Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Na rozdiel od nenaplnených kolektívnych práv etnických menšín sa Židom podarilo dosiahnuť emancipáciu. Po dlhotrvajúcom zápase im bola priznaná aj rovnoprávnosť s rímskymi katolíkmi a protestantmi. Aj napriek vzostupu antisemitizmu Židia až do sklonku monarchie zažívali svoje "zlaté časy". Celkovo bola ich životná úroveň vyššia než u zvyšku obyvateľstva, čo však neznamená, že by tisíce z nich nerozširovali rady chudoby a nezvádzali svoj každodenný boj o prežitie.
Vznik Československej republiky a s ním spojený zánik Rakúsko-Uhorska nepochybne patrí medzi zlomové momenty našich dejín. Zásadne ovplyvnil vývoj v celej strednej Európe, ako aj spoločenské pomery v slovenskej časti krajiny. Z dlhodobo marginalizovanej časti populácie, ktorej elity často narážali na prekážky, ako napríklad obmedzené možnosti kariérneho postupu, sa stali súčasťou jednotného štátotvorného národa. Význam tejto udalosti si najčastejšie pripomíname pri okrúhlych výročiach vzniku republiky, no často si neuvedomujeme rozsah zmien, ktoré boli s touto historickou udalosťou spojené.
Publikácia sa venuje obdobiu, v ktorom vznikali kľúčové ideologické a organizačné princípy komunistického hnutia. V centre pozornosti autora stojí politická doktrína ruských boľševikov. Sleduje jej vývoj od vzniku na okraji ruského politického života až po jej ideologické a politické presadenie na pôde revolučne orientovanej medzinárodnej organizácie – Tretej (komunistickej) internacionály – po prvej svetovej vojne.
Dejiny ženskej emancipácie nemožno vnímať izolovane od iných fenoménov politických, sociálnych a intelektuálnych dejín. Je nesporné, že v období prelomu 19. a 20. storočia bol v strednej Európe dominujúcou ideológiou nacionalizmus. Toto tvrdenie platí ešte výraznejšie v rámci dejín jednotlivých národných hnutí v Rakúsko-Uhorsku. Myšlienky emancipácie žien a snahy o ich praktické napĺňanie v prostredí národoveckých komunít sa teda rozvíjali v rámci nacionalistického diskurzu. Bolo to celkom prirodzené, keďže „nacionalizmus znamenal pre rozvoj emancipácie žien výrazný impulz.“ Úzka súvislosť medzi dejinami ženskej emancipácie a dejinami nacionalizmu predstavuje základné východisko pri koncipovaní predkladanej publikácie.
Jednou z ciest k vytvoreniu spoločného česko-slovenského štátu bolo vojsko utvorené z legionárov v zahraničí. Pri jeho formovaní zohral špecifickú a nezastupiteľnú úlohu Milan Rastislav Štefánik.
Uvažovanie o dejinách je nevyhnutné pre historikov samotných. Nemôžu konať svoju prácu bez toho, aby vnímali spôsob, akým dejiny študujú a akým o nich píšu. Ak sa považujú za vedcov, musia si odpovedať, prečo. Ak nie, aj vtedy si to potrebujú zdôvodniť. Historik musí pri svojej práci vedieť, čo hľadá a čo skúma. V súčasnosti sa historici vyhýbajú pojmom "pravda" a "objektivita". Je to prirodzené, pretože tieto pojmy sa ťažko definujú. Napriek tomu však musí každý historik smerovať k niečomu, o čom je presvedčený, že dáva jeho práci zmysel.
Predkladaná monografia približuje niektoré nové poznatky z Kotvanovho života, prípadne analýzy jeho diela, ktoré sa neobjavili v predošlých textoch venovaných jeho osobnosti.
Hlavným zámerom, pre ktorý vznikol text tejto publikácie, bolo hľadanie a načrtnutie objektívneho historického obrazu mimoriadnej osobnosti mimoriadnej doby, ktorá má dnešku nielen čo povedať, ale ho aj priamo pripravovala. Potvrdilo sa, že ani vzdialenejšia minulosť nezaniká bez stôp. Úlohou historikov je tieto stopy odkrývať spod nánosov času a zabúdania.
Autor na regionálnom pôdoryse východoslovenského mesta i okresu Medzilaborce približuje osudy tamojšej židovskej komunity v čase autonómneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.
Práca sa sústreďuje na pôsobenie HSĽS na československej vnútropolitickej scéne - na jej rokovania s vládou a prezidentom, kooperáciu s opozičnými politickými stranami národnostných menšín, ale aj na jej zahraničnopolitické aktivity vrátane kontaktov radikálneho krídla s iredentistickými kruhmi. Keďže kľúčovým obdobím na presadenie základnej požiadavky HSĽS bola druhá polovica tridsiatych rokov 20. storočia, autor sa sústredil na podrobný rozbor udalostí vymedzených rokmi 1935 - 1938.