S ?udom a pre ?ud | História - historické časopisy a knihy

Milan Rastislav ?tef?nik ako symbol

Kniha nie je prim?rne zameran? na osobu sl?vneho ko?arisk?ho rod?ka, na jeho autentick? ?ivotn? pr?beh. Z?ujemca sa v nej do??ta o formovan? posmrtn?ho ?tef?nikovho kultu, o tom ako sa z astron?ma, letca a diplomata, spoluzakladate?a ?eskoslovenskej republiky postupne st?val n?rodn? hrdina.

Piae fundationes

Ranonovovek? ?t?t sa prakticky nepodie?al na budovan? cirkevn?ch, ?kolsk?ch a charitat?vnych in?tit?ci? a nepoznal in?tit?t ?t?tneho rozpo?tu s vy?lenen?mi kapitolami na financovanie uveden?ch oblast? spolo?ensk?ho ?ivota. R?zne cirkevn? in?tit?cie, v?etky typy ?k?l a soci?lnych ?stavov mohli vznikn?? a p?sobi? len v?aka dostato?ne stabiln?m a v?nosn?m z?kladin?m, ktor? zakladali cirkevn? a svetsk? elity vtedaj?ej spolo?nosti. Pr?ca je chronologicky vymedzen? obdob?m 17. a 18. storo?ia, konkr?tne ?asov?m ?sekom, ktor? sa za?al n?stupom Petra P?zm?nya na stolec ostrihomsk?ho arcibiskupa v roku 1616 a skon?il smr?ou Leopolda II. v roku 1792.

M??niky studenej vojny a ich vplyv na ?eskoslovensko

Autori v publik?cii vyu?ili svoje dlhoro?n? v?skumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej anal?zy politiky ve?moc? s kontextu?lnym dopadom na ?eskoslovensko a jeho miesto v r?mci sovietskeho bloku. Pr?ca opieraj?ca sa o obsiahly pramenn? materi?l slovenskej, ?eskej, americkej a ruskej proveniencie prin??a pln?? poh?ad, ktor? nesporne obohat? poznanie studenej vojny, tvoriacej z?kladn? vzorec svetov?ch, eur?pskych i ?esko-slovensk?ch dej?n druhej polovice dvadsiateho storo?ia.

Obchodn? vojna kr??a ?igmunda proti Ben?tkam

Za?iatkom 15. storo?ia sa cis?r ?igmund Luxembursk? pok?sil o hospod?rsku blok?du Ben?tskej republiky. Z poz?cie vl?dcu kr??ovstiev zalo?en?ch na feud?lnej trad?cii chcel zni?i? stelesnenie prosperity a modernosti, pragmatick? a kapitalisticky mysliacu Republiku sv?t?ho Marka. V postupnom uskuto??ovan? t?chto pl?nov malo ma? svoje miesto aj ?zemie dne?n?ho Slovenska.

O historiografii a spolo?nosti

Uva?ovanie o dejin?ch je nevyhnutn? pre historikov samotn?ch. Nem??u kona? svoju pr?cu bez toho, aby vn?mali sp?sob ak?m dejiny ?tuduj? a ak?m o nich p??u. Ak sa pova?uj? za vedcov, musia si odpoveda? pre?o, ak nie, aj vtedy si to potrebuj? zd?vodni?. Historik mus? pri svojej pr?ci vedie?, ?o h?ad? a ?o sk?ma. V s??asnosti sa historici vyh?baj? pojmom "pravda", "objektivita". Je to prirodzen?, preto?e tieto pojmy sa ?a?ko definuj?. Ale napriek tomu mus? ka?d? historik smerova? k nie?omu o ?om je presved?en?, ?e d?va jeho pr?ci zmysel.

Zlo?in v meste

Publik?cia si nekladie za cie? spracova? dejiny kriminality v mestskom prostred? na celom ?zem? Slovenska. Sna?? sa podchyti? t?mu z lok?lneho h?adiska. Ako konkr?tne mesto rie?ilo rie?ilo trestopr?vny a kriminologick? probl?m, ako aplikovalo pr?vne normy do praxe a ak? bola obsahov? n?pl? zlo?innosti v minulosti. Za modelov? mesto si autori zvolili Pezinok.

Cesty a dia?nice na Slovensku v medzivojnovom obdob?

Publik?cia si kladie za cie? vysvetli? transform?ciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom obdob? v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitat?vny a kvantitat?vny rozvoj podmienen? moderniz?ciou cestnej dopravy a n?stupom motoriz?cie, na druhej strane potrebou prisp?sobenia sa novovzniknut?m podmienkam medzivojnovej ?eskoslovenskej republiky.

Milan Rastislav ?tef?nik a ?esko-slovensk? zahrani?n? vojsko (l?gie)

Jednou z ciest k vytvoreniu spolo?n?ho ?esko-slovensk?ho ?t?tu bolo vojsko utvoren? z legion?rov v zahrani??. Pri jeho formovan? zohral ?pecifick? a nezastupite?n? ?lohu Milan Rastislav ?tef?nik.

Podoby nemecko-slovensk?ho "ochrann?ho priate?stva"

Cie?om predlo?enej pr?ce je posun?? stav poznania problematiky n?boru a nasadenia pracovn?ch s?l do Nemeckej r??e. Publikovan? dokumenty prin??aj? nielen inform?cie o priebehu n?boru, o pracovn?ch a ?ivotn?ch podmienkach slovensk?ch robotn?kov v r??i, o po?te naverbovan?ch ob?anov, ale pom?haj? tie? dotv?ra? obraz o jednotliv?ch aspektoch politicko-ekonomick?ch vz?ahov medzi slovensk?m ?t?tom a ?ochrannou? mocnos?ou. Fenom?n n?boru pracovn?ch s?l vn?ma ako ekonomick? migr?ciu, ktor?ho katalyz?torom bola nepochybne vysok? nezamestnanos? na Slovensku v rokoch 1939/1940 a neporovnate?ne lep?ie mzdov? podmienky v Nemeckej r??i. To vysvet?uje po?iato?n? ve?k? dopyt produkt?vneho obyvate?stva po z?skan? pracovn?ho miesta v Nemecku. Prin??a tie? nov? poznatky o donucovac?ch form?ch a met?dach n?boru nacion?lno-socialistick?ch vojensko-bezpe?nostn?ch org?nov po vypuknut? SNP, resp. po prechode frontu cez ?zemie Slovenska na prelome rokov 1944/45, ?i o okolnostiach kompenz?cie nevyplaten?ch miezd v povojnovom obdob?.

Tri jazyky, ?tyri konfesie

Autor v publik?cii poukazuje na okolnosti, ktor? viedli k sformovaniu v?raznej konfesion?lnej a etnickej heterogenity na severov?chode Uhorska, ako aj na faktory v?aka ktor?m sa t?to pestros? r?zne dlh? dobu udr?ala.

Elektrifik?cia v hospod?rskom a spolo?enskom ?ivote Slovenska 1938 - 1948

Elektr?renstvo bolo hnac?m motorom slovensk?ho hospod?rstva v obdob? 1938 - 1948 a ovplyvnilo progres?vne zmeny vo v?etk?ch sf?rach ?ivota spolo?nosti.

Jozef Tiso

Pre mnoh?ch autorov spomedzi historikov, b?date?ov z rozli?n?ch oblast?, ale aj radov?ch ?itate?ov sa hodnotenie osobnosti Jozefa Tisa st?va krit?riom vz?ahu k n?rodu, ?t?tu, fa?izmu, demokracii ?i totalite. Tak?to pr?stup vytv?ra ide?lne podmienky pre vznik rozli?n?ch legiend, m?tov a antim?tov, ktor? t?to osobnos? bu? legendarizuj?, alebo d?monizuj?, ??m sa s?a?uje objekt?vne pozn?vanie ?ivota a p?sobenie tohto politika v r?znych etap?ch v?voja slovenskej spolo?nosti. Najschodnej?ia cesta k objektiviz?cii a racionaliz?cii v?skumu v?etk?ch oblast? dej?n ?t?tu, n?roda a jeho reprezentantov, spo??va v publikovan? dobov?ch dokumentov. Pr?ve z toho d?vodu vy?iel aj tret? zv?zok dokumentov o publicistickej ?innosti Jozefa Tisa.

Milan Hod?a na vrchole politickej kari?ry

Mimoriadne rozsiahla a bezpochyby ve?mi in?pirat?vna Hod?ova pr?ca patr? k z?kladn?m prame?om na?ej politickej kult?ry a n??ho politick?ho myslenia. Z?rove? ukazuje, ?e mnoh? s??asn? probl?my z?aleka nie s? nov?, a poskytuje ve?a podnetov na pochopenie dne?n?ho spolo?ensko-politick?ho ?ivota Slovenska.

Storo?ie ?kand?lov

Cie?om publik?cie nie je ?kandalizova?, ale v ?ir??ch spolo?ensk?ch s?vislostiach pribl??i? na?e dejiny cez prirodzen? str?nky ?udskej povahy, na ktor? by sme ani pri v?znamn?ch osobnostiach na?ich dej?n nemali zab?da?.

Slovensko-nemeck? vz?ahy 1938 - 1941 (Slowakisch-deutsche Beziehungen)

Slovensko-nemeck? vz?ahy 1938 - 1941 v dokumentoch I (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1938-1941 in Dokumenten I.)

Publik?cia pribli?uje ?itate?om slovensko-nemeck? vz?ahy z obdobia 1938 - 1945 prostredn?ctvom z?kladn?ch politick?ch, hospod?rskych a vojensk?ch dokumentov. Verejnos? tak z?ska lep?iu predstavu o slovensko-nemeck?ch vz?ahoch v danom obdob?. Ed?cia vych?dza predov?etk?m z prame?ov nemeckej proveniencie. To je dan? najm? zachovanos?ou historick?ch prame?ov v arch?voch.

Slovensko-nemeck? vz?ahy 1941 - 1945 (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1941 - 1945)

Slovensko-nemeck? vz?ahy 1941 - 1945 v dokumentoch II. (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1941 - 1945 in Dokumenten II.)

Publik?cia pribli?uje ?itate?om slovensko-nemeck? vz?ahy z obdobia 1938 - 1945 prostredn?ctvom z?kladn?ch politick?ch, hospod?rskych a vojensk?ch dokumentov. Verejnos? tak z?ska lep?iu predstavu o slovensko-nemeck?ch vz?ahoch v danom obdob?. Ed?cia vych?dza predov?etk?m z prame?ov nemeckej proveniencie. To je dan? najm? zachovanos?ou historick?ch prame?ov v arch?voch.

Vzostup a p?d hospod?rskeho v?voja Slovenska 1942 - 1945

Publik?cia prin??a prv? komplexnej?? poh?ad na hospod?rske pomery v obdob? 1942 - 1945 na pozad? ?ir??ch soci?lno-ekonomick?ch a medzin?rodn?ch hospod?rsko-politick?ch s?vislost?. Autori hodnotia pr??iny konjunktur?lneho rastu hospod?rstva Slovenska v rokoch 1942 - 1943 a postupnej de?trukcie hospod?rskych v?sledkov vojnovej konjunkt?ry po?as rokov 1944 - 1945.

?t?tna moc a spolo?nos? na Slovensku 1945 - 1948 - 1989

Vo febru?ri 1948 sa uskuto?nilo v celo?t?tnom meradle rozhoduj?ce mocensk? stretnutie medzi silami demokracie totality. Febru?rov?m prevratom sa za?alo obdobie komunistickej diktat?ry a Slovensko ako s??as? povojnov?ho obnoven?ho ?eskoslovenska sa definit?vne za?lenilo do sovietskeho mocensk?ho bloku.

Za br?nami sirotincov

Kniha o po?iatkoch ?stavnej starostlivosti o osirel? deti v Uhorsku je najm? o dejin?ch sirotincov, o ich zakladate?och, v?chovno-vzdel?vac?ch a konfesion?lnych cie?och, zamestnancoch a finan?nom zabezpe?en?. Samotn?m sirot?m, chovancom t?chto ?stavov a ich ka?dodenn?mu ?ivotu, je venovan? men?? priestor, akoby si zasl??ili. D?vodom je, ?e chovanci ?stavov, ?rove? ich zaopatrenia a sp?sob zaobch?dzania s nimi, ost?vali v?dy na okraji z?ujmu ich spr?vcov, dobrodincov i ?t?tnej moci.

Slovensko na ceste k demokracii

Vznik ?eskoslovenska bol ofici?lne potvrden? 28. a 30. okt?bra 1918 dvomi ?t?topr?vnymi aktami - prijat?m Vyhl?senia n?rodn?ho v?boru ?eskoslovensk?ho v Prahe a Deklar?ciou slovensk?ho n?roda v Martine. Realiz?cia ?eskoslovenskej ?t?tnej suverenity na ?zem? Slovenska si v?ak vy?iadala e?te takmer dvojro?n? konsolida?n? obdobie, ktor? bolo zav??en? prijat?m Trianonskej mierovej zmluvy v j?ni 1920. Obdobie medzi t?mito medzn?kmi bolo pre Slovensko a jeho politick? elity mimoriadne n?ro?n?.

Bo??evizmus medzi V?chodom a Z?padom

Publik?cia sa venuje obdobiu, v ktorom vznikali k???ov? ideologick? a organiza?n? princ?py komunistick?ho hnutia. V centre pozornosti autora stoj? politick? doktr?na rusk?ch bo??evikov. V??ma si ju od jej vzniku na okraji rusk?ho politick?ho ?ivota a? po jej ideologick? a politick? presadenie sa na p?de revolu?ne orientovanej medzin?rodnej organiz?cie - Tretej (komunistickej) internacion?ly - po prvej svetovej vojne.

Historik na cest?ch

Pr?ca vznikla pri pr?le?itosti v?znamn?ho jubilea Viliama ?i?aja

Vojak medzi civilmi, civil medzi vojakmi

Pocta Vojtechovi Danglovi

Key Issues of Slovak and Hungarian History

K???ov? ot?zky slovensk?ch a ma?arsk?ch dej?n z poh?adu slovensk?ch historikov.

Ob?an, spolo?nos?, n?rod

Autor v publik?cii sk?ma niektor? aspekty slovensk?ho historick?ho pohybu a ich reflexiu v historiografii i v laickom historickom povedom? v predch?dzaj?cich dvoch storo?iach. Taktie? sa s?stre?uje na politiku a niektor? politick? osobnosti v prvom demokratickom re?ime, teda v prvej ?eskoslovenskej republike.

Elity a kontraelity na Slovensku v 19. a 20. storo??

Pri poh?ade na slovensk? dejiny 19. a 20. storo?ia dominuje presved?enie o v?razn?ch person?lnych, in?titucion?lnych a soci?lnych diskontinuit?ch, ktor? pravidelne postihovali ?zku vrstvu "n?rodn?ch el?t". Platnos? tejto hypot?zy overuj? autori/ky knihy na osudoch konkr?tnych v?znamn?ch osobnost? a jednotliv?ch typologick?ch skup?n el?t. Spochyb?uj? zakorenen? predstavy o radik?lnych kari?rnych zlomoch, ktor? ?asto neobstoja v konfront?cii s empirick?mi d?tami.

Pod z?stavou cis?ra a kr??a

Predlo?en? pr?ca je v?berom v chronologickom slede na seba nadv?zuj?cich kapitol, ak?chsi h?bkov?ch sond do vojenskohistorickej problematiky na?ich dej?n od revol?cie 1848 do za?iatkov prvej svetovej vojny.

Putovanie dejinami

Autori v publik?cii pribli?uj? r?zne fenom?ny v?voja regi?nu Orava i jeho obyvate?stva od stredoveku a? po polovicu 20. storo?ia.

Orbis Helveticorum

Po vyn?jden? kn?htla?e prevzala tla?en? kniha ako nov? informa?n? m?dium d?le?it? ?lohu vo vtedaj?ej spolo?nosti. V stredoeur?pskom priestore tvorili Helvetica (publik?cie ?vaj?iarskych autorov spolu s knihami tla?en?mi vo ?vaj?iarsku) na prelome 15. a 16. storo?ia podstatn? ?as? in?titucion?lnych kni?n?c ako aj s?kromn?ch kni?n?c ??achty a silnej?ceho me?tianstva v strednej Eur?pe. Jednotliv? ?t?die sk?maj? intenzitu a podoby, ktor?mi "helv?tska kniha" formovala a ovplyv?ovala spolo?ensk? a kult?rny v?voj v strednej Eur?pe v 16. - 18. storo??.

Juraj zo Sch?nbergu

Mo?no by sme v stredoveku v cirkevnom hodnost?rovi o?ak?vali ask?tu a mu?a kontempl?cie, ?ij?ceho v ?stran? od ruchu okolit?ho sveta. Miesto toho n?m pred o?ami vystupuje pragmatick? diplomat, uzn?van? vo vysok?ch politick?ch a cirkevn?ch kruhoch, ktor? str?vil ve?k? ?as? ?ivota na cest?ch. Pohyboval sa najm? v st?le viac Turkami zasahovanom Uhorskom kr??ovstve, vo ve?nom meste R?me, rodnom Rak?sku, R?msko-nemeckej r??i i ?vaj?iarsku, a? nakoniec na?iel odpo?inok v bratislavskom D?me sv. Martina.

Ekonomick? reformy v ?eskoslovensku v 50. a 60. rokoch 20. storo?ia a slovensk? ekonomika

Publik?cia prin??a pr?beh pl?novan?ho hospod?rstva v ?eskoslovensku v obdob? po skon?en? druhej svetovej vojny, s jeho reformami i vplyvmi na slovensk? ekonomiku.

Obraz a odraz osobnosti modernej doby

K "70" historikov Jana Pe?ka a Stanislava Sikoru

Za ro?n?ka, p?du a republiku

Cie?om pr?ce bolo na?rtn?? z?kladn? poh?ad na ?innos? slovenskej ?asti jednej z najvplyvnej??ch politick?ch str?n medzivojnov?ho ?eskoslovenska a jej popredn?ch predstavite?ov.

Rok 1968 a ?eskoslovensko

Inv?zia vojsk Var?avskej zmluvy do ?eskoslovenska roku 1968 bola iba jedn?m z mnoh?ch vojensk?ch dobrodru?stiev v minulom storo??. To v?ak nespochyb?uje fakt, ?e v modern?ch dejin?ch Eur?py, pod?a hodnotenia vojensk?ch historikov, i?lo o najv???iu vojensk? oper?ciu od skon?enia druhej svetovej vojny.

Juraj Sl?vik Neresnick?

Juraj Sl?vik Neresnick? patril medzi nemnoh?ch slovensk?ch politikov, ktor? z?skali v?estrann? vzdelanie, eur?psku rozh?adenos? a na?li sebavedomie vst?pi? do akt?vnej politiky. Jeho ?ivot, dielo, osud je typick? pre t? ?as? slovensk?ch politikov, vzdelancov a inteligencie, ktor? videli a boli presved?en?, ?e slovensk? n?rod m??e zabezpe?i? svoju existenciu, rozvoj a rozkvet v spolo?nom ?t?te s ?esk?m n?rodom.

