Knihy

Chronológia udalostí spolu s úvodnou štúdiou, ktorá hovorí o tom, čo predchádzalo roku 1968 v Československu, umožňuje vytvoriť si v nadväznosti na iné historické práce plnší obraz o nedávnej minulosti slovenského a českého národa, o roku, ktorý akoby potvrdzoval, že tradičné „osmičky“ mali v našej spoločnej minulosti nielen nádejeplný, ale neraz i tragický obraz.

Mimoriadne rozsiahla a bezpochyby veľmi inšpiratívna Hodžova práca patrí k základným prameňom našej politickej kultúry a nášho politického myslenia. Zároveň ukazuje, že mnohé súčasné problémy zďaleka nie sú nové, a poskytuje veľa podnetov na pochopenie dnešného spoločensko-politického života Slovenska.

Publikácia prináša osobný aj rodovo-historický pohľad na významnú slovenskú osobnosť – Jozefa Miloslava Hurbana – a jeho potomkov. Autorka sleduje generačné prepojenia, rodinné vzťahy a úlohu Hurbanovej rodiny v formovaní slovenského národného povedomia. Prostredníctvom autobiografických fragmentov, listov a archívnych materiálov sa čitateľ dostáva do súkromného aj verejného života Hurbanovcov. Kniha odhaľuje, ako osobné príbehy jednotlivých členov rodiny odrážajú širšie historické, kultúrne a spoločenské zmeny na Slovensku v 19. a 20. storočí – od národného obrodenia po samostatnosť.

Aktivity Ladislava Novomestského – Meakulpínského významne ovplyvnili diskusiu o podobe moderného Slovenska, evanjelickom osvetovom hnutí a formovaní národnej identity. Svojím pôsobením prispel k rozvoju slovenskej kultúry a spoločenského života na prelome 19. a 20. storočia.

Dérerov príspevok k problematike čechoslovakizmu sa vymyká väčšinovému pohľadu slovenskej strany na existenciu 1. ČSR a celkom prirodzene vyvoláva mnohé otázky a polemiky.

Prvá časť rozsiahlej sedemzväzkovej edície Vojenské dejiny Slovenska sumarizuje doterajšie historické poznatky a syntetizuje výsledky vojensko-historického bádania. Autori sa v nej venujú vývoju vojenstva od najstarších pravekých archeologických kultúr, cez obdobie Keltov, Rimanov, Germánov a sťahovania národov, až po príchod slovanských kmeňov na naše územie. Mapujú vývoj vojenstva u naddunajských Slovanov a prehľadne zachytávajú vojenské dejiny Slovenska v období stredovekého uhorského štátu. Pozornosť je venovaná meniacim sa spôsobom vedenia bojov a konfliktov medzi jednotlivými mocenskými zoskupeniami, výzbroji a výstroji vojaka, ako aj pokroku vo vývoji a výrobe útočných a obranných zbraní. Osobitne je spracovaný fortifikačný systém – od pravekých hradísk až po stredoveké hrady – ako aj vnútorná organizačná štruktúra vojska a taktické schopnosti veliteľského zboru. Určujúce mocensko-politické faktory, ktoré zásadne ovplyvňovali vývoj vojenstva na území Slovenska, autori zasadzujú do širšieho rámca geopolitických, hospodárskych a kultúrnych súvislostí slovenských dejín.

Publikácia pomenúva a rieši kľúčové problémy vývoja evanjelickej časti spoločnosti v Uhorsku v 18. storočí, najmä so zreteľom na vzťah štátu k nej. Autorka syntézu rozširuje aj na všeobecný uhorský a stredoeurópsky kontext. Práca sa však systematicky dostáva i k drobnému duchovenstvu a obyčajnému človeku, čím demonštruje naliehavosť vytýčených problémov tak z hľadiska štátu, ako aj bežného človeka.

Thirteen studies by representatives of Austrian and Slovak historiography, literary studies, ethnology, musicology, theater studies, and art history examine the multilayered formation of collective identities in the Central European region. The historical memory of societies in this region was not shaped by a homogeneous national tradition, but rather by ethnic and cultural plurality and heterogeneity. Through examples from literature, music, theater, architecture, public urban space, funerary culture, and philanthropy, the authors present rituals that reinforce identity, “reservoirs” of collective memory, and the media of identification politics. Trinásť štúdií predstaviteľov rakúskej a slovenskej historiografie, literárnej vedy, etnológie, muzikológie, teatrológie a dejín o umení sa zaoberá mnohovrstvovým utváraním kolektívnych identít v stredoeurópskom regióne. Historickú pamäť spoločností v tomto regióne neformovala homogénna národná tradícia, ale etnicko-kultúrna pluralita a heterogenita. Na príkladoch literatúry, hudby, divadla, architektúry, verejného urbánneho priestoru, pohrebného kultu a dobročinnosti autori predstavujú rituály upevňujúce identitu, „zásobárne“ kolektívnej pamäti a médiá identifikačnej politiky.

Predkladaná monografia poskytuje prehľad kľúčových tém a oblastí slovensko-nemeckých hospodárskych vzťahov, pričom obsahuje niekoľko detailných analýz vybraných oblastí ekonomickej spolupráce. Osobitnú pozornosť venuje vývoju rokovaní slovensko-nemeckých vládnych výborov, ktoré mapujú celé spektrum hospodárskych vzťahov, vrátane ich zámerov, obsahu a charakteru, od vzniku Slovenského štátu až po jeseň 1944. Monografia zároveň predstavuje slovenskú ekonomiku ako súčasť formovania hospodárskeho veľkopriestoru nacistického Nemecka od 30. rokov 20. storočia, pričom sleduje jej vývoj až po kulmináciu územnej expanzie nemeckej armády v roku 1942. Následne sa zaoberá aj pozíciou Slovenskej republiky v kontexte rozpadu nemeckej veľkopriestorovej ekonomiky od roku 1943 až do zániku Nemeckej ríše. Dielo zhodnocuje doterajšie výsledky slovenskej a čiastočne aj českej a nemeckej historiografie na danú tému, pričom ich obohacuje o nové poznatky získané najmä z výskumu v nemeckých archívoch.

Pápež Pius XII. počas druhej svetovej vojny zastával politiku diplomatickej neutrality a zákulisnej pomoci, čo je dodnes predmetom diskusií.