikácie, v ktorej autor spracoval zážitky z koncentračných táborov a okolnosti úteku z Osvienčimu.

Život v Žiline v zrkadle jej mestskej knihy

Jednou z najdôležitejších ciest spoznávania a prezentácie každodennosti v dejinách je analýza mestského práva. Mestské právo samo o sebe nie je obrazom reálnej skutočnosti. Je to len istá idea, súbor predstáv o tom, ako by mal mestský organizmus fungovať. V práci sa odzrkadľuje rozdiel i súvzťažnosť medzi želateľným, regulujúcim a deklarovaným na jednej strane a každodennou realitou na strane druhej.

Autonómia: víťazstvo alebo prehra?

Práca sa sústreďuje na pôsobenie HSĽS na československej vnútropolitickej scéne - na jej rokovania s vládou a prezidentom, kooperáciu s opozičnými politickými stranami národnostných menšín, ale aj na jej zahraničnopolitické aktivity vrátane kontaktov radikálneho krídla s iredentistickými kruhmi. Keďže kľúčovým obdobím na presadenie základnej požiadavky HSĽS bola druhá polovica tridsiatych rokov 20. storočia, autor sa sústredil na podrobný rozbor udalostí vymedzených rokmi 1935 - 1938.

Kulak – triedny nepriateľ

Práca zachytáva situáciu na slovenskej dedine a zároveň sa pokúša zhrnúť poznatky o problematike kulakov a bohatých vrstiev dediny v kontexte štrukturálnych zmien v spoločnosti. Výpoveďami ilustruje individuálne prežívanie týchto zmien vo vedomí pamätníkov a rodinných príslušníkov odsúdených kulakov.

Moja pamäť – živá kniha

Československo-poľské vzťahy boli v medzivojnovom období poznamenané tak sporom o hranice v oblasti Téšínska, ako aj ďalšími diplomatickými konfliktmi, v ktorých významnú úlohu hralo poľské obviňovanie Československa z podporovania komunistického hnutia. Situácia sa ešte zhoršila po nástupe tzv. sanačného režimu. Vzápätí sa aj Slávik, ktorý zastával voči Poliakom ústretové a priateľské stanoviská, dostal do problémov, keď napríklad jeho súkromnú cestu do Moskvy v máji 1937 poľská diplomacia prostredníctvom tlače propagandisticky zneužila. Slávikove memoáre sa však netýkajú len výlučne československo-poľských vzťahov, aj keď najmä situácia na Téšínsku, ktoré bolo ohniskom národnostných konfliktov, rezonuje v jeho správach počas celého tohto obdobia. Jeho spomínanie na podklade politických správ a telegramov, ktoré posielal z Varšavy, približuje tiež zložitú poľskú vnútropolitickú i zahraničnopolitickú situáciu tých rokov.

Prvá svetová vojna 1914 – 1918

Druhý zväzok syntetického diela Slovensko v 20. storočí je venovaný prvej svetovej vojne, teda rokom 1914 – 1918. Ide o pomerne krátke obdobie, ktoré trvalo iba o niečo viac ako štyri roky, je však plné vnútornej dynamiky a prevratných zmien. Slovenská historiografia obdobia prvej svetovej vojny sa v minulosti viac sústreďovala na vojenské a politické dejiny. K tomu, aby autori mohli v syntetickej podobe predložiť verejnosti pohľad na slovenskú spoločnosť a jej vývoj vo všetkých európskych a hlavne stredoeurópskych súvislostiach, bolo treba podstatným spôsobom rozšíriť výskum najmä v oblasti hospodárskych a sociálnych dejín, vrátane každodenného života. Pokúsili sa teda stvárniť čo najplastickejší obraz vtedajšej spoločnosti.

V medzivojnovom Československu 1918 – 1939

Tretí diel Slovenska v 20. storočí sa zaoberá mimoriadne dôležitým historickým prelomom v roku 1918 a nasledujúcimi dvoma desaťročiami v dejinách Slovenska. Bola to historická epocha, o ktorej možno v retrospektívnom pohľade bez zveličenia povedať, že mala v slovenských dejinách jedinečný, nezastupiteľný význam.

Čas Herodes alebo šťastný vek?

V historicky veľmi krátkom čase sto rokov niekoľko generácií Slovákov muselo riešiť a rozhodovať o veciach, ktoré iné veľké európske krajiny riešili prinajmenšom vyše dvesto rokov. A tu pramení aj hlavná príčina nášho povestného „zaostávania a večného dobiehania“, ktoré v podstate trvá dodnes a nikdy sa neskončí.

Rok 1968 a jeho miesto v našich dejinách

Rok 1968 je významným medzníkom nielen slovenských či československých povojnových dejín, no je medzníkom i vo vývoji totalitného komunistického systému ako celku. Výsledkom úsilia o reformu socializmu sovietskeho typu, ktoré spájame s rokom 1968, je koniec koncov konštatovanie o nereformovateľnosti tohto systému. Hoci bola okupácia Československa z vojenského hľadiska pre Moskvu úspešnou akciou, v skutočnosti sa ňou začína pád komunizmu v celej strednej a východnej Európe.

Šikova ekonomická reforma a Slovensko

Príbeh Šikovej reformy sa stal procesom, ktorý zasiahol hádam všetky súčasti spoločenského vývoja v Československu 60. rokov 20. storočia – mal dosah nielen na vývoj hospodárstva, ale aj na sféru politickú i sociálnu.

Uhorská rapsódia

Hlavným zámerom , pre ktorý vznikol text tejto publikácie, bolo hľadanie a načrtnutie objektívneho historického obrazu mimoriadnej osobnosti mimoriadnej doby, ktorá má dnešku nielen čo povedať, ale ho aj priamo pripravovala. Potvrdilo sa, že ani vzdialenejšia minulosť nezaniká bez stôp. Úlohou historikov je tieto stopy odkrývať spod nánosov času a zabúdania.

Chronológia dejín Slovenska a Slovákov

Vydávanie historických chronológií s využitím najmodernejších metód práce je v súčasnom období jednou z priorít v bádateľskej a publikačnej činnosti historických vedeckých pracovísk v zahraničí. Slovenská historiografia má oproti ním sklz, ktorý sa snaží vyrovnať práve touto publikáciou.

Na ďalekých cestách, v cudzích krajinách

Raný novovek, v európskej historiografii všeobecne vnímaný ako obdobie 16. až konca 18. storočia, je fascinujúcim obdobím. Slovenská historická veda mu však dlho nevedela doslova prísť na meno. Autorka v publikácii siaha po problémoch, ktoré nie sú „notoricky známe“ a môžu pomôcť pochopiť korene procesov, ktorými žije aj súčasnosť.

Súľov a jeho nemí svedkovia dávnych čias ...

Publikácia sa zmieňuje o výnimočnosti tohto územia z hľadiska prírodných krás. Predovšetkým sa však snaží priblížiť čitateľovi históriu vzácnych stavebných pamiatok nachádzajúcich sa v Súľove-Hradnej. Za múrmi týchto nemých svedkov minulých a nenávratne zašlých čias sa skrývajú životné osudy našich predkov.

Firma Pittel a Brausewetter v dejinách Slovenska

Firemné dejiny sú dôležitou súčasťou národných aj svetových dejín. Odrážajú nielen hospodársky, ale aj hospodársko-politický, národný a sociálny vývoj jednotlivých krajín a celých regiónov sveta. Zároveň prinášajú osobné príbehy významných postáv hospodárskeho a spoločenského života na regionálnej, národnej , štátnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Sledovaný podnik má významné miesto v hospodárskych dejinách a osobitne v dejinách stavebníctva na Slovensku a v celej strednej Európe najmä ako priekopník betónového staviteľstva.

Súdnictvo a súdna prax v mestách Pentapolitany v 16. storočí

Súdnictvo a súdna prax patria na Slovensku k málo prebádaným oblastiam histórie. Monografia je postavená na archívnom výskume v piatich východoslovenských, kedysi hornouhorských mestách v období 16. storočia. Išlo o mestá združené do regionálneho spoločenstva známeho pod menom Pentapolitana, medzi ktoré patrili Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov. Autorka skúma charakter mestského súdnictva a jeho fungovanie v praxi a na konkrétnych prípadoch rozoberá typické delikty i udelené tresty.

Matúš Čák Trenčiansky

Osobnosť Matúša Čáka je v povedomí Slovákov zapísaná veľmi výrazne. Treba povedať, že sa o to nezaslúžili ani tak historici, ale skôr literáti už od čias štúrovcov. V časoch národného obrodenia Slováci hľadali v dávnej minulosti deje a osobnosti, ktoré podľa nich prispeli k budovaniu svojbytnosti etnického spoločenstva žijúceho v naddunajskom priestore Karpatskej kotliny. Okrem veľkomoravskej (svätoplukovskej) a cyrilo-metodovskej tradície sa upäli aj na výraznú postavu uhorských dejín Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorého považovali nielen za pána Váhu a Tatier, ale aj nekorunovaného kráľa územia dnešného Slovenska. Tento náhľad v slovenských vzdelaneckých kruhoch pretrval až do začiatku 20. storočia a určité reminiscencie možno nájsť aj v súčasnosti.

Slovensko a Európa medzi demokraciou a totalitou

Kapitoly publikácie, ktorá vychádza pri príležitosti životného jubilea Bohumily Ferenčuhovej, reflektujú politický, kultúrny, sociálny vývoj, ale tiež aj modernizačné posuny, ku ktorým na Slovensku prichádzalo v 20. storočí počas striedajúcich sa režimov.

Andrej Kmeť a slovenské národné hnutie

Autor sleduje akú predstavu mal Andrej Kmeť o význame roly národovca a ako ju napĺňal v praxi. V jeho živote identifikoval tri fázy: stotožnenie sa s národným hnutím, osvetovú prácu a vedeckú prácu so snahou o inštitucionalizáciu vedy v slovenskom národnom hnutí. Okrem toho si všíma jeho postoj k rôznym frakciám v slovenskom národnom hnutí (Nová škola, martinské centrum SNS, hlasisti, skupina okolo F. R. Osvalda). Obraz Kmeťa vhodne dopĺňa i analýza jeho "posmrtných osudov".

