Dejinné premeny 20. storočia
Historik Pavol Petruf 70-ročný

Michálek Slavomír - Manák Marián a kol.

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA; Trnavská univerzita v Trnave

Jazyk

slovenčina - čeština

Počet strán

390

Rok vydania

2016

Hmotnosť

851,00g

Formát

165x245

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788022415040

Publikácia Dejinné premeny 20. storočia je určená všetkým záujemcom o vedecké spracovanie najnovších dejín. Je úprimným prejavom úcty a vďaky i darom profesorovi Pavlovi Petrufovi.

15,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročne medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutne zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V zaujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Obsah

Predhovor 

 

Dejinné premeny do konca II. svetovej vojny

     Štefánikova úloha pri urovnávaní konfliktu medzi talianskou a francúzskou vojenskou misiou v Československu   Michal Kšiňan

     Cesta Jozefa Rudinského do USA v roku 1919   Róbert Letz

     Sibírske oblastnícke hnutie a jeho miesto vo vývoji Sibíri v rokoch 1917 – 1920   Ľubica Harbuľová

     O problémoch československej propagandy vo Francúzsku v medzivojnovom období   Antoine Marѐs

     Malá dohoda medzi Francúzskom a Talianskom v 20. rokoch 20. storočia (1920 – 1927)   Bohumila Ferenčuhová

     Problematika dovozu amerických automobilov a traktorov do ČSR v medzivojnovom období   Marián Manák

     Porovnanie troch slávností odhalenia pomníkov Ľudovíta Štúra   Juraj Babják

     Milo Urban medzi románom a spomienkovou fikciou. Od Živého biča po „breh krvavej rieky"   Vlasta Jaksicsová

     K niektorým stránkam publicistiky Jozefa Tisu v medzivojnovom období   Ivan Kamenec

     Hádik a Hádička. Listy Lídy a Vlada Clementisovcov z obdobia ich exilu vo Veľkej Británii (1939 – 1940)  Josette Baer

     Problematika Besarábie a severnej Bukoviny v správach slovenského vyslanca v Rumunsku Ivana Milecza   Jana Bauerová

     Stavebníctvo a staviteľskí podnikatelia na Slovensku v rokoch 1939 – 1945   Ľudovít Hallon

     Civilná letecká preprava počas II. svetovej vojny   Miroslav Sabol

 

Dejinné premeny po II. svetovej vojne

     Parížska konferencia 1946 – mierové zmluvy a Československo po II. svetovej vojne   Štefan Šutaj

     K „spolupráci" Ladislava Nižňanského s československými vojenskými spravodajcami v rokoch 1947 – 1949  Juraj Kalina

     Prípad Huňáčkovej Dakoty  Slavomír Michálek

     Podoby ideového pôsobenia KSČ po roku 1948   Michal Štefanský

     Strana slovenskej obrody a Strana slobody. Satelitné politické strany na Slovensku: Od „politického odmäku" (1956) k začiatkom normalizácie (1969 – 1970)   Jan Pešek

     Ekonomika na Slovensku po skončení II. svetovej vojny do roku 1967 – hlavné tendencie vývoja a niektoré výsledky vyrovnávania na úroveň českých krajín   Miroslav Londák

     Rok 1968 a katolícka cirkev na Slovensku   Lenka Pavlíková

     K metamorfózam ústavného zákona o československej federácii v rokoch 1968 – 1970   Stanislav Sikora

     Príprava konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v kontexte s československým vývojom (1970 – 1975)  Jozef Žatkuliak

    Vznik samostatného Chorvatska v roce 1991 a počátek občanské války na území bývalé Jugoslávie   Jan Rychlík

    Vplyv kresťanských politikov a sociálneho učenia katolíckej cirkvi na politické myslenie v začiatkoch povojnového integračného procesu v západnej Európe   Milan Katuninec

     Výberová bibliografia prof. PhDr. Pavla Petrufa, DrSc.   Alžbeta Sedliaková

 

Pramene a literatúra 

Menný register 

Zoznam autorov 

Summary