Historik a dejiny
V česko-slovenskom storočí osudových dátumov: Jubileum Ivana Kamenca

Roguľová Jaroslava - Jaksicsová Vlasta a kol.

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina - čeština

Počet strán

583

Rok vydania

2018

Hmotnosť

1 058,00g

Formát

160x245

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788022416535

Hoci sa Kamenec najsústavnejšie zaoberá problémom slovenského holokaustu, vždy vnímal dejiny v širokých súvislostiach. Venoval sa kultúre, literatúre, najmä svojim obľúbeným autorom, napr. Alexandrovi Matuškovi, ...kľúčovým fenoménom slovenskej historiografie, úskaliam i stereotypom moderných slovenských dejín. Jednoducho „hľadal" a „blúdil" v slovenských dejinách a nastavoval slovenskej spoločnosti „pokrivené zrkadlo" jej dejín, čo nikdy nebýva vďačné, ani ľahké. Je to však erudovaný, filozoficky a koncepčne premýšľavý autor s hlbokým osobným ponorom, no zároveň i pochybujúci, intelektuálne kritický s veľkou dávkou autorskej pokory. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Čítať viac...
16,50€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Predhovor  Vlasta Jaksicsová, Jaroslava Roguľová

 

Namiesto úvodu

   Historik a dějiny  Robert Kvaček

   Vyoraná brázda Ivana Kamenca  Martin Bútora

 

Po stopách tragédie 

   Náboženské alebo rasové sprisahanie? Antisemitizmus v publicistike katolíckeho kňaza Andreja Rojka  Miloslav Szabó

   Vavro Šrobár a jeho vzťah k Židom Katarína    Mešková Hradská

   Lokálni aktéri počas holokaustu. Prípad dvoch katolíckych kňazov z Dolného Kubína: Ignác Grebáč-Orlov a Viktor Trstenský Eduard Nižňanský,   Barbora Jakobyová

   Sklamanie „umiernených" ľudákov: Prvý arizačný zákon a jeho výsledky   Ján Hlavinka

   Strach náš každodenný Monika Vrzgulová,   Peter Salner 

 

Historiografia, umelecká tvorba a historické vedomie

   Interpretácia Slovenského národného povstania v neoľudáckej exilovej historiografii   Jan Rychlík

   Moderna a intelektuál v 20. storočí. (Úvaha s ručením obmedzeným ... )   Vlasta Jaksicsová

   Socialistický realizmus a jeho podoby v slovenskej literatúre. Tvorba Dominika Tatarku a Františka Hečka v 50. rokoch 20. storočia   Mária Bátorová

   Západní ľavicoví intelektuáli od roku 1945 do 70. rokov 20. storočia   Josette Baer

   Na ceste k normalizácii – novinári po auguste 1968   Elena Londáková

   Intelektuál medzi pamäťou a dejinami   Rudolf Chmel

   Moje Československo, Česko-Slovensko, Česká republika a Slovenská republika   Vilém Prečan

 

História v politike, politika v histórii 

   Vplyv nacistického Nemecka na poľnohospodársku politiku Slovenskej republiky po salzburských rokovaniach v roku 1940 - pôsobenie poradcu Hansa Hamschu   Martina Fiamová

   Idea Sedliackej banky a cesta k jej vzniku 1939 – 1942   Ľudovít Hallon

   Krvavé stopy na východe. K zločinom slovenských vojakov v okupovanom Sovietskom zväze   Michal Schvarc

   Britská tajná služba MI9 a stopy „útekárov" na Slovensku   Martin Posch

   Luteráni a kalvíni na Slovensku: od konca druhej svetovej vojny do pádu komunistického režimu   Jan Pešek

   O februári s veľkým „F". Mediálne podoby príbehu o komunistickom prevrate   Marína Zavacká

   Vädnúci štvorlístok. Československo na stránkach periodika lnternational Peasant Union (1950 – 1967)   Roman Holec

   Kompenzácia a zablokované zlato: prípad súdnej žaloby Franka Vaceka z roku 1975 (alebo Milan Hodža vs. Henry A. Kissinger?)   Slavomír Michálek

 

Osobnosti v dejinách, dejiny v osobnostiach 

   Ernest Denis, Robert William Seton-Watson a slovenská otázka počas prvej svetovej vojny   Bohumila Ferenčuhová

   Rusínsky roľník Jurko Lažo, jeho vstup do veľkej politiky a účinkovanie v nej   Peter Svorc

   Fiľakovský futbalový mecenáš   Matej Hanula

   Jan Auerhan: európsky humanista a spoločenský vedec a jeho príspevok k menšinovým a migračným štúdiám v Československu   Zuzana Poláčková

   Školské reformy pod vedením ministra školstva Jozefa Siváka (1939 ­– 1944)   Ľubica Kázmerová 

 

História v čase a priestore

   Rakúsko-uhorské vyrovnanie, branné zákony a výstavba kasární (1867 – 1914)   Vojtech Dangl

   Vznik modernej metropoly. Bratislava 1901 – 1939   Dušan Kováč

   Výučba kriminalistiky v Bratislave v medzivojnových rokoch – Kriminologický ústav a Policajné riaditeľstvo   Jaroslava Roguľová

   Problematika bývania v Trnave v rokoch 1918 – 1945   Linda Osyková

   UNRRA – projekt medzinárodnej pomoci a solidarity   Miroslav Sabol

 

Výberová bibliografia PhDr. Ivana Kamenca, CSc.   Alžbeta Sedliaková

 

Namiesto záveru 

   Kamencova osemdesiatka   Anton Baláž

 

Pramene a literatúra 

Výberový menný register 

Autori

Summary