Knihy

Publikácia približuje zdravotné pomery na Slovensku so zameraním na infekčné ochorenia v období od vzniku Československej republiky až do roku 1968. Monografia pozostáva zo štyroch kapitol, ktoré sa venujú dvom hlavným oblastiam: inštitucionalizácii boja proti infekčným chorobám na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni a vývoju odborných medicínskych poznatkov a praxe v meniacich sa spoločenských podmienkach. Osobitná pozornosť je venovaná boju proti brušnému týfusu a trachómu, ktoré sú podrobne zmapované.

Publikácia sa zaoberá historickými udalosťami spojenými s tragédiou v Černovej v roku 1907. Táto tragédia, pri ktorej zahynulo 15 slovenských obyvateľov, sa stala symbolom národného útlaku a boja za práva Slovákov v Uhorsku. Publikácia analyzuje politické, sociálne a kultúrne dôsledky tejto udalosti a jej vplyv na slovenskú spoločnosť. Obal i vnútro publikácie je vo vynikajúcom stave. Na niektorých stranách sa nachádza podčiarknutý text.

Publikácia vo svojich tematických okruhoch poukazuje na jedinečné charakteristiky a osobitosti mestskej spoločnosti vrátane jej mentality, hodnôt a psychológie. Ide o sondy do dnes už strateného, no atraktívneho sveta mestských elít a okrajových, „poklesnutých“ skupín obyvateľstva. Autori prinášajú svoje pohľady na spomenutú problematiku vo vybraných stredoeurópskych mestách v časovom rozmedzí od stredoveku po 20. storočie. Prvá časť je venovaná mestským elitám, ich vzostupom, pôsobeniu a stratégiám „prežitia“ na popredných priečkach spoločenskej hierarchie. Život na opačnom konci urbánnej spoločnosti približuje druhá časť. Spoznávame v nej osudy tzv. „nepočestných“ jednotlivcov či profesií, ďalej postoj miest k sociálne slabším obyvateľom, zločinu alebo k rôznym náboženským menšinám. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jedinci na vrchole i na okraji žili v mestách akoby oddelene. No v skutočnosti prichádzali do kontaktu a chtiac-nechtiac boli vo vzájomnej interakcii. Už samotné jestvovanie mestskej spoločnosti a priestoru bolo totiž faktorom, ktorý ich zjednocoval.

Práca sa usiluje podať ucelený obraz o základných otázkach súvisiacich so zahraničnou politikou a diplomaciou Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, ako aj o okolnostiach, príčinách a dôsledkoch jej vzniku.

Publikácia si kladie za cieľ vysvetliť transformáciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom období v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj podmienený modernizáciou cestnej dopravy a nástupom motorizácie, na druhej strane potrebou prispôsobenia sa novovzniknutým podmienkam medzivojnovej Československej republiky.

Kniha nie je primárne zameraná na osobu slávneho košariského rodáka, na jeho autentický životný príbeh. Záujemca sa v nej dočíta o formovaní posmrtného Štefánikovo kultu, o tom, ako sa z astronóma, letca a diplomata, spoluzakladateľa Československej republiky, postupne stával národný hrdina.

Uvažovanie o dejinách je nevyhnutné pre historikov samotných. Nemôžu konať svoju prácu bez toho, aby vnímali spôsob, akým dejiny študujú a akým o nich píšu. Ak sa považujú za vedcov, musia si odpovedať, prečo. Ak nie, aj vtedy si to potrebujú zdôvodniť. Historik musí pri svojej práci vedieť, čo hľadá a čo skúma. V súčasnosti sa historici vyhýbajú pojmom "pravda" a "objektivita". Je to prirodzené, pretože tieto pojmy sa ťažko definujú. Napriek tomu však musí každý historik smerovať k niečomu, o čom je presvedčený, že dáva jeho práci zmysel.

Publikácia sa venuje obdobiu, v ktorom vznikali kľúčové ideologické a organizačné princípy komunistického hnutia. V centre pozornosti autora stojí politická doktrína ruských boľševikov. Sleduje jej vývoj od vzniku na okraji ruského politického života až po jej ideologické a politické presadenie na pôde revolučne orientovanej medzinárodnej organizácie – Tretej (komunistickej) internacionály – po prvej svetovej vojne.

Autor na regionálnom pôdoryse východoslovenského mesta i okresu Medzilaborce približuje osudy tamojšej židovskej komunity v čase autonómneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.

Jednou z ciest k vytvoreniu spoločného česko-slovenského štátu bolo vojsko utvorené z legionárov v zahraničí. Pri jeho formovaní zohral špecifickú a nezastupiteľnú úlohu Milan Rastislav Štefánik.