Za hranicou sloboda 1948 - 1953

Publik?cia sa zameriava nielen na osvetlenie ?tekov za slobodou, ale objas?uje aj n?sledn? kroky ?t?tnej bezpe?nosti, ?stiace do s?rie politicky motivovan?ch procesov , v?znenia pr?buzn?ch ?i zn?mych akt?rov ?nosov.

Politik s du?ou filozofa

Publik?cia o prvom ?eskoslovenskom prezidentovi T. G. Masarykovi

Antisemitizmus v Uhorsku v 80. rokoch 19. storo?ia

Na rozdiel od nenaplnen?ch kolekt?vnych pr?v etnick?ch men??n sa ?idom podarilo dosiahnu? emancip?ciu. Po dlhotrvaj?com z?pase im bola priznan? aj rovnopr?vnos? s r?mskymi katol?kmi a protestantmi. Aj napriek vzostupu antisemitizmu ?idia a? do sklonku monarchie za??vali svoje "zlat? ?asy". Celkovo bola ich ?ivotn? ?rove? vy??ia ne? u zvy?ku obyvate?stva, ?o v?ak neznamen?, ?e by tis?ce z nich neroz?irovali rady chudoby a nezv?dzali svoj ka?dodenn? boj o pre?itie.

Slovensk? kult?ra v rokoch 1968 - 1970

Monografia zachyt?va v?voj a ?lohu kult?ry v demokratiz?cii ?eskoslovenskej spolo?nosti v obdob? rokov 1968 - 1970 s d?razom na slovensk? re?lie.

Premeny osvety a vybran?ch ?kolsk?ch v?chovno-vzdel?vac?ch prostriedkov na Slovensku (1918 - 1939)

V priebehu rokov 1918 - 1939 do?lo na Slovensku k neb?val?mu rozvoju osvety a vzdel?vania, roz?irovania siete ?k?l a vyu??vania nov?ch v?chovno-vzdel?vac?ch prostriedkov v osvete a ?kolskej praxi.

Slovensk? pov?le?n? exil a jeho aktivity 1945 - 1970

Autori publik?cie si klad? za cie? prispie? k diskusii o povojnovom a pofebru?rovom v?voji slovenskej spolo?nosti, obohati? doteraj?ie poznanie a poskytn?? impulzy pre ?al?? v?skum tejto mimoriadne zauj?mavej peri?dy novodob?ch dej?n.

Thurzovci a ich historick? v?znam

Rod Thurzovcov pre?il len ?tyri gener?cie medzi aristokraciou, no za t?ch sto rokov dal Uhorsku dvoch palat?nov a jedn?ho kr??ovsk?ho miestodr?ite?a. T?to mnohostrannos? a v?nimo?nos? predstavuje odbornej, ale i laickej verejnosti pr?ve t?to publik?cia.

Pre?porsk? pitaval

Autor v publik?cii pribli?uje atmosf?ru stredovek?ho mesta, na?rt?va z?sady uhorsk?ho trestn?ho pr?va a opisuje jednotliv? krimin?lne a s?dne pr?pady aj trestanie previnilcov.

Brann? organiz?cie v ?eskoslovensku 1918 - 1939

Autor monografie sa v jednotliv?ch kapitol?ch s?stre?uje na p?sobenie v?hradne ?eskoslovensk?ch, resp. slovensk?ch vojensk?ch stavovsk?ch, ob?ianskych polovojensk?ch a telov?chovn?ch organiz?ci? brann?ho charakteru, ako aj na rie?enie ot?zok s?visiacich s brannou v?chovou obyvate?stva v medzivojnovom ?eskoslovensku.

T??by, projekty a realita

Publikovan? s?bor 15 ?t?di? venovan?ch dejin?m medzivojnovej ?SR je v?sledkom takmer 50 ro?n?ho v?skumu autorky, ktor? vykonala v arch?voch a kni?niciach doma i v zahrani??.

Palat?n Mikul?? Esterh?zy a jeho dvor

Panovn?cke a aristokratick? dvory po st?ro?ia formovali charakter spolo?nosti, boli nielen mocensk?mi a politick?mi centrami, ale aj priestorom umenia, mecenat?ry, ok?zal?m javiskom reprezent?cie a v neposlednom rade tie? v?chovnou ?kolou poskytuj?cou vzory spr?vania i dobov?ch noriem. T?mou predkladanej pr?ce je soci?lne prostredie dvora palat?na Mikul??a Esterh?zyho.

Hrady a hradn? panstv? na Slovensku

Kolekt?vna monografia m? za cie? doplni? poznatky o minulosti na?ich hradov, s prihliadnut?m na sk?manie t?my z viacer?ch h?ad?sk: z oblasti hist?rie, pr?vnej hist?rie ako aj geografie.

Milan Rastislav ?tef?nik

Publik?cia pod?va kr?tky, no ucelen? poh?ad na ?ivot a dielo Milana Rastislava ?tef?nika. Je bohato ilustrovan? fotografiami z jeho ?ivota a fotografiami, ktor? urobil na cest?ch s?m ?tef?nik.

Slovensko a ?eskoslovensko v XX. storo??

Historick? ?stav SAV sa sa rozhodol pripomen?? slovenskej historickej obci 70 rokov, ktor? uplynuli od narodenia Dagmar ?iernej-Lantayovej. Pam?tn? kolekt?vna monografia je venovan? t?mam, ktor? jej svoj?m odborn?m zameran?m boli a s? bl?zke.

"Zabr?ni? bahnu mor?lneho rozkladu"

Kniha sa zaober? z?konodarstvom a in?titucion?lnymi zmenami v sirotskej agende, aj prechodom od s?kromnej, spolkovej a cirkevnej dobro?innosti k soci?lnej politike ?t?tu. Jednotliv? kapitoly osvet?uj? situ?ciu sir?t z aristokratick?ch, poddansk?ch, me?tianskych aj robotn?ckych rod?n. Dokumentuj?, ako a pre?o v?etci pom?haj?ci akt?ri ?bojovali? o die?a. Starali sa o siroty a soci?lne odk?zan? deti spravidla v mene ur?itej skupiny alebo sveton?zoru ? kres?ansk?ho milosrdenstva, ?idovskej n?bo?enskej spolupatri?nosti, solidarity pr?slu?n?kov ?slu?n?ch a usporiadan?ch? me?tianskych vrstiev, v mene n?roda, vlasti ?i ?t?tu.

"Slovensk? zem patr? do slovensk?ch r?k"

Prenasledovanie ?idovskej komunity na Slovensku v rokoch 1939 ? 1945, vych?dzaj?ce z presved?enia vtedaj?ieho vl?dnuceho re?imu, ?e jej pr?slu?n?ci s? nepriate?mi slovensk?ho n?roda, vy?stilo do obludn?ho syst?mu z?konov a nariaden?. Na jeho konci st?la pauperizovan? masa ?ud? zbaven? politick?ch, soci?lnych, ob?ianskych i z?kladn?ch ?udsk?ch pr?v. V hospod?rskej oblasti siahol ?t?t na v?etok majetok v ich ruk?ch. Predkladan? pr?ca sleduje ?as? tohto procesu ? arizovanie, resp. nacionalizovanie ?idovsk?ho pozemkov?ho majetku, ktor? sa malo realizova? ako s??as? novej pozemkovej reformy. Jej hlavn?m z?merom, prezentovan?m verejnosti, bolo vyformovanie siln?ho ro?n?ckeho stavu, "elity a chrbtovej kosti" n?roda. Ve?kolep? ciele sa v?ak naplni? nepodarilo.

Utekl jsem z Osv?timi

Druh? vydanie publik?cie, v ktorej autor spracoval z??itky z koncentra?n?ch t?borov a okolnosti ?teku z Osvien?imu.

?ivot v ?iline v zrkadle jej mestskej knihy

Jednou z najd?le?itej??ch ciest spozn?vania a prezent?cie ka?dodennosti v dejin?ch je anal?za mestsk?ho pr?va. Mestsk? pr?vo samo o sebe nie je obrazom re?lnej skuto?nosti. Je to len ist? idea, s?bor predst?v o tom, ako by mal mestsk? organizmus fungova?. V pr?ci sa odzrkad?uje rozdiel i s?vz?a?nos? medzi ?elate?n?m, reguluj?cim a deklarovan?m na jednej strane a ka?dodennou realitou na strane druhej.

Auton?mia: v??azstvo alebo prehra?

Pr?ca sa s?stre?uje na p?sobenie HS?S na ?eskoslovenskej vn?tropolitickej sc?ne - na jej rokovania s vl?dou a prezidentom, kooper?ciu s opozi?n?mi politick?mi stranami n?rodnostn?ch men??n, ale aj na jej zahrani?nopolitick? aktivity vr?tane kontaktov radik?lneho kr?dla s iredentistick?mi kruhmi. Ke??e k???ov?m obdob?m na presadenie z?kladnej po?iadavky HS?S bola druh? polovica tridsiatych rokov 20. storo?ia, autor sa s?stredil na podrobn? rozbor udalost? vymedzen?ch rokmi 1935 - 1938.

Kulak ? triedny nepriate?

Pr?ca zachyt?va situ?ciu na slovenskej dedine a z?rove? sa pok??a zhrn?? poznatky o problematike kulakov a bohat?ch vrstiev dediny v kontexte ?truktur?lnych zmien v spolo?nosti. V?pove?ami ilustruje individu?lne pre??vanie t?chto zmien vo vedom? pam?tn?kov a rodinn?ch pr?slu?n?kov ods?den?ch kulakov.

Moja pam?? ? ?iv? kniha

?eskoslovensko-po?sk? vz?ahy boli v medzivojnovom obdob? poznamenan? tak sporom o hranice v oblasti T???nska, ako aj ?al??mi diplomatick?mi konfliktmi, v ktor?ch v?znamn? ?lohu hralo po?sk? obvi?ovanie ?eskoslovenska z podporovania komunistick?ho hnutia. Situ?cia sa e?te zhor?ila po n?stupe tzv. sana?n?ho re?imu. Vz?p?t? sa aj Sl?vik, ktor? zast?val vo?i Poliakom ?stretov? a priate?sk? stanovisk?, dostal do probl?mov, ke? napr?klad jeho s?kromn? cestu do Moskvy v m?ji 1937 po?sk? diplomacia prostredn?ctvom tla?e propagandisticky zneu?ila. Sl?vikove memo?re sa v?ak net?kaj? len v?lu?ne ?eskoslovensko-po?sk?ch vz?ahov, aj ke? najm? situ?cia na T???nsku, ktor? bolo ohniskom n?rodnostn?ch konfliktov, rezonuje v jeho spr?vach po?as cel?ho tohto obdobia. Jeho spom?nanie na podklade politick?ch spr?v a telegramov, ktor? posielal z Var?avy, pribli?uje tie? zlo?it? po?sk? vn?tropolitick? i zahrani?nopolitick? situ?ciu t?ch rokov.

Prv? svetov? vojna 1914 ? 1918

Druh? zv?zok syntetick?ho diela Slovensko v 20. storo?? je venovan? prvej svetovej vojne, teda rokom 1914 ? 1918. Ide o pomerne kr?tke obdobie, ktor? trvalo iba o nie?o viac ako ?tyri roky, je v?ak pln? vn?tornej dynamiky a prevratn?ch zmien. Slovensk? historiografia obdobia prvej svetovej vojny sa v minulosti viac s?stre?ovala na vojensk? a politick? dejiny. K tomu, aby autori mohli v syntetickej podobe predlo?i? verejnosti poh?ad na slovensk? spolo?nos? a jej v?voj vo v?etk?ch eur?pskych a hlavne stredoeur?pskych s?vislostiach, bolo treba podstatn?m sp?sobom roz??ri? v?skum najm? v oblasti hospod?rskych a soci?lnych dej?n, vr?tane ka?dodenn?ho ?ivota. Pok?sili sa teda stv?rni? ?o najplastickej?? obraz vtedaj?ej spolo?nosti.

V medzivojnovom ?eskoslovensku 1918 ? 1939

Tret? diel Slovenska v 20. storo?? sa zaober? mimoriadne d?le?it?m historick?m prelomom v roku 1918 a nasleduj?cimi dvoma desa?ro?iami v dejin?ch Slovenska. Bola to historick? epocha, o ktorej mo?no v retrospekt?vnom poh?ade bez zveli?enia poveda?, ?e mala v slovensk?ch dejin?ch jedine?n?, nezastupite?n? v?znam.

?as Herodes alebo ??astn? vek?

V historicky ve?mi kr?tkom ?ase sto rokov nieko?ko gener?ci? Slov?kov muselo rie?i? a rozhodova? o veciach, ktor? in? ve?k? eur?pske krajiny rie?ili prinajmen?om vy?e dvesto rokov. A tu pramen? aj hlavn? pr??ina n??ho povestn?ho ?zaost?vania a ve?n?ho dobiehania?, ktor? v podstate trv? dodnes a nikdy sa neskon??.

Rok 1968 a jeho miesto v na?ich dejin?ch

Rok 1968 je v?znamn?m medzn?kom nielen slovensk?ch ?i ?eskoslovensk?ch povojnov?ch dej?n, no je medzn?kom i vo v?voji totalitn?ho komunistick?ho syst?mu ako celku. V?sledkom ?silia o reformu socializmu sovietskeho typu, ktor? sp?jame s rokom 1968, je koniec koncov kon?tatovanie o nereformovate?nosti tohto syst?mu. Hoci bola okup?cia ?eskoslovenska z vojensk?ho h?adiska pre Moskvu ?spe?nou akciou, v skuto?nosti sa ?ou za??na p?d komunizmu v celej strednej a v?chodnej Eur?pe.

?ikova ekonomick? reforma a Slovensko

Pr?beh ?ikovej reformy sa stal procesom, ktor? zasiahol h?dam v?etky s??asti spolo?ensk?ho v?voja v ?eskoslovensku 60. rokov 20. storo?ia ? mal dosah nielen na v?voj hospod?rstva, ale aj na sf?ru politick? i soci?lnu.

Uhorsk? raps?dia

Hlavn?m z?merom , pre ktor? vznikol text tejto publik?cie, bolo h?adanie a na?rtnutie objekt?vneho historick?ho obrazu mimoriadnej osobnosti mimoriadnej doby, ktor? m? dne?ku nielen ?o poveda?, ale ho aj priamo pripravovala. Potvrdilo sa, ?e ani vzdialenej?ia minulos? nezanik? bez st?p. ?lohou historikov je tieto stopy odkr?va? spod n?nosov ?asu a zab?dania.

Chronol?gia dej?n Slovenska a Slov?kov

Vyd?vanie historick?ch chronol?gi? s vyu?it?m najmodernej??ch met?d pr?ce je v s??asnom obdob? jednou z prior?t v b?date?skej a publika?nej ?innosti historick?ch vedeck?ch pracov?sk v zahrani??. Slovensk? historiografia m? oproti n?m sklz, ktor? sa sna?? vyrovna? pr?ve touto publik?ciou.

Na ?alek?ch cest?ch, v cudz?ch krajin?ch

Ran? novovek, v eur?pskej historiografii v?eobecne vn?man? ako obdobie 16. a? konca 18. storo?ia, je fascinuj?cim obdob?m. Slovensk? historick? veda mu v?ak dlho nevedela doslova pr?s? na meno. Autorka v publik?cii siaha po probl?moch, ktor? nie s? ?notoricky zn?me? a m??u pom?c? pochopi? korene procesov, ktor?mi ?ije aj s??asnos?.

S??ov a jeho nem? svedkovia d?vnych ?ias ...

Publik?cia sa zmie?uje o v?nimo?nosti tohto ?zemia z h?adiska pr?rodn?ch kr?s. Predov?etk?m sa v?ak sna?? pribl??i? ?itate?ovi hist?riu vz?cnych stavebn?ch pamiatok nach?dzaj?cich sa v S??ove-Hradnej. Za m?rmi t?chto nem?ch svedkov minul?ch a nen?vratne za?l?ch ?ias sa skr?vaj? ?ivotn? osudy na?ich predkov.

Firma Pittel a Brausewetter v dejin?ch Slovenska

Firemn? dejiny s? d?le?itou s??as?ou n?rodn?ch aj svetov?ch dej?n. Odr??aj? nielen hospod?rsky, ale aj hospod?rsko-politick?, n?rodn? a soci?lny v?voj jednotliv?ch kraj?n a cel?ch regi?nov sveta. Z?rove? prin??aj? osobn? pr?behy v?znamn?ch post?v hospod?rskeho a spolo?ensk?ho ?ivota na region?lnej, n?rodnej , ?t?tnej, ako aj medzin?rodnej ?rovni. Sledovan? podnik m? v?znamn? miesto v hospod?rskych dejin?ch a osobitne v dejin?ch stavebn?ctva na Slovensku a v celej strednej Eur?pe najm? ako priekopn?k bet?nov?ho stavite?stva.

S?dnictvo a s?dna prax v mest?ch Pentapolitany v 16. storo??

S?dnictvo a s?dna prax patria na Slovensku k m?lo preb?dan?m oblastiam hist?rie. Monografia je postaven? na arch?vnom v?skume v piatich v?chodoslovensk?ch, kedysi hornouhorsk?ch mest?ch v obdob? 16. storo?ia. I?lo o mest? zdru?en? do region?lneho spolo?enstva zn?meho pod menom Pentapolitana, medzi ktor? patrili Ko?ice, Levo?a, Bardejov, Pre?ov a Sabinov. Autorka sk?ma charakter mestsk?ho s?dnictva a jeho fungovanie v praxi a na konkr?tnych pr?padoch rozober? typick? delikty i udelen? tresty.

Mat?? ??k Tren?iansky

Osobnos? Mat??a ??ka je v povedom? Slov?kov zap?san? ve?mi v?razne. Treba poveda?, ?e sa o to nezasl??ili ani tak historici, ale sk?r liter?ti u? od ?ias ?t?rovcov. V ?asoch n?rodn?ho obrodenia Slov?ci h?adali v d?vnej minulosti deje a osobnosti, ktor? pod?a nich prispeli k budovaniu svojbytnosti etnick?ho spolo?enstva ?ij?ceho v naddunajskom priestore Karpatskej kotliny. Okrem ve?komoravskej (sv?toplukovskej) a cyrilo-metodovskej trad?cie sa up?li aj na v?razn? postavu uhorsk?ch dej?n Mat??a ??ka Tren?ianskeho, ktor?ho pova?ovali nielen za p?na V?hu a Tatier, ale aj nekorunovan?ho kr??a ?zemia dne?n?ho Slovenska. Tento n?h?ad v slovensk?ch vzdelaneck?ch kruhoch pretrval a? do za?iatku 20. storo?ia a ur?it? reminiscencie mo?no n?js? aj v s??asnosti.

