Knihy

Témy, na ktoré sa autorka v publikácii sústreďuje, prinášajú veľké množstvo najrozličnejších otázok, načrtávajú prístup vedúcich politikov ČSR, Slovenska, Maďarska a Ruska k formovaniu zahraničnej politiky, vrátane vzťahov, v mimoriadne zložitom období. V situácii, keď sa nacistická mašinéria vydávala na pochod cez málo stabilnú a rozhádanú Európu, je mimoriadne zaujímavé sledovať názory, motiváciu a konanie vládnucich kruhov jednotlivých krajín, ale i reakcie rôznych politických strán a zoskupení. Krátka medzihra, za trvania diplomatických vzťahov medzi ľudáckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v období pred začiatkom druhej svetovej vojny, dlhé roky zatajovaná, ilustruje nielen politický pokus pod dozorom Berlína, ale aj vnútorné korene dobového slovenského rusofilstva. Pozornosť si zasluhujú zahraničnopolitické úvahy reprezentantov rôzneho názorového zamerania, ich protirečenia, predstavy, nádeje a sklamania. Všetky otvorené otázky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dostávali na diplomatickú scénu a podnecovali rozpory zainteresovaných štátov. Pre malé krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sa napokon ocitli v područí Sovietskeho zväzu, ovládaného J. V. Stalinom, začala dlhá a strastiplná cesta k vzdialenej vidine slobody.

Na celom svete žije mnoho ľudí, ktorí sú ochotní vidieť v Stalinovi architekta socializmu, víťaza nad nacistami a tvorcu sovietskeho impéria. V skutočnosti to bol extrémny osobný tyran, despota, akýsi superdiktátor, ktorý uplatnil dokonale hyperbyrokratický kontrolný systém sprevádzaný terorom, a to dôsledne a s absolútnym úspechom.

Kniha Na ceste k poznaniu prináša prostredníctvom rozhovoru s Miroslavom Michelom osobný i odborný portrét Dušana Kováča. Sleduje jeho životnú a profesionálnu dráhu na pozadí premeny slovenského dejepisectva – od obdobia ideologického zväzovania marxizmom-leninizmom až po jeho postupné otvorenie a etablovanie v medzinárodnom kontexte, ku ktorému Kováč výrazne prispel. Publikácia zároveň zachytáva zodpovednosť spojenú s jeho významnými vedeckými a organizačnými funkciami, no neobchádza ani osobnú rovinu – súkromný život, záujmy, šport, zmysel pre humor či inšpirácie pre literárnu tvorbu. Výsledkom je mnohovrstevnaté svedectvo o vedcovi, ktorý spoluutváral podobu modernej slovenskej historiografie.

Monografia približuje začiatky vývoja ošetrovateľského vzdelávania v zahraničí a u nás, pričom podrobne mapuje proces vzniku a utvárania ošetrovateľských škôl na Slovensku, realizáciu rôznych foriem odbornej prípravy ošetrovateliek a pôrodných asistentiek. Autorky na základe štúdia archívnych materiálov približujú činnosť pôrodných babíc a ošetrovateliek v ústavnej a ambulantnej starostlivosti, ale aj priamo v teréne. Poukazujú na ich prínos v starostlivosti o zdravie detí a matiek, ale aj ďalších vrstiev obyvateľstva.

Autori publikácie sústredili svoj bádateľský záujem na problematiku vzťahu spoločnosti a jej kultúrneho prostredia a povedomia, úlohu historicko-kultúrnej pamäti, komparáciu európskych nacionalizmov v 19. a 20. storočí, ako aj na výskum a komparatívnu interpretáciu formovania národných identít stredoeurópskych národov.

Autori publikácie predstavujú slovenských učiteľov prostredníctvom ich individuálnych osudov a mnohostrannej činnosti v období od vydania Tolerančného patentu na konci 18. storočia až po druhú polovicu 20. storočia. Sústredili sa na pedagógov pôsobiacich na ľudových, cirkevných i štátnych školách, ktorých pedagogické a spoločenské pôsobenie nebolo doteraz systematicky spracované, alebo sa mu bádatelia venovali skôr v inom kontexte – ako národným aktivistom, spisovateľom, maliarom, skladateľom, folkloristom a podobne.

Kvalitu života možno vo všeobecnosti chápať ako určitý súhrn pôsobenia sociálnych, zdravotných a environmentálnych prvkov vývoja jednotlivcov a spoločnosti. V podstate ide o objektívne podmienky dobrého života a na opačnej strane je to subjektívne prežívanie tohto dobrého života. Keď sa vzďaľujeme od súčasnosti do minulosti, tak nám výpovedná hodnota subjektívnych faktorov ustupuje do pozadia a výskum si vyžaduje veľmi náročný analytický prístup, pričom meranie a komponenty kvality života sú závislé od ich kontextovej a kultúrnej podmienenosti.

Publikácia sa zaoberá hranicami, ktoré sa vytýčili v Európe po 1. svetovej vojne a počas nasledujúcich dvoch desaťročí sa stali významným faktorom ovplyvňujúcim politický a hospodársky vývoj kontinentu. Autorský kolektív sa zameriava na ideologické koncepcie použité pri vytyčovaní hraníc česko-slovenského štátu a venuje pozornosť predovšetkým ideologickým transferom medzi európskymi krajinami v medzivojnovom období a ich dosahom na vnútropolitický vývoj v Československu a na Slovensku. Zároveň si všíma zdôvodnenie ideovej podstaty samostatného slovenského štátu vo vzdelávacom procese v rokoch 1939 – 1945. Kniha potvrdzuje skutočnosť, že ideologické koncepty mali do veľkej miery schopnosť prekonávať nové štátne hranice ustanovené v Európe po roku 1918. Rovnako však poukazuje, že ideológie sa stávali neraz i bariérami, ktoré neovplyvňovali iba politické dianie, ale častokrát dokázali zabrzdiť i zdanlivo nepolitické projekty, medzi ktoré patrilo napr. budovanie veľkej kapitálovej banky na slovenskej pôde.

Monografia zobrazuje vývoj vojnových udalostí na Slovensku v zornom uhle hospodárskych a čiastočne aj sociálnych dejín. Je zameraná osobitne na hodnotenie vojnových škôd a rekonštrukciu v hospodárstve, infraštruktúre a zdravotníctve.

Publikácia podáva krátky, no ucelený pohľad na život a dielo Milana Rastislava Štefánika. Je bohato ilustrovaná fotografiami z jeho života a fotografiami, ktoré urobil na cestách sám Štefánik.