Revolúcia 1848/49 a historická pamäť

Macho Peter a kol.

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV

Jazyk

slovenčina - čeština

Počet strán

306

Rok vydania

2012

Hmotnosť

521,00g

Formát

165x245

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788089396191

Na dnešnom území Slovenska sa od druhej polovice 19. storočia pestovali a rozvíjali dva základné príbehy revolúcie 1848/49: príbeh uhorských/maďarských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali po boku ...Lajosa Kossutha (medzi nimi aj početných Slovákov), a príbeh slovenských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali pod hurbanovskou zástavou. V maďarskom prostredí sa kultu revlúcie ujímali rôzne politické a sociálne skupiny, od opozičných politikov až po kalvínsku cirkev, ktorá tým manifestovala odpor voči katolíckym Habsburgovcom. Porážka pri Viedni a následné represálie prispeli k mýtizácii revolúcie a jej hrdinov. Slovenská strana nemohla vzhľadom na málopočetnosť národných aktivistov a ich politickú slabosť konkurovať v tomto smere maďarskej dominancii.

Čítať viac...

15,00€
Pridať do košíka logo

skladom

Mohlo by vás zaujímať

"Zabrániť bahnu morálneho rozkladu"

Kniha sa zaoberá zákonodarstvom a inštitucionálnymi zmenami v sirotskej agende, aj prechodom od súkromnej, spolkovej a cirkevnej dobročinnosti k sociálnej politike štátu. Jednotlivé kapitoly osvetľujú situáciu sirôt z aristokratických, poddanských, meštianskych aj robotníckych rodín. Dokumentujú, ako a prečo všetci pomáhajúci aktéri „bojovali“ o dieťa. Starali sa o siroty a sociálne odkázané deti spravidla v mene určitej skupiny alebo svetonázoru – kresťanského milosrdenstva, židovskej náboženskej spolupatričnosti, solidarity príslušníkov „slušných a usporiadaných“ meštianskych vrstiev, v mene národa, vlasti či štátu.

Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku

Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm. Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke témy.

Stredoveké mesto a jeho obyvatelia

Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.

"Vyjdeme v noci vo fakľovom sprievode a rozsvietime svet"

Verejnými slávnosťami sa spoločnosť reprezentuje, ale aj konštituuje – pretože inscenujú, kto je „náš“ a kto „cudzí“, kto sa aktívne alebo pasívne zúčastňuje osláv alebo na druhej strane kto sa demonštratívne nezúčastňuje či podujatie narušuje. Za monarchie sa účastníci mali stotožňovať s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, v demokratických spoločnostiach zväčša s historickými zakladateľskými osobnosťami a udalosťami (so založením štátu, s povstaním proti predošlému štátu, prijatím ústavy a pod.). Religiózne a svetské prvky sa často prevrstvovali, takže historici hovoria o sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv.

Sťahovanie národov (454 - 568)

Autor publikácie opisuje históriu kmeňov sídliacich v Karpatskej kotline po vyhnaní Hunov. Nikto z nich nezostal v strednej Európe a všetci, víťazi aj porazení, úplne alebo čiastočne, odišli do Talianska. Zároveň sleduje osudy kráľov, ktorí zaujali miesto po Attilovi. Väčšina z nich zostala v jeho tieni. Kmene ktoré porazili Hunov a založili svoje ríše na území ohraničenom Karpatmi, Alpami a riekou Sávou, okrem jednej, zanikli skôr ako k Dunaju prišli Avari.

"Ľudožrút" v Hornom Uhorsku

Béla Grünwald, s ktorého menom sa spája zatvorenie troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej, sa stal najnegatívnejšou postavou slovenskej národnej pamäti. Čo ho motivovalo, ako sa dá jeho konanie vysvetliť? Dá sa jeho protislovenské vystupovanie vysvetliť jeho osobným životným príbehom?

Od symbolu k slovu

Kolektív slovenských a českých historikov približuje čitateľom tejto knihy rozmanité podoby komunikácie stredovekých ľudí. V čom sa podobalo a v čom bolo úplne odlišné dorozumievanie vtedy a dnes? Aké informácie sa šírili alebo utajovali, aká bola ich výpovedná hodnota a aké vzdialenosti či prekážky bolo potrebné prekonávať pri odovzdávaní posolstva? Nezapôsobili obrazové symboly, rituály a gestá oveľa účinnejšie ako hovorené slovo? Pri hľadaní odpovedí na tieto, ale aj viaceré iné otázky autori zároveň čitateľovi ponúkajú pohľad na svet, v ktorom každodenný priebeh života sprevádzal zvuk zvonov, najďalej sa dovidelo z hradnej či mestskej veže a dôležité správy oznamoval hlásnik.

Kultúra v dejinách dejiny v kultúre

Publikácia so svojimi interdisciplinárnymi prístupmi prináša do slovenskej historiografie nové pohľady a podnety na vývoj slovenského kultúrneho života v prvej polovici 20. storočia. Autorka sleduje dynamické a často protirečivé osudy popredných reprezentantov slovenskej kultúry z rozdielnych ideologických táborov. Snaží sa pochopiť ich umelecké postoje, resp. ich spoločenské aktivity v politických systémoch, v ktorých žili a pôsobili.

