Knihy

Autor publikácie sa zaoberá problematikou železničnej, cestnej, lodnej a leteckej dopravy na Slovensku v období 1938 – 1948. Autor sa venuje nielen rôznym formám dopravy, ale aj problematike organizácie a riadenia dopravy v tejto dobe.

Publikácia Dejinné premeny 20. storočia je určená všetkým záujemcom o vedecké spracovanie najnovších dejín. Je úprimným prejavom úcty a vďaky, a zároveň darom profesorovi Pavlovi Petrufovi.

Wetzlerova publikácia nesie v sebe morálne posolstvo o odvahe človeka postaviť sa proti zlu aj v najťažších, či navonok beznádejných situáciách. A obsahuje ešte jedno nadčasové poznanie: Holokaust sa nezačal až vtedy, keď jeho obete hnali do dobytčích vagónov deportačných vlakov, ani vtedy, keď sa ocitli pred bránami vyhladzovacích táborov, resp. plynových komôr. To bolo iba "vyústenie" procesu, ktorý sa začínal verbálnymi útokmi, ostrakizovaním a perzekvovaním určitej skupiny občanov, ktorí boli vtedy označení za nepriateľa národa, štátu a celého ľudstva.

Cieľom tejto knihy je charakterizovať najdôležitejšie sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na území Slovenska ako súčasti širšieho kontextu Uhorska a Habsburskej monarchie. Zameriava sa na významné faktory a javy, ktoré prvá svetová vojna spôsobila, posilnila alebo urýchlila. Nejde o knihu o bojových operáciách, diplomatických aktivitách ani o zahraničnom odboji, ktoré sú už pomerne dobre spracované. Pri charakteristike podmienok výnimočného vojnového režimu a jeho dopadu na spoločnosť prináša sondy do doteraz málo preskúmaných sociálnych a kultúrnych aspektov Veľkej vojny z pohľadu jej radových účastníkov v zázemí a na fronte.

Predmetom publikácie sú sociálne a kultúrne dejiny v období 16. až 18. storočia prostredníctvom perspektívy individuálnych aktérov. Ide o obdobie, ktoré bolo vzhľadom na okolnosti spojené s vojnou s Osmanskou ríšou, ako aj protihabsburskými povstaniami nesmierne dynamické, až turbulentné. Po skončení povstaní došlo k pokusu o modernizáciu krajiny prostredníctvom habsburského panovníckeho dvora. V tak rozsiahlych témach, a predovšetkým štruktúrach spoločnosti, sa však jednotlivec ako aktér dejín trochu strácal, alebo sa anonymizoval v mase svojej society (poddaní, mešťania). Spracovatelia jednotlivých okruhov sa preto zamerali nielen na dlhšie časové úseky, ale aj na prípadové štúdie a sondy v rámci spoločenských štruktúr. Príspevky autorov sa venujú predstaviteľom moci v Uhorskom kráľovstve, inteligencii, obyvateľom miest a vidieka a mužskému a ženskému svetu. Jednotlivé štruktúry spoločnosti vykresľujú aj pomocou konania jednotlivcov – konkrétnych životných osudov. Kniha má svojim zameraním potenciál osloviť nielen odborníkov, ale aj širšiu verejnosť.

Zvieratá boli pre stredovekého človeka každodennou súčasťou života, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ľudí nestretával so svetom zvierat. Práve preto je nevyhnutné, aby vedci, zaoberajúci sa stredovekými dejinami, vnímali vzťah človeka k prírode a ríši zvierat ako osobitne významný fenomén a venovali mu pozornosť.

Predložený text je extraktom rôznych úvah, svedectvom našich (historiografických i subjektívnych) deficitov a súčasne prvým pokusom vypovedať na relatívne malom priestore to, čo v tejto fáze výskumu považujeme za najpodstatnejšie. Jednotlivé kapitoly nie sú ani zďaleka schopné obsiahnuť všetky otázky, ešte menej všetky odpovede. Rovnako ich úroveň a miera „slovenskej“ či „uhorskej“ zakotvenosti je rôznorodá. K niektorým kapitolám – kde to umožňoval výskum – sú pripojené konkrétne prípadové štúdie, ktoré analytickým spôsobom a na konkrétnej udalosti, jave či osobnosti demonštrujú predchádzajúce všeobecné tézy.

Ambíciou predkladanej knihy je poskytnúť čitateľovi reprezentatívny súbor základných informácií zo starších slovenských dejín. Pod staršími dejinami rozumieme históriu územia dnešného Slovenska od praveku až do polovice 19. storočia, keď vďaka revolučným pohybom definitívne končí pomerne dlhá epocha v dejinách ľudstva tradične nazývaná feudalizmus. Dlhý sled jednotlivých udalostí je chronologicky rozčlenený podľa zaužívaného časového členenia slovenských dejín.

Vyd?vanie historick?ch chronol?gi? s vyu?it?m najmodernej??ch met?d pr?ce je v s??asnom obdob? jednou z prior?t v b?date?skej a publika?nej ?innosti historick?ch vedeck?ch pracov?sk v zahrani??. Slovensk? historiografia m? oproti n?m sklz, ktor? sa sna?? vyrovna? pr?ve touto publik?ciou.

Čeho se bál Klement Gottwald? Byl Ludvík Svoboda sovětským agentem? Jací byli českoslovenští prezidenti lidé? Jak prožívali svoji moc a odpovědnost a jak je změnila? V čele Československé republiky stálo za dobu její poměrně krátké existence devět osobností, jejichž různorodý profil odráží peripetie, kterým byl tento státní útvar během bouřlivého dvacátého století vystaven.