Od mýta k Mýtu
Monografia obce Mýto pod Ďumbierom

Budaj Martin - Hronček Pavel - Lokša Martin a kol.

Vydavateľstvo

Obec Mýto pod Ďumbierom

Jazyk

slovenčina

Počet strán

480

Rok vydania

2019

Hmotnosť

3 006,00g

Formát

330x250

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788057014683

Predkladaná monografia so symbolickým názvom Od mýta k Mýtu zachytáva miznúci a v mnohých prípadoch aj dávno zabudnutý svet niekdajších obyvateľov obce.

30,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Obsah

Predslov

 

Úvod zostavovateľov

 

V priestore a čase – Pavel Hronček, ed.

Vymedzenie územia a poloha obce Mýto pod Ďumbierom – Pavel Hronček

Zobrazenia Mýta v historických mapových dielach – Pavel Hronček, Martin Budaj

Názov obce a pomiestne mená – Martin Budaj

Názov obce

Pomiestne mená v historických prameňoch

Pomiestne názvy dnes

 

Dejiny obce – Martin Budaj, Pavel Hronček, Martin Lokša, eds.

Počiatky osídlenia v regióne – Pavel Hronček, Martin Kvietok

Osídlenie v dobe kamennej

Osídlenie v dobe bronzovej

Osídlenie v dobe železnej

Osídlenie v prvých storočiach nášho letopočtu

Osídlenie po príchode Slovanov

Vznik a vývoj Mýta do konca 19. storočia – Martin Budaj, Pavol Martuliak

Oblasť Mýta v stredoveku

Začiatky a vývoj novovekého Mýta ako súčasti mesta Brezna

Cesta k suverenite obce

Mýto od začiatku 20. storočia

Posledné roky monarchie (1900 – 1918) – Pavol Martuliak

V medzivojnovom Československu – Pavol Martuliak

Peripetie rokov 1938 – 1948 – Karol Fremal

Mýto v druhej polovici 20. storočia – Július Alberty

Záver druhého a vstup do tretieho tisícročia – Július Alberty

 

Obecné spoločenstvo v minulosti – Martin Budaj, Martin Lokša, eds.

Obecné pečate a pečiatky – Pavel Hronček, Martin Budaj

Vývoj obyvateľstva

Sondy do dávnej minulosti mýťanských rodov – Andrej Choma

Vývoj obyvateľstva v 17. – 19. storočí – Martin Budaj, Pavel Hronček

Obyvateľstvo od začiatku 20. storočia – Bohuslava Gregorová

Stavebný vývoj a architektúra – Igor Faško

Cirkevný život – Pavol Martuliak

Mýto a náboženský život do reforiem Jozefa II.

Evanjelická a. v. cirkev na Mýte od Tolerančného patentu 1781

Rímskokatolícka cirkev na Mýte od začiatku 19. storočia

Mýťanské školy – Pavol Martuliak

Od prvopočiatkov do roku 1918

V prvom desaťročí Československého štátu

Od rozdelenia škôl k ich opätovnému spojeniu a výučba vo vojnových časoch

Štátna ľudová škola v obnovenom Československu

Školský život v Mýte pod Ďumbierom v Slovenskej republike

Materská škola v Mýte pod Ďumbierom

 

Zabudnuté zamestnania – Pavel Hronček, ed.

Baníctvo

Zlatý vek baníctva – Martin Budaj, Pavel Hronček

Baníctvo v 17. a 18. storočí – Pavel Hronček, Martin Budaj

Banské mapy 18. storočia – Pavel Hronček

Baníctvo v 19. storočí – Pavel Hronček, Martin Budaj

Posledná banská činnosť v 20. storočí – Martin Budaj, Pavel Hronček

Les a lesné zamestnania – Pavel Hronček

Les v dejinách Mýta

Pltníctvo

Uhliarstvo

 

Hutníctvo – Pavel Hronček

 

Tradičná kultúra

 

Poľnohospodárstvo – Martin Lokša

Poľné hospodárenie

Pestovanie plodín

Pasienkové a lúčne hospodárenie

Chov hovädzieho dobytka

Chov ostatných hospodárskych zvierat

 

