Knihy

Publikácia Rok 1968 a ekonomická realita Slovenska je založená predovšetkým na archívnych prameňoch uložených v Slovenskom národnom archíve, ako aj v Národnom archíve Českej republiky v Prahe. Štatistické údaje autor čerpal najmä z Historickej štatistickej ročenky ČSSR, ktorá vyšla knižne v roku 1985. Využil tiež niektoré už publikované pramene, dobové materiály a ďalšiu odbornú literatúru.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa roku 1968 bola iba jedným z mnohých vojenských dobrodružstiev v minulom storočí. To však nespochybňuje fakt, že v moderných dejinách Európy, podľa hodnotenia vojenských historikov, išlo o najväčšiu vojenskú operáciu od skončenia druhej svetovej vojny.

Šesťdesiate roky predznamenali novú éru v dovtedy prísne totalitnej, ideológiou zviazanej československej spoločnosti. Po desaťročí, ktoré sa nieslo v znamení zinscenovaných procesov, zatýkania politických oponentov, hľadania a nachádzania nepriateľov vo vlastných radoch, po prvej kríze komunistického režimu prišlo obdobie, ktoré prinieslo zmenu. Prebúdza sa slovenská kultúra, ktorá vstupovala do jedného zo svojich najplodnejších období.

Augustová invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 patrí k najdramatickejším udalostiam modernej histórie Čechov i Slovákov. V plnej nahote odhalila ideologickú vyprázdnenosť a agresívno-represívnu podstatu socializmu sovietsko-stalinského typu, ktorý tragicky zdeformoval viac než štyri desaťročia našich spoločných dejín.

Vznik Československej republiky a s ním spojený zánik Rakúsko-Uhorska nepochybne patrí medzi zlomové momenty našich dejín. Zásadne ovplyvnil vývoj v celej strednej Európe, ako aj spoločenské pomery v slovenskej časti krajiny. Z dlhodobo marginalizovanej časti populácie, ktorej elity často narážali na prekážky, ako napríklad obmedzené možnosti kariérneho postupu, sa stali súčasťou jednotného štátotvorného národa. Význam tejto udalosti si najčastejšie pripomíname pri okrúhlych výročiach vzniku republiky, no často si neuvedomujeme rozsah zmien, ktoré boli s touto historickou udalosťou spojené.

Na dnešnom území Slovenska sa od druhej polovice 19. storočia pestovali a rozvíjali dva základné príbehy revolúcie 1848/49: príbeh uhorských/maďarských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj početných Slovákov), a príbeh slovenských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali pod hurbanovskou zástavou. V maďarskom prostredí sa kultu revolúcie ujímali rôzne politické a sociálne skupiny, od opozičných politikov až po kalvínsku cirkev, ktorá tým manifestovala odpor voči katolíckym Habsburgovcom. Porážka pri Viedni a následné represálie prispeli k mýtizácii revolúcie a jej hrdinov. Slovenská strana nemohla vzhľadom na malopočetnosť národných aktivistov a ich politickú slabosť konkurovať v tomto smere maďarskej dominancii.

Publikácia Znovuobjavovanie sveta: Priestor a čas v komunistickom Československu prináša podnetnú a originálnu analýzu toho, ako sa komunistický režim po roku 1945 usiloval zásadne pretvoriť vnímanie času a priestoru v spoločnosti. Autor, historik a antropológ Roman Krakovský, skúma procesy plánovaného zrýchlenia spoločenského života, vznik nových sociálnych vzťahov a potláčanie súkromnej sféry v prospech štátnej moci prostredníctvom plánovania, kolektivizácie a reorganizácie vlastníckych pomerov. Využíva pritom interdisciplinárny prístup – analyzuje uznesenia zjazdov, právne normy, ideologické dokumenty aj každodenné praktiky bežných ľudí. Na základe denníkov a prípadových štúdií ukazuje, ako obyvatelia režimu reagovali na pokusy o „pretvorenie“ ich spoločenskej reality – či už prispôsobením sa, alebo odporom.

Dejiny ľavého politického extrému sa pred rokom 1990 zredukovali na dejiny KSČ, resp. dejiny komunistického a robotníckeho hnutia. Pod týmto titulom sa tiež ako celok sprofanovali. Táto téma si znovu našla svojich autorov, ktorí sa jej venujú systematicky, hľadajú adekvátne metódy, stanovujú si výskumné priority a vytvárajú širší publikačný priestor.

Autori v publikácii približujú rôzne fenomény vývoja regiónu Orava a jeho obyvateľstva od stredoveku až po polovicu 20. storočia.

Druhý zväzok syntetického diela Slovensko v 20. storočí je venovaný prvej svetovej vojne, teda rokom 1914 – 1918. Ide o pomerne krátke obdobie, ktoré trvalo iba o niečo viac ako štyri roky, je však plné vnútornej dynamiky a prevratných zmien. Slovenská historiografia obdobia prvej svetovej vojny sa v minulosti viac sústreďovala na vojenské a politické dejiny. K tomu, aby autori mohli v syntetickej podobe predložiť verejnosti pohľad na slovenskú spoločnosť a jej vývoj vo všetkých európskych a hlavne stredoeurópskych súvislostiach, bolo treba podstatným spôsobom rozšíriť výskum najmä v oblasti hospodárskych a sociálnych dejín, vrátane každodenného života. Pokúsili sa teda stvárniť čo najplastickejší obraz vtedajšej spoločnosti.