Slovensko a Eur?pa medzi demokraciou a totalitou

Kapitoly publik?cie, ktor? vych?dza pri pr?le?itosti ?ivotn?ho jubilea Bohumily Feren?uhovej, reflektuj? politick?, kult?rny, soci?lny v?voj, ale tie? aj moderniza?n? posuny, ku ktor?m na Slovensku prich?dzalo v 20. storo?? po?as striedaj?cich sa re?imov.

Andrej Kme? a slovensk? n?rodn? hnutie

Autor sleduje ak? predstavu mal Andrej Kme? o v?zname roly n?rodovca a ako ju nap??al v praxi. V jeho ?ivote identifikoval tri f?zy: stoto?nenie sa s n?rodn?m hnut?m, osvetov? pr?cu a vedeck? pr?cu so snahou o in?titucionaliz?ciu vedy v slovenskom n?rodnom hnut?. Okrem toho si v??ma jeho postoj k r?znym frakci?m v slovenskom n?rodnom hnut? (Nov? ?kola, martinsk? centrum SNS, hlasisti, skupina okolo F. R. Osvalda). Obraz Kme?a vhodne dop??a i anal?za jeho "posmrtn?ch osudov".

?idovsk? komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938 ? 1945

Autor na region?lnom p?doryse v?chodoslovensk?ho mesta i okresu Medzilaborce pribli?uje osudy tamoj?ej ?idovskej komunity v ?ase auton?mneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.

?ernoby? 1986 minulos?, d?sledky, v?chodisk?

Odborn?ci z r?znych oblast? b?dania zo Slovenska, ?eskej republiky, Rak?ska, Ukrajiny a Ruskej feder?cie sa pok?sili objasni? pr??iny a d?sledky hav?rie nielen z poh?adu ?al?ieho v?voja jadrovej energetiky, ale aj z h?adiska ochrany ?udsk?ho zdravia a pr?rodn?ho prostredia. Tretia ?as? publik?cie m? n?zov ?ernoby? a pam??.

Slovensko a slovensk? ot?zka v po?sk?ch a ma?arsk?ch diplomatick?ch dokumentoch v rokoch 1938 ? 1939

Hlavnou nosite?kou po?iadavky auton?mneho Slovenska v ?eskoslovensku bola Hlinkova slovensk? ?udov? strana. Jej popredn? predstavitelia po?as kr?zy na jese? 1938 rozm???ali aj o in?ch form?ch ?t?topr?vneho usporiadania Slovenska ako v r?mci ?eskoslovenska, resp. ?esko-Slovenska. Po?sko a Ma?arsko preto zohr?vali d?le?it? ?lohu v h?adan? politick?ch alternat?v slovensk?ch politikov v roku 1938. ?zemn? straty Slovenska v prospech Ma?arska a Po?ska priniesli v tomto smere korekt?ru vo vn?man? t?chto ?t?tov slovensk?mi politikmi. Vyjadren?m tohto n?zorov?ho prelomu boli okolnosti vzniku Slovensk?ho ?t?tu a ?loha, ktor? pri tejto udalosti zohralo Nemecko.

Revol?cia 1848/49 a historick? pam??

Na dne?nom ?zem? Slovenska sa od druhej polovice 19. storo?ia pestovali a rozv?jali dva z?kladn? pr?behy revol?cie 1848/49: pr?beh uhorsk?ch/ma?arsk?ch osema?tyridsiatnikov, ktor? bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj po?etn?ch Slov?kov), a pr?beh slovensk?ch osema?tyridsiatnikov, ktor? bojovali pod hurbanovskou z?stavou. V ma?arskom prostred? sa kultu revl?cie uj?mali r?zne politick? a soci?lne skupiny, od opozi?n?ch politikov a? po kalv?nsku cirkev, ktor? t?m manifestovala odpor vo?i katol?ckym Habsburgovcom. Por??ka pri Viedni a n?sledn? repres?lie prispeli k m?tiz?cii revol?cie a jej hrdinov. Slovensk? strana nemohla vzh?adom na m?lopo?etnos? n?rodn?ch aktivistov a ich politick? slabos? konkurova? v tomto smere ma?arskej dominancii.

Jozef Miloslav Hurban

Predlo?en? publik?cia vy?la pri pr?le?itosti 200. v?ro?ia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Autori sa sna?ia postihn?? ?irok? ?k?lu Hurbanov?ch aktiv?t, reperto?r jeho v?razov?ch prostriedkov, umeleck?ch ??nrov, agita?n?ch a mobiliza?n?ch strat?gi?, ktor? cielene uplat?oval v n?rodnom hnut?. Jozef Miloslav Hurban tak pred nami vystupuje ako mu?-bojovn?k, hlava po?etnej rodiny, ktor? celo?ivotne prekra?oval hranice svojho s?kromia a anga?oval sa v tak?ch sf?rach ako je literat?ra a divadlo, cirkev a teol?gia, n?rod a politika. V jeho ch?pan? ne?lo o samo??eln? a navz?jom izolovan? aktivity, ale reflektoval ich v duchu dobovej predstavy o preb?dzan? n?roda ako s??asti n?rodotvorn?ho procesu.

Krize evropsk? demokracie a ?eskoslovensko 30. let 20. stolet?

Krit?ri? pre hodnotenie kvality politick?ho syst?mu ani pre posudzovanie ka?d?ho historick?ho javu sa nedaj? stanovi? absol?tne. ?iadna historick? skuto?nos? v?ak neexistuje vo vzduchopr?zdne, vznik? a prejavuje sa v najr?znej??ch dobov?ch a priestorov?ch kontextoch, na ktor? treba bra? zrete?. Historick? komparistika tak prinajmen?om pon?ka zre?lnenie poh?adu na konkr?tne prostredie a dobu, no v ?eskej historiografii m? zatia? len okrajov? poz?cie. Publik?cia je jedn?m z pokusov o za?lenenie medzivojnov?ho ?eskoslovenska do eur?pskych dej?n.

?istky v Komunistick? stran? ?eskoslovenska 1969?1970

?istky v Komunistick? stran? ?eskoslovenska v letech 1969?1970

Dub?ekovo vedenie KS? lav?rovalo, ustupovalo a nakoniec v apr?li 1969 uvo?nilo poz?cie a bolo vystriedan? novou garnit?rou v ?ele s Hus?kom. T? za?ala presadzova? sovietske pon?manie "normaliz?cie" predov?etk?m v samotnej komunistickej strane, no ?oskoro ho vn?tilo celej spolo?nosti

Vzbura slovensk?ch vojakov v Kragujevci

Kragujevsk? vzbura vypukla pred koncom prvej svetovej vojny. Patr? k najv????m prejavom odporu vojakov rak?sko-uhorskej arm?dy proti vojne, ?tlaku a hladu. Stav publik?cie: ob?lka mierne opotrebovan?, vystrihnut? venovanie, vn?tro vo v?bornom stave.

V?clav Chaloupeck?

Autor sa na pozad? ?ivotnej dr?hy V?clava Chaloupeck?ho sna?? zachyti? nielen premeny ?esk?ho, respekt?ve ?eskoslovensk?ho dejepisectva prvej polovice 20. storo?ia, ale v ?ir?om kontexte i peripetia vz?ahu ?echov a Slov?kov v danom obdob?. Stav publik?cie: ob?lka mierne opotrebovan?, vn?tro vo v?bornom stave

"Pre blaho n??ho ?udu, v?etk?ch na?ich kr??ovstiev a provinci?"

Panovanie M?rie Ter?zie sa pod?a zvolen?ch prior?t a rozsahu reforiem zvy?ajne del? na dve ?asti. Prv? sa za??na n?stupom na tr?n a kon?? sa spolu s rak?sko-prusk?mi vojnami v roku 1763, druh? je vymedzen? rokmi 1763 ? 1780. V prvom obdob? sa realizovali reformn? opatrenia, ktor? mali vzh?adom na prebiehaj?cu vojnu prinies? okam?it? finan?n? zisk. Tie sa v?ak vz?ahovali len na rak?ske a ?esk? krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 prist?pila viedensk? vl?da k radik?lnym a z?sadn?m reform?m, ktor? pravdepodobne zasiahli do v?etk?ch oblast? spolo?ensk?ho ?ivota aj v uhorskej ?asti monarchie. V historiografii sa prioritne spom?na ?prava poddanskej ot?zky, reforma s?dnictva, katol?ckej cirkvi a ?kolstva. Menej sa u? reflektuje skuto?nos?, ?e pod vplyvom kameralizmu a populacionistick?ho u?enia sa popul?cia za?ala vn?ma? ako z?klad bohatstva ?t?tu a po?etn? opatrenia smerovali nielen k jej zv??eniu, ale aj ?skvalitneniu?. S t?m ?zko s?visela reforma zdravotn?ctva, soci?lnej starostlivosti i po?etn? nariadenia o ochrane zdravia a ?udsk?ch ?ivotov.

Palat?n Mikul?? Esterh?zy

Dvor palat?na Mikul??a Esterh?zyho (1583 ? 1645) predstavoval v Uhorsku mocensk? a politick? centrum. Bol priestorom umenia, mecenat?ry a ok?zal?m javiskom reprezent?cie. Neodmyslite?nou s??as?ou dvorskej spolo?nosti boli okrem famili?rov, ml?dencov a ??achtick?ch u??ov aj osoby, ktor? mali na starosti bezprobl?mov? chod dvora. Zabezpe?ovali duchovn? vy?itie, komfort, pohodlie, ale aj z?kladn? z?le?itosti, medzi ktor? patrilo stravovanie, hygiena ?i odievanie. Na dvore, mieste prel?nania dvoch svetov, priv?tneho i verejn?ho, sa odohr?vali v?etky procesy a ritu?ly ka?dodenn?ho ?ivota ? ?i to bolo be?n? ?radovanie a riadenie politick?ch vec?, organiz?cia vojensk?ch v?prav, kore?pondencia s ostatn?mi aristokratmi a rodinn?mi pr?slu?n?kmi, spolo?n? obedy, pohostenia n?v?tev, cirkevn? obrady, rie?enie probl?mov s majetkami a ?al?ie opakuj?ce sa prvky zlo?itej a komplikovanej ka?dodennosti aristokrata. V?nimku tvorili len ob?asn? vytrhnutia zo za?it?ho stereotypu v podobe rodov?ch festiv?t, narodenia potomkov, smr? pr?buzn?ch alebo tr?venie vo?n?ho ?asu na po?ova?k?ch ?i v k?pe?och...

Rok 1968 na Slovensku a v ?eskoslovensku

Chronol?gia udalost? spolu s ?vodnou ?t?diou, ktor? hovor? o tom, ?o predch?dzalo roku 1968 v ?eskoslovensku, umo??uje vytvori? si v nadv?znosti na in? historick? pr?ce pln?? obraz o ned?vnej minulosti slovensk?ho a ?esk?ho n?roda, o roku, ktor? akoby potvrdzoval, ?e tradi?n? ?osmi?ky? mali v na?ej spolo?nej minulosti nielen n?dejepln?, ale neraz i tragick? obraz. Publik?cia vo v?bornom stave.

Rok 1968

?es?desiate roky predznamenali nov? ?ru v dovtedy pr?sne totalitnej, ideol?giou zviazanej ?eskoslovenskej spolo?nosti. Po desa?ro??, ktor? sa nieslo v znamen? zinscenovan?ch procesov, zat?kania politick?ch oponentov, h?adania a nach?dzania nepriate?ov vo vlastn?ch radoch, po prvej kr?ze komunistick?ho re?imu pri?lo obdobie, ktor? prin??alo zmenu. Preb?dzala sa slovensk? kult?ra, ktor? vstupovala do jedn?ho zo svojich najplodnej??ch obdob?.

Vidiecke ??achtick? s?dla v Spi?skej stolici

Predkladan? monografia sa sna?? na jednom mieste pribl??i? nielen odbornej verejnosti, ale aj nad?encom pamiatok a hist?rie obytn? ??achtick? architekt?ru niekdaj?ieho historick?ho regi?nu.

Historik a dejiny

Hoci sa Kamenec najs?stavnej?ie zaober? probl?mom slovensk?ho holokaustu, v?dy vn?mal dejiny v ?irok?ch s?vislostiach. Venoval sa kult?re, literat?re, najm? svojim ob??ben?m autorom, napr. Alexandrovi Matu?kovi, k???ov?m fenom?nom slovenskej historiografie, ?skaliam i stereotypom modern?ch slovensk?ch dej?n. Jednoducho ?h?adal" a ?bl?dil" v slovensk?ch dejin?ch a nastavoval slovenskej spolo?nosti ?pokriven? zrkadlo" jej dej?n, ?o nikdy neb?va v?a?n?, ani ?ahk?. Je to v?ak erudovan?, filozoficky a koncep?ne prem???av? autor s hlbok?m osobn?m ponorom, no z?rove? i pochybuj?ci, intelektu?lne kritick? s ve?kou d?vkou autorskej pokory. Ob?lka i vn?tro knihy s? vo v?bornom stave.

Rok 1968 a ekonomick? realita Slovenska

Publik?cia Rok 1968 a ekonomick? realita Slovenska je zalo?en? predov?etk?m na arch?vnych prame?och deponovan?ch v Slovenskom n?rodnom arch?ve, resp. v N?rodnom arch?ve ?eskej republiky v Prahe. ?tatistick? ?daje autor ?erpal najm? z Historickej ?tatistickej ro?enky ?SSR, ktor? vy?la kni?ne roku 1985. Takisto pou?il niektor? u? publikovan? pramene, dobov? i ?al?iu odborn? literat?ru.

Hradn? kuchyne a ??achtick? stravovanie v ranom novoveku

Prestret? stoly s navaren?m jedlom, pri ktor?ch sa stretla ??achtick? rodina s dvoranmi a ?radn?kmi, pr?padne pozvan?mi hos?ami, boli v?sledkom cel?ho komplexu ?innost?, pomocou ktor?ch sa potraviny menili zo surov?n na hotov? pokrm. T?to kniha predstavuje cel? tento zlo?it? proces a je v na?ej historiografii doposia? ojedinel?m spracovan?m t?my ??achtick?ho stravovania zachyten?ho v celej ??rke t?my.

"Vyjdeme v noci vo fak?ovom sprievode a rozsvietime svet"

Verejn?mi sl?vnos?ami sa spolo?nos? reprezentuje, ale aj kon?tituuje ? preto?e inscenuj?, kto je ?n??? a kto ?cudz??, kto sa akt?vne alebo pas?vne z??ast?uje osl?v alebo na druhej strane kto sa demon?trat?vne nez??ast?uje ?i podujatie naru?uje. Za monarchie sa ??astn?ci mali stoto??ova? s dynastiou, v totalitn?ch re?imoch s vl?dnucou stranou, v demokratick?ch spolo?nostiach zv???a s historick?mi zakladate?sk?mi osobnos?ami a udalos?ami (so zalo?en?m ?t?tu, s povstan?m proti predo?l?mu ?t?tu, prijat?m ?stavy a pod.). Religi?zne a svetsk? prvky sa ?asto prevrstvovali, tak?e historici hovoria o sekulariz?cii n?bo?ensk?ch sl?vnost? a sakraliz?cii politick?ch osl?v.

Stredovek? mesto a jeho obyvatelia

Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.

S?ahovanie n?rodov (454 - 568)

Autor publik?cie opisuje hist?riu kme?ov s?dliacich v Karpatskej kotline po vyhnan? Hunov. Nikto z nich nezostal v strednej Eur?pe a v?etci, v??azi aj porazen?, ?plne alebo ?iasto?ne, odi?li do Talianska. Z?rove? sleduje osudy kr??ov, ktor? zaujali miesto po Attilovi. V???ina z nich zostala v jeho tieni. Kmene ktor? porazili Hunov a zalo?ili svoje r??e na ?zem? ohrani?enom Karpatmi, Alpami a riekou S?vou, okrem jednej, zanikli sk?r ako k Dunaju pri?li Avari.

"?udo?r?t" v Hornom Uhorsku

B?la Gr?nwald, s ktor?ho menom sa sp?ja zatvorenie troch slovensk?ch gymn?zi? a Matice slovenskej, sa stal najnegat?vnej?ou postavou slovenskej n?rodnej pam?ti. ?o ho motivovalo, ako sa d? jeho konanie vysvetli?? D? sa jeho protislovensk? vystupovanie vysvetli? jeho osobn?m ?ivotn?m pr?behom?

Spolo?nos? na Slovensku v dlhom 19. storo??

Dlho sme si mysleli, ?e o 19. storo??, jeho revol?ci?ch, reform?ch, o nacionalizme a o my?lienke n?rodn?ho ?t?tu vieme dos?, vlastne takmer v?etko. Historici z Historick?ho ?stavu SAV a ?al??ch slovensk?ch in?tit?ci? v?ak po h?bkovom v?skume prich?dzaj? s publik?ciou, v ktorej ?itate? n?jde ve?a nov?ho, azda aj prekvapiv?ho o ?loveku a spolo?nosti na Slovensku v tomto dlhom storo??, o jeho soci?lnom postaven?, o jeho my?lienkovom svete, o zlo?it?ch premen?ch v kult?rnom a politickom svete el?t i oby?ajn?ho ?loveka. Ob?lka i vn?tro knihy vo v?bornom stave.

Barbora Celjsk? - ?ierna kr??ovn?

Barbora Celjsk? uhorsk?, r?msko-nemeck? a ?esk? kr??ovn?, patr? k najv?znamnej??m stredovek?m kr??ovn?m. Napriek tomu zost?va v tieni svojho sl?vneho man?ela cis?ra ?igmunda Luxembursk?ho. Sk?r podivn? liter?rna postava, opraden? m?tami a legendami, ako skuto?n? historick? osobnos?. Hoci bola uhorskou kr??ovnou bezm?la pol storo?ia a pol druha desa?ro?ia ovl?dala ve?k? ?as? ?zemia dne?n?ho Slovenska, zost?vala dlho mimo pozornosti historikov. Predkladan? kniha je prvou monografiou venovanou tejto nepochybne pozoruhodnej ?ene ? kr??ovnej. Ob?lka i vn?tro knihy s? vo v?bornom stave.

Od symbolu k slovu

Kolekt?v slovensk?ch a ?esk?ch historikov pribli?uje ?itate?om tejto knihy rozmanit? podoby komunik?cie stredovek?ch ?ud?. V ?om sa podobalo a v ?om bolo ?plne odli?n? dorozumievanie vtedy a dnes? Ak? inform?cie sa ??rili alebo utajovali, ak? bola ich v?povedn? hodnota a ak? vzdialenosti ?i prek??ky bolo potrebn? prekon?va? pri odovzd?van? posolstva? Nezap?sobili obrazov? symboly, ritu?ly a gest? ove?a ??innej?ie ako hovoren? slovo? Pri h?adan? odpoved? na tieto, ale aj viacer? in? ot?zky autori z?rove? ?itate?ovi pon?kaj? poh?ad na svet, v ktorom ka?dodenn? priebeh ?ivota sprev?dzal zvuk zvonov, naj?alej sa dovidelo z hradnej ?i mestskej ve?e a d?le?it? spr?vy oznamoval hl?snik.

