Slovensko v 20. storočí
Na začiatku storočia (1901 - 1914)

Kováč Dušan a kol.

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

292

Rok vydania

2004

Hmotnosť

759,00g

Formát

170x240

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

8022407763

Dvadsiate storočie sa uzavrelo, vstúpilo celým svojím objemom „do dejín". To bol vonkajší podnet pre slovenských historikov, aby sa k procesom, ktoré v tomto storočí ...prebiehali, vrátili, aby sa ich pokúsili zhodnotiť a predložiť čitateľovi fundované odborné dielo. Vznikla myšlienka napísať syntézu slovenských dejín v dvadsiatom storočí v siedmich zväzkoch. Prvý zväzok predkladáme verejnosti.

Čítať viac...
15,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročne medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutne zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V zaujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Obsah

Úvod   Dušan Kováč

 

Rakúsko-Uhorsko a slovenská otázka v medzinárodných vzťahoch   Dušan Kováč

     Medzinárodné postavenie Rakúsko-Uhorska na začiatku storočia

     Dotváranie dohodového bloku a vnútorné problémy Trojspolku

     Anexia Bosny a Hercegoviny

     Permanentný konflikt na európskom kontinente

     Balkánske vojny

 

Spoločnosť   Elena Jakešová

Rakúska a uhorská spoločnosť

     Uhorská spoločnosť

Spoločnosť na Slovensku

     Slovenská spoločnosť

     Spoločenská stratifikácia a sociálno-triedne nerovnosti

     Konfesionálne determinácie

     Urbanizácia

     Rodina

     Vzdelanosť

     Migrácia a vysťahovalectvo

     Slovenská spoločnosť v diaspóre

 

Hospodárstvo   Roman Holec

     Modernizácia a hospodársky vývoj na prahu storočia

     Rakúsko-Uhorsko v medzinárodných hospodárskych vzťahoch

     Slovensko v ekonomike Uhorska

     Štátna hospodárska politika a Slovensko

     Ekonomické aktivity Slovákov a ich politické pozadie

     Človek na pozadí sociálno-ekonomických zmien

     Sociálna politika štátu

 

Kríza liberálneho režimu 1901 – 1904   Milan Podrimavský

     Uhorsko v dualistickej monarchii

     Diferenciácia v slovenskom politickom hnutí

     Obnovenie volebnej aktivity Slovenskej národnej strany

     Uhorský parlamentarizmus a slovenská otázka na uhorskom sneme

     Vláda Istvána Tiszu

     Začiatky formovania agrárneho hnutia

     Regionálne aspekty slovenského politického života

 

Vyvrcholenie politickej krízy. Koaličná vláda 1905 – 1910   Milan Podrimavský

     Pád liberálov. Masové politické hnutie

     Organizácia slovenského ľudového hnutia

     Slovenská otázka a sociálna demokracia

     Voľby do snemu roku 1905 a 1906

     Spolupráca s nemaďarskými národmi Uhorska

     Politika koaličnej vlády

     Vyvrcholenie národnostného útlaku Slovákov

     Neoslavizmus a slovensko-česká spolupráca

     Otázka volebnej reformy

     Narastajúci konflikt koaličnej vlády s Viedňou a jej pád

 

Pred prvou svetovou vojnou   Dušan Kováč

     Nová liberálna éra

     Slovenská otázka za novej liberálnej vlády

     Hľadanie spojencov

     Hľadanie programu. Prehĺbenie diferenciácie

     Pokus o koncentráciu síl roku 1914

 

Ideové smery. Kultúrny a spoločenský život   Elena Mannová

     Ideové smery a politické myslenie na začiatku storočia. Ich odraz v slovenskej spoločnosti   Dušan Kováč

     Veda na Slovensku a prijímanie nových vedeckých teórií   Roman Holec

     Literatúra, divadlo a hudba v profilujúcich sa národných kultúrach

     Architektúra, výtvarné umenie a štýlová pluralita na Slovensku

     Náboženský a cirkevný život v multikonfesionálnom prostredí

     Školy – modernizácia v tieni maďarského nacionalizmu

     Vzrast masovej komunikácie. Periodická tlač a knižný trh

     Spolky a demokratizácia spoločenského života

     Životný štýl medzi tradíciou a modernitou

     Kolektívna identita Slovákov

     Kultúra a multietnickosť Slovenska

 

Výberová bibliografia 

Menný register