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

„Idea československého štátu jednotného československého národa“ je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa vychádzajúcej po r. 1990 na oboch stranách rieky Moravy, aj napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, nedospejeme pravdepodobne nikdy k jednotnému stanovisku. Pre oba naše národy totiž táto štátotvorná koncepcia zohrala rozdielnu úlohu a jej skúmanie má – paradoxne – azda väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, ako pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Z dejín demokratických a totalitných režimov na Slovensku a v Československu v 20. storočí

Autormi jednotlivých príspevkov v publikácii sú renomovaní odborníci z Historického ústavu SAV a z vedeckých akademických a univerzitných pracovísk na Slovensku a v Českej republike. Je určená všetkým záujemcom o dejiny Slovenska v 20. storočí, osobitne odbornej verejnosti, učiteľom dejepisu všetkých stupňov, študentom stredných a vysokých škôl a zainteresovanej verejnosti. Predovšetkým je však skromným, no úprimným darom kolegovi a priateľovi Ivanovi Kamencovi.

Slovensko a svet v 20. storočí

Kapitoly z dejín 20. storočia, ktoré tvoria túto knihu, predstavujú dôležité momenty histórie moderného Slovenska v meniacom sa svete. Autori – kolegovia, priatelia a žiaci PhDr. Valeriána Bystrického, DrSc. v nich čitateľom ponúkajú výsledky svojho výskumu.

Komunistická strana Slovenska 1.

Táto práca je pokusom o určité zosumarizovanie poznatkov a poskytnutie relatívne uceleného pohľadu na vnútorný vývoj Komunistickej strany Slovenska, imanentne spojený s dejinami Slovenska po druhej svetovej vojne, a to až do takého historického medzníka, akým bola okupácia Československa v auguste 1968.

Najpolitickejšia veda

Adam Hudek, PhD. (1979), od roku 2003 pracuje v Oddelení dejín vied a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa predovšetkým dejinám a teórií historiografie so zameraním na český a slovenský vývoj v 20. storočí. Skúma problematiku konštruovania obrazu národných dejín a dejín vedecko-výskumných inštitúcií v stredoeurópskom regióne.

Mýty naše slovenské

Kniha rozoberá základné kamene slovenskej mytológie od Veľkej Moravy, cez Matúša Čáka, Jánošíka, Štúra, Štefánika, Hlinku, Tisa až po Husáka a mýty obdobia komunizmu. Autori (archeológovia, jazykovedci, etnológovia, historici, publicisti) upozorňujú, v čom sa obsahy mýtov rozchádzajú s výsledkami výskumov. Porovnávajú mýtické príbehy rôznych etník a prichádzajú k záveru, že Slováci sú rovnakými „mýtomaniakmi“ ako všetci ostatní, pretože rovnako ako všetci ostatní snívajú o živote bez útlaku a násilia.

Kresťanstvo v dejinách Slovenska

V dňoch 27. – 29. júna 2000 usporiadali Historický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Slovenská historická spoločnosť pri SAV vedeckú konferenciu s názvom Kresťanstvo v dejinách Slovenska. Konferencia sa konala v priestoroch Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Uvedený zborník obsahuje vedecké štúdie, ktoré vznikli po rozpracovaní príspevkov z konferencie.

Milan Rastislav Štefánik v hlavách a srdciach

Publikácia sa venuje Štefánikovej pamiatke a Štefánikovmu posmrtnému kultu v slovenskej spoločnosti, resp. obrazu/obrazom Štefánika v historickej pamäti Slovákov. Nevypovedá o samotnej osobe Štefánika, ale skôr o spoločnosti, o jednotlivcoch, skupinách a vrstvách obyvateľstva, ktoré si Štefánika osvojovali, stotožňovali sa s ním alebo ho naopak, odmietali.

Rok 1968

Augustová invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 patrí k najdramatickejším udalostiam modernej histórie Čechov i Slovákov. V plnej nahote odhalila ideologickú vyprázdnenosť a agresívno-represívnu podstatu socializmu sovietsko-stalinského typu, ktorý tragicky zdeformoval viac než štyri desaťročia našich spoločných dejín.

Francúzsko a slovenská otázka 1789 – 1989

Autorka v monografii sumarizuje to najdôležitejšie, čo na tému Francúzsko a slovenská otázka na základe vlastného výskumu v archívoch na Slovensku, v Českej republike a vo Francúzsku napísala. Tematiku tejto publikácie ohraničujú dva symbolické dátumy: pád Bastily 14. júla 1789 vo Francúzku a zásah polície proti študentom na pražskej Národní třídě 17. novembra 1989 s následným pádom totality v Československu.

Kľúčové problémy moderných slovenských dejín

Predložená publikácia poskytuje hĺbkový a na dlhodobom štúdiu postavený pohľad na obdobia a udalosti, ktoré zásadným spôsobom formovali súčasnú podobu slovenskej spoločnosti.

Slovensko na začiatku 20. storočia

Zborník štúdií vznikol na základe dvoch vedeckých konferencií, ktoré usporiadal Historický ústav SAV. Prvé podujatie pod názvom Slovensko na prelome 19. a 20. storočia (Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby) sa uskutočnilo 14. – 16. novembra 1995 a druhé na tému Slovenská spoločnosť za prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa konalo 19. – 21. novembra 1996. Obidve konferencie sa uskutočnili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do série vedeckých podujatí, ktoré Historický ústav SA V venoval od roku 1990 kľúčovým problémom a témam v jednotlivých obdobiach slovenských dejín v 20. storočí.