Kult?ra v dejin?ch dejiny v kult?re

Publik?cia so svojimi interdisciplin?rnymi pr?stupmi prin??a do slovenskej historiografie nov? poh?ady a podnety na v?voj slovensk?ho kult?rneho ?ivota v prvej polovici 20. storo?ia. Autorka sleduje dynamick? a ?asto protire?iv? osudy popredn?ch reprezentantov slovenskej kult?ry z rozdielnych ideologick?ch t?borov. Sna?? sa pochopi? ich umeleck? postoje, resp. ich spolo?ensk? aktivity v politick?ch syst?moch, v ktor?ch ?ili a p?sobili.

Volebn? kampane politick?ch str?n na Slovensku po?as 1. ?SR

Cie?om tejto publik?cie je zachyti? charakter volebnej kampane ?tyroch najsilnej??ch politick?ch str?n na Slovensku ? ?udovej, agr?rnej, soci?lnodemokratickej a komunistickej ? pred parlamentn?mi vo?bami po?as prvej ?eskoslovenskej republiky (1. ?SR), konkr?tne v rokoch 1920, 1925, 1929 a 1935. V?ber str?n vystihuje dve podstatn? h?adisk? ? politick? silu str?n na Slovensku, ako aj ?irok? politick? spektrum, od konzervat?vnej pravicovej strany cez tradi?n?, ale aj centralisticky zameran?, umiernene ?avicov? a? po krajne ?avicov?. Autorka sa s?stredila na parlamentn? vo?by, ktor? s? indik?torom politick?ho ?ivota v krajine.

Idea ?eskoslovensk?ho ?t?tu na Slovensku 1918 ? 1939

?Idea ?eskoslovensk?ho ?t?tu jednotn?ho ?eskoslovensk?ho n?roda? je pre slovensk?ho i ?esk?ho historika t?mou provokuj?cou a kontroverznou. Napriek ve?kej produkcii k dejin?m medzivojnov?ho ?eskoslovenska vych?dzaj?cej po r. 1990 na oboch stran?ch rieky Moravy, aj napriek pokra?uj?cemu zbli?ovaniu poh?adov, nedospejeme pravdepodobne nikdy k jednotn?mu stanovisku. Pre oba na?e n?rody toti? t?to ?t?totvorn? koncepcia zohrala rozdielnu ?lohu a jej sk?manie m? ? paradoxne ? azda v???? v?znam pre Slov?kov, ktor? ju vo v???ine odmietli, ako pre ?echov, ktor? ju dok?zali bez v????ch probl?mov akceptova?.

?eskoslovensk? zahrani?n? politika 1945 ? 1992

Autor chronologickej pr?ru?ky vych?dzal pri jej pr?prave z praxou overen?ho poznatku, ?e z?kladn? historick? d?ta sam? osebe s?ce nemaj? rozhoduj?ci v?znam pre poznanie minulosti, ale s? jeho nevyhnutn?m predpokladom. Navy?e umo??uj? pouk?za? na tie str?nky minul?ho v?voja ? v tomto pr?pade ?eskoslovenskej zahrani?nej politiky v rokoch 1945 ? 1992, ktor? v pr?cach zov?eobec?uj?ceho r?zu (ale i v u?ebniciach dejepisu ur?en?ch pre rozli?n? typy ?k?l) ch?baj?, lebo ich ?trukt?ra je nevyhnutne in? ne? vecn? ?lenenie a obsahov? n?pl? chronologick?ho preh?adu. Zatia? ?o v syntetick?ch pr?cach sa v korel?cii so sprac?vanou t?mou kladie d?raz na primeran? v?ber nosn?ch faktov a ?o naj?plnej?? popis s?vislost? medzi nimi, cie?om publik?ci? zaoberaj?cich sa ?dejinami v d?tumoch? je prinies? ?o najv???ie mno?stvo relevantn?ch historick?ch d?t bez toho, aby sa pri ka?dom uvedenom ?daji oblig?tne poukazovalo na s n?m spojen? ?pecifick? s?vislosti.

Z dej?n demokratick?ch a totalitn?ch re?imov na Slovensku a v ?eskoslovensku v 20. storo??

Autormi jednotliv?ch pr?spevkov v publik?cii s? renomovan? odborn?ci z Historick?ho ?stavu SAV a z vedeck?ch akademick?ch a univerzitn?ch pracov?sk na Slovensku a v ?eskej republike. Je ur?en? v?etk?m z?ujemcom o dejiny Slovenska v 20. storo??, osobitne odbornej verejnosti, u?ite?om dejepisu v?etk?ch stup?ov, ?tudentom stredn?ch a vysok?ch ?k?l a zainteresovanej verejnosti. Predov?etk?m je v?ak skromn?m, no ?primn?m darom kolegovi a priate?ovi Ivanovi Kamencovi.

Slovensko a svet v 20. storo??

Kapitoly z dej?n 20. storo?ia, ktor? tvoria t?to knihu, predstavuj? d?le?it? momenty hist?rie modern?ho Slovenska v meniacom sa svete. Autori ? kolegovia, priatelia a ?iaci PhDr. Valeri?na Bystrick?ho, DrSc. v nich ?itate?om pon?kaj? v?sledky svojho v?skumu.

Komunistick? strana Slovenska 1.

T?to pr?ca je pokusom o ur?it? zosumarizovanie poznatkov a poskytnutie relat?vne ucelen?ho poh?adu na vn?torn? v?voj Komunistickej strany Slovenska, imanentne spojen? s dejinami Slovenska po druhej svetovej vojne, a to a? do tak?ho historick?ho medzn?ka, ak?m bola okup?cia ?eskoslovenska v auguste 1968.

Najpolitickej?ia veda

Adam Hudek, PhD. (1979), od roku 2003 pracuje v Oddelen? dej?n vied a techniky Historick?ho ?stavu Slovenskej akad?mie vied v Bratislave. Venuje sa predov?etk?m dejin?m a te?ri? historiografie so zameran?m na ?esk? a slovensk? v?voj v 20. storo??. Sk?ma problematiku kon?truovania obrazu n?rodn?ch dej?n a dej?n vedecko-v?skumn?ch in?tit?ci? v stredoeur?pskom regi?ne.

M?ty na?e slovensk?

Kniha rozober? z?kladn? kamene slovenskej mytol?gie od Ve?kej Moravy, cez Mat??a ??ka, J?no??ka, ?t?ra, ?tef?nika, Hlinku, Tisa a? po Hus?ka a m?ty obdobia komunizmu. Autori (archeol?govia, jazykovedci, etnol?govia, historici, publicisti) upozor?uj?, v ?om sa obsahy m?tov rozch?dzaj? s v?sledkami v?skumov. Porovn?vaj? m?tick? pr?behy r?znych etn?k a prich?dzaj? k z?veru, ?e Slov?ci s? rovnak?mi ?m?tomaniakmi? ako v?etci ostatn?, preto?e rovnako ako v?etci ostatn? sn?vaj? o ?ivote bez ?tlaku a n?silia.

Kres?anstvo v dejin?ch Slovenska

V d?och 27. ? 29. j?na 2000 usporiadali Historick? ?stav Slovenskej akad?mie vied v Bratislave a Slovensk? historick? spolo?nos? pri SAV vedeck? konferenciu s n?zvom Kres?anstvo v dejin?ch Slovenska. Konferencia sa konala v priestoroch Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komensk?ho v Bratislave. Uveden? zborn?k obsahuje vedeck? ?t?die, ktor? vznikli po rozpracovan? pr?spevkov z konferencie.

Milan Rastislav ?tef?nik v hlav?ch a srdciach

Publik?cia sa venuje ?tef?nikovej pamiatke a ?tef?nikovmu posmrtn?mu kultu v slovenskej spolo?nosti, resp. obrazu/obrazom ?tef?nika v historickej pam?ti Slov?kov. Nevypoved? o samotnej osobe ?tef?nika, ale sk?r o spolo?nosti, o jednotlivcoch, skupin?ch a vrstv?ch obyvate?stva, ktor? si ?tef?nika osvojovali, stoto??ovali sa s n?m alebo ho naopak, odmietali.

Rok 1968

Augustov? inv?zia vojsk Var?avskej zmluvy do ?eskoslovenska v roku 1968 patr? k najdramatickej??m udalostiam modernej hist?rie ?echov i Slov?kov. V plnej nahote odhalila ideologick? vypr?zdnenos? a agres?vno-repres?vnu podstatu socializmu sovietsko-stalinsk?ho typu, ktor? tragicky zdeformoval viac ne? ?tyri desa?ro?ia na?ich spolo?n?ch dej?n.

Franc?zsko a slovensk? ot?zka 1789 ? 1989

Autorka v monografii sumarizuje to najd?le?itej?ie, ?o na t?mu Franc?zsko a slovensk? ot?zka na z?klade vlastn?ho v?skumu v arch?voch na Slovensku, v ?eskej republike a vo Franc?zsku nap?sala. Tematiku tejto publik?cie ohrani?uj? dva symbolick? d?tumy: p?d Bastily 14. j?la 1789 vo Franc?zku a z?sah pol?cie proti ?tudentom na pra?skej N?rodn? t??d? 17. novembra 1989 s n?sledn?m p?dom totality v ?eskoslovensku.

K???ov? probl?my modern?ch slovensk?ch dej?n

Predlo?en? publik?cia poskytuje h?bkov? a na dlhodobom ?t?diu postaven? poh?ad na obdobia a udalosti, ktor? z?sadn?m sp?sobom formovali s??asn? podobu slovenskej spolo?nosti.

Slovensko na za?iatku 20. storo?ia

Zborn?k ?t?di? vznikol na z?klade dvoch vedeck?ch konferenci?, ktor? usporiadal Historick? ?stav SAV. Prv? podujatie pod n?zvom Slovensko na prelome 19. a 20. storo?ia (Spolo?nos?, ?t?t a n?rod v s?radniciach doby) sa uskuto?nilo 14. ? 16. novembra 1995 a druh? na t?mu Slovensk? spolo?nos? za prvej svetovej vojny (1914 ? 1918) sa konalo 19. ? 21. novembra 1996. Obidve konferencie sa uskuto?nili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do s?rie vedeck?ch podujat?, ktor? Historick? ?stav SA V venoval od roku 1990 k???ov?m probl?mom a t?mam v jednotliv?ch obdobiach slovensk?ch dej?n v 20. storo??.

Ob?ianska spolo?nos? a politick? kult?ra

Publik?cia ?itate?om pribli?uje podiel kult?rnych a politick?ch trad?ci?, ako aj vonkaj??ch vplyvov na formovanie ob?ianskeho a spolo?ensk?ho vedomia na Slovensku v medzivojnovom obdob?. Pok?sila sa prispie? k rie?eniu ot?zky, ako sa slovensk? spolo?nos? vyrovn?vala s trad?ciami, ktor? si vytv?rala po st?ro?ia na p?de b?va lej monarchie a ako sa stoto?nila s po?iadavkami a cie?mi, ktor? pred nich kl?dla nov? nadch?dzaj?ca etapa dej?n. Kniha sa faktami, ?vahami a anal?zami pok?sila upozorni? na rozli?n? rozmery tohto fenom?nu, ktor? m??u by? u?ito?n? pri ?al?om v?skume tejto problematiky.

Kapitula pri D?me sv. Martina

Bratislavsk? kapitula pri D?me sv. Martina bola v stredovekom Uhorsku d?le?it?m cirkevn?m, ale aj intelektu?lnym strediskom, so ?kolou podliehaj?cou rektorovi a s vlastnou kni?nicou. Pritom jej ?lenovia ? prepo?ti a kanonici ? v?aka univerzitn?m ?t?di?m, praxi z?skanej v kancel?rii arcibiskupa alebo v R?mskej k?rii poskytovali panovn?kom odborn? z?zemie pri spravovan? kr??ovstva. Dejiny kapituly s? tak z?rove? dejinami konkr?tnych os?b, ktor? na jednej strane plnili sakr?lne funkcie vypl?vaj?ce z ich ?radu, na druhej strane sa z titulu svojho diplomatick?ho poverenia suver?nne pohybovali v p?pe?skej k?rii alebo na dvoroch panovn?kov. Kr??ovi nielen?e sprostredkovali sob??, mierov? rokovania, ale niektor? z nich mu vo funkcii dvorsk?ho lek?ra predpisovali vhodn? medic?nu a prostriedky ?ivotospr?vy.

?eskoslovensk? menov? zlato

?eskoslovensk? menov? zlato za?alo p?sa? svoju pohnut? hist?riu koncom tridsiatych rokov 20. storo?ia v ?ase oklie?tenia a rozbitia ?eskoslovenskej republiky. Vtedy bolo n?silne a bezpr?vne ukoristen? nacistick?m Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americk? arm?da v so?n?ch baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlh?ch takmer 37 rokov s??as?ou komplikovan?ch ?eskoslovensko-americk?ch vz?ahov a hospod?rsko-obchodn?ch i politicko-ideologick?ch medzin?rodn?ch sporov a konfliktov. A? vo febru?ri 1982 sa jeho adekv?tna ?as? o hmotnosti 18,4 tony op?? vr?tila do trezora ?t?tnej banky ?eskoslovenskej v Prahe.

?trukt?ry moci na Slovensku

Publik?cia ?trukt?ry moci na Slovensku 1948 : 1989 nadv?zuje na tituly Zlo?iny komunizmu na Slovensku 1948: 1989 a Akt?ri jednej ?ry na Slovensku 1948 : 1989 Personifik?cia politick?ho v?voja. S ur?itou mierou zjednodu?enia mo?no poveda?, ?e prv? uveden? pr?ca sa venuje politick?m represi?m komunistick?ho re?imu a druh? jej akt?vnym protagonistom, respekt?ve s?be?com re?imu, ktor? represie uskuto??oval. ?trukt?ry moci na Slovensku 1948: 1989 dop??aj? tieto pr?ce n??rtom mechanizmu vl?dnutia, pri?om samotn? moc mala v z?sade perzeku?n? charakter, a to po?as celej existencie komunistick?ho re?imu v ?eskoslovensku. Pr?ca je s??as?ou pozn?vania na?ej ned?vnej minulosti; bez jej poznania nie je mo?n? sa s ?ou vyrovna?.

Rok 1918 a potom ...

Vznik ?eskoslovenskej republiky a s n?m spojen? z?nik Rak?sko-Uhorska nepochybne patr? medzi zlomov? momenty na?ich dej?n. Z?sadne ovplyvnil v?voj v celej strednej Eur?pe a taktie? aj spolo?nos? v slovenskej ?asti krajiny. Z ostrakizovanej ?asti popul?cie, ktorej elity ?asto nar??ali na nemo?nos? napr. pracovn?ho postupu, sa stali s??as?ou jednotn?ho ?t?totvorn?ho n?roda. V?znam tejto udalosti si prim?rne uvedomujeme pri okr?hlych v?ro?iach vzniku republiky, av?ak ?asto si neuvedomujeme rozsah zmien, ktor? s? spojen? s touto udalos?ou.

Slovensko v labyrinte modern?ch eur?pskych dej?n

Kniha Slovensko v labyrinte modern?ch eur?pskych dej?n sa v jednotliv?ch kapitol?ch koncentruje na dynamick? 20. storo?ie, teda na obdobie, ktor?mu sa historik Milan Zemko profesion?lne venoval predov?etk?m, a o ktorom bol presved?en?, ?e bolo aj na??m ?slovensk?m" storo??m. Ke??e ide o texty tematicky r?znorod?, zostavovate? pri vn?tornom ?lenen? knihy zvolil chronologick? postup.

Pohromy, katastrofy a ne??astia

Katastrofy a r?zne ne??astia sprev?dzali ?udsk? dejiny, mestsk? prostredie nevyn?maj?c, prakticky neust?le. Tento jav nebol n?hodn?. Mesto, urb?nny priestor, toti? vo svojej prapodstate, okrem in?ho, predstavuje relat?vne ve?k? zhluk obydl? s vy??ou koncentr?ciou obyvate?stva. U? t?to skuto?nos? m? za n?sledok, ?e mest? spolu so svoj?m obyvate?stvom boli prirodzene ?disponovan??, n?chylnej?ie, aby sa st?vali dejiskom udalost? ?asto maj?cich katastrofick? charakter.

Rozpravy k slovensk?m dejin?m

Zborn?k pr?spevkov je vyjadren?m obdivu k dielu a ?ivotu Pavla Horv?tha

Dub?ek

Symbol v?dy prerastie toho, kto ho zosob?uje, preto il?zie spojen? s r?znymi reform?tormi a akt?rmi revol?ci?, ktor? sa st?vaj? ?ij?cimi legendami, m??u by? zav?dzaj?ce, lebo ?udia o?ak?vaj? v?dy viac, ne? ?o im m??e ich kladn? hrdina prinies?. To bol aj pr?pad Alexandra Dub?eka, charizmatick?ho vodcu, ktor? sa stal politick?m symbolom pam?tn?ho roku 1968.

Slovensko v 20. storo?? , 4. zv.

Amb?ciou predkladanej synt?zy z obdobia dej?n Slovenskej republiky (1939 ? 1945) je nielen za?leni? v?voj slovenskej spolo?nosti do celkov?ho kontextu n?rodn?ch dej?n 20. storo?ia, ale aj poskytn?? poznatky o celom tomto komplikovanom obdob?. Konfront?cia s udalos?ami prebiehaj?cimi nielen v stredoeur?pskom priestore m? by? snahou zaradi? slovensk? dejiny do ?ir??ch eur?pskych s?vislost? a nadviaza? tak na predch?dzaj?ce zv?zky ed?cie Slovensko v 20. storo??.

Gust?v Hus?k

V s??asnej spolo?enskej reflexii v?znamn?ch osobnost? na?ich modern?ch dej?n minul?ho storo?ia sa niektor? jednotlivci ocitli v ?sieni sl?vy", in? ?na lavici ob?alovan?ch". Z polo?era na?ej komunistickej minulosti v?ak zv???a vystupuj? aj ?postavi?ky" ?ed?ho priemeru, ktor?ch bolo v komunistickej totalite v???ina. Gust?vovi Hus?kovi sa ?u?la" t? lavica ob?alovan?ch, v mnohom opr?vnene a nespochybnite?ne. Jeho storo?nica sa stala vhodnou pr?le?itos?ou nielen pre historikov, ale aj pre z?ujemcov o hist?riu hlb?ie sa zamyslie? nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

?lovek vo vojne

Cie?om tejto knihy je charakterizova? najd?le?itej?ie soci?lne d?sledky prvej svetovej vojny na ?zem? Slovenska ako s??asti ?ir?ieho kontextu Uhorska a habsburskej monarchie. S?stre?uje sa na d?le?it? faktory a javy, ktor? prv? svetov? vojny sp?sobila, posilnila alebo ur?chlila. Nie je to kniha o bojov?ch oper?ci?ch, ani o diplomatick?ch aktivit?ch ?i zahrani?nom odboji, ktor? s? u? pomerne dobre spracovan?. Pri charakteristike podmienok v?nimo?n?ho vojnov?ho re?imu a jeho dosahu na spolo?nos? prin??a sondy do doteraz na Slovensku m?lo presk?man?ch soci?lnych a kult?rnych aspektov Ve?kej vojny z poh?adu jej radov?ch ??astn?kov v z?zem? a na fronte.

