Im Blickfeld zweier Imperien
Galizien in der österreichischen und russischen Presseberichtterstattung während des Ersten Weltkriegs (1914 - 1917)

Haid Elisabeth

Vydavateľstvo

Verlag Herder-Institut

Jazyk

nemčina

Počet strán

296

Rok vydania

2019

Hmotnosť

614,00g

Formát

170x240

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9783879694327

Kniha poskytuje prehľad obrazov o Haliči a jeho obyvateľoch sprostredkovaných tlačou. Skúma úlohu tohto prihraničného regiónu v rakúskej a ruskej vojnovej propagande a v politických ...politických debatách o národnostných otázkach. Taktiež vnáša svetlo do diskusií o vojne a jej dôsledkoch.

Čítať viac...
40,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Danksagung

Einleitung

 

Historischer Kontext

     Galizien im Brennpunkt politischer Spannungen in den Vorkriegsjahren

     Galizien im Ersten Weltkrieg

 

Die Presse im Ersten Weltkrieg

     Einschränkung der Pressefreiheit: die Kriegszensur

     „Positive Zensur": staatliche Beeinflussung der Berichterstattung

     Die untersuchten Zeitungen

          Die Wiener Presse

          Die St. Petersburger Presse

 

„Land und Leute": Beschreibungen Galiziens in der Presseberichterstattung

     Unterschiedliche Bezeichnungen für einen Raum – eine Bezeichnung für unterschiedliche Räume: russische und österreichische Begrifflichkeiten zu Galizien

     Landschafts- und Stadtbilder

     Geschichtsdarstellungen

     „Volkskunde"

     „Galizische Zustände"

     Querschnitt: Exotisches und Vertrautes – Galizienbilder im Weltkrieg

 

Kämpfe in und um Galizien

     Galizien als Kriegsschauplatz

     Galizien als Kriegsziel

     Querschnitt: Der Sinn des Krieges

 

Die galizischen Nationalitäten und ihre Rolle im Krieg

     Die Polen

     Die Ruthenen

     Die Juden

     Die Deutschen

     Querschnitt: Diskurse der Einheit und Konflikte zwischen den Nationalitäten

 

Leid und Zuversicht: Galizien als Sinnbild für den Krieg

     Die „Barbarei des Feindes" – das Kriegsleid in Galizien als Element der Feindpropaganda

     Eine „große Zeit" – Heroisierung und Ästhetisierung des Krieges

     Die „patriotische Pflicht": die galizischen Flüchtlinge als Kriegsopfer oder „Kriegsgewinnler"

     Ein Bild der Zerstörung oder Tabula rasa? Die Auswirkungen des Krieges auf Galizien

     Querschnitt: Die Zukunft Galiziens oder das Ende Galiziens?

 

Schlussbetrachtung

Abstract

 

Quellen- und Literaturverzeichnis

     Zeitungen und Zeitschriften

     Archivquellen

     Publizierte Quellen

     Sekundärliteratur

 

Register

     Ortsregister

     Personenregister

     Zeitungsregister