Tote Grenze oder lebendige Nachbarschaft?

Tote Grenze oder lebendige Nachbarschaft?
Österreichisch-slowakische Beziehungen 1945 – 1968

Schriffl David

Vydavateľstvo

OAW

Jazyk

nemčina

Počet strán

544

Rok vydania

2012

Hmotnosť

1 029,00g

Formát

170x240

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9783700169567

„Mŕtva hranica alebo čulé susedské vzťahy?“, pýta sa autor v názve publikácie, ktorej témou sú rakúsko-slovenské vzťahy v období medzi koncom druhej svetovej vojny a ...násilne ukončenou „československou jarou“ v auguste 1968. Odpoveď na položenú otázku hľadal autor nielen v archívoch v Rakúsku, ale i na Slovensku a v Českej republike. Výsledkom tohto pozoruhodne rozsiahleho archívneho výskumu, ako i štúdia rakúskej, slovenskej i českej odbornej literatúry je komplexné spracovanie týchto bilaterálnych vzťahov v rokoch 1945 – 1968.

Čítať viac...
40,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročne medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutne zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V zaujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Obsah

Vorwort

 

Vorbemerkung

     Wesentliche Kontaktfelder

     Vorbemerkung zur Quellenlage

     Forschungsstand

     Struktur der Arbeit und zeitliche Einteilung

 

österreichisch-slowakische Beziehungen – Politik und Diplomatie 

     Das nationale und intemationale Umfeld in der unmittelbaren Nachkriegszeit

     Die zwischenstaatlichen diplomatischen Beziehungen im engeren Sinn sowie Repatriierung und Vertretung der österreichischen Kolonie in der Slowakei

     Die rechtliche Stellung der österreichischen Staatsangehörigen in der Slowakei

     Die Einsetzung des ersten österreichischen diplomatischen Vertreters in der Slowakei – Von der österreichischen Hilfsstelle zum Beauftragten für die Slowakei

     Die österreichische Vertretung Pressburg – Vom Poverenec pre Slovensko zum Generalkonsul – September 1945 bis Oktober 1947

          Die Tätigkeit des Beauftragten für die Slowakei

          Die Situation rund um die kommunistische Machtergreifung – Intemationale Zusammenhänge, nationale Auswirkungen

          Die Erhebung zum Generalkonsulat und dessen Tätigkeit 

     Diplomatie am Eisernen Vorhang

          Die Reduktion der westlichen Vertretungsbehôrden in der Slowakei

          Der „Fall Rajnoch/Bär“

          Der Tod Stalins und die Folgen

          Die „bleiernen“ fünfziger Jahre und die Nichtbesetzung der Vertretung in Pressburg 

          Entstalinisierung, „friedliche Koexistenz“ und das Ende des „Prager Frühlings“

          Verstärkte Kontakte ab 1959/1960

         Arbeit im Schatten der Invasion

         Nach der Invasion

 

Kultureller Austausch und ideologische Frontstellung

    Printmedien

     Funk und Fernsehen

    Kulturkontakte

     Der Slawentag in Theben als Manifestation der mentalen Grenzen

 

Die politische Lage in der Slowakei bzw. Tschechoslowakei – Rezeption durch die österreichischen Stellen und Auswirkungen auf die Beziehungen

     Die Slowakei im Spiegel der Berichte österreichischer Vertreter

     Nach der kommunistischen Machtübernahme

          Kontakte der KPö mit den slowakischen Genossen

     Die Stimmung in der slowakischen Bevölkerung –eine Geheimumfrage des Generalkonsulats mit Folgen

     Der Beginn der Liberalisierung

 

Grenzfragen

    Gebietsforderungen

     Die sogenannten „Benderbanden“

    Grenzzwischenfälle

     Der Eiserne Vorhang an der slowakisch-österreichischen Grenze

          Errichtung und Abbau der technischen Grenzsperren

 

Das Bild vom Nachbarn im Spiegel der Dokumente

     Krieg und Geschichte

     Vom Besiegten zum Vorbild: Die Wahrnehmung der Situation in Ôsterreich und in der Tschechoslowakei

     Zuschreibungen eines bestimmten „Volkscharakters“

     Mangelnde Unterscheidung zwischen Tschechen und Slowaken auf beiden Seiten

     Die Veränderungen des Bildes vom Nachbarn

 

Die deutschsprachige Bevölkerung der Tschechoslowakei –Vertreibung, Behandlung,Rückwirkung auf die Beziehungen

 

Flüchtlinge und Emigranten aus der Slowakei

     Der Fall Ďurčanský und die slowakische politische Emigration

     Jüdische Flüchtlinge an der ôsterreichisch-slowakischen Grenze

    Flüchtlinge1968

 

Verkehrsfragen

     Technische Einschränkungen

     Grenzübergänge und grenzüberschreitender Verkehr

    Úberlandgrundstücke

 

Wirtschaft und Handel

     Die Slowakei als Handelspartner

     Versicherungswirtschaft

     Der Zusammenbruch des grenzüberschreitenden  Arbeitsmarktes

     Die Wiener Messe als Faktor in der Slowakei

     Erdöl und Erdgas im österreichisch-slowakischen Grenzgebiet

     Strukturelle Probleme des österreichisch-slowakischen Handelsaustausches und seiner Quantifizierung

     Das gemeinsame Kraftwerksprojekt Wolfsthal

     Fazit

 

Conclusio

 

Dokumenten-Anhang

Tabellenverzeichnis

Abbildungsverzeichnis

Abkürzungsverzeichnis

Quellenverzeichnis

Ausgewählte Literatur

Ortsnamenkonkordanz

Namens- und Ortsregister