Kapitolami najnov??ch slovensk?ch dej?n

Publik?cia Kapitolami najnov??ch slovensk?ch dej?n je zameran? na k???ov? momenty tohto obdobia slovenskej hist?rie. Neobsahuje, pochopite?ne, v?etky, av?ak tie, ktor? s? v nej zaraden?, bezpochyby prelomov?mi alebo prinajmen?om d?le?it?mi boli. Zvolen? koncepcia, to znamen? spojenie problematiky najnov??ch slovensk?ch dej?n s charakterom vedeckov?skumn?ho zamerania Michala Barnovsk?ho, ur?ila aj zlo?enie autorsk?ho kolekt?vu. Z?kladom publik?cie s? kapitoly autorov ? historikov z oddelenia najnov??ch dej?n Historick?ho ?stavu SAV a dop??aj? ju kapitoly autorov z ?al??ch historick?ch pracov?sk zo Slovenska a taktie? aj kolegov ? historikov z ?eskej republiky.

Slovensko v 20. storo??

Dvadsiate storo?ie sa uzavrelo, vst?pilo cel?m svoj?m objemom ?do dej?n". To bol vonkaj?? podnet pre slovensk?ch historikov, aby sa k procesom, ktor? v tomto storo?? prebiehali, vr?tili, aby sa ich pok?sili zhodnoti? a predlo?i? ?itate?ovi fundovan? odborn? dielo. Vznikla my?lienka nap?sa? synt?zu slovensk?ch dej?n v dvadsiatom storo?? v siedmich zv?zkoch. Prv? zv?zok predklad?me verejnosti.

Dejinn? premeny 20. storo?ia

Publik?cia Dejinn? premeny 20. storo?ia je ur?en? v?etk?m z?ujemcom o vedeck? spracovanie najnov??ch dej?n. Je ?primn?m prejavom ?cty a v?aky i darom profesorovi Pavlovi Petrufovi.

November ?89

Jadrom publik?cie je chronologick? preh?ad udalost?, spojen?ch s Novembrom '89, ktor? sa via?u predov?etk?m na Slovensko, pochopite?ne v celo?eskoslovenskom kontexte. Preh?ad je ?lenen? do dvoch ?asovo vymedzen?ch celkov. Prv? za??na svie?kovou manifest?ciou 25. marca 1988, ktor? sa stala jedn?m z najv?znamnej??ch prejavov odporu proti komunistick?mu re?imu. Kon?? 16. novembrom 1989, predve?erom udalost?, ktor? mali vo svojich d?sledkoch z?sadn? v?znam pre ?al?? v?voj slovenskej a ?eskej spolo?nosti. Druh? za??na 17. novembrom 1989 a pokra?uje a? do parlamentn?ch volieb 8. - 9. j?na 1990, resp. do volieb ?stavn?ch ?inite?ov a zostavenia feder?lnej a n?rodn?ch vl?d. Publik?cia obsahuje aj ?vodn? ?t?diu, pribli?uj?cu ?itate?ovi historick? kontext novembrov?ch udalost?, a v?berov? bibliografiu. Jej autormi s? vedeck? pracovn?ci Historick?ho ?stavu SAV v Bratislave.

Premeny v ?kolstve a vzdel?van? na Slovensku (1918 ? 1945)

Vzdel?vanie a ?kolstvo s? v?znamnou s??as?ou kult?ry ka?d?ho n?roda a dosiahnut? ?rove? je priamym ukazovate?om vyspelosti ka?dej spolo?nosti. Vo vzdel?van? a v ?kolskom syst?me sa v koncentrovanej podobe prejavila v???ina probl?mov, s ktor?mi z?pasila, resp. sa vyrovn?vala spolo?nos? v rokoch 1918 ? 1945. Kolekt?v autorov v prim?rnych a sekund?rnych prame?och zachytil a ?itate?om spr?stupnil tie poznatky, ktor? sa pri historickej anal?ze javili ako dominantn? svojou v?povednou hodnotou o kult?re, osvete, vzdel?van? a ?kolstve. Pr?ca Premeny vo vzdel?van? a v ?kolstve na Slovensku v rokoch 1918 ? 1945 poskytuje inform?cie nielen o vzdel?van? a ?kolstve. V kontexte doby hovor? o konkr?tnych probl?moch, ktor?mi ?ila spolo?nos? na Slovensku.

Stredovek? hrady na Slovensku

Publik?cia Stredovek? hrady na Slovensku. ?ivot, kult?ra, spolo?nos? m? amb?ciu polo?i? z?klady v?skumu hradnej problematiky. Jednotliv? kapitoly si v??maj? ?lohu hradu v stredovekej spolo?nosti z r?znych aspektov s cie?om poskytn?? ?o najkomplexnej?? poh?ad na hrad ako kult?rno-spolo?ensk? fenom?n. Zameriavaj? sa nielen na mocensk?, ?i vojensk? podstatu hradov, ale aj ich reprezentat?vnu a symbolick? ?lohu, sp?sob ich spr?vy, fungovania, na pr?slu?enstv? hradov, na hradn? pos?dky, ka?dodenn? ?ivot, zbo?nos? na hradoch, hygienu, hradn? kuchyne a stravovanie, na zariadenie hradov a kvalitu b?vania.

Odvr?ten? tv?r totality

Nastolen?m komunistick?ho monopolu moci vo febru?ri 1948 sa za?alo obdobie z?sadnej transform?cie slovenskej a ?eskej spolo?nosti pod?a sch?m komunistickej ideol?gie. Trvalo v podstate do roku 1953 a v historickej literat?re sa charakterizuje ako ?zakladate?sk? obdobie totalitn?ho re?imu" alebo aj ako ?hor?ca f?za totalit?rneho procesu". Menil sa politick? syst?m, ekonomick? vz?ahy i soci?lna ?trukt?ra, doslova v?etky str?nky ?ivota spolo?nosti i ka?d?ho jednotliv?ho ob?ana. Vl?dnuce komunistick? ?trukt?ry sa neuspokojili s monopolom moci, ale kl?dli si za cie? tot?lnu etatiz?ciu spolo?nosti vr?tane ovl?dnutia duchovnej sf?ry i osobn?ho ?ivota ka?d?ho jednotlivca. Tento proces sprev?dzali masov? perzek?cie, n?silie a nez?konnos?, respekt?ve pr?ve ich ?irok? pou?itie podmie?ovalo ?spe?nos? realiz?cie cie?ov komunistickej diktat?ry.

Chronol?gia star??ch slovensk?ch dej?n

Amb?ciou predkladanej knihy je poda? ?itate?ovi reprezentat?vny s?bor z?kladn?ch inform?ci? zo star??ch slovensk?ch dej?n. Pod star??mi dejinami rozumieme hist?riu ?zemia dne?n?ho Slovenska od praveku a? do polovice 19. storo?ia, ke? v?aka revolu?n?m pohybom definit?vne kon?i pomerne dlh? epocha v dejin?ch ?udstva tradi?ne naz?van? feudalizmus. Dlh? sled jednotliv?ch udalosti je chronologicky roz?lenen? pod?a zau??van?ho ?asov?ho ?lenenia slovensk?ch dej?n.

Medzi provinciou a metropolou

Imid? mesta sa sp?ja s procesmi symbolick?ho privlast?ovania mesta. Komu patr? Bratislava? Bratislav?anom alebo Slovensku a Slov?kom? M? by? modernou ?i postmodernou ?metropolou? a z?rove? v?razom n?rodnej prest??e? Ako sa v minulosti menili ment?lne obrazy mesta s r?znymi n?zvami? Kniha zachyt?va premeny reprezent?ci? mesta od 17. a 18. storo?ia, ke? plnilo funkciu hlavn?ho centra Uhorsk?ho kr??ovstva a ke? o ?ivote skup?n obyvate?ov nerozhodovala nacion?lna, ale konfesion?lna identita. S nacionaliz?ciou spolo?nosti v 19. storo?? a so z?sadn?mi politick?mi premenami v 20. storo?? sa ment?lne predstavy o meste a jeho ?lohe v?razne menili. Hoci obraz mesta je len fikciou, ofici?lne predstavy o ma?arskej Po?oni, slovenskej Bratislave ?i robotn?ckom centre mali dopad na realitu. Publik?cia prin??a tie? text ?ubom?ra Lipt?ka ? uverejnen? prv?kr?t v slovenskom jazyku ? o akceptovan? Bratislavy ako hlavn?ho mesta Slovenska.

Po jari krut? zima

?asov? z?ber predkladanej pr?ce je vymedzen? rokmi 1968 a 1971 a tvoria ju tri z?kladn? kapitoly. V prvej sa autor zaober? ?rozbehom" demokratiza?n?ho procesu, t. j. reformy socializmu sovietskeho typu po janu?rov?ch zasadaniach ?V KS? a ?V KSS v roku 1968, niektor?mi rozhodnutiami predsedn?ctva ?V KS? na prelome febru?ra a marca toho ist?ho roku, ktor? viedli k obrovsk?mu v?buchu slobodnej ?urnalistiky, takej charakteristickej pre rok 1968. Nosnou ?as?ou tejto kapitoly je ?as? nazvan? ?Pra?sk? jar" na Slovensku, v ktorej sa stru?ne rozoberaj? historicko-psychologick? pr??iny do ur?itej miery odli?n?ho priebehu demokratiza?n?ho procesu na Slovensku v porovnan? s v?vojom v ?eskej ?asti ?SSR, ako aj konkr?tne prejavy tejto odli?nosti. V druhej kapitole poukazuje na to, ?e reformn? sily na ?ele s Dub?ekom kl?dli po auguste 1968 e?te ur?it? ?as odpor nastupuj?cej garnit?re normaliz?torov v snahe zachr?ni? aspo? najz?kladnej?ie postul?ty reformy. Tvrd? n?por sovietskeho vedenia a jeho ?piatej kol?ny" v KS? v?ak viedol ve?mi r?chlo nielen k legaliz?cii okup?cie, ale aj k presadeniu mnoh?ch pr?vnych noriem, vych?dzaj?cich z ustanoven? Moskovsk?ho protokolu z 26. augusta 1968. To je obsahom tretej kapitoly.

Hungary betwen Two Empires

Publik?cia pokr?va dve storo?ia hist?rie Uhorska, ktor? zdrvuj?ca por??ka v bitke pri Moh??i roku 1526 rozdelila na tri ?asti. Nadv?zuje na monografiu P?la Engela (2005), The Realm oj St. Stephen: A History of Medieval Hungary, 895?1526. ?itate?a na ?al?ie ?t?dium nab?da v?berov? bibliografia (pribli?ne 470 polo?iek ? monografi? a s?born?ch ?t?di?).

?o Dante nevidel

Wetzlerova publik?cia nesie v sebe mor?lne posolstvo o odvahe ?loveka postavi? sa proti zlu aj v naj?a???ch ?i navonok bezn?dejn?ch situ?ci?ch. A obsahuje e?te jedno nad?asov? poznanie: Holokaust sa neza?al a? vtedy, ke? jeho obete hnali do dobyt??ch vag?nov deporta?n?ch vlakov, ani vtedy, ke? sa ocitli pred br?nami vyhladzovac?ch t?borov, resp. plynov?ch kom?r. To bolo ?iba" vy?stenie procesu, ktor? sa za??nal verb?lnymi ?tokmi, ostrakizovan?m a perzekvovan?m ur?itej skupiny ob?anov, ktor? boli vz?p?t? ozna?en? za nepriate?a n?roda, ?t?tu a cel?ho ?udstva.

My a t? druh? v modernej spolo?nosti

Fenom?n kolekt?vnej identity a identifik?cie patr? v eur?pskom priestore a ?peci?lne v oblasti strednej Eur?py k st?le aktu?lnym a pr??a?liv?m t?mam pre viacer? oblasti b?dania o ?loveku, spolo?nosti a kult?re. Zlo?it? vz?ahy, vz?jomn? prel?nanie politick?ch, etnick?ch, n?rodn?ch, jazykov?ch, konfesion?lnych a kult?rnych hran?c a s?vislost? v jednotliv?ch historick?ch ?asov?ch ?sekoch i v pr?tomnosti sk?man?ho geografick?ho priestoru nab?daj? k opatrnosti pri jednozna?nom formulovan? ?ir??ch zov?eobecnen?. Z?rove? priam provokuj? v?skumn?kov k h?bkov?mu prenikaniu do konkr?tnych probl?mov a k ich sk?maniu v jednotliv?ch presne vymedzen?ch tematick?ch, ?asov?ch a priestorov?ch ?sekoch a s?vislostiach.

Hist?ria zadn?mi dverami 4

Ka?d? historik pre?ije ve?k? ?as? ?ivota v arch?ve. Niekedy je jeho pr?ca odmenen? hodnotn?mi dokumentami, inokedy sa mus? ?prehr?z?? mno?stvom balastu. Samozrejme, plat? to najm? o ned?vnych dejin?ch, preto?e k star??m dob?m minul?m je t?ch prame?ov poskromnej?ie. Dejiny s? pln? paradoxov, prekvapiv?ch zvratov a, na??astie, aj kurioz?t a zauj?mavost?. Dejiny s? nie?o ?o sa d? niekedy ?a?ko pochopi? ? neriadia sa logikou, neplyn? pokojn?mi riekami a historici ich ?sleduj?? a vysvet?uj? ?asto pr?li? komplikovane. Samozrejme, nikto ?itate?ov nen?ti prija? v?etko, ?o nap??u.

Bratislava na ceste k privil?giu 1291

V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.

Osvietensk? ?kolstvo (1771 ? 1815)

Obdobie prelomu 18. a 19. storo?ia je do istej miery na okraji pozornosti s??asnej slovenskej historiografie. Obdobie, ktor? za?alo niekedy a? hor??kovit?m zav?dzan?m reforiem a kon?ilo rovnako ?pornou snahou o konsolid?ciu pomerov, je v?ak zauj?mav?m po?om pre historika usiluj?ceho sa n?js? kontexty, v ktor?ch sa odohr?val h?dam najviac ?tudovan? fenom?n slovensk?ch dej?n, proces n?rodn?ho hnutia. S n?m je spojen? ?asto opakovanie kli?? o roz?iruj?cej sa z?kladni - rast?com po?te ??astn?kov aktiv?t, ktor?mi v?ak boli pri poh?ade zbl?zka takmer v?lu?ne pr?slu?n?ci lok?lnych el?t: ?lenovia magistr?tov, drobn? ?i nanajv?? stredn? ??achta (viden? optikou v??ky majetku a politick?ho dosahu), pr?slu?n?ci inteligencie. V?etko ?udia, ktor? pre?li uhorsk?m vzdel?vac?m syst?mom, ktor? napriek svojim obmedzeniam poskytoval prekvapivo sol?dne vzdelanie. Kniha m? amb?ciu poopravi? hodnotenia spojen? so syst?mom vzdel?vania zaveden?m ?kolsk?mi reformami. Ob?lka i vn?tro knihy s? vo v?bornom stave.

Od m?ta k M?tu

Predkladan? monografia so symbolick?m n?zvom Od m?ta k M?tu zachyt?va mizn?ci a v mnoh?ch pr?padoch aj d?vno zabudnut? svet niekdaj??ch obyvate?ov obce.

Od konfliktu ku zlo?inu

Kniha prin??a najnov?? v?skum slovenskej a ?eskej historiografie na ?irok? spektrum t?m t?kaj?cich sa kriminality a s?dnictva. Sk?ma fungovanie s?dnej praxe i konkr?tne krimin?lne pr?pady na ?rovni r?znych s?dnych in?tanci?, ak?mi boli mest?, stolice, odvolac? s?d (apela?n? s?d pre ?esk? mest?) i ?tatari?lne s?dy, ktor? zria?ovali panovn?ci ako mimoriadny pr?vny prostriedok na potrestanie akt?rov ??achtick?ch, konfesion?lnych ?i sedliackych nepokojov a povstan?. Nieko?ko ?t?di? je zameran?ch i na oblas? ni??ej s?dnej pr?vomoci na r?znych in?titucion?lnych mikro?rovniach, na ktor?ch boli konflikty a prehre?ky rie?en? v prvopo?iatkoch. Obsiahnut? s? aj vybran? ot?zky pr?vnej klasifik?cie a te?rie, pr?klady vyu?itia matr?k ako prame?a pri sk?man? kriminality, anal?za soci?lneho pozadia p?chate?ov, ?pecifick? typy deliktov v obdob? osmansk?ho susedstva, v?znam a symbolika zneuc?uj?cich trestov a problematika ?ien v ?lohe p?chateliek i obet?.

Panovn?cka moc v stredoveku

Usporiadanos? spolo?nosti v stredoveku zabezpe?oval panovn?k (vladyka, knie?a, kr??) s pomocou svojich pr?vr?encov, p?vodne dru?iny bojovn?kov, z ktor?ch sa vyvinula privilegovan? ??achtick? vrstva podie?aj?ca sa na moci. Ve?k? Morava e?te nebola plne vyvinut?m stredovek?m ?t?tom, disponovala v?ak u? jeho z?kladn?mi atrib?tmi. ?pln? monarchick? moc pod?a nemeck?ho vzoru dobudoval s pomocou d?sledne koncipovanej cirkevnej organiz?cie a kristianiz?cie zakladate? Uhorsk?ho kr??ovstva ?tefan I. Peripetie v?voja a praktick?ho uplat?ovania panovn?ckej moci mo?no sledova? na nieko?k?ch charakteristick?ch parametroch: vlastn?ctvo hradov, organiz?cia arm?dy a kr??ovsk? majetky a pr?jmy. Od 13. st. sa za?al patrimoni?lny uhorsk? ?t?t postupne premie?a? na volen? stavovsk? monarchiu. Panovn?k sa rozsiahlymi don?ciami a ude?ovan?m ?radov sna?il zabezpe?i? si podporu ve?mo?ov, ktor? pre?ho predstavovali ?oraz v???ie ohrozenie. S??asne sa zmen?oval jeho majetok. Schopnos? lav?rovania medzi r?znorod?mi z?ujmami si vy?adovala talentovan?, charizmatick? a s??asne pragmaticky mysliacu osobnos?. Schopn? panovn?ci dok?zali tento v?voj do?asne zvr?ti?, h?adali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovan?ch cudzincov alebo pov??en?ch ni???ch ??achticov, budovali profesion?lny ?radn?cky apar?t a v z?ujme zvy?ovania pr?jmu podporovali rast miest. K oslabeniam ?strednej moci doch?dzalo obvykle po vymret? dynastie alebo pri absencii siln?ho legit?mneho n?sledn?ka.

