Knihy

Verejnými slávnosťami sa spoločnosť reprezentuje, ale aj konštituuje – pretože inscenujú, kto je „náš“ a kto „cudzí“, kto sa aktívne alebo pasívne zúčastňuje osláv, alebo na druhej strane, kto sa demonštratívne nezúčastňuje či podujatie narušuje. Za monarchie sa účastníci mali stotožňovať s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, v demokratických spoločnostiach zväčša s historickými zakladateľskými osobnosťami a udalosťami (so založením štátu, s povstaním proti predošlému štátu, prijatím ústavy a pod.). Religiózne a svetské prvky sa často prekrývali, takže historici hovoria o sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv.

Autor monografie sa v jednotlivých kapitolách sústreďuje na pôsobenie výhradne československých, resp. slovenských vojenských stavovských, občianskych polovojenských a telovýchovných organizácií branného charakteru, ako aj na riešenie otázok súvisiacich s brannou výchovou obyvateľstva v medzivojnovom Československu.

Publikácia Leninova vláda (Rusko 1917 – 1924) prináša ucelený pohľad na dramatické obdobie ruských dejín, ktoré formovalo 20. storočie. Zachytáva prevratné udalosti od Októbrovej revolúcie, cez občiansku vojnu, až po konsolidáciu boľševickej moci pod vedením Vladimira Iľjiča Lenina. Autor analyzuje politické, hospodárske a spoločenské zmeny, ktoré vyústili do vzniku prvého komunistického štátu na svete, a zároveň poukazuje na vnútorné rozpory a represívne praktiky režimu. Publikácia je určená čitateľom so záujmom o moderné dejiny, politológiu a ideologické premeny 20. storočia.

Chronológia zachytáva podstatné udalosti odohrávajúce sa nielen na území slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945.

Elektrifikácia bola hnacím motorom slovenského hospodárstva v období 1938 – 1948 a ovplyvnila progresívne zmeny vo všetkých sférach života spoločnosti.

Publikácia sa zameriava na výrazné osobnosti pôsobiace v politických stranách a vo verejnom živote, ktoré mali pedagogické zázemie – či už ako aktívni pedagógovia a učitelia, alebo ako osoby s učiteľským povolaním v minulosti, ktoré zanechali výraznú stopu v politicko-straníckom dianí. Pozornosť venuje aj osobnostiam, ktoré sa podieľali na zakladaní národných, regionálnych kultúrnych, osvetových, vzdelávacích a školských inštitúcií. Politické strany zohrávali významnú úlohu vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom učiteľov – straníkov, ktorí pôsobili v školstve, na ministerstvách, v odborových štruktúrach, a neraz aj vo vládnych funkciách.

Sociálna disciplinizácia predpokladá zavedenie špecifickej formy sociálneho poriadku, ktorý je vo všetkých svojich podsystémoch determinovaný vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Takáto forma sociálnej disciplinizácie sa neobjavuje vo všetkých mocenských systémoch, ale len v európskych krajinách, lebo len tu od 16. storočia zámerne zasahuje všetky vrstvy obyvateľstva.

Publikácia čitateľom približuje podiel kultúrnych a politických tradícií, ako aj vonkajších vplyvov na formovanie občianskeho a spoločenského vedomia na Slovensku v medzivojnovom období. Pokúsila sa prispieť k riešeniu otázky, ako sa slovenská spoločnosť vyrovnávala s tradíciami, ktoré si vytvárala po stáročia na pôde bývalej monarchie, a ako sa stotožnila s požiadavkami a cieľmi, ktoré pred ňu kládla nová nadchádzajúca etapa dejín. Kniha sa faktami, úvahami a analýzami pokúsila upozorniť na rôzne rozmery tohto fenoménu, ktoré môžu byť užitočné pri ďalšom výskume tejto problematiky.

Kontakty Adama Junoszu Rożciszewského so Slovákmi v tridsiatych rokoch 19. storočia tvoria jednu z málo známych kapitol slovensko-poľských literárnych vzťahov. Publikácia neznámych listov Slovákov Rożciszewskému z Rukopisného oddelenia Jagelovskej knižnice prináša viacero zaujímavých a cenných faktov z tohto obdobia a približuje portrét grófa Rożciszewského ako osobitý typ poľského vlastenca a slovanského obrodenca, ktorý sa stal živou legendou v napĺňaní Kollárovskej literárnej vzájomnosti medzi Slovanmi.

Oproti predchádzajúcim storočiam sa obyvatelia Slovenska stali v priebehu dvadsiateho storočia príslušníkmi mnohých štátov, v rámci ktorých sa vystriedalo viacero politických režimov. Pomer medzi štátom a občanom sa aj v dôsledku toho dramaticky menil a varioval ako nikdy predtým v novodobých dejinách strednej Európy. Samotné štátoprávne zmeny ako aj transformácie politických režimov boli dôsledkom rôznych podnetov – širokého politického konsenzu, spoločenských tlakov zdola, alebo naopak, rozhodnutí úzkej skupiny elít. V každom prípade mali veľmi konkrétne dopady na život veľkých skupín obyvateľstva, žijúcich na území štátu a rozloženie individuálnych či kolektívnych práv medzi jednotlivými skupinami spoločnosti. Modelovali nielen vzťah štátu k občanovi, ale aj občana k štátu.