Knihy

Zborník obsahuje príspevky z rovnomenného sympózia, ktoré zorganizovala Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej v spolupráci so Sekciou pomocných vied historických a archívnictva Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV a Trenčianskym múzeom v Trenčíne. Podujatie sa uskutočnilo 5. – 7. septembra 1996 v Trenčíne a bolo prvým svojho druhu na Slovensku so širokou medzinárodnou účasťou.

Publikácia sa usiluje novým spôsobom prispieť k poznaniu dejín výrazne sledovaného 20. storočia na Slovensku. Úlohou autorského kolektívu nebolo rekonštruovať politické, ekonomické či iné spoločenské štruktúry fungujúce v tomto období, ale priblížiť ho prostredníctvom osudov jednotlivcov. Zámerom pritom nebolo priniesť iba jednoduché biografické skeče, ktoré by mohli pôsobiť jednostranne – buď prehnane pozitívne, alebo naopak, nekriticky negatívne. Cieľom bolo zachytiť vybraných ľudí a skupiny v interakcii so spoločnosťou, v ktorej počas svojich životov pôsobili. Autori a autorky sa preto zamerali na vysvetlenie toho, ako sa jednotlivé osobnosti či spoločenské skupiny dokázali prispôsobovať politickým režimom, ktoré na Slovensku od začiatku až po záver 20. storočia panovali, alebo im naopak vzdorovali. Vďaka tomuto prístupu má publikácia potenciál osloviť nielen odborníkov z oblasti spoločenských a humanitných vied, ale aj širšiu verejnosť.

Moderné dejiny Slovenska v druhej polovici 20. storočia sú výrazne spojené s menom Alexandra Dubčeka a jeho pôsobením v reformnom procese roku 1968 a účasťou na transformačnej zmene po novembri 1989. V obidvoch spoločenských procesoch bol nielen objektom dejín, ale vtlačil im aj svoju osobnostnú pečať a personifikoval, aj napriek rozdielom spoločenského systému, ich kontinuitu. Alexander Dubček bol ľavicový politik, ktorý postupne vyrástol na politika a štátnika, vyjadrujúceho túžby a nádeje väčšiny občanov Československa. Úsilím o prekonanie totality sa začlenil do humanistických tradícií európskej politiky. Zanechal hlbokú stopu v národnom a občianskom povedomí slovenskej a českej spoločnosti. Žil v ňom vlastenec, demokrat, humanista a Európan. Svet ho rešpektoval ako slušného a tolerantného človeka v politike a živote.

Publikácia sa venuje výskumu lokálnych politických elít v kontexte mestskej samosprávy v období dualizmu (1867 – 1918). Na príklade mesta Prešporok (Bratislava) analyzuje proces formovania a fungovania mestského zastupiteľstva po reforme verejnej správy v Uhorsku z roku 1870. Pozornosť sústreďuje nielen na legislatívny rámec reformy, ale aj na jej praktickú implementáciu v mestskom prostredí. Kniha prináša nové poznatky o štruktúre mestského zastupiteľstva, politických kariérach jeho členov, ich rodinných väzbách a legitimačných stratégiách. Osobitnú pozornosť venuje aj poslancom uhorského parlamentu zvoleným za Prešporok, ktorí zároveň pôsobili v mestskom zastupiteľstve. Dielo tak prispieva k hlbšiemu poznaniu politických, ekonomických, sociálnych a spoločenských aspektov fungovania mestských elít v stredoeurópskom priestore na prelome 19. a 20. storočia.

Možno by sme v stredoveku v cirkevnom hodnostárovi očakávali askétu a muža kontemplácie, žijúceho v ústraní od ruchu okolitého sveta. Miesto toho nám pred očami vystupuje pragmatický diplomat, uznávaný vo vysokých politických a cirkevných kruhoch, ktorý strávil veľkú časť života na cestách. Pohyboval sa najmä v stále viac Turkami zasahovanom Uhorskom kráľovstve, vo večnom meste Ríme, v rodnom Rakúsku, v Rímsko-nemeckej ríši i v Švajčiarsku, až nakoniec našiel odpočinok v bratislavskom Dóme sv. Martina.

Autor v publikácii približuje atmosféru stredovekého mesta, načrtáva zásady uhorského trestného práva a opisuje jednotlivé kriminálne a súdne prípady aj trestanie previnilcov.

Autor v prepracovanom vydaní využíva nové poznatky na rozšírenie koncepcie ukrajinského historického príbehu. Kniha je určená učiteľom, študentom aj širokej verejnosti. Ohnutý obal (1 cm) v ľavom dolnom rohu. Vnútro vo výbornom stave.

Zborník štúdií vznikol na základe dvoch vedeckých konferencií, ktoré usporiadal Historický ústav SAV. Prvé podujatie pod názvom Slovensko na prelome 19. a 20. storočia (Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby) sa uskutočnilo 14. – 16. novembra 1995 a druhé na tému Slovenská spoločnosť za prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa konalo 19. – 21. novembra 1996. Obe konferencie sa uskutočnili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do série vedeckých podujatí, ktoré Historický ústav SAV venoval od roku 1990 kľúčovým problémom a témam jednotlivých období slovenských dejín v 20. storočí.

Na dnešnom území Slovenska sa od druhej polovice 19. storočia pestovali a rozvíjali dva základné príbehy revolúcie 1848/49: príbeh uhorských/maďarských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj početných Slovákov), a príbeh slovenských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali pod hurbanovskou zástavou. V maďarskom prostredí sa kultu revolúcie ujímali rôzne politické a sociálne skupiny, od opozičných politikov až po kalvínsku cirkev, ktorá tým manifestovala odpor voči katolíckym Habsburgovcom. Porážka pri Viedni a následné represálie prispeli k mýtizácii revolúcie a jej hrdinov. Slovenská strana nemohla vzhľadom na malopočetnosť národných aktivistov a ich politickú slabosť konkurovať v tomto smere maďarskej dominancii.

Dvadsiate storočie sa uzavrelo a "vstúpilo celým svojím objemom do dejín." To bol vonkajší podnet pre slovenských historikov, aby sa k procesom, ktoré v tomto storočí prebiehali, vrátili, pokúsili sa ich zhodnotiť a predložiť čitateľovi fundované odborné dielo. Vznikla myšlienka napísať syntézu slovenských dejín dvadsiateho storočia v siedmich zväzkoch. Prvý zväzok teraz predkladáme verejnosti.