Emil Stodola a samospr?va Slovenska (1918 ? 1938)

Publik?cia sa venuje jednej z najdiskutovanej??ch t?m medzivojnov?ho obdobia ? ?t?topr?vnemu a verejnospr?vnemu postaveniu Slovenska v prvej ?eskoslovenskej republike, a to o?ami pr?vnika a politika Emila Stodolu (1862 ? 1945). Aj ke? v historiografii nejde o nezn?mu t?mu, predsa len doposia? ch?bal obsiahlej?? rozbor jeho modelov, na tvorbu ktor?ch malo vplyv rodinn?, n?bo?ensk?, vzdel?vacie, pracovn? a kult?rno-spolo?ensk? prostredie. Monografia prin??a plastick? obraz o Stodolov?ch koncepci?ch samospr?vy, cez in?pir?cie v zahrani?n?ch modeloch, presadzovanie na stran?ckom f?re a reakcie politick?ch, vedeck?ch, ?i kult?rnych ?inite?ov doma i v zahrani??. Osobitn? miesto je venovan? Stodolovmu pr?stupu k ?ud?ckemu autonomizmu, vo?i ktor?mu ako presved?iv? demokrat zast?val kritick? stanovisko.

Benedikt?nske kl??tory a ich don?tori v arp?dovskom Uhorsku

So stredovek?m benedikt?nskym mn??stvom sa v s??asnosti sp?ja predov?etk?m predstava komun?t reho?n?kov, ktor? sa uzatv?rali pred vonkaj??m svetom za m?rmi kl??torov a ktor?ch duchovn?m spojivom bola Regula sv. Benedikta. Benedikt?nske kl??tory z?rove? vn?mame ako v?znamn? centr? duchovnej kult?ry ran?ho a vrcholn?ho stredoveku. Benedikt?ni v?ak boli tie? neoddelite?nou s??as?ou stredovekej spolo?nosti laikov. Preva?ne panovn?ci alebo fund?tori z radov stredovekej ??achty kl??tory nielen zakladali, ale za n?dej na dosiahnutie sp?sy ich aj bohato obdarov?vali. V?znamn? op?tstva mali povinnos? hosti? po?etn? sprievody kr??ov, knie?at ?i biskupov a kl??torn? kostoly sl??ili ako miesta posledn?ho odpo?inku zakladate?ov a patr?nov. Op?ti s??asne vstupovali do politick?ch, diplomatick?ch a nezriedka aj vojensk?ch slu?ieb panovn?ckych dvorov. Kniha Benedikt?nske kl??tory a ich don?tori v arp?dovskom Uhorsku pon?ka podrobn? poh?ad na koexistenciu a interakciu benedikt?nskych kl??torov a ich zakladate?ov, patr?nov ?i ?al??ch don?torov v Uhorsku za vl?dy arp?dovsk?ch kr??ov v 11. a? 13. storo??.

Z monarchie do republiky

Publik?cia prin??a sondy do v?voja spolo?nosti na Slovensku v pomerne dlhom obdob?: od konca 19. storo?ia a? po koniec druhej svetovej vojny. Otv?ra viacer? nov? t?my a nov? poh?ady na t?my u? predt?m spracovan?. Pomerne dlh? ?asov? obdobie, ktor? autori spracov?vaj?, je potrebn? na to, aby sledovali v?voj spolo?nosti ako postupn? evolu?n? proces a nie iba v kr?tkych, dynamick?ch obdobiach tzv. historick?ch m??nikov: revol?ci?, prevratov, povstan?. V?etky tieto m??niky s? v historiografii pomerne dobre spracovan? a stali sa s??as?ou slovensk?ho n?rodn?ho ?master? narat?vu. Je nepochybn?, ?e tieto udalosti mali pre v?vin spolo?nosti na Slovensku z?sadn? v?znam. Neprejavili sa v?ak okam?ite. Napr?klad vznik ?eskoslovenskej republiky v roku 1918 mal z?sadn? v?znam pre doformovanie sa Slov?kov ako modern?ho n?roda, ale tento proces sa zav??il a? v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovensk?ch podmienkach aj postupn? moderniz?cia, industrializ?cia a urbaniz?cia. V spolo?nosti, a nielen v slovenskej, p?sobia spravidla retarda?n?, konzervat?vne sily, ktor? sp?sobuj?, ?e aj revolu?n? udalosti po svojom ?v?buchu? obvykle maj? tendenciu po ?ase vraca? spolo?nos? spa? do star?ho koryta. Na prechod spolo?nosti od totalitn?ch ?i autoritat?vnych re?imov k demokracii, ktor? prebiehal v niektor?ch juhoeur?pskych a juhoamerick?ch krajin?ch, sa v svetovej politol?gii a historiografii od 60. rokov minul?ho storo?ia zau??val term?n ?tranz?cia?. Tento term?n je v?ak mo?ne pou?i? aj na podobne, postupne prebiehaj?ce procesy v ?al??ch krajin?ch a r?znych historick?ch obdobiach. Takouto tranz?ciou pre?la aj spolo?nos? na Slovensku. Najprv to bola tranz?cia z konzervat?vnej, iba ?iasto?ne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prin??a v?sledky v?skumu k takejto tranz?cii spolo?nosti na pr?klade Slovenska od konca 19. storo?ia po rok 1945.

?t?t s dvoma tv?rami

?zemie dne?n?ho Slovenka malo ove?a v???? hospod?rsky v?znam ako hospod?rske aktivity Slovensk?ho obyvate?stva. Nerastn? bohatstvo a bohat? trad?cie ?elezorudn?ho ban?ctva, rozsiahle lesn? plochy a oblasti s vyspelou agrikult?rou ? to v?etko robilo zo severn?ho Uhorska ekonomicky jednu z najd?le?itej??ch oblast? ?t?tu. Ban?cke trad?cie, cel? rad parametrov ako ?a?ba drah?ch kovov, ?a?ba a spracovanie ?eleza, ale i produkcia repn?ho cukru, fenom?ny ako exportn? ?slovensk? sladov? ja?me??, ?slovensk? ?elezo?, ?kom?nov? aristokracia?, Rimamur?nsky koncern a podobne, vytv?rali zo Slovenska na uhorsk? a v?chodoeur?pske pomery mimoriadne zauj?mav? regi?n. Hoci v porovnan? s najvyspelej??mi ?as?ami Rak?ska (?echy a severn? Morava), nehovoriac o z?padnej Eur?pe, tvoril hospod?rsku perif?riu, v porovnan? so zvy?kom Uhorska a Balk?nom sa hrdil viacer?mi presved?iv?mi prvenstvami. Tieto dve tv?re Slovenska zostali charakteristick? pre krajinu hlboko do 20. storo?ia.

Barokov? aristokrat

Uhorsk? aristokrat Pavol P?lffy (1592 ? 1653) bol jedn?m z najv?znamnej??ch politikov Uhorsk?ho kr??ovstva v prvej polovici 17. storo?ia. Syn ?r?bskeho hrdinu? Mikul??a P?lffyho a M?rie Fuggerovej ?tudoval vo Viedni, v Ingolstadte, v Olomouci a absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zast?val najd?le?itej?ie krajinsk? ?rady v Uhorskom kr??ovstve: takmer dve desa?ro?ia bol predsedom Uhorskej komory, n?sledne sa stal krajinsk?m sudcom a na vrchole kari?ry bol zvolen? za uhorsk?ho palat?na. Na viedenskom panovn?ckom dvore sa mu ako jedin?mu predstavite?ovi uhorskej politickej elity podarilo sta? sa ?lenom Tajnej rady, najd?le?itej?ieho poradn?ho org?nu panovn?ka. Pavol P?lffy mal vlastn? politick? zoskupenie a zv?dzal mocensk? a politick? s?boje s palat?nom Mikul??om Esterh?zym a ostrihomsk?m arcibiskupom Jurajom Lippayom. O kari?re v?znamn?ho ?t?tnika nepod?vaj? svedectvo iba arch?vne pramene, ale aj stavby a umeleck? artefakty na ?zem? kraj?n b?valej habsburskej monarchie. Nes? stopy P?lffyho intenz?vneho z?ujmu o stavebn? projekty a jeho umeleck?ho vkusu.

Palat?ni arp?dovsk?ch kr??ov

Na v?voji hodnosti palat?na je mo?n? sledova? cel? dejiny Uhorsk?ho kr??ovstva. V obdob? vl?dy Arp?dovcov boli palat?ni vysoko postaven? kr??ovsk? hodnost?ri, vyberan? spomedzi najvy??ej ??achty. Boli s??as?ou politick?ho diania. Z??ast?ovali sa vojensk?ch v?prav, mierov?ch rokovan?, ako sudcovia rie?ili najm? lok?lne probl?my v kr??ovstve. Hodnos? palat?na sa vyskytovala na dvoroch v celej stredovekej Eur?pe. V priebehu prv?ch troch storo?? existencie Uhorsk?ho kr??ovstva pre?la zna?n?m v?vojom, na ktor?ho konci bol ?rad uhorsk?ho palat?na ??pecifickou a unik?tnou in?tit?ciou?. T?to kniha je venovan? v?skumu palat?nov v dejin?ch Uhorsk?ho kr??ovstva v stredoeur?pskom kontexte pribli?ne v obdob? rokov 1000 a? 1301. Jej cie?om je pribl??i? na konkr?tnych pr?kladoch a anal?ze zmienok v prame?och r?zne aspekty toho, kto bol palat?n z h?adiska zachovan?ch z?konov a kr??ovsk?ch nariaden?, jeho s?dnej moci, ??asti na politickom dian? v kr??ovstve aj mimo neho.

Politick? korupcia

Autori sa v ?trn?stich kapitol?ch zamerali na sk?manie r?znych aspektov politickej, ofici?lnej, syst?movej a organizovanej korupcie v Uhorsku, na Slovensku a v ?eskoslovensku v 19. a 20. storo??. S?stredili sa na tri tematick? oblasti: volebn? korupciu, ??ierne? financovanie politick?ch str?n a ?t?tny, resp. re?imov? klientelizmus a protekcionizmus. Medzi najd?le?itej?ie v?sledky anal?z patr? zistenie, ?e politick? korupcia vo svojich r?znych podob?ch spo?iatku prispievala etablovaniu a stabiliz?cii politick?ho re?imu a ?t?tu ? bez oh?adu na charakter re?imu (kon?titu?n? monarchiu, parlamentn? demokraciu, autorit?rsky/totalit?rny), v stredno- a dlhodobom re?ime v?ak p?sobila destabilizuj?co a dezintegra?ne

V supermarkete dej?n

Kniha prin??a nov? poh?ady na minulos? n??ho regi?nu v 19. a 20. storo?? z pera renomovan?ch zahrani?n?ch expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Eur?py. V spolupr?ci so slovensk?mi autormi odha?uj?, ako sa v jednotliv?ch politick?ch re?imoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobnost?, a ako to ovplyvnilo p?sanie dej?n Slovenska. Vyu??vaj? pritom aj menej tradi?n? pramene, napr?klad politick? karikat?ry ?i predmety a pozostalosti v m?ze?ch. In?pirovan? pr?cou histori?ky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovan?, okrem toho predstavuj? sondy o fungovan? spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o ?ivote me?tianskych rod?n a etnickom spolu?it? na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Korunov?cie a pohreby

V?skum symbolickej komunik?cie, mocenskej reprezent?cie, cerem?ni? a ritu?lov pre??va po celom svete obdobie svojho rozkvetu. Poukazuj? na to v?znamn? v?skumn? programy, ve?kolep? konferencie a mno?iace sa diela, venuj?ce sa dan?m t?mam. Aj t?to publik?cia, ako v?sledok slovensko-ma?arskej odbornej spolupr?ce, chce prispie? k tomuto trendu. Zo ?irok?ho tematick?ho z?beru sa ?t?die, opieraj?ce sa o najnov?ie arch?vne a umeleckohistorick? poznatky, venuj? najm? dvom oblastiam. B?datelia s?stredili svoju pozornos? na bratislavsk? korunov?cie kr??ov a kr??ovien v 16. ? 19. storo??, ako aj na korunova?n? snemy, korunova?n? sprievody a ich vplyv na ?ivot v meste. Druh? tematick? okruh ?t?di? prezentuje v?sledky nov?ch v?skumov o pohrebn?ch zvykoch, snah?ch o reprezent?ciu a pohrebn?ch miestach t?ch ??achtick?ch rodov, ktor? vlastnili majetky na ?zem? dne?n?ho Slovenska ? Esterh?zyovcov, P?lfyovcov, Sz?kelyovcov a Thurzovcov. ?t?die vych?dzaj? v jednej z prv?ch publik?ci? novej ed?cie Kor/ridor knihy, ktorej cie?om je vytvori? skuto?n? koridor medzi vedeck?m ?ivotom a verejnos?ou oboch kraj?n. Sme toti? presved?en?, ?e na?u spolo?n?, st?ro?ia trvaj?cu hist?riu m??eme pochopi? len t?mto sp?sobom a takto ju vieme objekt?vnej?ie, z?rove? aj ?spe?nej?ie sk?ma?.

Minulos? ako supermarket?

S internetom a soci?lnymi sie?ami sa zmenil svet aj poh?ad na hist?riu. Hist?ria u? nie je len, slovami historika ?ubom?ra Lipt?ka, akousi samoobsluhou, z ktorej si ka?d? vyber?, ?o sa mu hod?. Bola pov??en? na zvl??tny supermarket, v ktorom si ka?d? m??e n?js? ?ubovo?n? historick? argument alebo predsudok, aby podporil svoju interpret?ciu sveta a vz?p?t? s ?ou obozn?mil ostatn?ch. T?to kniha je o spom?nan?, reprezentovan? predst?v o minulosti a vrstven? spomienok na dejiny na dne?nom ?zem? Slovenska. Sna?? sa uk?za?, ?e minulos? je zlo?it?, komplexn? a mnohotv?rna, no pam?? je v?dy redukovan?. ?asto z?merne.

Pracovali v Tretej r??i

Publikovan? dokumenty prin??aj? nielen inform?cie o priebehu n?boru, o pracovn?ch a ?ivotn?ch podmienkach slovensk?ch robotn?kov v r??i, o po?toch naverbovan?ch ob?anov SR, ale pom?haj? tie? dotv?ra? obraz o jednotliv?ch aspektoch politicko-ekonomick?ch vz?ahov medzi Slovensk?m ?t?tom a ?ochrannou? mocnos?ou.

Od den?ra k euru

V publik?cii sa nach?dza viacero ?t?di? venovan?ch vybran?m t?mam z oblasti hospod?rskych dej?n a ?lohe pe?az? v minulosti Slovenska. V ?asti venovanej star??m dejin?m stredoveku a ran?ho novoveku sa ?itate? dozvie viac o podob?ch ranostredovekej ekonomickej v?meny na strednom Dunaji pred pou??van?m minc?, o den?roch a polden?roch kr??a ?tefana I., ?i don?cii bansk?ho regi?nu a kremnickej mincovej komory kr??ovnej Barbore v r. 1424 ? 1427. Hospod?rsky vzostup ??achtick?ch rodov je prezentovan? na pr?klade rodov Cobor a Szent-Iv?ny, mimo z?ujem nezost?va ani soci?lna oblas? a starostlivos? o odk?zan? osoby, ktor? ilustruje financovanie ?stavnej starostlivosti o osirel? deti v Uhorsku. Druh? ?as? kolekt?vnej monografie sleduje v?voj fenom?nu pe?az? v 19. a 20. storo??, teda v obdob? postupn?ho rozmachu modernej spolo?nosti zalo?enej na trhovej ekonomike s n?stupom novodob?ch monet?rnych, da?ov?ch a mzdov?ch syst?mov, s rozvojom komer?n?ho pe?a?n?ctva a centr?lneho bankovn?ctva, s formovan?m modern?ch centr?lnych, region?lnych a miestnych rozpo?tov. Autori sa postupne venuj? r?znorod?m t?mam, ako diferenci?cii a ?pecializ?cii b?nk v Pre?porku v 60. a 70. rokoch 19. storo?ia, lek?rskym honor?rom na Slovensku v rokoch 1919 ? 1938, podielu Tatra banky na financovan? priemyslu Slovenska 1939 ? 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom ?eskoslovensku s d?razom na Slovensko. Z obdobia 20. storo?ia s? aj pr?spevky o nemeckom dru?stevn?ctve na Slovensku po?as druhej svetovej vojny, financovan? britsk?ch spravodajsk?ch slu?ieb v ?eskoslovensku, ekonomicko-soci?lnom stave Slovenska na konci ?eskoslovensk?ho komunistick?ho re?imu a o ekonomick?ch aspektoch podpory vedy a v?skumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storo?ia.

?lovek ran?ho novoveku

Predmetom publik?cie s? soci?lne a kult?rne dejiny v obdob? 16. a? 18. storo?ia prostredn?ctvom perspekt?vy individu?lnych akt?rov. Ide o obdobie, ktor? bolo vzh?adom na okolnosti spojen? s vojnou s Osmanskou r??ou, ako aj protihabsbursk?mi povstaniami nesmierne dynamick?, a? turbulentn?. Po skon?en? povstan? do?lo k pokusu o moderniz?ciu krajiny prostredn?ctvom habsbursk?ho panovn?ckeho dvora. V tak rozsiahlych t?mach, a predov?etk?m ?trukt?rach spolo?nosti, sa v?ak jednotlivec ako akt?r dej?n trochu str?cal, alebo sa anonymizoval v mase svojej society (poddan?, me??ania). Spracovatelia jednotliv?ch okruhov sa preto zamerali nielen na dlh?ie ?asov? ?seky, ale aj na pr?padov? ?t?die a sondy v r?mci spolo?ensk?ch ?trukt?r. Pr?spevky autorov sa venuj? predstavite?om moci v Uhorskom kr??ovstve, inteligencii, obyvate?om miest a vidieka a mu?sk?mu a ?ensk?mu svetu. Jednotliv? ?trukt?ry spolo?nosti vykres?uj? aj pomocou konania jednotlivcov ? konkr?tnych ?ivotn?ch osudov. Kniha m? svojim zameran?m potenci?l oslovi? nielen odborn?kov, ale aj ?ir?iu verejnos?.