Občianska spoločnosť a politická kultúra

Publikácia čitateľom približuje podiel kultúrnych a politických tradícií, ako aj vonkajších vplyvov na formovanie občianskeho a spoločenského vedomia na Slovensku v medzivojnovom období. Pokúsila sa prispieť k riešeniu otázky, ako sa slovenská spoločnosť vyrovnávala s tradíciami, ktoré si vytvárala po stáročia na pôde býva lej monarchie a ako sa stotožnila s požiadavkami a cieľmi, ktoré pred nich kládla nová nadchádzajúca etapa dejín. Kniha sa faktami, úvahami a analýzami pokúsila upozorniť na rozličné rozmery tohto fenoménu, ktoré môžu byť užitočné pri ďalšom výskume tejto problematiky.

Kapitula pri Dóme sv. Martina

Bratislavská kapitula pri Dóme sv. Martina bola v stredovekom Uhorsku dôležitým cirkevným, ale aj intelektuálnym strediskom, so školou podliehajúcou rektorovi a s vlastnou knižnicou. Pritom jej členovia – prepošti a kanonici – vďaka univerzitným štúdiám, praxi získanej v kancelárii arcibiskupa alebo v Rímskej kúrii poskytovali panovníkom odborné zázemie pri spravovaní kráľovstva. Dejiny kapituly sú tak zároveň dejinami konkrétnych osôb, ktoré na jednej strane plnili sakrálne funkcie vyplývajúce z ich úradu, na druhej strane sa z titulu svojho diplomatického poverenia suverénne pohybovali v pápežskej kúrii alebo na dvoroch panovníkov. Kráľovi nielenže sprostredkovali sobáš, mierové rokovania, ale niektorí z nich mu vo funkcii dvorského lekára predpisovali vhodnú medicínu a prostriedky životosprávy.

Fenomén sídelno-priestorovej identity v multietnickom prostredí

Predkladaný súbor štúdií predstavuje časť textových materiálov spracovaných v rámci viacerých projektov, ktoré skúmajú a porovnávajú lokálnu identitu a podoby medzietnických vzťahov v realite Slovenskej republiky s realitou života slovenskej menšiny na Zakarpatskej Ukrajine, v juhoslovanskej Vojvodine, rumunskom Bihory a v prostredí slovenskej menšiny žijúcej na území severného Maďarska.

Československé menové zlato

Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom tridsiatych rokov 20. storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných i politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť o hmotnosti 18,4 tony opäť vrátila do trezora Štátnej banky československej v Prahe.

Štruktúry moci na Slovensku

Publikácia Štruktúry moci na Slovensku 1948 : 1989 nadväzuje na tituly Zločiny komunizmu na Slovensku 1948: 1989 a Aktéri jednej éry na Slovensku 1948 : 1989 Personifikácia politického vývoja. S určitou mierou zjednodušenia možno povedať, že prvá uvedená práca sa venuje politickým represiám komunistického režimu a druhá jej aktívnym protagonistom, respektíve súbežcom režimu, ktorý represie uskutočňoval. Štruktúry moci na Slovensku 1948: 1989 dopĺňajú tieto práce náčrtom mechanizmu vládnutia, pričom samotná moc mala v zásade perzekučný charakter, a to počas celej existencie komunistického režimu v Československu. Práca je súčasťou poznávania našej nedávnej minulosti; bez jej poznania nie je možné sa s ňou vyrovnať.

Meč a kríž

Krajiny strednej Európy prešli medzi 10. až 12. storočím obdobím zásadných zmien. Táto transformácia sa nevyhla ani oblasti výkonu moci, kde sa naplno prejavila úzka spolupráca vojensko-politických a duchovných elít. Symbióza kresťanskej viery a vojny sa prejavila v bohatom komplexe náboženského vojenstva. Ten zahŕňal špecifické rituály, symboly a rétoriku, ktoré postupne formovali idey svätej vojny a križiackych výprav. Táto kniha ponúka prvé komparatívne spracovanie vzájomného pôsobenia výkonu moci arpádovských, přemyslovských a piastovských panovníkov a náboženského vojenstva na prelome raného a vrcholného stredoveku. Na základe analýzy dobových prameňov je možné sledovať, že kresťanské vojenstvo slúžilo na sakralizáciu a legitimizáciu moci, ako aj na hlbšiu integráciu stredoeurópskych dynastií a ich krajín do sveta latinského kresťanstva, čím prispievali k vytváraniu ich spoločnej identity.

Rok 1918 a potom ...

Vznik Československej republiky a s ním spojený zánik Rakúsko-Uhorska nepochybne patrí medzi zlomové momenty našich dejín. Zásadne ovplyvnil vývoj v celej strednej Európe a taktiež aj spoločnosť v slovenskej časti krajiny. Z ostrakizovanej časti populácie, ktorej elity často narážali na nemožnosť napr. pracovného postupu, sa stali súčasťou jednotného štátotvorného národa. Význam tejto udalosti si primárne uvedomujeme pri okrúhlych výročiach vzniku republiky, avšak často si neuvedomujeme rozsah zmien, ktoré sú spojené s touto udalosťou.