Židovská komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938 – 1945

Autor na regionálnom pôdoryse východoslovenského mesta i okresu Medzilaborce približuje osudy tamojšej židovskej komunity v čase autonómneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.

Černobyľ 1986 minulosť, dôsledky, východiská

Odborníci z rôznych oblastí bádania zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Ukrajiny a Ruskej federácie sa pokúsili objasniť príčiny a dôsledky havárie nielen z pohľadu ďalšieho vývoja jadrovej energetiky, ale aj z hľadiska ochrany ľudského zdravia a prírodného prostredia. Tretia časť publikácie má názov Černobyľ a pamäť.

Slovensko a slovenská otázka v poľských a maďarských diplomatických dokumentoch v rokoch 1938 – 1939

Hlavnou nositeľkou požiadavky autonómneho Slovenska v Československu bola Hlinkova slovenská ľudová strana. Jej poprední predstavitelia počas krízy na jeseň 1938 rozmýšľali aj o iných formách štátoprávneho usporiadania Slovenska ako v rámci Československa, resp. Česko-Slovenska. Poľsko a Maďarsko preto zohrávali dôležitú úlohu v hľadaní politických alternatív slovenských politikov v roku 1938. Územné straty Slovenska v prospech Maďarska a Poľska priniesli v tomto smere korektúru vo vnímaní týchto štátov slovenskými politikmi. Vyjadrením tohto názorového prelomu boli okolnosti vzniku Slovenského štátu a úloha, ktorú pri tejto udalosti zohralo Nemecko.

Revolúcia 1848/49 a historická pamäť

Na dnešnom území Slovenska sa od druhej polovice 19. storočia pestovali a rozvíjali dva základné príbehy revolúcie 1848/49: príbeh uhorských/maďarských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj početných Slovákov), a príbeh slovenských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali pod hurbanovskou zástavou. V maďarskom prostredí sa kultu revlúcie ujímali rôzne politické a sociálne skupiny, od opozičných politikov až po kalvínsku cirkev, ktorá tým manifestovala odpor voči katolíckym Habsburgovcom. Porážka pri Viedni a následné represálie prispeli k mýtizácii revolúcie a jej hrdinov. Slovenská strana nemohla vzhľadom na málopočetnosť národných aktivistov a ich politickú slabosť konkurovať v tomto smere maďarskej dominancii.

Jozef Miloslav Hurban

Predložená publikácia vyšla pri príležitosti 200. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Autori sa snažia postihnúť širokú škálu Hurbanových aktivít, repertoár jeho výrazových prostriedkov, umeleckých žánrov, agitačných a mobilizačných stratégií, ktoré cielene uplatňoval v národnom hnutí. Jozef Miloslav Hurban tak pred nami vystupuje ako muž-bojovník, hlava početnej rodiny, ktorý celoživotne prekračoval hranice svojho súkromia a angažoval sa v takých sférach ako je literatúra a divadlo, cirkev a teológia, národ a politika. V jeho chápaní nešlo o samoúčelné a navzájom izolované aktivity, ale reflektoval ich v duchu dobovej predstavy o prebúdzaní národa ako súčasti národotvorného procesu.

Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století

Kritériá pre hodnotenie kvality politického systému ani pre posudzovanie každého historického javu sa nedajú stanoviť absolútne. Žiadna historická skutočnosť však neexistuje vo vzduchoprázdne, vzniká a prejavuje sa v najrôznejších dobových a priestorových kontextoch, na ktoré treba brať zreteľ. Historická komparistika tak prinajmenšom ponúka zreálnenie pohľadu na konkrétne prostredie a dobu, no v českej historiografii má zatiaľ len okrajové pozície. Publikácia je jedným z pokusov o začlenenie medzivojnového Československa do európskych dejín.

Čistky v Komunistické straně Československa 1969–1970

Čistky v Komunistické straně Československa v letech 1969–1970

Dubčekovo vedenie KSČ lavírovalo, ustupovalo a nakoniec v apríli 1969 uvoľnilo pozície a bolo vystriedané novou garnitúrou v čele s Husákom. Tá začala presadzovať sovietske ponímanie "normalizácie" predovšetkým v samotnej komunistickej strane, no čoskoro ho vnútilo celej spoločnosti

Vzbura slovenských vojakov v Kragujevci

Kragujevská vzbura vypukla pred koncom prvej svetovej vojny. Patrí k najväčším prejavom odporu vojakov rakúsko-uhorskej armády proti vojne, útlaku a hladu. Stav publikácie: obálka mierne opotrebovaná, vystrihnuté venovanie, vnútro vo výbornom stave.

Václav Chaloupecký

Autor sa na pozadí životnej dráhy Václava Chaloupeckého snaží zachytiť nielen premeny českého, respektíve československého dejepisectva prvej polovice 20. storočia, ale v širšom kontexte i peripetia vzťahu Čechov a Slovákov v danom období. Stav publikácie: obálka mierne opotrebovaná, vnútro vo výbornom stave

"Pre blaho nášho ľudu, všetkých našich kráľovstiev a provincií"

Panovanie Márie Terézie sa podľa zvolených priorít a rozsahu reforiem zvyčajne delí na dve časti. Prvá sa začína nástupom na trón a končí sa spolu s rakúsko-pruskými vojnami v roku 1763, druhá je vymedzená rokmi 1763 – 1780. V prvom období sa realizovali reformné opatrenia, ktoré mali vzhľadom na prebiehajúcu vojnu priniesť okamžitý finančný zisk. Tie sa však vzťahovali len na rakúske a české krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 pristúpila viedenská vláda k radikálnym a zásadným reformám, ktoré pravdepodobne zasiahli do všetkých oblastí spoločenského života aj v uhorskej časti monarchie. V historiografii sa prioritne spomína úprava poddanskej otázky, reforma súdnictva, katolíckej cirkvi a školstva. Menej sa už reflektuje skutočnosť, že pod vplyvom kameralizmu a populacionistického učenia sa populácia začala vnímať ako základ bohatstva štátu a početné opatrenia smerovali nielen k jej zvýšeniu, ale aj „skvalitneniu“. S tým úzko súvisela reforma zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i početné nariadenia o ochrane zdravia a ľudských životov.

Palatín Mikuláš Esterházy

Dvor palatína Mikuláša Esterházyho (1583 – 1645) predstavoval v Uhorsku mocenské a politické centrum. Bol priestorom umenia, mecenatúry a okázalým javiskom reprezentácie. Neodmysliteľnou súčasťou dvorskej spoločnosti boli okrem familiárov, mládencov a šľachtických učňov aj osoby, ktoré mali na starosti bezproblémový chod dvora. Zabezpečovali duchovné vyžitie, komfort, pohodlie, ale aj základné záležitosti, medzi ktoré patrilo stravovanie, hygiena či odievanie. Na dvore, mieste prelínania dvoch svetov, privátneho i verejného, sa odohrávali všetky procesy a rituály každodenného života – či to bolo bežné úradovanie a riadenie politických vecí, organizácia vojenských výprav, korešpondencia s ostatnými aristokratmi a rodinnými príslušníkmi, spoločné obedy, pohostenia návštev, cirkevné obrady, riešenie problémov s majetkami a ďalšie opakujúce sa prvky zložitej a komplikovanej každodennosti aristokrata. Výnimku tvorili len občasné vytrhnutia zo zažitého stereotypu v podobe rodových festivít, narodenia potomkov, smrť príbuzných alebo trávenie voľného času na poľovačkách či v kúpeľoch...

Rok 1968 na Slovensku a v Československu

Chronológia udalostí spolu s úvodnou štúdiou, ktorá hovorí o tom, čo predchádzalo roku 1968 v Československu, umožňuje vytvoriť si v nadväznosti na iné historické práce plnší obraz o nedávnej minulosti slovenského a českého národa, o roku, ktorý akoby potvrdzoval, že tradičné „osmičky“ mali v našej spoločnej minulosti nielen nádejeplný, ale neraz i tragický obraz. Publikácia vo výbornom stave.

Rok 1968

Šesťdesiate roky predznamenali novú éru v dovtedy prísne totalitnej, ideológiou zviazanej československej spoločnosti. Po desaťročí, ktoré sa nieslo v znamení zinscenovaných procesov, zatýkania politických oponentov, hľadania a nachádzania nepriateľov vo vlastných radoch, po prvej kríze komunistického režimu prišlo obdobie, ktoré prinášalo zmenu. Prebúdzala sa slovenská kultúra, ktorá vstupovala do jedného zo svojich najplodnejších období.

S ľudom a pre ľud

Publikácia odhaľuje kontinuitu v demokratizačnom vývoji. Poukazuje na impulzy i brzdy v sprievodnej politizácii spoločnosti za monarchie a republiky. Z tejto širšej perspektívy sa venuje aj demokratickej revolúcii v rokoch 1918 až 1920. Ukazuje, že demokratizácia sa spája viac s evolúciou ako s revolúciou. Od rozšírenia demokratických ideí vedie dlhá cesta k ich zakotveniu v legislatíve a ešte dlhšia cesta k tomu, aby sa stali každodennou hodnotou v živote a myslení ľudí.

Vidiecke šľachtické sídla v Spišskej stolici

Predkladaná monografia sa snaží na jednom mieste priblížiť nielen odbornej verejnosti, ale aj nadšencom pamiatok a histórie obytnú šľachtickú architektúru niekdajšieho historického regiónu.

