Slovensko na začiatku 20. storočia
Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby

Podrimavský Milan - Kováč Dušan (eds.)

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV

Jazyk

slovenčina - čeština

Počet strán

471

Rok vydania

1999

Hmotnosť

780,00g

Formát

170x240

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

8088780314

Zborník štúdií vznikol na základe dvoch vedeckých konferencií, ktoré usporiadal Historický ústav SAV. Prvé podujatie pod názvom Slovensko na prelome 19. a 20. storočia (Spoločnosť, ...štát a národ v súradniciach doby) sa uskutočnilo 14. – 16. novembra 1995 a druhé na tému Slovenská spoločnosť za prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa konalo 19. – 21. novembra 1996. Obidve konferencie sa uskutočnili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do série vedeckých podujatí, ktoré Historický ústav SA V venoval od roku 1990 kľúčovým problémom a témam v jednotlivých obdobiach slovenských dejín v 20. storočí.

Čítať viac...
15,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Úvod

 

I. 

Slovenská otázka na prelome 19. a 20. storočia   Ľubomír Lipták

Zahraničnopolitické koncepcie a alternatívy riešenia slovenskej otázky na prelome storočí   Dušan Kováč

Slováci a uhorský štát na prelome 19. a 20. storočia   Milan Podrimavský

Maďarizácia a asimilácia   Július Mésároš

Slováci v emancipačnom pohybe nemaďarských národov   Milan Krajčovič

Hospodárska politika Uhorska z pohľadu slovenských ekonomických záujmov   Roman Holec

Konflikt a spolupráca: americkí Slováci a slovenský národný život na prelome 19. a 20. storočia   Elena Jakešová

K profilu slovensko-českých vzťahov pred prvou svetovou vojnou   Miroslav Pekník

Milenárne oslavy v Uhorsku roku 1896 a ich vnímanie v slovenskom prostredí   Pavol Komora

Aktivity provládnej orientácie v slovenskom prostredí v kontexte slovenských emancipačných úsilí  Ladislav Tajták

K otázke vzťahu slovenskej spoločnosti k armáde na prelome 19. a 20. storočia   Vojtech Dangl

Rakousko-uherská koncepce řešení národnostní otázky a česko-slovenské vztahy v 19. století   Jan Rychlík

Úvahy nad charakterem a smyslem českého slovakofilství z přelomu 19. a 20. století   Josef Harna

Národnostná otázka v Uhorsku v správach francúzskeho konzulátu v Budapešti (1875 – 1919)     Bohumila Ferenčuhová

Slovenskí národne uvedomelí rímskokatolícki kňazi v zrkadle rakúsko-uhorskej diplomacie   Emília Hrabovcová 

Slovenští přistehovalci do Bulharska koncern 19. a začátkem 20. století   Teodorička Gotovská

Slovenské národné hnutie a náboženská otázka na prelome 19. a 20. storočia   Daniela Kodajová

Sociolingvistické aspekty jazykovej situácie na prelome 19. a 20. storočia   Ján Bosák

Zápas o oživotvorenie Matice slovenskej (1875 – 1919)   Michal Eliáš

Problematika národnoobranného boja v dielach významných slovenských historikov v rokoch 1895-1918  Ján Hučko (ml.)

Slovenské „nálady a výhľady" očami spisovateľov na prelome 19. a 20. storočia   Michal Gáfrik

Tendencie v slovenskej folkloristike na prelome storočí   Zuzana Profantová

 

II. 

Prvá svetová vojna v slovenských dejinách a v slovenskej historiografii   Dušan Kováč

Slováci na frontoch prvej svetovej vojny   Marián Hronský

Medzinárodné súvislosti slovenskej otázky 1914 – 1918. Podnety z nového výskumu   Milan Krajčovič

Slovenská politika na začiatku prvej svetovej vojny   Miroslav Pekník

Vojna v Karpatoch 1914 – 1915, dopad a ohlas   Marián Hronský

Aktivita slovenskej spoločnosti v období prvej svetovej vojny ako súčasť prípravy na politický život na pôde ČSR   Alena Bartlová

Zmeny vo vedomí slovenskej spoločnosti za prvej svetovej vojny   Elena Mannová

Regionálne osobitosti slovenskej spoločnosti za 1. svetovej vojny (1914 – 1918)   Ladislav Tajták

Lojalita i odboj: americkí Slováci, európska vojna a slovenská otázka (1914 – 1915)   Elena Jakešová

Talianske légie a Ján Papánek   Slavomír Michálek

Informovanosť slovenskej verejnosti o zahraničnom odboji   Bohumila Ferenčuhová

Sociálne aspekty vojnového hospodárstva   Gabriela Dudeková

Slovenské banky a úverné družstvá počas 1. svetovej vojny   Roman Holec

Živena – jediný literárny časopis na Slovensku v období 1. svetovej vojny   Dana Kršáková

Zo spomienok Juraja Slávika-Neresnického na prvú svetovú vojnu   Štefan Drug