Knihy

Publikácia sa venuje doteraz málo skúmanej problematike vzťahov a „styčných plôch“ medzi fenoménmi ľudáctva a boľševického komunizmu v slovenskom historickom prostredí. Autori analyzujú tému, ktorá bola v minulosti pod ideologickým dohľadom komunistického režimu buď obchádzaná, alebo skresľovaná, a ktorá zostávala na okraji záujmu aj po spoločensko-politických zmenách. Jednotlivé príspevky, prepracované do podoby vedeckých štúdií a opreté o bohatý poznámkový aparát i dosiaľ nepublikované archívne pramene, prinášajú nové poznatky a ponúkajú netradičné pohľady na vzájomné prieniky, konflikty a paralely medzi ľudáckou a komunistickou ideológiou.

Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom tridsiatych rokov 20. storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných i politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť o hmotnosti 18,4 tony opäť vrátila do trezora Štátnej banky Československej v Prahe.

Kapitoly z dejín 20. storočia, ktoré tvoria túto knihu, predstavujú dôležité momenty histórie moderného Slovenska v meniacom sa svete. Autori – kolegovia, priatelia a žiaci PhDr. Valeriána Bystrického, DrSc. – v nich čitateľom ponúkajú výsledky svojho výskumu.

Autormi jednotlivých príspevkov v publikácii sú renomovaní odborníci z Historického ústavu SAV a z vedeckých, akademických a univerzitných pracovísk na Slovensku a v Českej republike. Je určená všetkým záujemcom o dejiny Slovenska v 20. storočí, osobitne odbornej verejnosti, učiteľom dejepisu všetkých stupňov, študentom stredných a vysokých škôl a zainteresovanej verejnosti. Predovšetkým je však skromným, no úprimným darom kolegovi a priateľovi Ivanovi Kamencovi.

Cieľom tejto knihy je charakterizovať najdôležitejšie sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na území Slovenska ako súčasti širšieho kontextu Uhorska a Habsburskej monarchie. Zameriava sa na významné faktory a javy, ktoré prvá svetová vojna spôsobila, posilnila alebo urýchlila. Nejde o knihu o bojových operáciách, diplomatických aktivitách ani o zahraničnom odboji, ktoré sú už pomerne dobre spracované. Pri charakteristike podmienok výnimočného vojnového režimu a jeho dopadu na spoločnosť prináša sondy do doteraz málo preskúmaných sociálnych a kultúrnych aspektov Veľkej vojny z pohľadu jej radových účastníkov v zázemí a na fronte.

Kniha sa zaoberá Pohraničnou strážou ako jednou zo zložiek bezpečnostného aparátu Československa po februári 1948, systémom ochrany hraníc s Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom v prvej polovici 50. rokov 20. storočia, ako aj pokusmi o ich prekročenie. Téma je spracovaná na príklade dvoch jednotiek – 5. chebskej pohraničnej brigády, ktorá strážila časť hranice s Nemeckou spolkovou republikou, a 4. znojemskej pohraničnej brigády, zabezpečujúcej úsek hranice s Rakúskom. Cieľom je poukázať na spoločné, ale aj odlišné prvky v systéme ochrany hraníc oboch brigád. Publikácia opisuje vývoj ochrany štátnej hranice od februára 1948 do roku 1950 a podrobne sa venuje systému zavedenému začiatkom roku 1951, ktorý s určitými úpravami fungoval až do pádu komunistického režimu v roku 1989. Charakterizuje vývoj štruktúry a organizácie uvedených brigád, jednotlivé nariadenia postupne vydávané ministerstvom vnútra, ktoré výrazne obmedzovali život obyvateľov pohraničných pásiem, ako aj prijaté ženijno-technické opatrenia. Záverečná časť sa zameriava na pokusy o prekročenie štátnej hranice vrátane charakteristiky zadržaných osôb, ich veku, povolania a dôvodov, ktoré ich k pokusu o útek viedli.

Autori v publikácii využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Práca, opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie, prináša plnší pohľad, ktorý nesporne obohatí poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia.

Pri pohľade na slovenské dejiny 19. a 20. storočia dominuje presvedčenie o výrazných personálnych, inštitucionálnych a sociálnych diskontinuitách, ktoré pravidelne postihovali úzku vrstvu "národných elít". Platnosť tejto hypotézy overujú autori/ky knihy na osudoch konkrétnych významných osobností a jednotlivých typologických skupín elít. Spochybňujú zakorenené predstavy o radikálnych kariérnych zlomoch, ktoré často neobstoja v konfrontácii s empirickými dátami.

Publikácia sa zameriava nielen na osvetlenie útekov za slobodou, ale objasňuje aj následné kroky štátnej bezpečnosti, ústiace do série politicky motivovaných procesov, väznenia príbuzných či známych aktérov únosov.

Text približuje „dlhé“ 19. storočie nielen ako obdobie formovania modernej občianskej spoločnosti, politických štruktúr a medzinárodných konfliktov, ale predovšetkým ako čas každodenného života ľudí. Poukazuje na to, že bez ohľadu na politické pomery ľudia jedli, bývali, obliekali sa, zakladali rodiny, vychovávali deti a prežívali bežné životné situácie. Osobitnú pozornosť venuje novým javom, ako je rozmach čítania, cestovania, zábavy či športu, ako aj rastúcemu dôrazu na osobnú a verejnú hygienu. Na základe širokého spektra prameňov – denníkov, pamätí, korešpondencie, účtov, odbornej literatúry i dobovej tlače a obrazových materiálov – autori ukazujú, že ľudia 19. storočia sa vo svojich každodenných potrebách a skúsenostiach od dnešných ľudí zásadne nelíšili.