Človek a svet zvierat v stredoveku

Zvieratá boli pre stredovekého človeka každodennou súčasťou života, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ľudí nestretával so svetom zvierat. Práve preto je nevyhnutné, aby vedci, zaoberajúci sa stredovekými dejinami, vnímali vzťah človeka k prírode a ríši zvierat ako osobitne významný fenomén a venovali mu pozornosť.

Pohromy, katastrofy a nešťastia

Katastrofy a rôzne nešťastia sprevádzali ľudské dejiny, mestské prostredie nevynímajúc, prakticky neustále. Tento jav nebol náhodný. Mesto, urbánny priestor, totiž vo svojej prapodstate, okrem iného, predstavuje relatívne veľký zhluk obydlí s vyššou koncentráciou obyvateľstva. Už táto skutočnosť má za následok, že mestá spolu so svojím obyvateľstvom boli prirodzene „disponované“, náchylnejšie, aby sa stávali dejiskom udalostí často majúcich katastrofický charakter.

Dubček

Symbol vždy prerastie toho, kto ho zosobňuje, preto ilúzie spojené s rôznymi reformátormi a aktérmi revolúcií, ktorí sa stávajú žijúcimi legendami, môžu byť zavádzajúce, lebo ľudia očakávajú vždy viac, než čo im môže ich kladný hrdina priniesť. To bol aj prípad Alexandra Dubčeka, charizmatického vodcu, ktorý sa stal politickým symbolom pamätného roku 1968.

Slovensko v 20. storočí , 4. zv.

Ambíciou predkladanej syntézy z obdobia dejín Slovenskej republiky (1939 – 1945) je nielen začleniť vývoj slovenskej spoločnosti do celkového kontextu národných dejín 20. storočia, ale aj poskytnúť poznatky o celom tomto komplikovanom období. Konfrontácia s udalosťami prebiehajúcimi nielen v stredoeurópskom priestore má byť snahou zaradiť slovenské dejiny do širších európskych súvislostí a nadviazať tak na predchádzajúce zväzky edície Slovensko v 20. storočí.

Gustáv Husák

V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy", iní „na lavici obžalovaných". Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla" tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho storočnica sa stala vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

Človek vo vojne

Cieľom tejto knihy je charakterizovať najdôležitejšie sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na území Slovenska ako súčasti širšieho kontextu Uhorska a habsburskej monarchie. Sústreďuje sa na dôležité faktory a javy, ktoré prvá svetová vojny spôsobila, posilnila alebo urýchlila. Nie je to kniha o bojových operáciách, ani o diplomatických aktivitách či zahraničnom odboji, ktoré sú už pomerne dobre spracované. Pri charakteristike podmienok výnimočného vojnového režimu a jeho dosahu na spoločnosť prináša sondy do doteraz na Slovensku málo preskúmaných sociálnych a kultúrnych aspektov Veľkej vojny z pohľadu jej radových účastníkov v zázemí a na fronte.

Slovensko v 20. storočí

Dvadsiate storočie sa uzavrelo, vstúpilo celým svojím objemom „do dejín". To bol vonkajší podnet pre slovenských historikov, aby sa k procesom, ktoré v tomto storočí prebiehali, vrátili, aby sa ich pokúsili zhodnotiť a predložiť čitateľovi fundované odborné dielo. Vznikla myšlienka napísať syntézu slovenských dejín v dvadsiatom storočí v siedmich zväzkoch. Prvý zväzok predkladáme verejnosti.

Kapitolami najnovších slovenských dejín

Publikácia Kapitolami najnovších slovenských dejín je zameraná na kľúčové momenty tohto obdobia slovenskej histórie. Neobsahuje, pochopiteľne, všetky, avšak tie, ktoré sú v nej zaradené, bezpochyby prelomovými alebo prinajmenšom dôležitými boli. Zvolená koncepcia, to znamená spojenie problematiky najnovších slovenských dejín s charakterom vedeckovýskumného zamerania Michala Barnovského, určila aj zloženie autorského kolektívu. Základom publikácie sú kapitoly autorov – historikov z oddelenia najnovších dejín Historického ústavu SAV a dopĺňajú ju kapitoly autorov z ďalších historických pracovísk zo Slovenska a taktiež aj kolegov – historikov z Českej republiky.

Dejinné premeny 20. storočia

Publikácia Dejinné premeny 20. storočia je určená všetkým záujemcom o vedecké spracovanie najnovších dejín. Je úprimným prejavom úcty a vďaky i darom profesorovi Pavlovi Petrufovi.

Premeny v školstve a vzdelávaní na Slovensku (1918 – 1945)

Vzdelávanie a školstvo sú významnou súčasťou kultúry každého národa a dosiahnutá úroveň je priamym ukazovateľom vyspelosti každej spoločnosti. Vo vzdelávaní a v školskom systéme sa v koncentrovanej podobe prejavila väčšina problémov, s ktorými zápasila, resp. sa vyrovnávala spoločnosť v rokoch 1918 – 1945. Kolektív autorov v primárnych a sekundárnych prameňoch zachytil a čitateľom sprístupnil tie poznatky, ktoré sa pri historickej analýze javili ako dominantné svojou výpovednou hodnotou o kultúre, osvete, vzdelávaní a školstve. Práca Premeny vo vzdelávaní a v školstve na Slovensku v rokoch 1918 – 1945 poskytuje informácie nielen o vzdelávaní a školstve. V kontexte doby hovorí o konkrétnych problémoch, ktorými žila spoločnosť na Slovensku.

