Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Zvieratá boli pre stredovekého človeka každodennou súčasťou života, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ľudí nestretával so svetom zvierat. Práve preto je nevyhnutné, aby vedci, zaoberajúci sa stredovekými dejinami, vnímali vzťah človeka k prírode a ríši zvierat ako osobitne významný fenomén a venovali mu pozornosť.
?asopis je jedn?m z n?strojov organizovania historickej vedy a spr?tom?ovania jej v?sledkov ?ir?ej vedeckej obci. Je otvoren? v?etk?m n?zorom, smerom, ?kol?m a tematick?m okruhom, pokia? sa opieraj? o v??ne b?danie a s? spracovan? v zhode so z?kladn?mi princ?pmi historickej vedy. Programovo nepreferuje ?iadne obdobie, t?my ?i v?seky dej?n. Je ?asopisom v?etk?ch historikov, ktor? sa zaoberaj? slovensk?mi dejinami a v?etk?ch slovensk?ch historikov, ktor? sk?maj? ?i u? slovensk? alebo stredoeur?pske dejiny.
Časopis História prezentuje výsledky historickej vedy s presahom do príbuzných vedných odborov, spracované populárno-vedeckou formou. Časopis je doplnkovou literatúrou pre pedagógov a študentov všetkých typov škôl. Popri tejto skupine je určený širokej čitateľskej obci so záujmom o dejiny, vládnym a mimovládnym organizáciám, nadáciám. Zameriava sa na dejiny Slovenska v kontexte s európskym vývinom, na skúmanie svetových dejín a spoločenských javov, čím prispieva k pochopeniu a objektívnejšiemu posúdeniu súčasných procesov.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
V priebehu 13. storočia prešla Bratislava vývojom, na konci ktorého nachádzame stredoveké výsadné mesto vystavané „z kameňa“ a predovšetkým z „ľudí“ – mešťanov.
Predkladaná monografia sa snaží na jednom mieste priblížiť nielen odbornej verejnosti, ale aj nadšencom pamiatok a histórie obytnú šľachtickú architektúru niekdajšieho historického regiónu.
Publikácia odhaľuje kontinuitu v demokratizačnom vývoji. Poukazuje na impulzy i brzdy v sprievodnej politizácii spoločnosti počas monarchie a republiky. Z tejto širšej perspektívy sa venuje aj demokratickej revolúcii v rokoch 1918 až 1920. Ukazuje, že demokratizácia sa spája skôr s evolúciou než s revolúciou. Od rozširovania demokratických ideálov vedie dlhšia cesta k ich zakotveniu v legislatíve a ešte dlhšia cesta k tomu, aby sa stali každodennou hodnotou v živote a myslení ľudí.
Šesťdesiate roky predznamenali novú éru v dovtedy prísne totalitnej, ideológiou zviazanej československej spoločnosti. Po desaťročí, ktoré sa nieslo v znamení zinscenovaných procesov, zatýkania politických oponentov, hľadania a nachádzania nepriateľov vo vlastných radoch, po prvej kríze komunistického režimu prišlo obdobie, ktoré prinieslo zmenu. Prebúdza sa slovenská kultúra, ktorá vstupovala do jedného zo svojich najplodnejších období.
Chronológia udalostí spolu s úvodnou štúdiou, ktorá hovorí o tom, čo predchádzalo roku 1968 v Československu, umožňuje vytvoriť si v nadväznosti na iné historické práce plnší obraz o nedávnej minulosti slovenského a českého národa, o roku, ktorý akoby potvrdzoval, že tradičné „osmičky“ mali v našej spoločnej minulosti nielen nádejeplný, ale neraz i tragický obraz.
Dvor palatína Mikuláša Esterházyho (1583 – 1645) predstavoval v Uhorsku mocenské a politické centrum. Bol priestorom umenia, mecenášstva a okázalým javiskom reprezentácie. Neodmysliteľnou súčasťou dvorskej spoločnosti boli okrem familiárov, mládencov a šľachtických učňov aj osoby, ktoré mali na starosti bezproblémový chod dvora. Zabezpečovali duchovné vyžitie, komfort, pohodlie, ale aj základné záležitosti, medzi ktoré patrilo stravovanie, hygiena či odievanie. Na dvore, mieste prelínania dvoch svetov – privátneho i verejného – sa odohrávali všetky procesy a rituály každodenného života: či už to bolo bežné úradovanie a riadenie politických vecí, organizácia vojenských výprav, korešpondencia s ostatnými aristokratmi a rodinnými príslušníkmi, spoločné obedy, pohostenia návštev, cirkevné obrady, riešenie problémov s majetkami a ďalšie opakujúce sa prvky zložitej a komplikovanej každodennosti aristokrata. Výnimku tvorili len občasné vytrhnutia zo zabehnutého stereotypu v podobe rodových festivalov, narodenia potomkov, smrti príbuzných alebo trávenie voľného času na poľovačkách či v kúpeľoch...
Panovanie Márie Terézie sa podľa zvolených priorít a rozsahu reforiem zvyčajne delí na dve časti. Prvá sa začína nástupom na trón a končí sa spolu s rakúsko-pruskými vojnami v roku 1763, druhá je vymedzená rokmi 1763 – 1780. V prvom období sa realizovali reformné opatrenia, ktoré mali vzhľadom na prebiehajúcu vojnu priniesť okamžitý finančný zisk. Tie sa však vzťahovali len na rakúske a české krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 pristúpila viedenská vláda k radikálnym a zásadným reformám, ktoré pravdepodobne zasiahli do všetkých oblastí spoločenského života aj v uhorskej časti monarchie. V historiografii sa prioritne spomína úprava poddanskej otázky, reforma súdnictva, katolíckej cirkvi a školstva. Menej sa už reflektuje skutočnosť, že pod vplyvom kameralizmu a populacionistického učenia sa populácia začala vnímať ako základ bohatstva štátu a početné opatrenia smerovali nielen k jej zvýšeniu, ale aj „skvalitneniu“. S tým úzko súvisela reforma zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i početné nariadenia o ochrane zdravia a ľudských životov.
Autor sa na pozadí životnej dráhy Václava Chaloupeckého snaží zachytiť nielen premeny českého, respektíve československého dejepisectva prvej polovice 20. storočia, ale v širšom kontexte aj peripetie vzťahu Čechov a Slovákov v danom období. Stav publikácie: obálka mierne opotrebovaná, vnútro vo výbornom stave.
Dub?ekovo vedenie KS? lav?rovalo, ustupovalo a nakoniec v apr?li 1969 uvo?nilo poz?cie a bolo vystriedan? novou garnit?rou v ?ele s Hus?kom. T? za?ala presadzova? sovietske pon?manie "normaliz?cie" predov?etk?m v samotnej komunistickej strane, no ?oskoro ho vn?tilo celej spolo?nosti
Krit?ri? pre hodnotenie kvality politick?ho syst?mu ani pre posudzovanie ka?d?ho historick?ho javu sa nedaj? stanovi? absol?tne. ?iadna historick? skuto?nos? v?ak neexistuje vo vzduchopr?zdne, vznik? a prejavuje sa v najr?znej??ch dobov?ch a priestorov?ch kontextoch, na ktor? treba bra? zrete?. Historick? komparistika tak prinajmen?om pon?ka zre?lnenie poh?adu na konkr?tne prostredie a dobu, no v ?eskej historiografii m? zatia? len okrajov? poz?cie. Publik?cia je jedn?m z pokusov o za?lenenie medzivojnov?ho ?eskoslovenska do eur?pskych dej?n.