Knihy

Autor v publikácii približuje atmosféru stredovekého mesta, načrtáva zásady uhorského trestného práva a opisuje jednotlivé kriminálne a súdne prípady aj trestanie previnilcov.

Uhorský aristokrat Pavol Pálffy (1592 – 1653) bol jedným z najvýznamnejších politikov Uhorského kráľovstva v prvej polovici 17. storočia. Syn „tureckého hrdinu“ Mikuláša Pálffyho a Márie Fuggerovej študoval vo Viedni, v Ingolstadte, v Olomouci a absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zastával najdôležitejšie krajinské úrady v Uhorskom kráľovstve: takmer dve desaťročia bol predsedom Uhorskej komory, následne sa stal krajinským sudcom a na vrchole kariéry bol zvolený za uhorského palatína. Na viedenskom panovníckom dvore sa mu ako jedinému predstaviteľovi uhorskej politickej elity podarilo stať sa členom Tajnej rady, najdôležitejšieho poradného orgánu panovníka. Pavol Pálffy mal vlastné politické zoskupenie a zvádzal mocenské a politické súboje s palatínom Mikulášom Esterházym a ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippayom. O kariére významného štátnika nepodávajú svedectvo iba archívne pramene, ale aj stavby a umelecké artefakty na území krajín bývalej habsburskej monarchie. Nesú stopy Pálffyho intenzívneho záujmu o stavebné projekty a jeho umeleckého vkusu.

Udalosti v dňoch 14. a 15. marca 1939 predstavujú významné medzníky českých a slovenských dejín. Došlo vtedy k rozbitiu alebo k rozpadu republiky? Autori kolektívnej monografie ponúkajú interpretácie tohto procesu v kontexte medzinárodného aj vnútropolitického vývoja Česko-Slovenska.

Autor v prepracovanom vydaní využíva nové poznatky na rozšírenie koncepcie ukrajinského historického príbehu. Kniha je určená učiteľom, študentom aj širokej verejnosti. Ohnutý obal (1 cm) v ľavom dolnom rohu. Vnútro vo výbornom stave.

Zborník štúdií vznikol na základe dvoch vedeckých konferencií, ktoré usporiadal Historický ústav SAV. Prvé podujatie pod názvom Slovensko na prelome 19. a 20. storočia (Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby) sa uskutočnilo 14. – 16. novembra 1995 a druhé na tému Slovenská spoločnosť za prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa konalo 19. – 21. novembra 1996. Obe konferencie sa uskutočnili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do série vedeckých podujatí, ktoré Historický ústav SAV venoval od roku 1990 kľúčovým problémom a témam jednotlivých období slovenských dejín v 20. storočí.

Na dnešnom území Slovenska sa od druhej polovice 19. storočia pestovali a rozvíjali dva základné príbehy revolúcie 1848/49: príbeh uhorských/maďarských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj početných Slovákov), a príbeh slovenských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali pod hurbanovskou zástavou. V maďarskom prostredí sa kultu revolúcie ujímali rôzne politické a sociálne skupiny, od opozičných politikov až po kalvínsku cirkev, ktorá tým manifestovala odpor voči katolíckym Habsburgovcom. Porážka pri Viedni a následné represálie prispeli k mýtizácii revolúcie a jej hrdinov. Slovenská strana nemohla vzhľadom na malopočetnosť národných aktivistov a ich politickú slabosť konkurovať v tomto smere maďarskej dominancii.

Publikácia mapuje vyše štyridsaťročné obdobie vývoja Slovenska od jari 1945, po skončení druhej svetovej vojny. Autori sa usilujú zachytiť hlavné politické, ekonomické i kultúrne tendencie, ktoré nadlho poznačili tvár našej krajiny. V tieni železnej opony – po komunistickom prevrate vo februári 1948 – Slovensko paradoxne prechádzalo aj modernizáciou, socialistickou industrializáciou a premenou z agrárnej krajiny na priemyselno-agrárnu. Výrazne sa zmenila aj sociálna štruktúra obyvateľstva. Po roku 1968, po zmene štátoprávneho usporiadania a nástupe nanútenej normalizácie však Československo nedokázalo zachytiť progresívne trendy vývoja, ktorými prechádzali vyspelé západné krajiny. Osemdesiate roky 20. storočia sa tak stali labuťou piesňou komunistického Československa.

Autor podrobne skúma život a umenie Veľkej Moravy od obdobia veľkej slovanskej migrácie (450 – 550 n. l.) až po anexiu územia Českým kráľovstvom v roku 973. Kniha obsahuje bohaté ilustrácie a poskytuje hlboký pohľad na archeologické nálezy, umenie a každodenný život v tomto historickom období. Publikácia je cenným zdrojom pre historikov a záujemcov o dejiny strednej Európy. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Dvadsiate storočie sa uzavrelo a "vstúpilo celým svojím objemom do dejín." To bol vonkajší podnet pre slovenských historikov, aby sa k procesom, ktoré v tomto storočí prebiehali, vrátili, pokúsili sa ich zhodnotiť a predložiť čitateľovi fundované odborné dielo. Vznikla myšlienka napísať syntézu slovenských dejín dvadsiateho storočia v siedmich zväzkoch. Prvý zväzok teraz predkladáme verejnosti.

Publikácia predstavuje piaty zväzok dlhodobého projektu Historického ústavu SAV Dejiny Slovenska v 20. storočí a venuje sa vývoju Československa v povojnovom období. Je rozdelená na dve časti. Prvá časť s názvom Obmedzená demokracia (1945 – 1948) analyzuje situáciu bezprostredne po druhej svetovej vojne, keď sa Československo ocitlo v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, čo zásadne ovplyvnilo politický a spoločenský vývoj na Slovensku. Druhá časť, Od februára 1948 do konca 50. rokov, sa zameriava na obdobie po komunistickom prevrate v roku 1948, nastolenie monopolu moci Komunistickej strany a budovanie totalitného režimu. Publikácia poukazuje na začlenenie Československa do sovietskeho mocenského bloku a odhaľuje mechanizmy fungovania komunistickej diktatúry, v ktorej Národný front slúžil len ako formálna fasáda politického systému.