Stredoveké hrady na Slovensku

Publikácia Stredoveké hrady na Slovensku. Život, kultúra, spoločnosť má ambíciu položiť základy výskumu hradnej problematiky. Jednotlivé kapitoly si všímajú úlohu hradu v stredovekej spoločnosti z rôznych aspektov s cieľom poskytnúť čo najkomplexnejší pohľad na hrad ako kultúrno-spoločenský fenomén. Zameriavajú sa nielen na mocenskú, či vojenskú podstatu hradov, ale aj ich reprezentatívnu a symbolickú úlohu, spôsob ich správy, fungovania, na príslušenstvá hradov, na hradné posádky, každodenný život, zbožnosť na hradoch, hygienu, hradné kuchyne a stravovanie, na zariadenie hradov a kvalitu bývania.

Odvrátená tvár totality

Nastolením komunistického monopolu moci vo februári 1948 sa začalo obdobie zásadnej transformácie slovenskej a českej spoločnosti podľa schém komunistickej ideológie. Trvalo v podstate do roku 1953 a v historickej literatúre sa charakterizuje ako „zakladateľské obdobie totalitného režimu" alebo aj ako „horúca fáza totalitárneho procesu". Menil sa politický systém, ekonomické vzťahy i sociálna štruktúra, doslova všetky stránky života spoločnosti i každého jednotlivého občana. Vládnuce komunistické štruktúry sa neuspokojili s monopolom moci, ale kládli si za cieľ totálnu etatizáciu spoločnosti vrátane ovládnutia duchovnej sféry i osobného života každého jednotlivca. Tento proces sprevádzali masové perzekúcie, násilie a nezákonnosť, respektíve práve ich široké použitie podmieňovalo úspešnosť realizácie cieľov komunistickej diktatúry.

Chronológia starších slovenských dejín

Ambíciou predkladanej knihy je podať čitateľovi reprezentatívny súbor základných informácií zo starších slovenských dejín. Pod staršími dejinami rozumieme históriu územia dnešného Slovenska od praveku až do polovice 19. storočia, keď vďaka revolučným pohybom definitívne konči pomerne dlhá epocha v dejinách ľudstva tradične nazývaná feudalizmus. Dlhý sled jednotlivých udalosti je chronologicky rozčlenený podľa zaužívaného časového členenia slovenských dejín.

Medzi provinciou a metropolou

Imidž mesta sa spája s procesmi symbolického privlastňovania mesta. Komu patrí Bratislava? Bratislavčanom alebo Slovensku a Slovákom? Má byť modernou či postmodernou „metropolou“ a zároveň výrazom národnej prestíže? Ako sa v minulosti menili mentálne obrazy mesta s rôznymi názvami? Kniha zachytáva premeny reprezentácií mesta od 17. a 18. storočia, keď plnilo funkciu hlavného centra Uhorského kráľovstva a keď o živote skupín obyvateľov nerozhodovala nacionálna, ale konfesionálna identita. S nacionalizáciou spoločnosti v 19. storočí a so zásadnými politickými premenami v 20. storočí sa mentálne predstavy o meste a jeho úlohe výrazne menili. Hoci obraz mesta je len fikciou, oficiálne predstavy o maďarskej Požoni, slovenskej Bratislave či robotníckom centre mali dopad na realitu. Publikácia prináša tiež text Ľubomíra Liptáka – uverejnený prvýkrát v slovenskom jazyku – o akceptovaní Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska.

In nomine Domini

V období gregoriánskej reformy a boja o investitúru prešla kresťanská spoločnosť významnou premenou, ktorá sa premietla do vzťahu svetskej a duchovnej moci, fungovania latinskej cirkvi i priorít právneho a teologického myslenia. Významnou súčasťou tejto transformácie sa stala nová podoba volebného procesu, ktorý zásadne ovplyvnilo na konci päťdesiatych rokov 11. storočia vydanie dekrétu In nomine Domini pápežom Mikulášom II. Táto publikácia sa v nadväznosti na doterajší historický a kanonickoprávny výskum zaoberá vývojom pápežských volieb v gregoriánskom období. Zvláštnu pozornosť venuje reálnemu významu novej volebnej legislatívy, formovaniu kardinálskeho kolégia ako privilegovanej skupiny voliteľov a ďalším organizačným a právnym náležitostiam volebnej procedúry. Výber novej hlavy rímskej cirkvi tak prekračuje oblasť vnútrocirkevných záležitostí a stáva sa svedectvom o dynamického utvárania celospoločenských vzťahov na začiatku vrcholného stredoveku.

Sýr a červi

Publikácia Sýr a červi patrí medzi najväčšie skvosty modernej historickej literatúry. Jej hrdinom je „neznámy“ furlandský mlynár, ktorý sa vďaka svojim neortodoxným náboženským predstavám dostal na konci 16. storočia do stretu s pápežskou inkvizíciou. Vo svojej mysli si skonštruoval špecifické teologické predstavy, ktoré reflektovali tak stvorenie sveta ako aj pôsobenie Krista na pozemské bytie. Autor vo svojom texte použil úplne nový spôsob stvárňovania a písania historiografie, ktorý spolu so svojimi kolegami nazval mikrohistóriou.