Historik a dejiny

Hoci sa Kamenec najsústavnejšie zaoberá problémom slovenského holokaustu, vždy vnímal dejiny v širokých súvislostiach. Venoval sa kultúre, literatúre, najmä svojim obľúbeným autorom, napr. Alexandrovi Matuškovi, kľúčovým fenoménom slovenskej historiografie, úskaliam i stereotypom moderných slovenských dejín. Jednoducho „hľadal" a „blúdil" v slovenských dejinách a nastavoval slovenskej spoločnosti „pokrivené zrkadlo" jej dejín, čo nikdy nebýva vďačné, ani ľahké. Je to však erudovaný, filozoficky a koncepčne premýšľavý autor s hlbokým osobným ponorom, no zároveň i pochybujúci, intelektuálne kritický s veľkou dávkou autorskej pokory. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Rok 1968 a ekonomická realita Slovenska

Publikácia Rok 1968 a ekonomická realita Slovenska je založená predovšetkým na archívnych prameňoch deponovaných v Slovenskom národnom archíve, resp. v Národnom archíve Českej republiky v Prahe. Štatistické údaje autor čerpal najmä z Historickej štatistickej ročenky ČSSR, ktorá vyšla knižne roku 1985. Takisto použil niektoré už publikované pramene, dobovú i ďalšiu odbornú literatúru.

Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku

Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm. Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke témy.

"Vyjdeme v noci vo fakľovom sprievode a rozsvietime svet"

Verejnými slávnosťami sa spoločnosť reprezentuje, ale aj konštituuje – pretože inscenujú, kto je „náš“ a kto „cudzí“, kto sa aktívne alebo pasívne zúčastňuje osláv alebo na druhej strane kto sa demonštratívne nezúčastňuje či podujatie narušuje. Za monarchie sa účastníci mali stotožňovať s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, v demokratických spoločnostiach zväčša s historickými zakladateľskými osobnosťami a udalosťami (so založením štátu, s povstaním proti predošlému štátu, prijatím ústavy a pod.). Religiózne a svetské prvky sa často prevrstvovali, takže historici hovoria o sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv.

Stredoveké mesto a jeho obyvatelia

Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.

Sťahovanie národov (454 - 568)

Autor publikácie opisuje históriu kmeňov sídliacich v Karpatskej kotline po vyhnaní Hunov. Nikto z nich nezostal v strednej Európe a všetci, víťazi aj porazení, úplne alebo čiastočne, odišli do Talianska. Zároveň sleduje osudy kráľov, ktorí zaujali miesto po Attilovi. Väčšina z nich zostala v jeho tieni. Kmene ktoré porazili Hunov a založili svoje ríše na území ohraničenom Karpatmi, Alpami a riekou Sávou, okrem jednej, zanikli skôr ako k Dunaju prišli Avari.

"Ľudožrút" v Hornom Uhorsku

Béla Grünwald, s ktorého menom sa spája zatvorenie troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej, sa stal najnegatívnejšou postavou slovenskej národnej pamäti. Čo ho motivovalo, ako sa dá jeho konanie vysvetliť? Dá sa jeho protislovenské vystupovanie vysvetliť jeho osobným životným príbehom?

Spoločnosť na Slovensku v dlhom 19. storočí

Dlho sme si mysleli, že o 19. storočí, jeho revolúciách, reformách, o nacionalizme a o myšlienke národného štátu vieme dosť, vlastne takmer všetko. Historici z Historického ústavu SAV a ďalších slovenských inštitúcií však po hĺbkovom výskume prichádzajú s publikáciou, v ktorej čitateľ nájde veľa nového, azda aj prekvapivého o človeku a spoločnosti na Slovensku v tomto dlhom storočí, o jeho sociálnom postavení, o jeho myšlienkovom svete, o zložitých premenách v kultúrnom a politickom svete elít i obyčajného človeka. Obálka i vnútro knihy vo výbornom stave.

Barbora Celjská - Čierna kráľovná

Barbora Celjská uhorská, rímsko-nemecká a česká kráľovná, patrí k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. Napriek tomu zostáva v tieni svojho slávneho manžela cisára Žigmunda Luxemburského. Skôr podivná literárna postava, opradená mýtami a legendami, ako skutočná historická osobnosť. Hoci bola uhorskou kráľovnou bezmála pol storočia a pol druha desaťročia ovládala veľkú časť územia dnešného Slovenska, zostávala dlho mimo pozornosti historikov. Predkladaná kniha je prvou monografiou venovanou tejto nepochybne pozoruhodnej žene – kráľovnej. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Od symbolu k slovu

Kolektív slovenských a českých historikov približuje čitateľom tejto knihy rozmanité podoby komunikácie stredovekých ľudí. V čom sa podobalo a v čom bolo úplne odlišné dorozumievanie vtedy a dnes? Aké informácie sa šírili alebo utajovali, aká bola ich výpovedná hodnota a aké vzdialenosti či prekážky bolo potrebné prekonávať pri odovzdávaní posolstva? Nezapôsobili obrazové symboly, rituály a gestá oveľa účinnejšie ako hovorené slovo? Pri hľadaní odpovedí na tieto, ale aj viaceré iné otázky autori zároveň čitateľovi ponúkajú pohľad na svet, v ktorom každodenný priebeh života sprevádzal zvuk zvonov, najďalej sa dovidelo z hradnej či mestskej veže a dôležité správy oznamoval hlásnik.

Kultúra v dejinách dejiny v kultúre

Publikácia so svojimi interdisciplinárnymi prístupmi prináša do slovenskej historiografie nové pohľady a podnety na vývoj slovenského kultúrneho života v prvej polovici 20. storočia. Autorka sleduje dynamické a často protirečivé osudy popredných reprezentantov slovenskej kultúry z rozdielnych ideologických táborov. Snaží sa pochopiť ich umelecké postoje, resp. ich spoločenské aktivity v politických systémoch, v ktorých žili a pôsobili.

Volebné kampane politických strán na Slovensku počas 1. ČSR

Cieľom tejto publikácie je zachytiť charakter volebnej kampane štyroch najsilnejších politických strán na Slovensku – ľudovej, agrárnej, sociálnodemokratickej a komunistickej – pred parlamentnými voľbami počas prvej Československej republiky (1. ČSR), konkrétne v rokoch 1920, 1925, 1929 a 1935. Výber strán vystihuje dve podstatné hľadiská – politickú silu strán na Slovensku, ako aj široké politické spektrum, od konzervatívnej pravicovej strany cez tradičnú, ale aj centralisticky zameranú, umiernene ľavicovú až po krajne ľavicovú. Autorka sa sústredila na parlamentné voľby, ktoré sú indikátorom politického života v krajine.

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

„Idea československého štátu jednotného československého národa“ je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa vychádzajúcej po r. 1990 na oboch stranách rieky Moravy, aj napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, nedospejeme pravdepodobne nikdy k jednotnému stanovisku. Pre oba naše národy totiž táto štátotvorná koncepcia zohrala rozdielnu úlohu a jej skúmanie má – paradoxne – azda väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, ako pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Československá zahraničná politika 1945 – 1992

Autor chronologickej príručky vychádzal pri jej príprave z praxou overeného poznatku, že základné historické dáta samé osebe síce nemajú rozhodujúci význam pre poznanie minulosti, ale sú jeho nevyhnutným predpokladom. Navyše umožňujú poukázať na tie stránky minulého vývoja – v tomto prípade československej zahraničnej politiky v rokoch 1945 – 1992, ktoré v prácach zovšeobecňujúceho rázu (ale i v učebniciach dejepisu určených pre rozličné typy škôl) chýbajú, lebo ich štruktúra je nevyhnutne iná než vecné členenie a obsahová náplň chronologického prehľadu. Zatiaľ čo v syntetických prácach sa v korelácii so spracúvanou témou kladie dôraz na primeraný výber nosných faktov a čo najúplnejší popis súvislostí medzi nimi, cieľom publikácií zaoberajúcich sa „dejinami v dátumoch“ je priniesť čo najväčšie množstvo relevantných historických dát bez toho, aby sa pri každom uvedenom údaji obligátne poukazovalo na s ním spojené špecifické súvislosti.

Z dejín demokratických a totalitných režimov na Slovensku a v Československu v 20. storočí

Autormi jednotlivých príspevkov v publikácii sú renomovaní odborníci z Historického ústavu SAV a z vedeckých akademických a univerzitných pracovísk na Slovensku a v Českej republike. Je určená všetkým záujemcom o dejiny Slovenska v 20. storočí, osobitne odbornej verejnosti, učiteľom dejepisu všetkých stupňov, študentom stredných a vysokých škôl a zainteresovanej verejnosti. Predovšetkým je však skromným, no úprimným darom kolegovi a priateľovi Ivanovi Kamencovi.

Slovensko a svet v 20. storočí

Kapitoly z dejín 20. storočia, ktoré tvoria túto knihu, predstavujú dôležité momenty histórie moderného Slovenska v meniacom sa svete. Autori – kolegovia, priatelia a žiaci PhDr. Valeriána Bystrického, DrSc. v nich čitateľom ponúkajú výsledky svojho výskumu.

Komunistická strana Slovenska 1.

Táto práca je pokusom o určité zosumarizovanie poznatkov a poskytnutie relatívne uceleného pohľadu na vnútorný vývoj Komunistickej strany Slovenska, imanentne spojený s dejinami Slovenska po druhej svetovej vojne, a to až do takého historického medzníka, akým bola okupácia Československa v auguste 1968.

Najpolitickejšia veda

Adam Hudek, PhD. (1979), od roku 2003 pracuje v Oddelení dejín vied a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa predovšetkým dejinám a teórií historiografie so zameraním na český a slovenský vývoj v 20. storočí. Skúma problematiku konštruovania obrazu národných dejín a dejín vedecko-výskumných inštitúcií v stredoeurópskom regióne.

Mýty naše slovenské

Kniha rozoberá základné kamene slovenskej mytológie od Veľkej Moravy, cez Matúša Čáka, Jánošíka, Štúra, Štefánika, Hlinku, Tisa až po Husáka a mýty obdobia komunizmu. Autori (archeológovia, jazykovedci, etnológovia, historici, publicisti) upozorňujú, v čom sa obsahy mýtov rozchádzajú s výsledkami výskumov. Porovnávajú mýtické príbehy rôznych etník a prichádzajú k záveru, že Slováci sú rovnakými „mýtomaniakmi“ ako všetci ostatní, pretože rovnako ako všetci ostatní snívajú o živote bez útlaku a násilia.