Ovčiarstvo – Martin Lokša

Ovčiarsky spolok

Valasi a ich živobytie

Ovčiarske koliby a salašný inventár

Ovce a ovčiarske psy

Ovčiarsky rok

Robota na salaši a ovčiarske produkty

Zmeny v tradičnom salašnom hospodárení v 2. polovici 20. storočia

 

Domácka výroba textilu – Martin Lokša

Pestovanie a spracovanie textilných plodín

Spracovanie ovčej vlny

Pradenie

Snovanie

Tkanie

Plátno a jeho využitie

Súkenné

Pokrovce

Zánik domáckej výroby tkanín

Iné textilné techniky

 

Ostatné spôsoby obživy – Martin Lokša

Povozníctvo

Práca v lese

Remeslá a domácka výroba

Mlyn, píla a valcha

Práca v železiarskom priemysle

 

Strava – Andrea Jägerová

Z tradičných mýtnanských receptov

 

Odev – Martin Lokša

Mužský odev

Ženský odev

Odev detí

Obradový odev

Zmeny v nosení tradičného odevu

Údržba odevu

 

Obydlia a bývanie – Martin Lokša

Vývoj sídla

Obydlia v 18. a 19. storočí

Bývanie v 1. polovici 20. storočia

Drevené domy

Murované domy

Využitie obytných priestorov

Domy „bocianskeho typu“

Hospodárske stavby

 

Sociálna kultúra – Martin Lokša

Život a vzťahy v dedine a rodine

Samospráva obce a obecní zamestnanci

Národnostné menšiny – židovská a rómska komunita

Tovarovo-peňažné vzťahy

 

Obyčajová kultúra – Andrea Jägerová

Kalendárny obradový cyklus

Rodinný obradový cyklus

Spoločenský život

 

Nárečia mýtňanské – Martin Budaj

Hláskoslovie

Náuka o slove

Syntax

Slovník mýtňanského nárečia

 

Mýtňanské pramene – Martin Budaj, Roman Švantner

 

Hospodársky, spoločenský a kultúrny život v 20. storočí – Pavel Hronček, Martin Lokša, Martin Budaj eds.

 

Hospodársko-ochranné spolky, družstvá a spoločenstvá – Pavol Martuliak

Úverné družstvo

Pohronské družstvo v Mýte pod Ďumbierom

Spoločenstvo bývalých urbarialistov

Dobrovoľný hasičský zbor

Ostatné záujmové hospodársko-ochranné spolky a združenia

 

Kolektivizácia poľnohospodárstva v druhej polovici 20. storočia – Pavol Martuliak

Obdobie JRD v Mýte pod Ďumbierom

Pod správou družstva v Brezne a nástup nových foriem hospodárenia

 

Kultúrny život a osvetová činnosť – Slavomíra Očenášová-Štrbová

Kultúrno-osvetové dianie

Činnosť kultúrno-osvetových spolkov a združení

Divadlo

Hudobné skupiny

Ostatné kultúrno-spoločenské ustanovizne

 

Turistika a cestovný ruch – Bohuslava Gregorová

Začiatky organizovanej turistiky na južnej strane Nízkych Tatier

Chata Milana Rastislava Štefánika

Predpoklady rozvoja cestovného ruchu v Mýte pod Ďumbierom a jeho okolí

Rozvoj cestovného ruchu po druhej svetovej vojne

 

Telovýchova a šport – Pavel Hronček

Počiatky športovania

Organizovaný šport

 

Osobnosti obce – Pavel Hronček

Mýtnanskí rodáci

Známe osobnosti s koreňmi a blízkym vzťahom k Mýtu

 

Poznámky a zoznamy

Poznámky

V priestore a čase

Dejiny obce

Obecné spoločenstvo v minulosti

Zabudnuté zamestnania

Tradičná kultúra

Hospodársko-ochranné spolky, družstvá a spoločenstvá

Zoznam skratiek

Archívy, múzeá a ich fondy

Individuálne rukopisné dokumenty

Skratky k zoznamu literatúry

Literatúra