Knihy

Publikácia Dejinné premeny 20. storočia je určená všetkým záujemcom o vedecké spracovanie najnovších dejín. Je úprimným prejavom úcty a vďaky, a zároveň darom profesorovi Pavlovi Petrufovi.

Rok 1938. Krvavým jesenným obdobím znelo rekviem za posledný ostrovček demokracie v strednej Európe. V českom a moravskom pohraničí vzplanul oheň vojny. Vojny o to ničivejšej, že proti sebe stáli Čechoslováci. Na jednej strane státisíce nemeckých, spravidla fanatických stúpencov Adolfa Hitlera a Konrada Henleina, podporovaných nacistickým Nemeckom. Na strane druhej Česi a s nimi napríklad aj – čo sa neuvádza vždy – tisíce nemeckých odporcov nacizmu. Boli odhodlaní. Boli statoční. Bojovali. Odmietali kapituláciu. Napriek tomu mali byť čoskoro obetovaní. Politikmi, ktorým mnohí z nich toľko verili. Zabudnuté osudy. Zabudnutí ľudia. Dramatické udalosti na začiatku Veľkého stmievania využilo potom ešte aj Beckovské Poľsko. Jeho vojaci vpadli, hneď za vojakmi nemeckého Wehrmachtu, do Československa. Aby si ešte z padlej a poníženej krajiny včas stihli odkrojiť čo najväčší kus Sliezska. Vojna, ktorá sa rozhorela už rok predtým, než sa začala druhá svetová vojna, mala svoje obete, svojich padlých.

Publikácia so svojimi interdisciplinárnymi prístupmi prináša do slovenskej historiografie nové pohľady a podnety na vývoj slovenského kultúrneho života v prvej polovici 20. storočia. Autorka sleduje dynamické a často protirečivé osudy popredných reprezentantov slovenskej kultúry z rozdielnych ideologických táborov. Snaží sa pochopiť ich umelecké postoje, resp. ich spoločenské aktivity v politických systémoch, v ktorých žili a pôsobili.

Publikácia sa venuje revolúcii v Maďarsku v roku 1956, jednej z najvýznamnejších udalostí moderných maďarských dejín. Hoci je revolúcia vnímaná ako symbol boja za slobodu a získala Maďarsku medzinárodné uznanie, jej interpretácia zostáva aj po desaťročiach predmetom spoločenských a politických sporov. Text analyzuje, ako sa kolektívna pamäť na udalosti roku 1956 mení v závislosti od aktuálnych politických záujmov a ako jednotlivé vlády formujú verejný diskurz i historiografiu revolúcie. Osobitnú pozornosť venuje premene symbolov revolúcie a napätiu medzi historickou pamäťou a súčasnou politikou.

Pocta Vojtechovi Danglovi

Publikácia skúma históriu židovskej komunity v Austrálii od jej počiatkov až po súčasnosť. Autorka detailne mapuje osudy židovských osadníkov, ktorí prišli do Austrálie ako prví trestanci, a sleduje ich vývoj cez rôzne vlny imigrácie, vrátane utečencov pred nacizmom, preživších holokaust a neskorších prisťahovalcov z Maďarska, Sovietskeho zväzu a Južnej Afriky. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave. Vlastnoručný podpis autorky

Autor v publikácii približuje atmosféru stredovekého mesta, načrtáva zásady uhorského trestného práva a opisuje jednotlivé kriminálne a súdne prípady aj trestanie previnilcov.

Uhorský aristokrat Pavol Pálffy (1592 – 1653) bol jedným z najvýznamnejších politikov Uhorského kráľovstva v prvej polovici 17. storočia. Syn „tureckého hrdinu“ Mikuláša Pálffyho a Márie Fuggerovej študoval vo Viedni, v Ingolstadte, v Olomouci a absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zastával najdôležitejšie krajinské úrady v Uhorskom kráľovstve: takmer dve desaťročia bol predsedom Uhorskej komory, následne sa stal krajinským sudcom a na vrchole kariéry bol zvolený za uhorského palatína. Na viedenskom panovníckom dvore sa mu ako jedinému predstaviteľovi uhorskej politickej elity podarilo stať sa členom Tajnej rady, najdôležitejšieho poradného orgánu panovníka. Pavol Pálffy mal vlastné politické zoskupenie a zvádzal mocenské a politické súboje s palatínom Mikulášom Esterházym a ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippayom. O kariére významného štátnika nepodávajú svedectvo iba archívne pramene, ale aj stavby a umelecké artefakty na území krajín bývalej habsburskej monarchie. Nesú stopy Pálffyho intenzívneho záujmu o stavebné projekty a jeho umeleckého vkusu.

Udalosti v dňoch 14. a 15. marca 1939 predstavujú významné medzníky českých a slovenských dejín. Došlo vtedy k rozbitiu alebo k rozpadu republiky? Autori kolektívnej monografie ponúkajú interpretácie tohto procesu v kontexte medzinárodného aj vnútropolitického vývoja Česko-Slovenska.

Publikácia prináša nový pohľad na dominantné obdobie v slovenskom národnom príbehu – na 19. storočie, a to v širokých časopriestorových súvislostiach.