Kresťanstvo v dejinách Slovenska

V dňoch 27. – 29. júna 2000 usporiadali Historický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Slovenská historická spoločnosť pri SAV vedeckú konferenciu s názvom Kresťanstvo v dejinách Slovenska. Konferencia sa konala v priestoroch Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Uvedený zborník obsahuje vedecké štúdie, ktoré vznikli po rozpracovaní príspevkov z konferencie.

Milan Rastislav Štefánik v hlavách a srdciach

Publikácia sa venuje Štefánikovej pamiatke a Štefánikovmu posmrtnému kultu v slovenskej spoločnosti, resp. obrazu/obrazom Štefánika v historickej pamäti Slovákov. Nevypovedá o samotnej osobe Štefánika, ale skôr o spoločnosti, o jednotlivcoch, skupinách a vrstvách obyvateľstva, ktoré si Štefánika osvojovali, stotožňovali sa s ním alebo ho naopak, odmietali.

Rok 1968

Augustová invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 patrí k najdramatickejším udalostiam modernej histórie Čechov i Slovákov. V plnej nahote odhalila ideologickú vyprázdnenosť a agresívno-represívnu podstatu socializmu sovietsko-stalinského typu, ktorý tragicky zdeformoval viac než štyri desaťročia našich spoločných dejín.

Francúzsko a slovenská otázka 1789 – 1989

Autorka v monografii sumarizuje to najdôležitejšie, čo na tému Francúzsko a slovenská otázka na základe vlastného výskumu v archívoch na Slovensku, v Českej republike a vo Francúzsku napísala. Tematiku tejto publikácie ohraničujú dva symbolické dátumy: pád Bastily 14. júla 1789 vo Francúzku a zásah polície proti študentom na pražskej Národní třídě 17. novembra 1989 s následným pádom totality v Československu.

Kľúčové problémy moderných slovenských dejín

Predložená publikácia poskytuje hĺbkový a na dlhodobom štúdiu postavený pohľad na obdobia a udalosti, ktoré zásadným spôsobom formovali súčasnú podobu slovenskej spoločnosti.

Slovensko na začiatku 20. storočia

Zborník štúdií vznikol na základe dvoch vedeckých konferencií, ktoré usporiadal Historický ústav SAV. Prvé podujatie pod názvom Slovensko na prelome 19. a 20. storočia (Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby) sa uskutočnilo 14. – 16. novembra 1995 a druhé na tému Slovenská spoločnosť za prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa konalo 19. – 21. novembra 1996. Obidve konferencie sa uskutočnili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do série vedeckých podujatí, ktoré Historický ústav SA V venoval od roku 1990 kľúčovým problémom a témam v jednotlivých obdobiach slovenských dejín v 20. storočí.

Občianska spoločnosť a politická kultúra

Publikácia čitateľom približuje podiel kultúrnych a politických tradícií, ako aj vonkajších vplyvov na formovanie občianskeho a spoločenského vedomia na Slovensku v medzivojnovom období. Pokúsila sa prispieť k riešeniu otázky, ako sa slovenská spoločnosť vyrovnávala s tradíciami, ktoré si vytvárala po stáročia na pôde býva lej monarchie a ako sa stotožnila s požiadavkami a cieľmi, ktoré pred nich kládla nová nadchádzajúca etapa dejín. Kniha sa faktami, úvahami a analýzami pokúsila upozorniť na rozličné rozmery tohto fenoménu, ktoré môžu byť užitočné pri ďalšom výskume tejto problematiky.

Kapitula pri Dóme sv. Martina

Bratislavská kapitula pri Dóme sv. Martina bola v stredovekom Uhorsku dôležitým cirkevným, ale aj intelektuálnym strediskom, so školou podliehajúcou rektorovi a s vlastnou knižnicou. Pritom jej členovia – prepošti a kanonici – vďaka univerzitným štúdiám, praxi získanej v kancelárii arcibiskupa alebo v Rímskej kúrii poskytovali panovníkom odborné zázemie pri spravovaní kráľovstva. Dejiny kapituly sú tak zároveň dejinami konkrétnych osôb, ktoré na jednej strane plnili sakrálne funkcie vyplývajúce z ich úradu, na druhej strane sa z titulu svojho diplomatického poverenia suverénne pohybovali v pápežskej kúrii alebo na dvoroch panovníkov. Kráľovi nielenže sprostredkovali sobáš, mierové rokovania, ale niektorí z nich mu vo funkcii dvorského lekára predpisovali vhodnú medicínu a prostriedky životosprávy.

Československé menové zlato

Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom tridsiatych rokov 20. storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných i politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť o hmotnosti 18,4 tony opäť vrátila do trezora Štátnej banky československej v Prahe.

Štruktúry moci na Slovensku

Publikácia Štruktúry moci na Slovensku 1948 : 1989 nadväzuje na tituly Zločiny komunizmu na Slovensku 1948: 1989 a Aktéri jednej éry na Slovensku 1948 : 1989 Personifikácia politického vývoja. S určitou mierou zjednodušenia možno povedať, že prvá uvedená práca sa venuje politickým represiám komunistického režimu a druhá jej aktívnym protagonistom, respektíve súbežcom režimu, ktorý represie uskutočňoval. Štruktúry moci na Slovensku 1948: 1989 dopĺňajú tieto práce náčrtom mechanizmu vládnutia, pričom samotná moc mala v zásade perzekučný charakter, a to počas celej existencie komunistického režimu v Československu. Práca je súčasťou poznávania našej nedávnej minulosti; bez jej poznania nie je možné sa s ňou vyrovnať.

Rok 1918 a potom ...

Vznik Československej republiky a s ním spojený zánik Rakúsko-Uhorska nepochybne patrí medzi zlomové momenty našich dejín. Zásadne ovplyvnil vývoj v celej strednej Európe a taktiež aj spoločnosť v slovenskej časti krajiny. Z ostrakizovanej časti populácie, ktorej elity často narážali na nemožnosť napr. pracovného postupu, sa stali súčasťou jednotného štátotvorného národa. Význam tejto udalosti si primárne uvedomujeme pri okrúhlych výročiach vzniku republiky, avšak často si neuvedomujeme rozsah zmien, ktoré sú spojené s touto udalosťou.

Slovensko v labyrinte moderných európskych dejín

Kniha Slovensko v labyrinte moderných európskych dejín sa v jednotlivých kapitolách koncentruje na dynamické 20. storočie, teda na obdobie, ktorému sa historik Milan Zemko profesionálne venoval predovšetkým, a o ktorom bol presvedčený, že bolo aj naším „slovenským" storočím. Keďže ide o texty tematicky rôznorodé, zostavovateľ pri vnútornom členení knihy zvolil chronologický postup.

Pohromy, katastrofy a nešťastia

Katastrofy a rôzne nešťastia sprevádzali ľudské dejiny, mestské prostredie nevynímajúc, prakticky neustále. Tento jav nebol náhodný. Mesto, urbánny priestor, totiž vo svojej prapodstate, okrem iného, predstavuje relatívne veľký zhluk obydlí s vyššou koncentráciou obyvateľstva. Už táto skutočnosť má za následok, že mestá spolu so svojím obyvateľstvom boli prirodzene „disponované“, náchylnejšie, aby sa stávali dejiskom udalostí často majúcich katastrofický charakter.

Rozpravy k slovenským dejinám

Zborník príspevkov je vyjadrením obdivu k dielu a životu Pavla Horvátha

Dubček

Symbol vždy prerastie toho, kto ho zosobňuje, preto ilúzie spojené s rôznymi reformátormi a aktérmi revolúcií, ktorí sa stávajú žijúcimi legendami, môžu byť zavádzajúce, lebo ľudia očakávajú vždy viac, než čo im môže ich kladný hrdina priniesť. To bol aj prípad Alexandra Dubčeka, charizmatického vodcu, ktorý sa stal politickým symbolom pamätného roku 1968.

Slovensko v 20. storočí , 4. zv.

Ambíciou predkladanej syntézy z obdobia dejín Slovenskej republiky (1939 – 1945) je nielen začleniť vývoj slovenskej spoločnosti do celkového kontextu národných dejín 20. storočia, ale aj poskytnúť poznatky o celom tomto komplikovanom období. Konfrontácia s udalosťami prebiehajúcimi nielen v stredoeurópskom priestore má byť snahou zaradiť slovenské dejiny do širších európskych súvislostí a nadviazať tak na predchádzajúce zväzky edície Slovensko v 20. storočí.

Gustáv Husák

V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy", iní „na lavici obžalovaných". Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla" tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho storočnica sa stala vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

Človek vo vojne

Cieľom tejto knihy je charakterizovať najdôležitejšie sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na území Slovenska ako súčasti širšieho kontextu Uhorska a habsburskej monarchie. Sústreďuje sa na dôležité faktory a javy, ktoré prvá svetová vojny spôsobila, posilnila alebo urýchlila. Nie je to kniha o bojových operáciách, ani o diplomatických aktivitách či zahraničnom odboji, ktoré sú už pomerne dobre spracované. Pri charakteristike podmienok výnimočného vojnového režimu a jeho dosahu na spoločnosť prináša sondy do doteraz na Slovensku málo preskúmaných sociálnych a kultúrnych aspektov Veľkej vojny z pohľadu jej radových účastníkov v zázemí a na fronte.