Milan Rastislav ?tef?nik a Maurice Janin

Milana Rastislava ?tef?nika pozn? na Slovensku ka?d?. Na druhej strane je franc?zsky gener?l Maurice Janin na Slovensku osobou nezn?mou. Ke? sledujeme pozorne ?tef?nikove ?ivotn? osudy v ?ase prvej svetovej vojny, zist?me, ?e bez poznania, ?o v?etko tento franc?zsky gener?l znamenal pre ?tef?nika, pre jeho vojensk? i diplomatick? kari?ru, ost?va aj na?e poznanie ?tef?nika ne?pln? a ?asto aj ve?mi nepresn?. ?tef?nik a Janin boli ve?mi rozdielni ako ?udia. ?tef?nik nepokojn? klbko nervov, neust?le kmitaj?ci od jednej ?a?kej ?lohy k druhej. Janin pokojn?, o gener?ciu star??, rozv??ny a sk?r pomal?. A predsa medzi t?mito rozdielnymi mu?mi vzniklo bl?zke a hlbok? priate?stvo. Priate?stvo, ak?ch v dejin?ch ve?a nepozn?me. Priate?stvo, ktor? pokra?ovalo aj po ?tef?nikovej smrti. Janin, ktor? ?tef?nika poznal d?verne, br?nil jeho pamiatku proti pokusom vykres?ova? jeho charakter v negat?vnom zmysle a zni?ova? jeho z?sluhy. Mauriceovi Janinovi je slovensk? historick? veda ve?a dl?n?. T?to kniha, ktor? prin??a okrem ?vodnej eseje v?etko, ?o Janin o ?tef?nikovi nap?sal, i dokumenty, ktor? Janin zhroma?dil, je pokusom splati? aspo? ?iasto?ne tento dlh. Nemus?me so v?etk?m, ?o Janin o ?tef?nikovi i o jeho smrti nap?sal, s?hlasi?. Jeho svedectvo by sme v?ak mali bra? v??ne. Bol to ?lovek, ktor? ?tef?nika poznal najlep?ie zo v?etk?ch s??asn?kov.

Slovensko ? po?sk? vz?ahy 1918 ? 1945 o?ami diplomatov

Publik?cia sa zaober? vz?ahmi medzi Slovenskom a Po?skom v obdob? od roku 1918 do roku 1945, a to prostredn?ctvom poh?adu diplomatov. Je venovan? 100. v?ro?iu narodenia prof. Henryka Batowsk?ho, ktor? bol v?znamn?m po?sk?m historikom a odborn?kom na slovensko-po?sk? vz?ahy. Obsahuje pr?spevky autorov, ktor? sa zameriavaj? na r?zne aspekty vz?ahov medzi Slovenskom a Po?skom. Jednotliv? state s? zalo?en? na dokumentoch z arch?vov a obsahuj? anal?zy diplomatick?ch vz?ahov a rokovan? medzi Slovenskom a Po?skom v danom obdob?. Publik?cia m? v?znam pre slovensk? a po?sk? hist?riu a politiku, preto?e sa zameriava na d?le?it? historick? moment, ktor? ovplyvnil vz?ahy medzi t?mito dvoma krajinami.

Formovanie a ?innos? ?stredn?ch org?nov ?t?tnej spr?vy na auton?mnom Slovensku

Publik?cia sa zameriava na vznik, formovanie a ?innos? z?kladn?ch zlo?iek ?strednej ?t?tnej spr?vy - vl?dy a ministerstiev Slovenskej krajiny. Sleduje gen?zu, ?trukt?ru a kompetencie org?nov ?t?tnej moci nielen na ?rovni jednotliv?ch auton?mnych ?radov, ale aj v rovine vz?ahov s centr?lnym apar?tom ?t?tnej spr?vy v Prahe.

Od predjaria k normaliz?cii

Vo?n? pokra?ovanie publik?cie Predjarie. Pod?va syntetizuj?ci poh?ad na diskontinuitn? obdobie rokov 1968 ? 1971 na Slovensku, v ?eskoslovensk?ch s?vislostiach. T?to etapa v?voja rozhodla o smere v?voja v ?al??ch dvoch desa?ro?iach na?ich dej?n.

?ensk? emancip?cia

Dejiny ?enskej emancip?cie nemo?no vn?ma? izolovane od in?ch fenom?nov politick?ch, soci?lnych a intelektu?lnych dej?n. Je nesporn?, ?e v obdob? prelomu 19. a 20. storo?ia bol v strednej Eur?pe dominuj?cou ideol?giou nacionalizmus. Toto tvrdenie plat? e?te v?raznej?ie v r?mci dej?n jednotliv?ch n?rodn?ch hnut? v Rak?sko-Uhorsku. My?lienky emancip?cie ?ien a snahy o ich praktick? nap??anie v prostred? n?rodoveck?ch komun?t sa teda rozv?jali v r?mci nacionalistick?ho diskurzu. Bolo to celkom prirodzen?, ke??e ?nacionalizmus znamenal pre rozvoj emancip?cie ?ien v?razn? impulz.? ?zka s?vislos? medzi dejinami ?enskej emancip?cie a dejinami nacionalizmu predstavuje z?kladn? v?chodisko pri koncipovan? predkladanej publik?cie.

Od osmi?ky k osmi?ke

Pri sledovan? kr?tkych a relat?vne pokojn?ch dejinn?ch ?sekov m??u pokusy o uchopenie z?chytn?ch bodov v ich historickom v?voji sp?sobova? ?a?kosti. Napr?klad vznik ?t?tov, revol?cie alebo ?t?tne prevraty zv???a sprev?dza ve?k? budovate?sk? aktivita, prestavba spolo?nosti, obrana nov?ho stavu vo?i cudzine ?i reformy v mnoh?ch oblastiach. Efekt a kontinuitu t?chto javov v?ak preveria a? desa?ro?ia, ?o je pri kr?tkom trvan? t?chto fenom?nov ?asto problematick?. V slovensk?ch dejin?ch je tak?mto pr?kladom dvadsa?ro?ne medzivojnov? obdobie. Dolu je ohrani?en? prevratom roku 1918, rozpadom Rak?sko-Uhorska a vznikom ?eskoslovenskej republiky, jeho horn? medzn?k tvoria z?sadn? ?zemn? rev?zie a straty ?eskoslovenska po Mn?chovskej konferencii a Viedenskej arbitr??i na jese? 1938, po ktor?ch nasledovala zmena ?t?topr?vneho usporiadania ?t?tu po vyhl?sen? auton?mie Slovenska a postupn? odklon spolo?nosti od demokratick?ch z?sad. Obdobie trvania ?eskoslovenskej republiky charakterizovalo ?silie jej predstavite?ov o udr?anie ?t?tu, jeho pevnosti a obh?jenie jeho samotnej existencie vo?i expanz?vnym susedom i nest?lym ve?mociam. Vo vn?tornej politike bolo nevyhnutne zabezpe?i? podmienky na tieto ciele v n?rodnostnej, administrat?vnej, legislat?vnej oblasti a v mnoh?ch in?ch sf?rach. V zaujme naplnenia t?chto z?merov sa podniklo mnoho krokov, ktor? si vy?adovali kompromisy i taktizovanie, pri?om aj tu plat?, ?e efekt a kontinuitu niektor?ch z nich preveria a? desa?ro?ia.

Dejiny dopravy na Slovensku 1938 ? 1948 (1950)

Autor publik?cie sa zaober? problematikou ?elezni?nej, cestnej, lodnej a leteckej dopravy na Slovensku v obdob? 1938 ? 1948. Autor sa venuje nielen r?znym form?m dopravy, ale aj problematike organiz?cie a riadenia dopravy v tejto dobe.

Ob?an a ?t?t v modern?ch dejin?ch Slovenska

Oproti predch?dzaj?cim storo?iam sa obyvatelia Slovenska stali v priebehu dvadsiateho storo?ia pr?slu?n?kmi mnoh?ch ?t?tov, v r?mci ktor?ch sa vystriedalo viacero politick?ch re?imov. Pomer medzi ?t?tom a ob?anom sa aj v d?sledku toho dramaticky menil a varioval ako nikdy predt?m v novodob?ch dejin?ch strednej Eur?py. Samotn? ?t?topr?vne zmeny ako aj transform?cie politick?ch re?imov boli d?sledkom r?znych podnetov ? ?irok?ho politick?ho konsenzu, spolo?ensk?ch tlakov zdola, alebo naopak, rozhodnut? ?zkej skupiny el?t. V ka?dom pr?pade mali ve?mi konkr?tne dopady na ?ivot ve?k?ch skup?n obyvate?stva, ?ij?cich na ?zem? ?t?tu a rozlo?enie individu?lnych ?i kolekt?vnych pr?v medzi jednotliv?mi skupinami spolo?nosti. Modelovali nielen vz?ah ?t?tu k ob?anovi, ale aj ob?ana k ?t?tu.

The Role of Magic in the Past

The book is a very diverse collection of papers, in which alongside authors who are recognized experts in the topic and have published several books on the subject of magic are young scholars who have only recently joined the community of 'magical'scholarship.

Vojnov? ?kody a rekon?trukcia Slovenska 1944 ? 1948

Monografia zobrazuje v?voj vojnov?ch udalost? na Slovensku v zornom uhle hospod?rskych a ?iasto?ne aj soci?lnych dej?n. Je zameran? osobitne na hodnotenie vojnov?ch ?k?d a rekon?trukciu v hospod?rstve, infra?trukt?re a zdravotn?ctve.

Ideol?gia naprie? hranicami

Publik?cia sa zaober? hranicami, ktor? sa vyt??ili v Eur?pe po 1. svetovej vojne a po?as nasleduj?cich dvoch desa?ro?? sa stali v?znamn?m faktorom ovplyv?uj?cim politick? a hospod?rsky v?voj kontinentu. Autorsk? kolekt?v sa zameriava sa na ideologick? koncepcie pou?it? pri vyty?ovan? hran?c ?esko-slovensk?ho ?t?tu a venuje pozornos? predov?etk?m ideologick?m transferom medzi eur?pskymi krajinami v medzivojnovom obdob? a ich dosahom na vn?tropolitick? v?voj v ?eskoslovensku a na Slovensku. Z?rove? si v??ma zd?vodnenie ideovej podstaty samostatn?ho slovensk?ho ?t?tu vo vzdel?vacom procese v rokoch 1939 ? 1945. Kniha potvrdzuje skuto?nos?, ?e ideologick? koncepty mali do ve?kej miery schopnos? prekon?va? nov? ?t?tne hranice ustanoven? v Eur?pe po roku 1918. Rovnako v?ak poukazuje, ?e ideol?gie sa st?vali neraz i bari?rami, ktor? neovplyv?ovali iba politick? dianie, ale ?astokr?t dok?zali zabrzdi? i zdanlivo nepolitick? projekty, medzi ktor? patrilo napr. budovanie ve?kej kapit?lovej banky na slovenskej p?de.

Dvojkr?? v silo?iarach bieleho orla

Publik?cia prin??a nov? poznatky na t?mu slovensk? ot?zka v politike po?skej exilovej vl?dy za druhej svetovej vojny, ktor? s? spracovan? na z?klade arch?vnych dokumentov.

P?rodn? asistentky a o?etrovate?ky na Slovensku v rokoch 1918 ? 1938

Monografia pribli?uje za?iatky v?voja o?etrovate?sk?ho vzdel?vania v zahrani?? a u n?s, pri?om podrobne mapuje proces vzniku a utv?rania o?etrovate?sk?ch ?k?l na Slovensku, realiz?ciu r?znych foriem odbornej pr?pravy o?etrovateliek a p?rodn?ch asistentiek. Autorky na z?klade ?t?dia arch?vnych materi?lov pribli?uj? ?innos? p?rodn?ch bab?c a o?etrovateliek v ?stavnej a ambulantnej starostlivosti, ale aj priamo v ter?ne. Poukazuj? na ich pr?nos v starostlivosti o zdravie det? a matiek, ale aj ?al??ch vrstiev obyvate?stva.

Zahrani?n? politika Slovenskej republiky 1939 ? 1945

Pr?ca sa usiluje poda? ucelen? obraz o z?kladn?ch ot?zkach s?visiacich so zahrani?nou politikou a diplomaciou Slovenskej republiky v rokoch 1939 ? 1945, ako aj o okolnostiach, pr??in?ch a d?sledkoch jej vzniku.

Spolo?nos? ? Politika ? Historiografia

??elov?, ?konzumentsk?? ch?panie hist?rie (n?roda, ?t?tu, spolo?nosti, jednotlivca) prin??a so sebou jeden negat?vny d?sledok, lep?ie povedan? nevyhnutn? predpoklad: umel? alebo priam n?siln?, no v?dy programov? preru?enie prirodzenej kontinuity dejinn?ho v?voja. Naj?astej?ie sa to deje vtedy, ke? v r?chlom slede doch?dza k ?t?topr?vnym, resp. k syst?movo-politick?m ?i k in?m revolu?n?m (pseudorevolu?n?m) zmen?m, k celospolo?ensk?m rupt?ram. Na tie boli slovensk? dejiny 20. storo?ia skuto?ne bohat?, ?o vo vedom? spolo?nosti zanech?valo jednak spravidla negat?vne stopy, jednak ?biele miesta?, teda ist? vedomostn? v?kuum, ktor? sa dalo a d? pomerne r?chlo zap??a? p?sobiv?mi, citovo preexponovan?mi argumentmi. Historick? vedomie slovenskej spolo?nosti sa aj v 20. storo?? formovalo v akejsi apologetickej polohe, ?o ?iasto?ne prevzala tie? slovensk? historiografia. Bolo to pochopite?n? a v ist?ch situ?ci?ch aj celkom legit?mne, no ??m ?alej t?m viac sa dan? jav st?val ist?m anachronizmom a brzdou. Podobne to bolo aj s druhou axi?mou slovensk?ch dej?n ? s ich ?dajnou plebejskos?ou.

Politick? a kult?rne transfery medzi Franc?zskom, Nemeckom a strednou Eur?pou (1840 ? 1945): Pr?pad Slovenska

Autori publik?cie s?stredili svoj b?date?sk? z?ujem na problematiku vz?ahu spolo?nosti a jej kult?rneho prostredia a povedomia, ?lohu historicko-kult?rnej pam?ti, kompar?ciu eur?pskych nacionalizmov v 19. a 20. storo?? ako aj na v?skum a komparat?vnu interpret?ciu formovania n?rodn?ch ident?t stredoeur?pskych n?rodov.

Bitky a bojisk? v na?ich dejin?ch

Autor v publik?ci? sumarizuje poznatky o najv?znamnej??ch bitk?ch, ktor? sa natrvalo zap?sali do vojensk?ch dej?n Slovenska, a to od pr?chodu Slovanov na na?e ?zemie a vzniku Samovej r??e do konca protihabsbursk?ho povstania Franti?ka II. R?kociho, resp. do vzniku st?lej arm?dy roku 1715. Popritom venuje pozornos? aj t?m vojensk?m udalostiam, ktor? sa s?ce odohrali mimo ?zemia dne?n?ho Slovenska, ale z?sadn?m sp?sobom ovplyvnili chod na?ich dej?n.

Slovensk? ?t?t 1939 ? 1945

Publik?cia sa venuje politick?m, hospod?rskym, spolo?ensk?m ot?zkam a zahrani?nopolitick?m s?vislostiam jedn?ho z najkontroverznej??ch obdob? na?ich modern?ch dej?n. Hoci od vzniku slovensk?ho ?t?tu uplynulo u? mnoho rokov, jeho historick? reflexia odborn?kmi historikmi i vn?manie ?ir?ou verejnos?ou je pozna?en? protichodn?mi a? krajn?mi n?zormi.

Trad?cia a dejiny

T?my, na ktor? sa autorka v publik?cii s?stre?uje, prin??aj? ve?k? mno?stvo najrozli?nej??ch ot?zok, na?rt?vaj? pr?stup ved?cich politikov ?SR, Slovenska, Ma?arska a Ruska k formovaniu zahrani?nej politiky, vr?tane vz?ahov, v mimoriadne zlo?itom obdob?. V situ?cii, ke? sa nacistick? ma?in?ria vyd?vala na pochod cez m?lo stabiln? a rozh?dan? Eur?pu, je mimoriadne zauj?mav? sledova? n?zory, motiv?ciu a konanie vl?dnucich kruhov jednotliv?ch kraj?n, ale i reakcie r?znych politick?ch str?n a zoskupen?. Kr?tka medzihra, za trvania diplomatick?ch vz?ahov medzi ?ud?ckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v obdob? pred za?iatkom druhej svetovej vojny, dlh? roky zatajovan?, ilustruje nielen politick? pokus pod dozorom Berl?na, ale aj vn?torn? korene dobov?ho slovensk?ho rusofilstva. Pozornos? si zasluhuj? zahrani?nopolitick? ?vahy reprezentantov r?zneho n?zorov?ho zamerania, ich protire?enia, predstavy, n?deje a sklamania. V?etky otvoren? ot?zky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dost?vali na diplomatick? sc?nu a podnecovali rozpory zainteresovan?ch ?t?tov. Pre mal? krajiny strednej a juhov?chodnej Eur?py, ktor? sa napokon ocitli v podru?? Sovietskeho zv?zu, ovl?dan?ho J. V. Stalinom, za?ala dlh? a strastipln? cesta k vzdialenej vidine slobody.

Moderniz?cia v?chovy a vzdel?vania na Slovensku v 2. polovici 20. storo?ia

Autorka publik?cie sa sna?? o interdisciplin?rny pr?stup k t?me ? postihn?? ot?zky vzdel?vania na Slovensku 50. a 60. rokov v relevantn?ch soci?lnych, ekonomick?ch a kult?rnych s?vislostiach.

Slovensk? republika 1939 ? 1945 v medzin?rodn?ch s?vislostiach

Medzin?rodn? s?vislosti v?voja Slovenska a slovenskej ot?zky v rokoch 1939 ? 1945 spadaj?ce do obdobia vojensk?ho, politick?ho a ideologick?ho konfliktu medzi ?t?tmi protihitlerovskej koal?cie a krajinami Osi predstavuj? nedelite?n? s??as? slovensk?ch modern?ch dej?n. S??asne reflektuj? politiku jednotliv?ch ve?moc? a ?al??ch ?t?tov vo?i strednej Eur?pe s osobitn?m zrete?om na Slovensko. V r?mci tejto ?irokej t?my sa autori pok?sili zdokumentova? a zhodnoti?, ?i uveden? ?t?ty a ich politick? reprezent?cie ch?pali Slovensko a slovensk? ot?zku ako objekt alebo subjekt medzin?rodn?ch vz?ahov dan?ho obdobia a ak?m sp?sobom s n?m r?tali v povojnovej Eur?pe.

Na ceste k liter?rnej vz?jomnosti

Kontakty Adama Junoszu Ro?ciszewsk?ho so Slov?kmi v tridsiatych rokoch 19. storo?ia tvoria jednu z m?lo zn?mych kapitol slovensko-po?sk?ch liter?rnych vz?ahov. Publik?cia nezn?mych listov Slov?kov Ro?ciszewsk?mu z Rukopisn?ho oddelenia Jagelovskej kni?nice prin??a viacero zauj?mav?ch a cenn?ch faktov z tohto obdobia a pribli?uje portr?t gr?fa Ro?ciszewsk?ho ako osobit? typ po?sk?ho vlastenca a slovansk?ho obrodenca, ktor? sa stal ?ivou legendou v nap??an? Koll?rovskej liter?rnej vz?jomnosti medzi Slovanmi.

