Ungarischer Episkopat und österreichische Monarchie
Von einer Partnerschaft zur Konfrontation (1686 – 1790)

Bahlcke Joachim

Vydavateľstvo

Franz Steiner Verlag Stuttgart

Jazyk

nemčina

Počet strán

520

Rok vydania

2005

Hmotnosť

1 339,00g

Formát

175x245

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

3-515-08764-8

Predložená monografia sa nielen vďaka svojmu rozsahu, ale najmä obsahu stala jedným z referenčných diel, o ktoré sa opierajú historici dejín cirkvi, ale aj politických ...dejín Uhorska 17. – 18. storočia. Autor je renomovaným znalcom dejín ranonovovekej strednej Európy a po viacerých prácach k dejinám českých krajín a Sliezska obrátil pozornosť na kľúčový problém uhorských dejín – vzťahu štátu a cirkvi. Vychádza z premisy, že klérus, tvoriaci významnú zložku uhorských stavov, zohrával nezanedbateľnú, historiografiou však málo reflektovanú úlohu v utváraní zložitých vzťahov k vládnej moci, reprezentovanej dvorom, ktorý nezriedka zastával vlastné a od jeho predstáv odlišné záujmy. Pritom tento jav podľa Bahlckeho nie je v dobovom kon¬texte ojedinelý, v Uhorsku sa však objavil s fázovým posunom, navyše v situácii, keď sa tu absolutizmus na rozdiel od veľkých častí Európy nepresadil v porovnateľnej miere ani po roku 1686. Za danej konštelácie by sa očakávalo, že klérus v pozícii status ecclesiasticus bude predstavovať najstabilnejšiu oporu panovníckej moci – opak sa však v priebehu sledovaného obdobia stal pravdou. Klérus musel totiž v zložitých zápasoch uchrániť svoj korporatívny charakter a vzdorovať rozmanitým formám štátnej nadvlády nad cirkvou.

Čítať viac...
45,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Vorwort

 

Die Fragestellung

    Geistlichkeit und Politik: Der höhere Klerus in der Frühen Neuzeit

    Der Fall: Die kirchliche Führungsschicht Ungarns im Prozeβ der österreichischen Staatsbildung

    Forschungsstand und Anlage der Untersuchung

 

Kirchliche Geographie, Rechtsstellung und Werdegang der geistlichen Führungsschicht

    Diözesan-, Landes- und Sprachgrenzen: Raumbeziehungen der Kirche in Ungarn, Kroatien und     Siebenbürgen

    Historische und rechtliche Grundlagen des landesfürstlichen Nominationsrechts

    Das Auswahlverfahren

    Die „Bischöfe der Ungarischen Krone“

    Karrierewege, sozialer Hintergrund und episkopale Traditionen

          Bischofshut und Kardinalsbirett: Aufstiegspfade im ungarischen Primatialverband während des späten 17. und 18. Jahrhunderts

          Nationale und ständische Herkunft

          Geistliche Familienpolitik und individueller Aufstieg in ausgewählten Karrieremustern

          - Imre Esterházy (1663-1745)

          - Adam Aleksandar Patačić (1716-1784)

          - György Klimó ( 1710-1777)

          - Michael Friedrich von Althann (1680-1734)

          - Pius Manzador (1706-1774)

 

Formen und Grenzen einer Zusammenarbeit rnit dem Hof nach dem Ende der Osmanenherrschaft (1686-1750)

    Die Frage der Loyalität: Klerus, Kaiserhof und Kurie im Umfeld des Rákóczi-Aufstands

    Der kroatische Episkopat, Ungarn und das Verhältnis zur Habsburgerdynastie

    Das Banat als Laboratorium staatskirchlicher Reformpolitik

    Die ungarischen Bischöfe vor und nach der Pragmatischen Sanktion

    Der rnitteleuropäische Kontext: Religiöse Intoleranz in Ungarn, Corpus Evangelicorum und der preuβisch-österreichische Dualismus im Reich

 

Kirchliche Autonomie im Widerstand gegen einen souveränen Machtstaat (1750-1790)

    Eine neue Offensive gegen die Protestanten: Das Enchiridion de fide des Wesprimer Bischofs Márton Padányi Biró und seine Folgen

    Unterschiedliche Einstellungen im Episkopat: Ungarischer Traditionalismus und aufgeklärter Reformkatholizismus

    Die neue Wiener Ungarnpolitik und die Offensive der Regalisten: Von der Kleruskritik des Ungarischen Hofkanzlers Miklós Pálffy bis zum publizistischen Werk Ădám Ferenc Kollárs

    Der Zusammenfluβ zweier Ströme: Geistliche und weltliche Opposition auf dern Preβburger Reichstag von 1764/65

    Die Apostolische Nuntiatur am Kaiserhof, der Episkopat und der Streit um den Status der Unierten

    Das Wirken der Bischöfe in den Komitaten und die Säkularisierung der kirchlichen Obergespanstellen

    Selbstverständnis und Methodik der ultramontanen Opposition in Ungam unter der Herrschaft Josephs II.

 

Das Gesamtbild: Die Konfrontation einer alteuropäischen Elite mit der expandierenden Staatsgewalt im ausgehenden konfessionellen Zeitalter 

    Zusammenfassung in deutscher Sprache

    Zusammenfassungen in ungarischer, kroatischer und slowakischer Sprache

 

Verzeichnisse

    Siglenverzeichnis

    Quellen und Darstellungen

          Ungedruckte Quellen

          Gedruckte Quellen

          Literatur und Periodika bis 1800

          Literatur nach 1800

    Abbildungsnachweis

    Personenregister

    Ortsregister