Kapitolami najnovších slovenských dejín

Publikácia Kapitolami najnovších slovenských dejín je zameraná na kľúčové momenty tohto obdobia slovenskej histórie. Neobsahuje, pochopiteľne, všetky, avšak tie, ktoré sú v nej zaradené, bezpochyby prelomovými alebo prinajmenšom dôležitými boli. Zvolená koncepcia, to znamená spojenie problematiky najnovších slovenských dejín s charakterom vedeckovýskumného zamerania Michala Barnovského, určila aj zloženie autorského kolektívu. Základom publikácie sú kapitoly autorov – historikov z oddelenia najnovších dejín Historického ústavu SAV a dopĺňajú ju kapitoly autorov z ďalších historických pracovísk zo Slovenska a taktiež aj kolegov – historikov z Českej republiky.

Slovensko v 20. storočí

Dvadsiate storočie sa uzavrelo, vstúpilo celým svojím objemom „do dejín". To bol vonkajší podnet pre slovenských historikov, aby sa k procesom, ktoré v tomto storočí prebiehali, vrátili, aby sa ich pokúsili zhodnotiť a predložiť čitateľovi fundované odborné dielo. Vznikla myšlienka napísať syntézu slovenských dejín v dvadsiatom storočí v siedmich zväzkoch. Prvý zväzok predkladáme verejnosti.

Dejinné premeny 20. storočia

Publikácia Dejinné premeny 20. storočia je určená všetkým záujemcom o vedecké spracovanie najnovších dejín. Je úprimným prejavom úcty a vďaky i darom profesorovi Pavlovi Petrufovi.

November ‛89

Jadrom publikácie je chronologický prehľad udalostí, spojených s Novembrom '89, ktoré sa viažu predovšetkým na Slovensko, pochopiteľne v celočeskoslovenskom kontexte. Prehľad je členený do dvoch časovo vymedzených celkov. Prvý začína sviečkovou manifestáciou 25. marca 1988, ktorá sa stala jedným z najvýznamnejších prejavov odporu proti komunistickému režimu. Končí 16. novembrom 1989, predvečerom udalostí, ktoré mali vo svojich dôsledkoch zásadný význam pre ďalší vývoj slovenskej a českej spoločnosti. Druhý začína 17. novembrom 1989 a pokračuje až do parlamentných volieb 8. - 9. júna 1990, resp. do volieb ústavných činiteľov a zostavenia federálnej a národných vlád. Publikácia obsahuje aj úvodnú štúdiu, približujúcu čitateľovi historický kontext novembrových udalostí, a výberovú bibliografiu. Jej autormi sú vedeckí pracovníci Historického ústavu SAV v Bratislave.

Premeny v školstve a vzdelávaní na Slovensku (1918 – 1945)

Vzdelávanie a školstvo sú významnou súčasťou kultúry každého národa a dosiahnutá úroveň je priamym ukazovateľom vyspelosti každej spoločnosti. Vo vzdelávaní a v školskom systéme sa v koncentrovanej podobe prejavila väčšina problémov, s ktorými zápasila, resp. sa vyrovnávala spoločnosť v rokoch 1918 – 1945. Kolektív autorov v primárnych a sekundárnych prameňoch zachytil a čitateľom sprístupnil tie poznatky, ktoré sa pri historickej analýze javili ako dominantné svojou výpovednou hodnotou o kultúre, osvete, vzdelávaní a školstve. Práca Premeny vo vzdelávaní a v školstve na Slovensku v rokoch 1918 – 1945 poskytuje informácie nielen o vzdelávaní a školstve. V kontexte doby hovorí o konkrétnych problémoch, ktorými žila spoločnosť na Slovensku.

Stredoveké hrady na Slovensku

Publikácia Stredoveké hrady na Slovensku. Život, kultúra, spoločnosť má ambíciu položiť základy výskumu hradnej problematiky. Jednotlivé kapitoly si všímajú úlohu hradu v stredovekej spoločnosti z rôznych aspektov s cieľom poskytnúť čo najkomplexnejší pohľad na hrad ako kultúrno-spoločenský fenomén. Zameriavajú sa nielen na mocenskú, či vojenskú podstatu hradov, ale aj ich reprezentatívnu a symbolickú úlohu, spôsob ich správy, fungovania, na príslušenstvá hradov, na hradné posádky, každodenný život, zbožnosť na hradoch, hygienu, hradné kuchyne a stravovanie, na zariadenie hradov a kvalitu bývania.

Odvrátená tvár totality

Nastolením komunistického monopolu moci vo februári 1948 sa začalo obdobie zásadnej transformácie slovenskej a českej spoločnosti podľa schém komunistickej ideológie. Trvalo v podstate do roku 1953 a v historickej literatúre sa charakterizuje ako „zakladateľské obdobie totalitného režimu" alebo aj ako „horúca fáza totalitárneho procesu". Menil sa politický systém, ekonomické vzťahy i sociálna štruktúra, doslova všetky stránky života spoločnosti i každého jednotlivého občana. Vládnuce komunistické štruktúry sa neuspokojili s monopolom moci, ale kládli si za cieľ totálnu etatizáciu spoločnosti vrátane ovládnutia duchovnej sféry i osobného života každého jednotlivca. Tento proces sprevádzali masové perzekúcie, násilie a nezákonnosť, respektíve práve ich široké použitie podmieňovalo úspešnosť realizácie cieľov komunistickej diktatúry.

Chronológia starších slovenských dejín

Ambíciou predkladanej knihy je podať čitateľovi reprezentatívny súbor základných informácií zo starších slovenských dejín. Pod staršími dejinami rozumieme históriu územia dnešného Slovenska od praveku až do polovice 19. storočia, keď vďaka revolučným pohybom definitívne konči pomerne dlhá epocha v dejinách ľudstva tradične nazývaná feudalizmus. Dlhý sled jednotlivých udalosti je chronologicky rozčlenený podľa zaužívaného časového členenia slovenských dejín.

Medzi provinciou a metropolou

Imidž mesta sa spája s procesmi symbolického privlastňovania mesta. Komu patrí Bratislava? Bratislavčanom alebo Slovensku a Slovákom? Má byť modernou či postmodernou „metropolou“ a zároveň výrazom národnej prestíže? Ako sa v minulosti menili mentálne obrazy mesta s rôznymi názvami? Kniha zachytáva premeny reprezentácií mesta od 17. a 18. storočia, keď plnilo funkciu hlavného centra Uhorského kráľovstva a keď o živote skupín obyvateľov nerozhodovala nacionálna, ale konfesionálna identita. S nacionalizáciou spoločnosti v 19. storočí a so zásadnými politickými premenami v 20. storočí sa mentálne predstavy o meste a jeho úlohe výrazne menili. Hoci obraz mesta je len fikciou, oficiálne predstavy o maďarskej Požoni, slovenskej Bratislave či robotníckom centre mali dopad na realitu. Publikácia prináša tiež text Ľubomíra Liptáka – uverejnený prvýkrát v slovenskom jazyku – o akceptovaní Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska.

Po jari krutá zima

Časový záber predkladanej práce je vymedzený rokmi 1968 a 1971 a tvoria ju tri základné kapitoly. V prvej sa autor zaoberá „rozbehom" demokratizačného procesu, t. j. reformy socializmu sovietskeho typu po januárových zasadaniach ÚV KSČ a ÚV KSS v roku 1968, niektorými rozhodnutiami predsedníctva ÚV KSČ na prelome februára a marca toho istého roku, ktoré viedli k obrovskému výbuchu slobodnej žurnalistiky, takej charakteristickej pre rok 1968. Nosnou časťou tejto kapitoly je časť nazvaná „Pražská jar" na Slovensku, v ktorej sa stručne rozoberajú historicko-psychologické príčiny do určitej miery odlišného priebehu demokratizačného procesu na Slovensku v porovnaní s vývojom v českej časti ČSSR, ako aj konkrétne prejavy tejto odlišnosti. V druhej kapitole poukazuje na to, že reformné sily na čele s Dubčekom kládli po auguste 1968 ešte určitý čas odpor nastupujúcej garnitúre normalizátorov v snahe zachrániť aspoň najzákladnejšie postuláty reformy. Tvrdý nápor sovietskeho vedenia a jeho „piatej kolóny" v KSČ však viedol veľmi rýchlo nielen k legalizácii okupácie, ale aj k presadeniu mnohých právnych noriem, vychádzajúcich z ustanovení Moskovského protokolu z 26. augusta 1968. To je obsahom tretej kapitoly.

Hungary betwen Two Empires

Publikácia pokrýva dve storočia histórie Uhorska, ktoré zdrvujúca porážka v bitke pri Moháči roku 1526 rozdelila na tri časti. Nadväzuje na monografiu Pála Engela (2005), The Realm oj St. Stephen: A History of Medieval Hungary, 895–1526. Čitateľa na ďalšie štúdium nabáda výberová bibliografia (približne 470 položiek – monografií a súborných štúdií).

Čo Dante nevidel

Wetzlerova publikácia nesie v sebe morálne posolstvo o odvahe človeka postaviť sa proti zlu aj v najťažších či navonok beznádejných situáciách. A obsahuje ešte jedno nadčasové poznanie: Holokaust sa nezačal až vtedy, keď jeho obete hnali do dobytčích vagónov deportačných vlakov, ani vtedy, keď sa ocitli pred bránami vyhladzovacích táborov, resp. plynových komôr. To bolo „iba" vyústenie procesu, ktorý sa začínal verbálnymi útokmi, ostrakizovaním a perzekvovaním určitej skupiny občanov, ktorí boli vzápätí označení za nepriateľa národa, štátu a celého ľudstva.

My a tí druhí v modernej spoločnosti

Fenomén kolektívnej identity a identifikácie patrí v európskom priestore a špeciálne v oblasti strednej Európy k stále aktuálnym a príťažlivým témam pre viaceré oblasti bádania o človeku, spoločnosti a kultúre. Zložité vzťahy, vzájomné prelínanie politických, etnických, národných, jazykových, konfesionálnych a kultúrnych hraníc a súvislostí v jednotlivých historických časových úsekoch i v prítomnosti skúmaného geografického priestoru nabádajú k opatrnosti pri jednoznačnom formulovaní širších zovšeobecnení. Zároveň priam provokujú výskumníkov k hĺbkovému prenikaniu do konkrétnych problémov a k ich skúmaniu v jednotlivých presne vymedzených tematických, časových a priestorových úsekoch a súvislostiach.