Hungary betwen Two Empires

Publikácia pokrýva dve storočia histórie Uhorska, ktoré zdrvujúca porážka v bitke pri Moháči roku 1526 rozdelila na tri časti. Nadväzuje na monografiu Pála Engela (2005), The Realm oj St. Stephen: A History of Medieval Hungary, 895–1526. Čitateľa na ďalšie štúdium nabáda výberová bibliografia (približne 470 položiek – monografií a súborných štúdií).

Ungarischer Episkopat und österreichische Monarchie

Predložená monografia sa nielen vďaka svojmu rozsahu, ale najmä obsahu stala jedným z referenčných diel, o ktoré sa opierajú historici dejín cirkvi, ale aj politických dejín Uhorska 17. – 18. storočia. Autor je renomovaným znalcom dejín ranonovovekej strednej Európy a po viacerých prácach k dejinám českých krajín a Sliezska obrátil pozornosť na kľúčový problém uhorských dejín – vzťahu štátu a cirkvi. Vychádza z premisy, že klérus, tvoriaci významnú zložku uhorských stavov, zohrával nezanedbateľnú, historiografiou však málo reflektovanú úlohu v utváraní zložitých vzťahov k vládnej moci, reprezentovanej dvorom, ktorý nezriedka zastával vlastné a od jeho predstáv odlišné záujmy. Pritom tento jav podľa Bahlckeho nie je v dobovom kon¬texte ojedinelý, v Uhorsku sa však objavil s fázovým posunom, navyše v situácii, keď sa tu absolutizmus na rozdiel od veľkých častí Európy nepresadil v porovnateľnej miere ani po roku 1686. Za danej konštelácie by sa očakávalo, že klérus v pozícii status ecclesiasticus bude predstavovať najstabilnejšiu oporu panovníckej moci – opak sa však v priebehu sledovaného obdobia stal pravdou. Klérus musel totiž v zložitých zápasoch uchrániť svoj korporatívny charakter a vzdorovať rozmanitým formám štátnej nadvlády nad cirkvou.

Im Blickfeld zweier Imperien

Kniha poskytuje prehľad obrazov o Haliči a jeho obyvateľoch sprostredkovaných tlačou. Skúma úlohu tohto prihraničného regiónu v rakúskej a ruskej vojnovej propagande a v politických debatách o národnostných otázkach. Taktiež vnáša svetlo do diskusií o vojne a jej dôsledkoch.

My a tí druhí v modernej spoločnosti

Fenomén kolektívnej identity a identifikácie patrí v európskom priestore a špeciálne v oblasti strednej Európy k stále aktuálnym a príťažlivým témam pre viaceré oblasti bádania o človeku, spoločnosti a kultúre. Zložité vzťahy, vzájomné prelínanie politických, etnických, národných, jazykových, konfesionálnych a kultúrnych hraníc a súvislostí v jednotlivých historických časových úsekoch i v prítomnosti skúmaného geografického priestoru nabádajú k opatrnosti pri jednoznačnom formulovaní širších zovšeobecnení. Zároveň priam provokujú výskumníkov k hĺbkovému prenikaniu do konkrétnych problémov a k ich skúmaniu v jednotlivých presne vymedzených tematických, časových a priestorových úsekoch a súvislostiach.

História zadnými dverami 4

Každý historik prežije veľkú časť života v archíve. Niekedy je jeho práca odmenená hodnotnými dokumentami, inokedy sa musí „prehrýzť“ množstvom balastu. Samozrejme, platí to najmä o nedávnych dejinách, pretože k starším dobám minulým je tých prameňov poskromnejšie. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Dejiny sú niečo čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojnými riekami a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu.

Od mýta k Mýtu

Predkladaná monografia so symbolickým názvom Od mýta k Mýtu zachytáva miznúci a v mnohých prípadoch aj dávno zabudnutý svet niekdajších obyvateľov obce.

Od konfliktu ku zločinu

Kniha prináša najnovší výskum slovenskej a českej historiografie na široké spektrum tém týkajúcich sa kriminality a súdnictva. Skúma fungovanie súdnej praxe i konkrétne kriminálne prípady na úrovni rôznych súdnych inštancií, akými boli mestá, stolice, odvolací súd (apelačný súd pre české mestá) i štatariálne súdy, ktoré zriaďovali panovníci ako mimoriadny právny prostriedok na potrestanie aktérov šľachtických, konfesionálnych či sedliackych nepokojov a povstaní. Niekoľko štúdií je zameraných i na oblasť nižšej súdnej právomoci na rôznych inštitucionálnych mikroúrovniach, na ktorých boli konflikty a prehrešky riešené v prvopočiatkoch. Obsiahnuté sú aj vybrané otázky právnej klasifikácie a teórie, príklady využitia matrík ako prameňa pri skúmaní kriminality, analýza sociálneho pozadia páchateľov, špecifické typy deliktov v období osmanského susedstva, význam a symbolika zneucťujúcich trestov a problematika žien v úlohe páchateliek i obetí.

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Emil Stodola a samospráva Slovenska (1918 – 1938)

Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia – štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v prvej Československej republike, a to očami právnika a politika Emila Stodolu (1862 – 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doposiaľ chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčivý demokrat zastával kritické stanovisko.

Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku

So stredovekým benediktínskym mníšstvom sa v súčasnosti spája predovšetkým predstava komunít rehoľníkov, ktoré sa uzatvárali pred vonkajším svetom za múrmi kláštorov a ktorých duchovným spojivom bola Regula sv. Benedikta. Benediktínske kláštory zároveň vnímame ako významné centrá duchovnej kultúry raného a vrcholného stredoveku. Benediktíni však boli tiež neoddeliteľnou súčasťou stredovekej spoločnosti laikov. Prevažne panovníci alebo fundátori z radov stredovekej šľachty kláštory nielen zakladali, ale za nádej na dosiahnutie spásy ich aj bohato obdarovávali. Významné opátstva mali povinnosť hostiť početné sprievody kráľov, kniežat či biskupov a kláštorné kostoly slúžili ako miesta posledného odpočinku zakladateľov a patrónov. Opáti súčasne vstupovali do politických, diplomatických a nezriedka aj vojenských služieb panovníckych dvorov. Kniha Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku ponúka podrobný pohľad na koexistenciu a interakciu benediktínskych kláštorov a ich zakladateľov, patrónov či ďalších donátorov v Uhorsku za vlády arpádovských kráľov v 11. až 13. storočí.

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Barokový aristokrat

Uhorský aristokrat Pavol Pálffy (1592 – 1653) bol jedným z najvýznamnejších politikov Uhorského kráľovstva v prvej polovici 17. storočia. Syn „rábskeho hrdinu“ Mikuláša Pálffyho a Márie Fuggerovej študoval vo Viedni, v Ingolstadte, v Olomouci a absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zastával najdôležitejšie krajinské úrady v Uhorskom kráľovstve: takmer dve desaťročia bol predsedom Uhorskej komory, následne sa stal krajinským sudcom a na vrchole kariéry bol zvolený za uhorského palatína. Na viedenskom panovníckom dvore sa mu ako jedinému predstaviteľovi uhorskej politickej elity podarilo stať sa členom Tajnej rady, najdôležitejšieho poradného orgánu panovníka. Pavol Pálffy mal vlastné politické zoskupenie a zvádzal mocenské a politické súboje s palatínom Mikulášom Esterházym a ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippayom. O kariére významného štátnika nepodávajú svedectvo iba archívne pramene, ale aj stavby a umelecké artefakty na území krajín bývalej habsburskej monarchie. Nesú stopy Pálffyho intenzívneho záujmu o stavebné projekty a jeho umeleckého vkusu.

Štát s dvoma tvárami

Územie dnešného Slovenka malo oveľa väčší hospodársky význam ako hospodárske aktivity Slovenského obyvateľstva. Nerastné bohatstvo a bohaté tradície železorudného baníctva, rozsiahle lesné plochy a oblasti s vyspelou agrikultúrou – to všetko robilo zo severného Uhorska ekonomicky jednu z najdôležitejších oblastí štátu. Banícke tradície, celý rad parametrov ako ťažba drahých kovov, ťažba a spracovanie železa, ale i produkcia repného cukru, fenomény ako exportný „slovenský sladový jačmeň“, „slovenské železo“, „komínová aristokracia“, Rimamuránsky koncern a podobne, vytvárali zo Slovenska na uhorské a východoeurópske pomery mimoriadne zaujímavý región. Hoci v porovnaní s najvyspelejšími časťami Rakúska (Čechy a severná Morava), nehovoriac o západnej Európe, tvoril hospodársku perifériu, v porovnaní so zvyškom Uhorska a Balkánom sa hrdil viacerými presvedčivými prvenstvami. Tieto dve tváre Slovenska zostali charakteristické pre krajinu hlboko do 20. storočia.

Palatíni arpádovských kráľov

Na vývoji hodnosti palatína je možné sledovať celé dejiny Uhorského kráľovstva. V období vlády Arpádovcov boli palatíni vysoko postavení kráľovskí hodnostári, vyberaní spomedzi najvyššej šľachty. Boli súčasťou politického diania. Zúčastňovali sa vojenských výprav, mierových rokovaní, ako sudcovia riešili najmä lokálne problémy v kráľovstve. Hodnosť palatína sa vyskytovala na dvoroch v celej stredovekej Európe. V priebehu prvých troch storočí existencie Uhorského kráľovstva prešla značným vývojom, na ktorého konci bol úrad uhorského palatína „špecifickou a unikátnou inštitúciou“. Táto kniha je venovaná výskumu palatínov v dejinách Uhorského kráľovstva v stredoeurópskom kontexte približne v období rokov 1000 až 1301. Jej cieľom je priblížiť na konkrétnych príkladoch a analýze zmienok v prameňoch rôzne aspekty toho, kto bol palatín z hľadiska zachovaných zákonov a kráľovských nariadení, jeho súdnej moci, účasti na politickom dianí v kráľovstve aj mimo neho.