Par??ska konferencia 1946 a mierov? zmluva s Ma?arskom

Par??ska konferencia v roku 1946 bola v?znamn?m medzn?kom v eur?pskych dejin?ch. Mierov? konferencia uzatv?rala vojnov? konflikt so spojencami Nemecka, ktor? sa na jeho strane z??astnili bojov proti demokratickej koal?cii kraj?n bojuj?cich proti fa?izmu a nacizmu a jeho spojencom a pr?vr?encom. Rozhodnutia mierovej konferencie, najm? v ot?zkach hran?c, s? dodnes nosn?m prvkom eur?pskej bezpe?nosti a naru?enie tejto rovnov?hy by malo netu?en?, a najm? nepriazniv? d?sledky pre eur?psku stabilitu. S??as?ou mierov?ch vyjedn?van? a predmetom mierov?ch zml?v boli ot?zky politick?ho usporiadania, mechanizmu politickej kult?ry, ekonomick?ch a hospod?rskych vz?ahov, z?n obchodu a medzin?rodn?ch l?ni? vyu??vania medzin?rodn?ch koridorov riek ?i vzdu?n?ho priestoru, rie?enia d?sledkov druhej svetovej vojny, repar?ci? a re?tit?ci?. Mierov? zmluvy vytv?rali r?mce pre medzin?rodn? vz?ahy aj vn?torn? politiky. Bola to konferencia o d?sledkoch politiky Nemecka, ale bez Nemecka.

Emancip?cia ?idov ? antisemitizmus ? prenasledovanie

Zborn?k pr?c historikov prednesen?ch na symp?ziu usporiadanom nemecko-?eskou a nemecko-slovenskou komisiou historikov v roku 1996

Rozpad Uhorska a trianonsk? mierov? zmluva

Autorsk? t?m prim?rne nesk?ma udalosti rokov 1918 ? 1920 v strednej Eur?pe, t. j. rozpad Rak?sko-Uhorska a dezintegr?ciu Uhorska, vznik ?eskoslovenska, Ma?arska a Trianonskej mierovej zmluvy. Nevenuje sa politick?m dejin?m v klasickom zmysle slova, ale sk?ma pr?behy, ktor? o t?chto udalostiach vznikli za uplynul?ch dev??desiat rokov a ich miesto a p?sobenie v r?znych kontextoch spolo?ensk?ho ?ivota.

Rok 1968 a politick? v?voj na Slovensku

Predkladan? pr?ca sa nezaober? cel?m spektrom udalost? demokratiza?n?ho v?voja v ?SSR (1963 ? 1968). Z geografick?ho h?adiska sa orientuje predov?etk?m na slovensk? ?as? republiky (i ke? nem??e abstrahova? od v?voja v celej ?SSR a v sovietskom bloku) a z tematick?ho h?adiska len na politick? v?voj.

Rozbitie alebo rozpad?

Udalosti v d?och 14. a 15. marca 1939 predstavuj? v?znamn? medzn?ky ?esk?ch a slovensk?ch dej?n. Do?lo k rozbitiu, alebo k rozpadu republiky? Autori kolekt?vnej monografie pon?kaj? interpret?cie tohto procesu v kontexte medzin?rodn?ho aj vn?tropolitick?ho v?voja ?esko-Slovenska.

Tote Grenze oder lebendige Nachbarschaft?

?M?tva hranica alebo ?ul? susedsk? vz?ahy??, p?ta sa autor v n?zve publik?cie, ktorej t?mou s? rak?sko-slovensk? vz?ahy v obdob? medzi koncom druhej svetovej vojny a n?silne ukon?enou ??eskoslovenskou jarou? v auguste 1968. Odpove? na polo?en? ot?zku h?adal autor nielen v arch?voch v Rak?sku, ale i na Slovensku a v ?eskej republike. V?sledkom tohto pozoruhodne rozsiahleho arch?vneho v?skumu, ako i ?t?dia rak?skej, slovenskej i ?eskej odbornej literat?ry je komplexn? spracovanie t?chto bilater?lnych vz?ahov v rokoch 1945 ? 1968.

Castrum Salis

Castrum Salis bol v 11. ? 12. storo?? jedin?m hradom v severnom pohrani?? Uhorska na hraniciach s Po?skom a Rusou. Spom?na sa v najstar??ch uhorsk?ch nara?n?ch prame?och v Gesta Hungarorum od anonymn?ho not?ra Bela III. a v Uhorsko-po?skej kronike. Zachovalo sa o ?om iba ve?mi m?lo ?dajov, a preto sa zaradil medzi tie v?asnostredovek? hrady, ktor? s? medzi historikmi predmetom r?znych dohadov, pochybnost? ?i zm?to?n?ch interpret?ci?. Napriek tomu Castrum Salis umo??uje lep?ie pochopi? nielen dejiny severn?ho pohrani?ia Uhorska v 11. ? 12. storo??, ale aj najstar?ie dejiny ?ari?a. V ?ase arp?dovsk?ch kr??ov str??il severn? pohrani?ie Uhorska a cestu za Karpaty, po ktorej sa vyv??ala so? zo Sedmohradska do okolit?ch kraj?n. A pr?ve v?aka svojej polohe a v?znamu, ktor? zohr?val v so?nom obchode dostal meno Castrum Salis (so?n? hrad).

Pod z?stavou Kurucov

V priebehu viac ako poldruha storo?ia priniesla historick? veda ?irok? spektrum n?zorov na protihabsbursk? povstania a ?asto protichodn? hodnotenia ich jednotliv?ch udalost?, v z?vislosti nielen od obdobia a miesta ich vzniku, ale i n?rodnost?, konfesie ?i politick?ch postojov historikov, a to aj vn?tri n?rodn?ch historiografi?. Kniha m? preto nielen amb?ciu poda? preh?ad gen?zy ich najd?le?itej??ch udalost? a procesov, ich pr??in, priebehu a d?sledkov v kontexte vn?tropolitick?ho v?vinu krajiny i medzin?rodn?ch podmienok. Sna?? sa ich hodnoti? objekt?vne, bez predpojatosti a predsudkov, bez nekritick?ho vyzdvihovania ?i zatracovania ich vodcov, v dobovom historickom kontexte. Kniha je ur?en? predov?etk?m ?tudentom slovensk?ch univerz?t odboru hist?ria, arch?vnictvo a u?ite?stvo dejepisu, ako doplnkov? ?tudijn? literat?ra pre predmety slovensk? dejiny ran?ho novoveku a in? povinne volite?n? a v?berov? predmety. Popri ?tudentoch m? amb?ciu oslovi? aj u?ite?ov dejepisu na z?kladn?ch a stredn?ch ?kol?ch a v?etk?ch milovn?kov na?ej hist?rie. 576 s. + XVI obr. pr?loha + XVI mapov? pr?loha

Soci?lna discipliniz?cia a zrod modernej spolo?nosti

Soci?lna discipliniz?cia predpoklad? zavedenie ?pecifickej formy soci?lneho poriadku, ktor? je vo v?etk?ch svojich podsyst?moch determinovan? vz?ahom nadriadenosti a podriadenosti. Tak?to forma soci?lnej discipliniz?cie sa neobjavuje vo v?etk?ch mocensk?ch syst?moch, ale len v eur?pskych krajin?ch, lebo len tu od 16. storo?ia z?merne zasahuje v?etky vrstvy obyvate?stva.

Pam?ti slovensk?ho diplomata

Spomienkov? pr?ca slovensk?ho diplomata z obdobia Slovenskej republiky 1939 ? 1945

Slovensk? dejiny v dejin?ch Eur?py

Dejiny Slovenska ch?pan? iba v ?zkom teritori?lnom, ?i dokonca etnickom r?mci, nepredstavuj? samy osebe zmyslupln? oblas? historick?ho v?skumu. Pochopenie ?irok?ho ?asov?ho a priestorov?ho r?mca, v ktorom sa dejiny Slovenska a Slov?kov odohr?vali umo??uje slovenskej historiografi posun?? poznanie historick?ho procesu do novej dimenzie, a t?m aj dosiahnu? vo v?skume nov? kvalitu.

Sondy do slovensk?ch dej?n v dlhom 19. storo??

Publik?cia prin??a nov? poh?ad na dominantn? obdobie v slovenskom n?rodnom pr?behu ? na 19. storo?ie, a to v ?irok?ch ?asopriestorov?ch s?vislostiach.

Slovensk? ?udov? strana v dejin?ch 1905 - 1945

Publik?cia obsahuje ?t?die prednesen? na vedeckej konferencii, ktor? sa konala koncom roka 2005.

Alexander Dub?ek: Od totality k demokracii

Modern? dejiny Slovenska v druhej polovici 20. storo?ia s? v?razne spojen? s menom Alexandra Dub?eka a jeho p?soben?m v reformnom procese roku 1968 a ??as?ou na transforma?nej zmene po novembri 1989. V obidvoch spolo?ensk?ch procesoch bol nielen objektom dej?n, ale vtla?il im aj svoju osobnostn? pe?a? a personifikoval, aj napriek rozdielom spolo?ensk?ho syst?mu, ich kontinuitu. Alexander Dub?ek bol ?avicov? politik, ktor? postupne vyr?stol na politika a ?t?tnika, vyjadruj?ceho t??by a n?deje v???iny ob?anov ?eskoslovenska. ?sil?m o prekonanie totality sa za?lenil do humanistick?ch trad?ci? eur?pskej politiky. Zanechal hlbok? stopu v n?rodnom a ob?ianskom povedom? slovenskej a ?eskej spolo?nosti. ?il v ?om vlastenec, demokrat, humanista a Eur?pan. Svet ho re?pektoval ako slu?n?ho a tolerantn?ho ?loveka v politike a ?ivote.

Na ceste k poznaniu

Kniha Na ceste k poznaniu odha?uje k???ov? momenty zo ?ivota Du?ana Kov??a, jedn?ho z najv?znamnej??ch slovensk?ch historikov. Cez rozhovor s Miroslavom Michelom sa ?itate? vyd? na pozn?vaciu cestu naprie? slovensk?m dejepisectvom ? od jeho sk?u?uj?ceho zovretia dogmami marxizmu-leninizmu a? po ?spe?n? etablovanie na medzin?rodnej sc?ne.

Slovensk? republika 1939 ? 1945

Chronol?gia zachyt?va podstatn? udalosti odohr?vaj?ce sa nielen na ?zem? slovensk?ho ?t?tu v rokoch 1939 ? 1945.

Itineraria Posoniensia

Zborn?k z medzin?rodnej interdisciplin?rnej konferencie na t?mu Cestopisy v novoveku so zameran?m na slovensk? ?zemie a vz?ah cestovate?ov k Slovensku v stredoveku a ranom novoveku.

Kvalita ?ivota v minulosti na?ich miest

Kvalitu ?ivota mo?no vo v?eobecnosti ch?pa? ako ur?it? s?hrn p?sobenia soci?lnych, zdravotn?ch a environment?lnych prvkov v?voja jednotlivcov a spolo?nosti. V podstate ide o objekt?vne podmienky dobr?ho ?ivota a na opa?nej strane je to subjekt?vne pre??vanie tohto dobr?ho ?ivota. Ke? sa vz?a?ujeme od s??asnosti do minulosti, tak n?m v?povedn? hodnota subjekt?vnych faktorov ustupuje do pozadia a v?skum si vy?aduje ve?mi n?ro?n? analytick? pr?stup, pri?om meranie a komponenty kvality ?ivota s? z?visl? od ich kontextovej a kult?rnej podmienenosti.

Z vrcholu na okraj

Publik?cia vo svojich tematick?ch okruhoch poukazuje na jedine?n? charakteristiky a osobitosti mestskej spolo?nosti vr?tane jej mentality, hodn?t a psychol?gie. Ide o sondy do dnes u? straten?ho, no atrakt?vneho sveta mestsk?ch el?t a okrajov?ch, ?poklesnut?ch? skup?n obyvate?stva. Autori prin??aj? svoje poh?ady na spomenut? problematiku vo vybran?ch stredoeur?pskych mest?ch v ?asovom rozmedz? od stredoveku po 20. storo?ie. Prv? ?as? je venovan? mestsk?m elit?m, ich vzostupom, p?sobeniu a strat?gi?m ?pre?itia? na popredn?ch prie?kach spolo?enskej hierarchie. ?ivot na opa?nom konci urb?nnej spolo?nosti pribli?uje druh? ?as?. Spozn?vame v nej osudy tzv. ?nepo?estn?ch? jednotlivcov ?i profesi?, ?alej postoj miest k soci?lne slab??m obyvate?om, zlo?inu alebo k r?znym n?bo?ensk?m men?in?m. Na prv? poh?ad by sa mohlo zda?, ?e jedinci na vrchole i na okraji ?ili v mest?ch akoby oddelene. No v skuto?nosti prich?dzali do kontaktu a chtiac-nechtiac boli vo vz?jomnej interakcii. U? samotn? jestvovanie mestskej spolo?nosti a priestoru bolo toti? faktorom, ktor? ich zjednocovalo.

?lovek a pr?roda v ?dlhom? 19. storo??

Predlo?en? text je extraktom r?znych ?vah, svedectvom na?ich (historiografick?ch i subjekt?vnych) deficitov a s??asne prv?m pokusom vypoveda? na relat?vne malom priestore to, ?o v tejto f?ze v?skumu pova?ujeme za najpodstatnej?ie. Jednotliv? kapitoly nie s? ani z?aleka schopn? obsiahnu? v?etky ot?zky, e?te menej v?etky odpovede. Rovnako ich ?rove? a miera ?slovenskej? ?i uhorskej? zakotvenosti je r?znorod?. K niektor?m kapitol?m ? kde to umo??oval v?skum ? s? pripojen? konkr?tne pr?padov? ?t?die, ktor? analytick?m sp?sobom a na konkr?tnej udalosti, jave ?i osobnosti demon?truj? predch?dzaj?ce v?eobecn? t?zy.

Ideov? prvky n?rodn?ho pr?behu v dlhom 19. storo??

Publik?cia sleduje zdroje, ktor? ovplyv?ovali v?voj n?rodn?ho vedomia Slov?kov od obdobia p?sobenia Cyrila a Metoda na Ve?kej Morave. Rast z?ujmu o minulos? priniesol humanizmus. Uhorsk? historici u? v 17. storo?? poznali v?etky z?kladn? pramene, p?pe?sk? listiny, buly, legendy a kroniky k ve?komoravsk?mu obdobiu. Vyzdvihovala sa ?loha Nitry ako s?dla knie?a?a Pribinu, ako miesto vysv?tenia najstar?ieho zn?meho kres?ansk?ho chr?mu u n?s, aj ako centrum ?deln?ho knie?atstva. V?etky tieto prvky nabrali nov? rozmer v priebehu 18. storo?ia, ktor? s?visel s rozvojom slovenskej historiografie. Z?klad vedeck?ho historick?ho b?dania polo?ili pr?slu?n?ci jezuitskej historickej ?koly, ktor? pri tvorbe svojich diel vych?dzali z konkr?tnych historick?ch prame?ov. Boli pr?slu?n?kmi uhorsk?ho politick?ho n?roda, ale boli presved?en?, ?e slovensk?mu n?rodu patr? primeran? miesto medzi n?rodmi Uhorska. Na ich my?lienkach stavali n?rodn? buditelia a ?spe?ne ich rozv?jali. Cyrilo-metodsk? problematika v slovenskej historiografii a literat?re dosiahla svoj rozkvet v 19. storo??.

Od auton?mie k vzniku Slovensk?ho ?t?tu

Celkov? ?ivot slovenskej spolo?nosti v minulom storo?? rozhoduj?cim sp?sobom ovplyvnil z?nik Rak?sko-Uhorskej monarchie, ??as? slovenskej politickej reprezent?cie na tvorbe nov?ho ?t?tneho ?tvaru a jej rozhodnutie vst?pi? do spolo?nej ?esko-Slovenskej republiky. Vznikli nov? historick? podmienky na uplatnenie n?rodn?ch, politick?ch, hospod?rskych, soci?lnych a kult?rnych amb?cii ak? v minulosti neboli myslite?n?. Rovnako existovali mantinely vn?tropolitick?ho ale mimoriadne zahrani?nopolitick?ho charakteru, ktor? tento proces ovplyv?ovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatn? len to, ?e slovensk? n?rod vstupoval do nov?ho ?t?tneho ?tvaru s historicky podmienen?m spolo?ensk?m hendikepom vypl?vaj?ceho z odli?n?ch podmienok celkov?ho predch?dzaj?ceho spolo?ensko politick?ho v?voja ?esk?ch kraj?n, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Ve?mi r?chlo sa objavili priamo nekompatibiln? predstavy o ?t?topr?vnom postaven? Slovenska v republike a ?al?om budovan? spolo?n?ho ?t?tu. Bolo priam prirodzen?, ?e rast?ce n?rodn? amb?cie slovensk?ho n?roda v podstatnej miere umo?nen? demokratick?mi podmienkami v?voja v novom ?t?te nar??ali na koncep?n? predstavy ?esk?ch el?t jednozna?ne uprednost?uj?cich predov?etk?m snahu vybudova? siln? jednotn? ?t?t. Jeho z?kladom mal by? jednotn? etnicky ?eskoslovensk? n?rod aj vzh?adom k skuto?nosti, ?e v ?t?te existovala siln? etnick? nemeck? komunita. Vybran? publikovan? ?t?die chc? ?iasto?ne prispie? k poznaniu t?chto probl?mov, n?sledkov a d?sledkov pre ?ivot spolo?nosti a jej ?al?ie politick? smerovanie.

Nacizmus, holokaust, slovensk? ?t?t

Do svojho kni?n?ho v?beru Eduard Ni??ansk? zvolil desa? materi?lov s t?mami, ktor? sa po obsahovej str?nke navz?jom prel?naj?, dopl?uj? a hlavne logicky na seba nadv?zuj?. Ich spolo?n?m menovate?om je historiografick? rekon?trukcia ?innosti politick?ch re?imov v Nemecku a na Slovensku v tridsiatych a ?tyridsiatych rokoch 20. storo?ia - z h?adiska ich ideol?gie, no aj ka?dodennej politickej praxe.

Českoslovenští prezidenti

Čeho se bál Klement Gottwald? Byl Ludvík Svoboda sovětským agentem? Jací byli českoslovenští prezidenti lidé? Jak prožívali svoji moc a odpovědnost a jak je změnila? V čele Československé republiky stálo za dobu její poměrně krátké existence devět osobností, jejichž různorodý profil odráží peripetie, kterým byl tento státní útvar během bouřlivého dvacátého století vystaven.

„Dôjsť silou-mocou na Slovensko a informovať...“

Hlavným cieľom publikácie je sprostredkovať svedectvo D. Lénarda o tábore Majdanek. Autor taktiež oboznamuje čitateľa so životopisným profilom D. Lénarda.

S ?udom a pre ?ud Cesty k demokracii na Slovensku za monarchie a prvej republiky

Mohlo by vás zaujímať