História zadnými dverami 4

Každý historik prežije veľkú časť života v archíve. Niekedy je jeho práca odmenená hodnotnými dokumentami, inokedy sa musí „prehrýzť“ množstvom balastu. Samozrejme, platí to najmä o nedávnych dejinách, pretože k starším dobám minulým je tých prameňov poskromnejšie. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Dejiny sú niečo čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojnými riekami a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu.

Osvietenské školstvo (1771 – 1815)

Obdobie prelomu 18. a 19. storočia je do istej miery na okraji pozornosti súčasnej slovenskej historiografie. Obdobie, ktoré začalo niekedy až horúčkovitým zavádzaním reforiem a končilo rovnako úpornou snahou o konsolidáciu pomerov, je však zaujímavým poľom pre historika usilujúceho sa nájsť kontexty, v ktorých sa odohrával hádam najviac študovaný fenomén slovenských dejín, proces národného hnutia. S ním je spojené často opakovanie klišé o rozširujúcej sa základni - rastúcom počte účastníkov aktivít, ktorými však boli pri pohľade zblízka takmer výlučne príslušníci lokálnych elít: členovia magistrátov, drobná či nanajvýš stredná šľachta (videné optikou výšky majetku a politického dosahu), príslušníci inteligencie. Všetko ľudia, ktorí prešli uhorským vzdelávacím systémom, ktorý napriek svojim obmedzeniam poskytoval prekvapivo solídne vzdelanie. Kniha má ambíciu poopraviť hodnotenia spojené so systémom vzdelávania zavedeným školskými reformami. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Od mýta k Mýtu

Predkladaná monografia so symbolickým názvom Od mýta k Mýtu zachytáva miznúci a v mnohých prípadoch aj dávno zabudnutý svet niekdajších obyvateľov obce.

Od konfliktu ku zločinu

Kniha prináša najnovší výskum slovenskej a českej historiografie na široké spektrum tém týkajúcich sa kriminality a súdnictva. Skúma fungovanie súdnej praxe i konkrétne kriminálne prípady na úrovni rôznych súdnych inštancií, akými boli mestá, stolice, odvolací súd (apelačný súd pre české mestá) i štatariálne súdy, ktoré zriaďovali panovníci ako mimoriadny právny prostriedok na potrestanie aktérov šľachtických, konfesionálnych či sedliackych nepokojov a povstaní. Niekoľko štúdií je zameraných i na oblasť nižšej súdnej právomoci na rôznych inštitucionálnych mikroúrovniach, na ktorých boli konflikty a prehrešky riešené v prvopočiatkoch. Obsiahnuté sú aj vybrané otázky právnej klasifikácie a teórie, príklady využitia matrík ako prameňa pri skúmaní kriminality, analýza sociálneho pozadia páchateľov, špecifické typy deliktov v období osmanského susedstva, význam a symbolika zneucťujúcich trestov a problematika žien v úlohe páchateliek i obetí.

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Emil Stodola a samospráva Slovenska (1918 – 1938)

Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia – štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v prvej Československej republike, a to očami právnika a politika Emila Stodolu (1862 – 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doposiaľ chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčivý demokrat zastával kritické stanovisko.

Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku

So stredovekým benediktínskym mníšstvom sa v súčasnosti spája predovšetkým predstava komunít rehoľníkov, ktoré sa uzatvárali pred vonkajším svetom za múrmi kláštorov a ktorých duchovným spojivom bola Regula sv. Benedikta. Benediktínske kláštory zároveň vnímame ako významné centrá duchovnej kultúry raného a vrcholného stredoveku. Benediktíni však boli tiež neoddeliteľnou súčasťou stredovekej spoločnosti laikov. Prevažne panovníci alebo fundátori z radov stredovekej šľachty kláštory nielen zakladali, ale za nádej na dosiahnutie spásy ich aj bohato obdarovávali. Významné opátstva mali povinnosť hostiť početné sprievody kráľov, kniežat či biskupov a kláštorné kostoly slúžili ako miesta posledného odpočinku zakladateľov a patrónov. Opáti súčasne vstupovali do politických, diplomatických a nezriedka aj vojenských služieb panovníckych dvorov. Kniha Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku ponúka podrobný pohľad na koexistenciu a interakciu benediktínskych kláštorov a ich zakladateľov, patrónov či ďalších donátorov v Uhorsku za vlády arpádovských kráľov v 11. až 13. storočí.

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Štát s dvoma tvárami

Územie dnešného Slovenka malo oveľa väčší hospodársky význam ako hospodárske aktivity Slovenského obyvateľstva. Nerastné bohatstvo a bohaté tradície železorudného baníctva, rozsiahle lesné plochy a oblasti s vyspelou agrikultúrou – to všetko robilo zo severného Uhorska ekonomicky jednu z najdôležitejších oblastí štátu. Banícke tradície, celý rad parametrov ako ťažba drahých kovov, ťažba a spracovanie železa, ale i produkcia repného cukru, fenomény ako exportný „slovenský sladový jačmeň“, „slovenské železo“, „komínová aristokracia“, Rimamuránsky koncern a podobne, vytvárali zo Slovenska na uhorské a východoeurópske pomery mimoriadne zaujímavý región. Hoci v porovnaní s najvyspelejšími časťami Rakúska (Čechy a severná Morava), nehovoriac o západnej Európe, tvoril hospodársku perifériu, v porovnaní so zvyškom Uhorska a Balkánom sa hrdil viacerými presvedčivými prvenstvami. Tieto dve tváre Slovenska zostali charakteristické pre krajinu hlboko do 20. storočia.

Barokový aristokrat

Uhorský aristokrat Pavol Pálffy (1592 – 1653) bol jedným z najvýznamnejších politikov Uhorského kráľovstva v prvej polovici 17. storočia. Syn „rábskeho hrdinu“ Mikuláša Pálffyho a Márie Fuggerovej študoval vo Viedni, v Ingolstadte, v Olomouci a absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zastával najdôležitejšie krajinské úrady v Uhorskom kráľovstve: takmer dve desaťročia bol predsedom Uhorskej komory, následne sa stal krajinským sudcom a na vrchole kariéry bol zvolený za uhorského palatína. Na viedenskom panovníckom dvore sa mu ako jedinému predstaviteľovi uhorskej politickej elity podarilo stať sa členom Tajnej rady, najdôležitejšieho poradného orgánu panovníka. Pavol Pálffy mal vlastné politické zoskupenie a zvádzal mocenské a politické súboje s palatínom Mikulášom Esterházym a ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippayom. O kariére významného štátnika nepodávajú svedectvo iba archívne pramene, ale aj stavby a umelecké artefakty na území krajín bývalej habsburskej monarchie. Nesú stopy Pálffyho intenzívneho záujmu o stavebné projekty a jeho umeleckého vkusu.

Palatíni arpádovských kráľov

Na vývoji hodnosti palatína je možné sledovať celé dejiny Uhorského kráľovstva. V období vlády Arpádovcov boli palatíni vysoko postavení kráľovskí hodnostári, vyberaní spomedzi najvyššej šľachty. Boli súčasťou politického diania. Zúčastňovali sa vojenských výprav, mierových rokovaní, ako sudcovia riešili najmä lokálne problémy v kráľovstve. Hodnosť palatína sa vyskytovala na dvoroch v celej stredovekej Európe. V priebehu prvých troch storočí existencie Uhorského kráľovstva prešla značným vývojom, na ktorého konci bol úrad uhorského palatína „špecifickou a unikátnou inštitúciou“. Táto kniha je venovaná výskumu palatínov v dejinách Uhorského kráľovstva v stredoeurópskom kontexte približne v období rokov 1000 až 1301. Jej cieľom je priblížiť na konkrétnych príkladoch a analýze zmienok v prameňoch rôzne aspekty toho, kto bol palatín z hľadiska zachovaných zákonov a kráľovských nariadení, jeho súdnej moci, účasti na politickom dianí v kráľovstve aj mimo neho.

Politická korupcia

Autori sa v štrnástich kapitolách zamerali na skúmanie rôznych aspektov politickej, oficiálnej, systémovej a organizovanej korupcie v Uhorsku, na Slovensku a v Československu v 19. a 20. storočí. Sústredili sa na tri tematické oblasti: volebnú korupciu, „čierne“ financovanie politických strán a štátny, resp. režimový klientelizmus a protekcionizmus. Medzi najdôležitejšie výsledky analýz patrí zistenie, že politická korupcia vo svojich rôznych podobách spočiatku prispievala etablovaniu a stabilizácii politického režimu a štátu – bez ohľadu na charakter režimu (konštitučnú monarchiu, parlamentnú demokraciu, autoritársky/totalitárny), v stredno- a dlhodobom režime však pôsobila destabilizujúco a dezintegračne

V supermarkete dejín

Kniha prináša nové pohľady na minulosť nášho regiónu v 19. a 20. storočí z pera renomovaných zahraničných expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Európy. V spolupráci so slovenskými autormi odhaľujú, ako sa v jednotlivých politických režimoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobností, a ako to ovplyvnilo písanie dejín Slovenska. Využívajú pritom aj menej tradičné pramene, napríklad politické karikatúry či predmety a pozostalosti v múzeách. Inšpirovaní prácou historičky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovaná, okrem toho predstavujú sondy o fungovaní spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o živote meštianskych rodín a etnickom spolužití na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Korunovácie a pohreby

Výskum symbolickej komunikácie, mocenskej reprezentácie, ceremónií a rituálov prežíva po celom svete obdobie svojho rozkvetu. Poukazujú na to významné výskumné programy, veľkolepé konferencie a množiace sa diela, venujúce sa daným témam. Aj táto publikácia, ako výsledok slovensko-maďarskej odbornej spolupráce, chce prispieť k tomuto trendu. Zo širokého tematického záberu sa štúdie, opierajúce sa o najnovšie archívne a umeleckohistorické poznatky, venujú najmä dvom oblastiam. Bádatelia sústredili svoju pozornosť na bratislavské korunovácie kráľov a kráľovien v 16. – 19. storočí, ako aj na korunovačné snemy, korunovačné sprievody a ich vplyv na život v meste. Druhý tematický okruh štúdií prezentuje výsledky nových výskumov o pohrebných zvykoch, snahách o reprezentáciu a pohrebných miestach tých šľachtických rodov, ktoré vlastnili majetky na území dnešného Slovenska – Esterházyovcov, Pálfyovcov, Székelyovcov a Thurzovcov. Štúdie vychádzajú v jednej z prvých publikácií novej edície Kor/ridor knihy, ktorej cieľom je vytvoriť skutočný koridor medzi vedeckým životom a verejnosťou oboch krajín. Sme totiž presvedčení, že našu spoločnú, stáročia trvajúcu históriu môžeme pochopiť len týmto spôsobom a takto ju vieme objektívnejšie, zároveň aj úspešnejšie skúmať.