Politická korupcia

Autori sa v štrnástich kapitolách zamerali na skúmanie rôznych aspektov politickej, oficiálnej, systémovej a organizovanej korupcie v Uhorsku, na Slovensku a v Československu v 19. a 20. storočí. Sústredili sa na tri tematické oblasti: volebnú korupciu, „čierne“ financovanie politických strán a štátny, resp. režimový klientelizmus a protekcionizmus. Medzi najdôležitejšie výsledky analýz patrí zistenie, že politická korupcia vo svojich rôznych podobách spočiatku prispievala etablovaniu a stabilizácii politického režimu a štátu – bez ohľadu na charakter režimu (konštitučnú monarchiu, parlamentnú demokraciu, autoritársky/totalitárny), v stredno- a dlhodobom režime však pôsobila destabilizujúco a dezintegračne

V supermarkete dejín

Kniha prináša nové pohľady na minulosť nášho regiónu v 19. a 20. storočí z pera renomovaných zahraničných expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Európy. V spolupráci so slovenskými autormi odhaľujú, ako sa v jednotlivých politických režimoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobností, a ako to ovplyvnilo písanie dejín Slovenska. Využívajú pritom aj menej tradičné pramene, napríklad politické karikatúry či predmety a pozostalosti v múzeách. Inšpirovaní prácou historičky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovaná, okrem toho predstavujú sondy o fungovaní spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o živote meštianskych rodín a etnickom spolužití na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Korunovácie a pohreby

Výskum symbolickej komunikácie, mocenskej reprezentácie, ceremónií a rituálov prežíva po celom svete obdobie svojho rozkvetu. Poukazujú na to významné výskumné programy, veľkolepé konferencie a množiace sa diela, venujúce sa daným témam. Aj táto publikácia, ako výsledok slovensko-maďarskej odbornej spolupráce, chce prispieť k tomuto trendu. Zo širokého tematického záberu sa štúdie, opierajúce sa o najnovšie archívne a umeleckohistorické poznatky, venujú najmä dvom oblastiam. Bádatelia sústredili svoju pozornosť na bratislavské korunovácie kráľov a kráľovien v 16. – 19. storočí, ako aj na korunovačné snemy, korunovačné sprievody a ich vplyv na život v meste. Druhý tematický okruh štúdií prezentuje výsledky nových výskumov o pohrebných zvykoch, snahách o reprezentáciu a pohrebných miestach tých šľachtických rodov, ktoré vlastnili majetky na území dnešného Slovenska – Esterházyovcov, Pálfyovcov, Székelyovcov a Thurzovcov. Štúdie vychádzajú v jednej z prvých publikácií novej edície Kor/ridor knihy, ktorej cieľom je vytvoriť skutočný koridor medzi vedeckým životom a verejnosťou oboch krajín. Sme totiž presvedčení, že našu spoločnú, stáročia trvajúcu históriu môžeme pochopiť len týmto spôsobom a takto ju vieme objektívnejšie, zároveň aj úspešnejšie skúmať.

Minulosť ako supermarket?

S internetom a sociálnymi sieťami sa zmenil svet aj pohľad na históriu. História už nie je len, slovami historika Ľubomíra Liptáka, akousi samoobsluhou, z ktorej si každý vyberá, čo sa mu hodí. Bola povýšená na zvláštny supermarket, v ktorom si každý môže nájsť ľubovoľný historický argument alebo predsudok, aby podporil svoju interpretáciu sveta a vzápätí s ňou oboznámil ostatných. Táto kniha je o spomínaní, reprezentovaní predstáv o minulosti a vrstvení spomienok na dejiny na dnešnom území Slovenska. Snaží sa ukázať, že minulosť je zložitá, komplexná a mnohotvárna, no pamäť je vždy redukovaná. Často zámerne.

Pracovali v Tretej ríši

Publikované dokumenty prinášajú nielen informácie o priebehu náboru, o pracovných a životných podmienkach slovenských robotníkov v ríši, o počtoch naverbovaných občanov SR, ale pomáhajú tiež dotvárať obraz o jednotlivých aspektoch politicko-ekonomických vzťahov medzi Slovenským štátom a „ochrannou“ mocnosťou.

Obsah

Úvod (Peter Macho)

„Meruôsmy" v médiách spomínania a zabúdania (Elena Mannová)

I. Spomínanie na revolúciu 1848/49 v kontexte „malej“ a „veľkej“ politiky

Obraz rokov 1848/49 v slovenskej kultúre (od polovice 19. storočia po súčasnosť) (Dušan Škvarna)

Revolúcia 1848/ 49 a jej vplyv na vznik tradícií moderného maďarského politického národa (Ivan Halász)

Pamäť a manifestácia národnej identity: oslava tradície roku 1848 v mestách Zvolenskej, Novohradskej a Gemersko-malohontskej župy (1867 – 1914) (Alica Kurhajcová)

Maďarská komunita, štátna moc a 15. marec v období prvej Československej republiky (Attila Simon)

II. Slovo a obraz v službe politiky a kultúry spomínania

Revolúcia 1848/49 v slovenskej a maďarskej karikatúre obdobia dualizmu (Roman Holec)

Robert Blum – ikonografie a vzpomínání mučedníka revoluce (Jan Randák)

III. Od osobných spomienok ku kolektívnemu spomínaniu

Revolúcia 1848/49 v pamäti Slovákov do roku 1918 (Daniela Kodajová)

Jozef Miloslav Hurban - náš prvý legionár? Konštruovanie kontinuity boja za národnú slobodu (Peter Macho)

1948: storočnica „slovenských začiatkov" (Elena Kurincová)

IV. Súčasná politika spomínania v komparatívnej perspektíve

1848 v roku 1998: politika spomínania v Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku (Rogers Brubaker – Margit Feischmidt)

Záver

Summary

Pramene a literatúra

Skratky a značky

Autori a autorky

Menný register

Obrazová príloha