Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Časopis História prezentuje výsledky historickej vedy s presahom do príbuzných vedných odborov, spracované populárno-vedeckou formou. Časopis je doplnkovou literatúrou pre pedagógov a študentov všetkých typov škôl. Popri tejto skupine je určený širokej čitateľskej obci so záujmom o dejiny, vládnym a mimovládnym organizáciám, nadáciám. Zameriava sa na dejiny Slovenska v kontexte s európskym vývinom, na skúmanie svetových dejín a spoločenských javov, čím prispieva k pochopeniu a objektívnejšiemu posúdeniu súčasných procesov.
Časopis je jedným z nástrojov organizovania historickej vedy a sprítomňovania jej výsledkov širšej vedeckej obci. Je otvorený všetkým názorom, smerom, školám a tematickým okruhom, pokiaľ sa opierajú o vážne bádanie a sú spracované v zhode so základnými princípmi historickej vedy. Programovo nepreferuje žiadne obdobie, témy či výseky dejín. Je časopisom všetkých historikov, ktorí sa zaoberajú slovenskými dejinami a všetkých slovenských historikov, ktorí skúmajú či už slovenské alebo stredoeurópske dejiny.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Pri pohľade na slovenské dejiny 19. a 20. storočia dominuje presvedčenie o výrazných personálnych, inštitucionálnych a sociálnych diskontinuitách, ktoré pravidelne postihovali úzku vrstvu "národných elít". Platnosť tejto hypotézy overujú autori/ky knihy na osudoch konkrétnych významných osobností a jednotlivých typologických skupín elít. Spochybňujú zakorenené predstavy o radikálnych kariérnych zlomoch, ktoré často neobstoja v konfrontácii s empirickými dátami.
Béla Grünwald, s ktorého menom sa spája zatvorenie troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej, sa stal najnegatívnejšou postavou slovenskej národnej pamäti. Čo ho motivovalo, ako sa dá jeho konanie vysvetliť? Dá sa jeho protislovenské vystupovanie vysvetliť jeho osobným životným príbehom?
Panovnícke a aristokratické dvory po stáročia formovali charakter spoločnosti, boli nielen mocenskými a politickými centrami, ale aj priestorom umenia, mecenatúry, okázalým javiskom reprezentácie a v neposlednom rade tiež výchovnou školou poskytujúcou vzory správania i dobových noriem. Témou predkladanej práce je sociálne prostredie dvora palatína Mikuláša Esterházyho.
Juraj Slávik Neresnický patril medzi nemnohých slovenských politikov, ktorí získali všestranné vzdelanie, európsku rozhľadenosť a našli sebavedomie vstúpiť do aktívnej politiky. Jeho život, dielo, osud je typický pre tú časť slovenských politikov, vzdelancov a inteligencie, ktorí videli a boli presvedčení, že slovenský národ môže zabezpečiť svoju existenciu, rozvoj a rozkvet v spoločnom štáte s českým národom.
Publikácia o prvom československom prezidentovi T. G. Masarykovi
Publikácia podáva krátky, no ucelený pohľad na život a dielo Milana Rastislava Štefánika. Je bohato ilustrovaná fotografiami z jeho života a fotografiami, ktoré urobil na cestách sám Štefánik.
Pre mnohých autorov spomedzi historikov, bádateľov z rozličných oblastí, ale aj radových čitateľov sa hodnotenie osobnosti Jozefa Tisa stáva kritériom vzťahu k národu, štátu, fašizmu, demokracii či totalite. Takýto prístup vytvára ideálne podmienky pre vznik rozličných legiend, mýtov a antimýtov, ktoré túto osobnosť buď legendarizujú, alebo démonizujú, čím sa sťažuje objektívne poznávanie života a pôsobenie tohto politika v rôznych etapách vývoja slovenskej spoločnosti. Najschodnejšia cesta k objektivizácii a racionalizácii výskumu všetkých oblastí dejín štátu, národa a jeho reprezentantov, spočíva v publikovaní dobových dokumentov. Práve z toho dôvodu vyšiel aj tretí zväzok dokumentov o publicistickej činnosti Jozefa Tisa.
Kniha nie je primárne zameraná na osobu slávneho košariského rodáka, na jeho autentický životný príbeh. Záujemca sa v nej dočíta o formovaní posmrtného Štefánikovho kultu, o tom ako sa z astronóma, letca a diplomata, spoluzakladateľa Československej republiky postupne stával národný hrdina.
Predkladaná monografia približuje niektoré nové poznatky z Kotvanovho života, prípadne analýzy jeho diela, ktoré sa neobjavili v predošlých textoch venovaných jeho osobnosti.
Mimoriadne rozsiahla a bezpochyby veľmi inšpiratívna Hodžova práca patrí k základným prameňom našej politickej kultúry a nášho politického myslenia. Zároveň ukazuje, že mnohé súčasné problémy zďaleka nie sú nové, a poskytuje veľa podnetov na pochopenie dnešného spoločensko-politického života Slovenska.