Minulosť ako supermarket?

S internetom a sociálnymi sieťami sa zmenil svet aj pohľad na históriu. História už nie je len, slovami historika Ľubomíra Liptáka, akousi samoobsluhou, z ktorej si každý vyberá, čo sa mu hodí. Bola povýšená na zvláštny supermarket, v ktorom si každý môže nájsť ľubovoľný historický argument alebo predsudok, aby podporil svoju interpretáciu sveta a vzápätí s ňou oboznámil ostatných. Táto kniha je o spomínaní, reprezentovaní predstáv o minulosti a vrstvení spomienok na dejiny na dnešnom území Slovenska. Snaží sa ukázať, že minulosť je zložitá, komplexná a mnohotvárna, no pamäť je vždy redukovaná. Často zámerne.

Pracovali v Tretej ríši

Publikované dokumenty prinášajú nielen informácie o priebehu náboru, o pracovných a životných podmienkach slovenských robotníkov v ríši, o počtoch naverbovaných občanov SR, ale pomáhajú tiež dotvárať obraz o jednotlivých aspektoch politicko-ekonomických vzťahov medzi Slovenským štátom a „ochrannou“ mocnosťou.

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Človek raného novoveku

Predmetom publikácie sú sociálne a kultúrne dejiny v období 16. až 18. storočia prostredníctvom perspektívy individuálnych aktérov. Ide o obdobie, ktoré bolo vzhľadom na okolnosti spojené s vojnou s Osmanskou ríšou, ako aj protihabsburskými povstaniami nesmierne dynamické, až turbulentné. Po skončení povstaní došlo k pokusu o modernizáciu krajiny prostredníctvom habsburského panovníckeho dvora. V tak rozsiahlych témach, a predovšetkým štruktúrach spoločnosti, sa však jednotlivec ako aktér dejín trochu strácal, alebo sa anonymizoval v mase svojej society (poddaní, mešťania). Spracovatelia jednotlivých okruhov sa preto zamerali nielen na dlhšie časové úseky, ale aj na prípadové štúdie a sondy v rámci spoločenských štruktúr. Príspevky autorov sa venujú predstaviteľom moci v Uhorskom kráľovstve, inteligencii, obyvateľom miest a vidieka a mužskému a ženskému svetu. Jednotlivé štruktúry spoločnosti vykresľujú aj pomocou konania jednotlivcov – konkrétnych životných osudov. Kniha má svojim zameraním potenciál osloviť nielen odborníkov, ale aj širšiu verejnosť.

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Slovensko – poľské vzťahy 1918 – 1945 očami diplomatov

Publikácia sa zaoberá vzťahmi medzi Slovenskom a Poľskom v období od roku 1918 do roku 1945, a to prostredníctvom pohľadu diplomatov. Je venovaná 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského, ktorý bol významným poľským historikom a odborníkom na slovensko-poľské vzťahy. Obsahuje príspevky autorov, ktorí sa zameriavajú na rôzne aspekty vzťahov medzi Slovenskom a Poľskom. Jednotlivé state sú založené na dokumentoch z archívov a obsahujú analýzy diplomatických vzťahov a rokovaní medzi Slovenskom a Poľskom v danom období. Publikácia má význam pre slovenskú a poľskú históriu a politiku, pretože sa zameriava na dôležitý historický moment, ktorý ovplyvnil vzťahy medzi týmito dvoma krajinami.

Formovanie a činnosť ústredných orgánov štátnej správy na autonómnom Slovensku

Publikácia sa zameriava na vznik, formovanie a činnosť základných zložiek ústrednej štátnej správy - vlády a ministerstiev Slovenskej krajiny. Sleduje genézu, štruktúru a kompetencie orgánov štátnej moci nielen na úrovni jednotlivých autonómnych úradov, ale aj v rovine vzťahov s centrálnym aparátom štátnej správy v Prahe.

Od predjaria k normalizácii

Voľné pokračovanie publikácie Predjarie. Podáva syntetizujúci pohľad na diskontinuitné obdobie rokov 1968 – 1971 na Slovensku, v československých súvislostiach. Táto etapa vývoja rozhodla o smere vývoja v ďalších dvoch desaťročiach našich dejín.

Ženská emancipácia

Dejiny ženskej emancipácie nemožno vnímať izolovane od iných fenoménov politických, sociálnych a intelektuálnych dejín. Je nesporné, že v období prelomu 19. a 20. storočia bol v strednej Európe dominujúcou ideológiou nacionalizmus. Toto tvrdenie platí ešte výraznejšie v rámci dejín jednotlivých národných hnutí v Rakúsko-Uhorsku. Myšlienky emancipácie žien a snahy o ich praktické napĺňanie v prostredí národoveckých komunít sa teda rozvíjali v rámci nacionalistického diskurzu. Bolo to celkom prirodzené, keďže „nacionalizmus znamenal pre rozvoj emancipácie žien výrazný impulz.“ Úzka súvislosť medzi dejinami ženskej emancipácie a dejinami nacionalizmu predstavuje základné východisko pri koncipovaní predkladanej publikácie.

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročne medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutne zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V zaujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Dejiny dopravy na Slovensku 1938 – 1948 (1950)

Autor publikácie sa zaoberá problematikou železničnej, cestnej, lodnej a leteckej dopravy na Slovensku v období 1938 – 1948. Autor sa venuje nielen rôznym formám dopravy, ale aj problematike organizácie a riadenia dopravy v tejto dobe.

Občan a štát v moderných dejinách Slovenska

Oproti predchádzajúcim storočiam sa obyvatelia Slovenska stali v priebehu dvadsiateho storočia príslušníkmi mnohých štátov, v rámci ktorých sa vystriedalo viacero politických režimov. Pomer medzi štátom a občanom sa aj v dôsledku toho dramaticky menil a varioval ako nikdy predtým v novodobých dejinách strednej Európy. Samotné štátoprávne zmeny ako aj transformácie politických režimov boli dôsledkom rôznych podnetov – širokého politického konsenzu, spoločenských tlakov zdola, alebo naopak, rozhodnutí úzkej skupiny elít. V každom prípade mali veľmi konkrétne dopady na život veľkých skupín obyvateľstva, žijúcich na území štátu a rozloženie individuálnych či kolektívnych práv medzi jednotlivými skupinami spoločnosti. Modelovali nielen vzťah štátu k občanovi, ale aj občana k štátu.

The Role of Magic in the Past

The book is a very diverse collection of papers, in which alongside authors who are recognized experts in the topic and have published several books on the subject of magic are young scholars who have only recently joined the community of 'magical'scholarship.

Vojnové škody a rekonštrukcia Slovenska 1944 – 1948

Monografia zobrazuje vývoj vojnových udalostí na Slovensku v zornom uhle hospodárskych a čiastočne aj sociálnych dejín. Je zameraná osobitne na hodnotenie vojnových škôd a rekonštrukciu v hospodárstve, infraštruktúre a zdravotníctve.

Ideológia naprieč hranicami

Publikácia sa zaoberá hranicami, ktoré sa vytýčili v Európe po 1. svetovej vojne a počas nasledujúcich dvoch desaťročí sa stali významným faktorom ovplyvňujúcim politický a hospodársky vývoj kontinentu. Autorskí kolektív sa zameriava sa na ideologické koncepcie použité pri vytyčovaní hraníc česko-slovenského štátu a venuje pozornosť predovšetkým ideologickým transferom medzi európskymi krajinami v medzivojnovom období a ich dosahom na vnútropolitický vývoj v Československu a na Slovensku. Zároveň si všíma zdôvodnenie ideovej podstaty samostatného slovenského štátu vo vzdelávacom procese v rokoch 1939 – 1945. Kniha potvrdzuje skutočnosť, že ideologické koncepty mali do veľkej miery schopnosť prekonávať nové štátne hranice ustanovené v Európe po roku 1918. Rovnako však poukazuje, že ideológie sa stávali neraz i bariérami, ktoré neovplyvňovali iba politické dianie, ale častokrát dokázali zabrzdiť i zdanlivo nepolitické projekty, medzi ktoré patrilo napr. budovanie veľkej kapitálovej banky na slovenskej pôde.

Dvojkríž v siločiarach bieleho orla

Publikácia prináša nové poznatky na tému slovenská otázka v politike poľskej exilovej vlády za druhej svetovej vojny, ktoré sú spracované na základe archívnych dokumentov.

Pôrodné asistentky a ošetrovateľky na Slovensku v rokoch 1918 – 1938

Monografia približuje začiatky vývoja ošetrovateľského vzdelávania v zahraničí a u nás, pričom podrobne mapuje proces vzniku a utvárania ošetrovateľských škôl na Slovensku, realizáciu rôznych foriem odbornej prípravy ošetrovateliek a pôrodných asistentiek. Autorky na základe štúdia archívnych materiálov približujú činnosť pôrodných babíc a ošetrovateliek v ústavnej a ambulantnej starostlivosti, ale aj priamo v teréne. Poukazujú na ich prínos v starostlivosti o zdravie detí a matiek, ale aj ďalších vrstiev obyvateľstva.

Zahraničná politika Slovenskej republiky 1939 – 1945

Práca sa usiluje podať ucelený obraz o základných otázkach súvisiacich so zahraničnou politikou a diplomaciou Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, ako aj o okolnostiach, príčinách a dôsledkoch jej vzniku.

Spoločnosť – Politika – Historiografia

Účelové, „konzumentské“ chápanie histórie (národa, štátu, spoločnosti, jednotlivca) prináša so sebou jeden negatívny dôsledok, lepšie povedané nevyhnutný predpoklad: umelé alebo priam násilné, no vždy programové prerušenie prirodzenej kontinuity dejinného vývoja. Najčastejšie sa to deje vtedy, keď v rýchlom slede dochádza k štátoprávnym, resp. k systémovo-politickým či k iným revolučným (pseudorevolučným) zmenám, k celospoločenským ruptúram. Na tie boli slovenské dejiny 20. storočia skutočne bohaté, čo vo vedomí spoločnosti zanechávalo jednak spravidla negatívne stopy, jednak „biele miesta“, teda isté vedomostné vákuum, ktoré sa dalo a dá pomerne rýchlo zapĺňať pôsobivými, citovo preexponovanými argumentmi. Historické vedomie slovenskej spoločnosti sa aj v 20. storočí formovalo v akejsi apologetickej polohe, čo čiastočne prevzala tiež slovenská historiografia. Bolo to pochopiteľné a v istých situáciách aj celkom legitímne, no čím ďalej tým viac sa daný jav stával istým anachronizmom a brzdou. Podobne to bolo aj s druhou axiómou slovenských dejín – s ich údajnou plebejskosťou.

Politické a kultúrne transfery medzi Francúzskom, Nemeckom a strednou Európou (1840 – 1945): Prípad Slovenska

Autori publikácie sústredili svoj bádateľský záujem na problematiku vzťahu spoločnosti a jej kultúrneho prostredia a povedomia, úlohu historicko-kultúrnej pamäti, komparáciu európskych nacionalizmov v 19. a 20. storočí ako aj na výskum a komparatívnu interpretáciu formovania národných identít stredoeurópskych národov.

Bitky a bojiská v našich dejinách

Autor v publikácií sumarizuje poznatky o najvýznamnejších bitkách, ktoré sa natrvalo zapísali do vojenských dejín Slovenska, a to od príchodu Slovanov na naše územie a vzniku Samovej ríše do konca protihabsburského povstania Františka II. Rákociho, resp. do vzniku stálej armády roku 1715. Popritom venuje pozornosť aj tým vojenským udalostiam, ktoré sa síce odohrali mimo územia dnešného Slovenska, ale zásadným spôsobom ovplyvnili chod našich dejín.

Slovenský štát 1939 – 1945

Publikácia sa venuje politickým, hospodárskym, spoločenským otázkam a zahraničnopolitickým súvislostiam jedného z najkontroverznejších období našich moderných dejín. Hoci od vzniku slovenského štátu uplynulo už mnoho rokov, jeho historická reflexia odborníkmi historikmi i vnímanie širšou verejnosťou je poznačená protichodnými až krajnými názormi.

Tradícia a dejiny

Témy, na ktoré sa autorka v publikácii sústreďuje, prinášajú veľké množstvo najrozličnejších otázok, načrtávajú prístup vedúcich politikov ČSR, Slovenska, Maďarska a Ruska k formovaniu zahraničnej politiky, vrátane vzťahov, v mimoriadne zložitom období. V situácii, keď sa nacistická mašinéria vydávala na pochod cez málo stabilnú a rozhádanú Európu, je mimoriadne zaujímavé sledovať názory, motiváciu a konanie vládnucich kruhov jednotlivých krajín, ale i reakcie rôznych politických strán a zoskupení. Krátka medzihra, za trvania diplomatických vzťahov medzi ľudáckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v období pred začiatkom druhej svetovej vojny, dlhé roky zatajovaná, ilustruje nielen politický pokus pod dozorom Berlína, ale aj vnútorné korene dobového slovenského rusofilstva. Pozornosť si zasluhujú zahraničnopolitické úvahy reprezentantov rôzneho názorového zamerania, ich protirečenia, predstavy, nádeje a sklamania. Všetky otvorené otázky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dostávali na diplomatickú scénu a podnecovali rozpory zainteresovaných štátov. Pre malé krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sa napokon ocitli v područí Sovietskeho zväzu, ovládaného J. V. Stalinom, začala dlhá a strastiplná cesta k vzdialenej vidine slobody.

Modernizácia výchovy a vzdelávania na Slovensku v 2. polovici 20. storočia

Autorka publikácie sa snaží o interdisciplinárny prístup k téme – postihnúť otázky vzdelávania na Slovensku 50. a 60. rokov v relevantných sociálnych, ekonomických a kultúrnych súvislostiach.

Slovenská republika 1939 – 1945 v medzinárodných súvislostiach

Medzinárodné súvislosti vývoja Slovenska a slovenskej otázky v rokoch 1939 – 1945 spadajúce do obdobia vojenského, politického a ideologického konfliktu medzi štátmi protihitlerovskej koalície a krajinami Osi predstavujú nedeliteľnú súčasť slovenských moderných dejín. Súčasne reflektujú politiku jednotlivých veľmocí a ďalších štátov voči strednej Európe s osobitným zreteľom na Slovensko. V rámci tejto širokej témy sa autori pokúsili zdokumentovať a zhodnotiť, či uvedené štáty a ich politické reprezentácie chápali Slovensko a slovenskú otázku ako objekt alebo subjekt medzinárodných vzťahov daného obdobia a akým spôsobom s ním rátali v povojnovej Európe.

Na ceste k literárnej vzájomnosti

Kontakty Adama Junoszu Rościszewského so Slovákmi v tridsiatych rokoch 19. storočia tvoria jednu z málo známych kapitol slovensko-poľských literárnych vzťahov. Publikácia neznámych listov Slovákov Rościszewskému z Rukopisného oddelenia Jagelovskej knižnice prináša viacero zaujímavých a cenných faktov z tohto obdobia a približuje portrét grófa Rościszewského ako osobitý typ poľského vlastenca a slovanského obrodenca, ktorý sa stal živou legendou v napĺňaní Kollárovskej literárnej vzájomnosti medzi Slovanmi.

Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom

Parížska konferencia v roku 1946 bola významným medzníkom v európskych dejinách. Mierová konferencia uzatvárala vojnový konflikt so spojencami Nemecka, ktorí sa na jeho strane zúčastnili bojov proti demokratickej koalícii krajín bojujúcich proti fašizmu a nacizmu a jeho spojencom a prívržencom. Rozhodnutia mierovej konferencie, najmä v otázkach hraníc, sú dodnes nosným prvkom európskej bezpečnosti a narušenie tejto rovnováhy by malo netušené, a najmä nepriaznivé dôsledky pre európsku stabilitu. Súčasťou mierových vyjednávaní a predmetom mierových zmlúv boli otázky politického usporiadania, mechanizmu politickej kultúry, ekonomických a hospodárskych vzťahov, zón obchodu a medzinárodných línií využívania medzinárodných koridorov riek či vzdušného priestoru, riešenia dôsledkov druhej svetovej vojny, reparácií a reštitúcií. Mierové zmluvy vytvárali rámce pre medzinárodné vzťahy aj vnútorné politiky. Bola to konferencia o dôsledkoch politiky Nemecka, ale bez Nemecka.

Emancipácia Židov – antisemitizmus – prenasledovanie

Zborník prác historikov prednesených na sympóziu usporiadanom nemecko-českou a nemecko-slovenskou komisiou historikov v roku 1996

Rozpad Uhorska a trianonská mierová zmluva

Autorský tím primárne neskúma udalosti rokov 1918 – 1920 v strednej Európe, t. j. rozpad Rakúsko-Uhorska a dezintegráciu Uhorska, vznik Československa, Maďarska a Trianonskej mierovej zmluvy. Nevenuje sa politickým dejinám v klasickom zmysle slova, ale skúma príbehy, ktoré o týchto udalostiach vznikli za uplynulých deväťdesiat rokov a ich miesto a pôsobenie v rôznych kontextoch spoločenského života.

Rok 1968 a politický vývoj na Slovensku

Predkladaná práca sa nezaoberá celým spektrom udalostí demokratizačného vývoja v ČSSR (1963 – 1968). Z geografického hľadiska sa orientuje predovšetkým na slovenskú časť republiky (i keď nemôže abstrahovať od vývoja v celej ČSSR a v sovietskom bloku) a z tematického hľadiska len na politický vývoj.

Rozbitie alebo rozpad?

Udalosti v dňoch 14. a 15. marca 1939 predstavujú významné medzníky českých a slovenských dejín. Došlo k rozbitiu, alebo k rozpadu republiky? Autori kolektívnej monografie ponúkajú interpretácie tohto procesu v kontexte medzinárodného aj vnútropolitického vývoja Česko-Slovenska.

Tote Grenze oder lebendige Nachbarschaft?

„Mŕtva hranica alebo čulé susedské vzťahy?“, pýta sa autor v názve publikácie, ktorej témou sú rakúsko-slovenské vzťahy v období medzi koncom druhej svetovej vojny a násilne ukončenou „československou jarou“ v auguste 1968. Odpoveď na položenú otázku hľadal autor nielen v archívoch v Rakúsku, ale i na Slovensku a v Českej republike. Výsledkom tohto pozoruhodne rozsiahleho archívneho výskumu, ako i štúdia rakúskej, slovenskej i českej odbornej literatúry je komplexné spracovanie týchto bilaterálnych vzťahov v rokoch 1945 – 1968.

Bratislava na ceste k privilégiu 1291 Štúdie k dejinám Bratislavy v 13. storočí

Mohlo by vás zaujímať